48. schôdza

Dobrý deň prajem všetkým prítomným poslancom, vám, pán minister, pán spravodajca. Dovoľte aj mne vyjadriť už v druhom čítaní svoje politické, občianske aj ľudské stanovisko k predloženému a prerokovávanému zákonu o odpadoch.
Hneď v úvode chcem povedať, že k tomuto zákonu v druhom čítaní som si nepripravila pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože pripomienky a možno nejaké výhrady, kritika, ktorá z mojich úst zaznie, presahuje rozmer nejakých snáh o parciálnu, čiastkovú zmenu tohto zákona, skôr sú to výhrady, ktoré ja vyhodnocujem pri všetkej skromnosti ako výhrady a kritiku zásadného druhu. Kritiku, ktorá sa spája s potrebou zásadného vstupu do tohto zákona.
Čo-to som už vlastne naznačila v mojich faktických príspevkoch, v rámci ktorých som reagovala na jednotlivé postoje v prevažnej miere opozičných poslancov, no a čo-to sa budem snažiť ešte v rámci krátkeho času, ktorý nám do obeda ostáva, upresniť aj v mojom vystúpení.
Aj keď tu viacerí poslanci vystupovali, zhodnocujúc význam a prínos tohto zákona z pohľadu ochrany záujmov či už výrobcov, alebo zberných subjektov, prípadne aj novovznikajúcich organizácií zodpovednosti výrobcov, z hľadiska ochrany záujmov starostov, miest a obcí, zatiaľ som nepostrehla v tejto diskusii, že by sa niekto vyjadril, nakoľko a ako boli chránené záujmy a práva občanov, aké budú konkrétne dopady prijatého, schváleného a prerokovávaného zákona na konkrétnych občanov.
A týchto občanov by som vlastne rozdelila do takých dvoch základných skupín, a to je skupina občanov, ktorí už teraz na základe vnútorného presvedčenia, na základe vnútornej potreby prispieť k znižovaniu odpadu, k jeho zhodnocovaniu, už teraz tento odpad triedia a selektujú, majú potrebu spoľahnúť sa na to, že prispievajú do systému, ktorý funguje, a rovnako aj z pohľadu tých občanov, ktorých uvedomenie nie je natoľko vysoké, aby dospeli do takého rozhodnutia a k takej disciplíne, k vypestovaniu takých návykov, že by prirodzene tento odpad triedili.
Ak sa pozriem na tento zákon a vyhodnocujem tento zákon z tohto hľadiska, a to aj po diskusii, či už v prvom čítaní, alebo pri rokovaní o tomto zákone v hospodárskom výbore, či už sledujúc aj dnešnú rozpravu, si dovolím povedať, že z tohto aspektu je tento zákon nedostatočný, považujem ho za nedotiahnutý a nedokonalý.
Ja naozaj vidím v tomto zákone úprimnú snahu a veľa pozitívnych prvkov, ktoré svedčia o tom, že je tu snaha systematizovať a sfunkčniť, zefektívniť odpadové hospodárstvo. Ale pre mňa tým najdôležitejším kritériom, najdôležitejším indikátorom, podľa ktorého ja budem pristupovať k rozhodovaniu o tom, či tento zákon podporím, alebo nie, je to, akým spôsobom tento zákon nie deklaratórne, ale konkrétne naplní sledované ciele. A verím, že všetci, ako tu sedíme, sa vieme zhodnúť, že tými konkrétnymi cieľmi je v určitých časových aj ekonomických limitoch, nastaveniach merateľne kvantifikovať znižovanie odpadu, merateľne kvantifikovať jeho zhodnocovanie a merateľne rovnako kvantifikovať aj vplyv týchto opatrení na zvyšovanie, prípadne udržiavanie a žiaduce znižovanie výdajov ako miest a obcí na spracovanie odpadu, ale aj výdajov samotných spotrebiteľov týchto verejnoprospešných služieb, resp. občanov. Z tohto pohľadu mne predmetný zákon nedáva ani v jednom aspekte jasnú odpoveď.
A ja si myslím, že ak má tento zákon ambíciu byť zákonom, ktorý nie je len nejakým náčrtom, ale systémovým riešením, je východiskom pre prijatie systémových riešení, tak jednoznačne tento zákon má takéto otázky zodpovedať.
Preto pri hlasovaní o tomto zákone sa ja zdržím. Naozaj neviem si predstaviť, že v prípade prípravy zákona sa nevieme oprieť o konkrétne analýzy, o konkrétne východiská, že nám chýba nejaká komparatívna štúdia, kde by sme kvantifikovali stav dnes a kde by sme naznačili, do akého štádia prijatými legislatívnymi a na to sa viažucimi inštitucionálnymi opatreniami chceme odpadové hospodárstvo a vôbec spravovanie odpadu priviesť.
Rovnako chcem predniesť výhradu k tomu, že v rámci tohto zákona, keď som si objasňovala mnohé nejasnosti aj so zástupcom ministerstva životného prostredia s pánom Juríkom, možno je tu aj prítomný, mne tento zákon nedáva jasné odpovede na to, aby som sa mohla presvedčiť a s istotou zahlasovať za tento zákon, hlavne čo sa týka pohľadu jasného určenia a zadefinovania vzájomných vzťahov medzi všetkými účastníkmi trhového hospodárstva, resp. odpadového trhu. Tieto vzťahy a vzájomné prepojenia, kde by bolo vidieť, že v premostení ich vzájomných vzťahov sú impulzy, ktoré budú viesť vlastne k motivácii šetrenia s odpadom, zefektívňovania odpadov, tieto stimuly som ja v zákone nenašla. Rovnako tak nepresvedčila som sa o tom, že vzťahy sú jasné, jednoznačné a že v takomto nastavení budú zábezpekou toho, že celý systém bude fungovať.
Rovnako v zákone chýbajú určené povinnosti a opatrenia, záväzky pre samotné obce k tomu, čo sa mi vlastne páčilo, k čomu sa priznal opäť vo forme deklaratórneho vyjadrenia aj sám minister, že je predpoklad a očakávanie, že prijatím tohto zákona sa znížia výdaje obcí na spracovanie odpadu o jednu tretinu. Ak takéto deklaratórne očakávania alebo takýto predpoklad, ak takéto vyhlásenie prezentujeme, ja som presvedčená o tom, že sme už v štádiu, kedy to nestačí iba povedať, ale treba zábezpeku a záruku takéhoto cieľa jasne zadefinovať aj v samotnom zákone. Neviem, či na tento zákon budú nadväzovať vyhlášky, ktoré vlastne budú k sledovaniu a naplneniu takýchto cieľov smerovať, ale v zákone takéto zábezpeky a nástroje, ktorými by sa dal rozšíriť vplyv zákona na to, ako sa budú správať mestá a obce, na tento vplyv a tento dosah som v zákone jednoducho nenašla.
A chcem povedať opäť z hľadiska ochrany práv občanov, že nestačí len nejakým spôsobom poukazovať na snahu o znižovanie výdajov na odpadové hospodárstvo z hľadiska miest a obcí, z hľadiska šetrenia mestského rozpočtu, ale tu sa naozaj žiada ísť do dôsledkov v tom zmysle, že ak sa šetria výdaje mestského rozpočtu na prevádzkovanie odpadového hospodárstva, tak je potrebné toto zníženie o náklady na spracovanie triedeného odpadu, je potrebné o túto časť znížiť aj poplatky pre samotných občanov.
Teraz neviem presne, kedy bol zavedený poplatok za komunálny odpad, myslím, že to bolo v roku 2004, na začiatku... (Reakcia ministra.) No ale viem, že kedysi nebol tento poplatok zavedený, a ak pripustíme, že takýto poplatok za odpad, ktorý sú povinní občania platiť, sa uhrádza od roku 2004, ja som za to celé 10-ročné obdobie, možno 11-ročné obdobie, nepostrehla z takého laického pohľadu nejaké zásadné zmeny, zásadný posun v tom, ako sa triedi a zhodnocuje odpad.
Rovnako ak budem kritická aj do radov samotných občanov, nevidím ani, aby sa nejakým zásadným spôsobom v dôsledku doteraz prijatých opatrení, a to by ma zaujímalo po schválení tohto zákona, neviem si predstaviť, akým zásadným spôsobom budeme vplývať na zvýšenie uvedomenia občanov, ktorí odpad netriedia. To by ma tiež zaujímalo a to som si tiež snažila v rámci diskusie v hospodárskom výbore aj s pánom Juríkom ozrejmiť. To som si tiež chcela ozrejmiť, kde ten stimul, kde je ten nástroj na to, ktorý ma presvedčí, že naozaj dôjde k zásadnému obratu, že odrazu tí občania, ktorí odpad nešetria, ho odrazu šetriť budú. Akým spôsobom aj organizácie zodpovednosti výrobcov v zmysle vymedzených práv a povinností, v zmysle ich pôsobnosti budú vplývať na vedomie občanov, aby, ak použijú akýkoľvek výrobok, aby obal z tohto výrobku začali triediť a ukladať do triedených nádob. Takýto nástroj, takýto mechanizmus, ktorý mal byť nevyhnutnou súčasťou tohto zákona, som ja nepostrehla.
Rovnako tak ste zdôrazňovali, pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pani poslankyňa, len vás chcem upozorniť, je 12. hodín, či dokončíte v krátkosti, alebo chcete, aby sme prerušili a budete potom po hodine otázok pokračovať? Nech sa páči.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Posledná veta, posledná veta, a to je ten princíp adresnosti, naozaj neviem, cez ktorý konkrétny inštitút v zákone túto adresnosť zabezpečenú máme. Ja som rovnako toto nepostrehla.
Akým spôsobom môžeme prostredníctvom tohto zákona určiť povinnosť obce, aby v rámci svojho dosahu komunálneho riadenia prevádzky odpadového hospodárstva vedela oceniť a odmeniť tých občanov, ktorí odpad šetria, napríklad aj znížením toho poplatku. Možnože existujú také vzorové príklady miest, kde už k takejto adresnosti a k takémuto zohľadneniu, k oceneniu občanov, ktorí triedia odpad, čo sa týka stanovenia výšky poplatku, dochádza, ale tento zákon podľa môjho názoru mal riešiť aj takúto skutočnosť, mal zabezpečiť celoplošný dosah na to, aby v mestách upravili správu poplatkov, nastavenie poplatkov za odpad tak, aby zohľadnili a odmenili, motivovali skupiny obyvateľstva, ktorí odpad šetria a ktorí nešetria.
Nechcem ďalej zdržiavať. Naozaj tých podnetov konkrétnych, ktoré som predniesla, je viac, sú to skutočne podnety, ktoré sa pri všetkej snahe objektívne vyhodnotiť dopady tohto zákona snažím ja sama sebe zodpovedať a ktoré chcem načrtnúť, kde vidím tento zákon, v ktorých miestach, v konkrétnostiach za nedotiahnutý, a čo mi neumožňuje s plným presvedčením a dôverou tento zákon podporiť. Je mi to ľúto.
Verím, že aj tieto moje podnety alebo výhrady budú stimulom na to, ako zákon dostať do dokonalejšej, optimálnejšej a precíznejšej podoby.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Prepáčte, ešte stále nie som v poriadku zdravotne, takže môj hlas nezodpovedá realite, ale snáď to zvládnem za tých pätnásť minút.
Pán predseda, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil týchto ministrov: ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, ten je na zahraničnej pracovnej ceste vo Vietname, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Ďalej minister hospodárstva Pavol Pavlis, ktorý je teraz na prijatí u prezidenta Slovenskej republiky a zastupuje ho minister životného prostredia Peter Žiga. Ďalej podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, nie sú na neho otázky. A otázky nie sú ani na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Juraja Draxlera.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na postavené otázky.

Pán poslanec, ďakujem pekne za túto otázku, a keďže ich bolo niekoľko s rovnakým obsahom, rád by som súčasne odpovedal aj pani poslankyni Mazúrovej, pánovi poslancovi Kolesíkovi, Bagačkovi, Gécimu, Danišovi, Kadúcovi a niektorým ďalším ešte, pretože ten záujem o tému je celkom prirodzený aj vo vzťahu k verejnosti.
Možno teraz opäť prekvapím, pretože by ste možno očakávali odo mňa nejakú suchú odpoveď vo vzťahu k tomu, ako otázka zaznela. Ale ja sa chcem ohradiť predovšetkým voči tomu, ako niektoré médiá informujú o Gabčíkove. Považujem to za informovanie, ktoré ide proti záujmom Slovenskej republiky. Niektoré médiá hrubo poškodzujú štátne a národné a národohospodárske záujmy Slovenskej republiky. Lebo tvrdiť, dámy a páni, tvrdiť, že po tom, čo sme vypovedali zmluvu s talianskou spoločnosťou Enel, po tom, čo krajský súd rozhodol právoplatne, že táto zmluva je neplatná, po tomto tvrdiť, že vraj prídeme o Vodnú elektráreň Gabčíkovo, patrí do vlastníctva Slovenských elektrární, môže len ten, kto nenávidí Slovenskú republiku. A ja mám Slovenskú republiku rád. Dúfam, že aj vy. (Potlesk.)
Jednoducho musím povedať ešte raz. Toto je činnosť, ktorá je proti záujmom Slovenskej republiky. Nerozumiem, ako sa niektoré médiá môžu vytešovať z toho, keď môžu informovať slovenskú verejnosť o takýchto bludoch. O bludoch. Ale ja sa k tomu, samozrejme, vrátim aj vo svojom vystúpení, ale to môžu len ľudia, ktorí nenávidia túto krajinu. To môžu len ľudia, ktorí chcú tejto krajine len najhoršie. Nie aby sme sa tešili z toho, že máme pod kontrolou vodnú elektráreň, ktorá vyrába 10 % všetkej energie na Slovensku. Prakticky každá desiata žiarovka svieti vďaka elektrine, ktorá ide z Gabčíkova. Aby sme sa tešili, že táto vec národnej hrdosti je naspäť pod kontrolou Slovenskej republiky, tak vypisujú niektorí novinári jednoducho bludy, ktoré sú proti Slovenskej republike a proti našim ekonomickým a hospodárskym záujmom.
Dámy a páni, chcem toho, samozrejme, aj doplniť niektorými faktami. Faktom je, že Slovenské elektrárne v čase, keď boli pod 100-percentnou kontrolou štátu, teda vtedy, keď ešte boli štátne, spravovali majetok tvoriaci Vodné dielo Gabčíkovo. Avšak pred privatizáciou Slovenských elektrární bola správa tohto majetku zverená Vodohospodárskej výstavbe. To urobila predchádzajúca pravicová vláda, pretože vedeli, že nemôžu privatizovať Vodnú elektráreň Gabčíkovo, pretože to bolo v rozpore s medzinárodným právom. A medzinárodné právo jasne hovorilo, že Vodná elektráreň Gabčíkovo musí vždy zostať vo vlastníctve štátu. Nie je možné ju predať.
Takže predchádzajúca pravicová vláda v roku 2005 a 2006 urobila opatrenia, ktorými bola správa tohto majetku zverená Vodohospodárskej výstavbe. V súvislosti s privatizáciou Slovenských elektrární bola potom nepochopiteľným a nezákonným spôsobom uzavretá Zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo z roku 2006, na základe ktorej mali Slovenské elektrárne poskytovať služby spojené s prevádzkou Vodnej elektrárne Gabčíkovo za absolútne nevýhodných podmienok pre štát. Už jednoducho nevedeli, ako im to majú dať. Už to konečne pochopme! Strašne im to tým Talianom chceli dať, strašne. Už nevedeli, ako to mali zobrať z toho štátneho majetku, tak vymysleli tridsaťročnú nezmyselnú Zmluvu o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo a takto to dali talianskej spoločnosti ako bonus k privatizácii Slovenských elektrární, za ktoré dostali niečo viac ako 800 mil. eur.
Pamätáte sa na to, čo sme hovorili naposledy? Tak kúpna cena Slovenských elektrární bola 32 mld. povedzme korún a o pár mesiacov na to došlo k prehodnoteniu majetku Slovenských elektrární a zrazu to nebolo 32, ale bolo to 52 mld. Tak kde je tých 20 mld. korún, o ktoré sme boli oklamaní všetci pri privatizácii Slovenských elektrární?
A vás tu dusia kvôli nejakému cétečku v Piešťanoch alebo niekde inde. Hovorme toto slovenskej verejnosti. Dvadsať miliárd! Keď si zoberieme len precenenie majetku, o toto nás títo ožobračili len pri privatizácii Slovenských elektrární. (Potlesk.)
Ale tu hociktorý politik tejto vlády, niekedy aj neúmyselne, urobí nejaké rozhodnutie, ktoré je, by sa za iných okolností ani nestalo predmetom diskusie. My sme dnes zodpovední za to, že máme zle uviazanú kravatu, sme zodpovední za to, že máme špinavé topánky. Ale jednoducho musíme začať hovoriť slovenskej verejnosti, čo sa dialo pri privatizácii Slovenských elektrární.
Dámy a páni, my sme to neboli, a to mi potvrdíte, bola to opozícia, ktorá si vypýtala Správu o privatizácii Slovenských elektrární. Tak im teda tu budeme čítať, čo napáchali pri privatizácii Slovenských elektrární. Budeme hovoriť o tom, čo sa dnes vyšetruje. Aké trestné činy boli, aké je podozrenie zo závažných trestných činov, ktoré boli spáchané.
Nás budú obviňovať z Gorily?! Páni, prečítajte si Gorilu, čo sa tam píše o Slovenských elektrárňach, ak teda tvrdíte, že Gorila je jednoducho pravdivá. Tam sa zistí, kto si rozdával aké provízie, ako to všetko prebiehalo, kto bol za to zodpovedný. A nás budú naháňať za cétečko v Piešťanoch.
Preto som veľmi rád, že si opozícia vypýtala túto správu. A bude teda počúvať. Som jednoducho zvedavý, či budú mať toľko odvahy, aby tu všetci sedeli, ktorí zodpovedajú za to, čo sa udialo. Pán Dzurinda, pán Hrušovský, pán Bugár, ďalší a ďalší, ktorí v tom čase mali rozhodujúce pozície, pán Mikloš vo vláde Mikuláša Dzurindu. Som zvedavý, ako budú reagovať na fakty o privatizácii Slovenských elektrární. Sú brutálne, sú zavrhnutiahodné, sú odsúdeniahodné, pretože o 20 mld., o 20 mld. korún okradli tento štát, a to potvrdilo prehodnotenie majetku Slovenských elektrární, že z 32 na 52 mld. korún.
Dámy a páni, čiže bola nepochopiteľným a nezákonným spôsobom uzatvorená táto zmluva, lebo strašne im to chceli dať, strašne. A ak niekomu niečo chcete strašne dať, tak asi za to niečo dostanete. Keď tak strašne tú vodnú elektráreň, ktorá bola v štátnom vlastníctve, potrebovali odovzdať do rúk talianskej spoločnosti Enel.
Dámy a páni, okrem toho mala Vodohospodárska výstavba, teda štát, na základe Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov z roku 2006 splácať Slovenským elektrárňam po dobu 30 rokov ešte 5 mil. eur ročne. Je to ďalší dôkaz, že občania Slovenskej republiky a štát v tomto prípade ťahali za kratší koniec a všetky výhody boli na strane firmy, ktorú pravicová vláda pod cenu predala zahraničnému vlastníkovi.
Najnovší rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý vyhlásil Zmluvu o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo za absolútne neplatnú, sa v žiadnom prípade nedotkne vlastníctva a správy majetku tvoriaceho Vodné dielo Gabčíkovo. Naopak, tento rozsudok sa však môže dotknúť účinnosti Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov, čoho dôsledkom bude jedine to, že platby na jej základe boli Slovenským elektrárňam zaplatené bez právneho dôvodu a Vodohospodárska výstavba, teda štát, si ich bude môcť nárokovať späť.
Najnovší rozsudok nezávislého súdu teda nielenže v žiadnom prípade nemôže priniesť stratu kontroly štátu nad Vodným dielom Gabčíkovo, ale zásadne zlepšuje právnu pozíciu štátu.
Dámy a páni, budeme žalovať Slovenské elektrárne, ktoré sú v rukách talianskej spoločnosti Enel, o 350 mil. eur. To je tých 350 mil. eur, ktoré za osem rokov boli vyplatené Slovenským elektrárňam v rámci toho 35-percentného balíka, na ktorý na základe zmluvy mali určitý, určitý nárok.
Preto klamú médiá, úmyselne klamú médiá, úmyselne klamú médiá, ktoré tvrdia, že po tom, čo táto zmluva bola vypovedaná, úmyselne klamú médiá po tom, čo rozhodol krajský súd o neplatnosti tejto zmluvy, že vraj Vodná elektráreň Gabčíkovo patrí do vlastníctva Slovenských elektrární. Už sa fakt tí novinári niektorí zbláznili?! To komu hovoria?! Komu balamutia mozgy? A načo to robia?! Prečo chceme za každú cenu tej verejnosti hovoriť len zlé veci? Toto je veľký úspech Slovenskej republiky, čo sme dosiahli.
Tak ako bol úspech, a musím poďakovať predchádzajúcemu ministrovi hospodárstva, ako sme vrátili naspäť do vlastníctva štátu Transpetrol. Veď Transpetrol je tiež dôležitý strategický podnik.
Obrovský úspech bol, že v roku 2006 sme takto zobrali bratislavské letisko spred nosa privatizéra, už bola takmer pripravená jednoducho zmluva.
Veľký úspech bol, že sme posilnili pozície štátu, pokiaľ ide o Slovenský plynárenský priemysel, a kúpili sme matku. Kedy stúpajú ceny plynu? No keď je pravicová vláda. Stúpali za nás ceny plynu v roku 2006 - 2010? Stúpajú ceny plynu v roku 2012 až 2015? No nestúpajú! Lebo máme rozum. Udržujeme regulačný rámec.
Takže my sa staráme o majetok, máme záujem, aby štát bol čo najsilnejší, pokiaľ ide o strategické podniky, ale nikdy nebudeme súhlasiť s tým, čo predvádzala pravicová vláda v rokoch, či už ide o roky 1998 až 2002, alebo 2002 až 2006.
Keby som mal ešte povedať pár slov k tejto problematike, aby sme aj dostali veci na pravú mieru. Opakujem, definitívne sa Vodná elektráreň Gabčíkovo dostala pod kontrolu štátu. Je dnes v správe Vodohospodárskej výstavby, teda tam, kam Vodná elektráreň Gabčíkovo bola posunutá pravicovou vládou v roku 2006, tam to teraz je zakotvené. Je to majetok, ktorý musí zostať vo vlastníctve štátu, lebo toto hovoria medzinárodné zmluvy, ktoré boli podpísané v súvislosti s výstavbou Vodného diela Gabčíkovo a Nagymaros.
Všetky príjmy z Vodnej elektrárne Gabčíkovo, hovorme o tržbách na úrovni okolo 100 mil. eur, pôjdu do alebo na účet Vodohospodárskej výstavby, štátny podnik. Ak niekto nevie, čo je to štátny podnik, najmä novinárom odkazujem, nech si pozrú, čo to znamená v zákone štátny podnik. Ako sa nakladá s peniazmi, čo, kam tieto peniaze idú a koho sú tieto peniaze príjmom.
Je veľmi zaujímavé sledovať, že aké boli náklady vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo. Niekto mi povedal, že elektráreň, ktorá má výkon 720 MW, čo je elektráreň, ktorá sa podobá dvom blokom atómovej elektrárne, že bude musieť obsluhovať tisícky zamestnancov. Priatelia, tam pracuje 62 ľudí. To je jednoducho stroj na peniaze. Stroj na peniaze. 100 miliónov v tržbách každý rok to prinesie. A odhady hovoria, lebo nám elektrárne nechceli poskytovať žiadne informácie, odhady momentálne sú, že náklady sa pohybujú na úrovni 8-9 %. Čiže ak máte 100-miliónovú tržbu a z toho máte možno 8 až 10 mil. eur náklady na prevádzku Vodnej elektrárne Gabčíkovo, tak sa bavíme, prepáčte za výraz, o čistom vývare 90, možno 85 mil. eur ročne. A o toto sa delili s Talianmi. Prečo? Prečo niekomu dáte len tak 35, 40 mil. ročne? Len tak? Ja tomu neverím, že to bolo iba tak. Vôbec prečo bolo treba odovzdávať Slovenské elektrárne? Že vraj boli zadlžené a stratové. Keď sa pozrieme na hospodárske výsledky elektrární, však sú stále v pozitívnych číslach. A ešte dnes sa aj dokončuje tretí a štvrtý blok v Mochovciach.
Všetky peniaze teda zostávajú pod kontrolou štátu. My teraz urobíme aj to, čo elektrárne nerobili. Prečo sme vlastne vypovedali zmluvu? Najprv sme vypovedali zmluvu. To je normálny krok. Každá zmluva má články, ktoré hovoria, že každá strana môže zmluvu vypovedať. Jasné je, že keby sme to urobili len takto, no tak pravdepodobne by došli predstavitelia talianskej spoločnosti Enel a povedali, dobre, no ale vráťte nám naspäť peniaze, ktoré sme ešte 22 rokov mali dostávať v rámci nájomnej zmluvy. Lenže my sme aj odstúpili od zmluvy preto, lebo táto spoločnosť nedodržiavala podmienky Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Porušovala ich. Neposkytovali informácie, mali problémy s platením, nerobili predovšetkým generálky a opravy.
Preto Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, bude nielen prijímateľom tržieb, má dnes všetky licencie na predaj elektrickej energie, všetko je zabezpečené, nikto si nevšimol, že o polnoci v deň, keď sme to oznamovali, jednoducho došlo k prepnutiu a dnes predáva túto elektrinu samotná Vodohospodárska výstavba, štátny podnik.
Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, bude, samozrejme, sa starať, lebo dnes sa stará o celé vodné dielo. A bude sa starať teraz aj o vodnú elektráreň. Inak je to úžasné dielo. Kto ste nemali možnosť vidieť, samozrejme, Vodné dielo Gabčíkovo je samotné úžasné dielo a je to, ja stále budem tomu hovoriť, vec slovenskej národnej hrdosti. Ale vodná elektráreň, to je jednoducho úžasná vec, 720 MW, najväčšia slovenská vodná elektráreň vyrába toľko elektriny ako všetky slovenské vodné elektrárne dohromady. Dohromady.
Ale toto, samozrejme, naši priatelia z pravice, prásk, dáme Talianom. Prečo nie? SPP, prásk, dáme Nemcom a Francúzom. Prečo nie, samozrejme? Slovak Telekom, prásk, dáme Nemcom. Prečo nie? Distribučné podniky Bratislava, Banská Bystrica, Košice, prásk, Francúzom, Nemcom, bohvie komu všetkému. Však ste rozpredali tento štát jak bazár, priatelia. Keby sme sa nestarali (potlesk) o majetky my, tak tam nič nezostalo. A my už nebudeme... (Doznenie potlesku.)
A kde sú tie peniaze? Kde ste tie peniaze vlastne minuli? Kde skončili tie miliardy? Však vy ste minimálne za 330 mld. sprivatizovali majetok. Kde sú?
Pán Bugár, vy ste si ani cestu nepostavili do Šamorína, ani to ste nedokázali. My vám teraz staviame cestu do Šamorína, aby ste mohli domov chodiť, pretože ani to ste nevedeli urobiť. Kde sú tie peniaze? (Potlesk.) Kde je tých 330 mld. korún, ktoré ste, popredávali majetok (reakcia poslanca), popredávali majetok. Pán Bugár, ja teraz hovorím, takže potom vykrikujte, koľko chcete.
Jednoducho predali ste, predali ste všetko, čo ste mohli predať. Náš postoj je iný, náš postoj k strategickému majetku je podstatne priaznivejší a kladnejší, a preto vám chcem poďakovať, páni poslanci, za podporu v tejto vážnej národnej veci hrdosti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda a podpredsedovia, poslanci, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, podľa § 14 ods. 1 druhá veta zákona č. 553/2002 o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z rokov 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov dvoch členov volí a odvoláva na návrh určeného výboru Národná rada Slovenskej republiky a jedného člena vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky.
Aktuálne zloženie Dozornej rady Ústavu pamäti národa je Juraj Hamulák, PhD., predseda Dozornej rady Ústavu pamäti národa, za člena zvolený v Národnej rade 22. apríla 2009, za predsedu rady zvolený 22. mája 2009. Potom Dr. László Bukovský, člen, zvolený v Národnej rade 22. apríla 2009 a Mgr. Michal Král, člen, menovaný ministrom spravodlivosti v roku 2009.
Z uvedeného je zrejmé, že doktor Hamulák bol zvolený za člena Dozornej rady Ústavu pamäti národa poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, a ak sa uvoľní toto miesto v Dozornej rade, bude úlohou Národnej rady Slovenskej republiky zvoliť nového člena.
Vážený pán poslanec, vo vzťahu k vašej otázke je preto potrebné uviesť, že minister spravodlivosti Slovenskej republiky nemôže využiť právo vymenovať člena dozornej rady, ale ide o pozíciu, ktorú má obsadiť Národná rada Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. No, tá otázka bola krátko zodpovedaná. Pán minister je niekde ďaleko, takže asi nemal čas na odpoveď.
No, ja chcem to povedať, že Ústav pamäti národa je dôležitá organizácia, veľa vecí urobili na poli odkrývania bielych miest našej histórie, najmä obdobia neslobody od ´39 až ´90. Čiže majú časopis, majú knižky, majú publikácie, robia semináre, konferencie, a teda skutočne tam ide. Ale situácia napriek tomu je úplne nie dobrá. Na jednej strane stojí predseda Správnej rady, ktorý má najväčší mandát, dala mu ho Národná rada pred dvoma rokmi so 105 hlasmi, bol to kandidát SMER-u. Bola to koalícia, nakoniec aj koalícia a opozícia zaňho hlasovala. Na druhej strane je osem členov Správnej rady a traja členovia Dozornej rady. Tak vzniklo tak dvojité riadenie a ja by som to nazval možno aj právnym chaosom. Nie nadarmo som vo výbore pre ľudské práva dal návrh, aby to, čo sa už dlho chystá, že by tam došla poslanecká kontrola k tejto situácii. Nateraz sa to odsunulo a snáď až po voľbách tých nových členov sa k tomu vrátime.
Pripomínam, že tam pretrváva nesúlad zákona o pamäti národa so štatútom a stanovami ÚPN, pretože po smrti prvého predsedu Jána Langoša jeho kompetencie dočasne presunuli do stanov, ale odvtedy sa už nikdy nezmenili. Tento rok je možnosť situáciu zlepšiť tým, že tam dáme dvoch členov nových Správnej rady a troch členov nových Dozornej rady, a teda túto šancu by sme nemali prepásť, aby sme pomohli tomu ústavu, aby proste sa tam nevarili vlastne stále svoje vlastne problémami a nerobili si napriek. Predseda ústavu poslal výboru pre Národnú radu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Myslím si, že, pán poslanec, vy ste použili všeobecne teraz ten výklad, ale to, na čo odpovedal pán minister, nie je dôvod kritizovať, pretože povedal jasne. Vy ste položili otázku, či ho plánujete vymenovať a on vám vysvetľoval, že keďže je to miesto Národnej rady, tá otázka je nesprávne formulovaná smerom k nemu a patrí teda predovšetkým na Národnú radu z môjho pohľadu.
Čiže ak sa ešte raz vrátim k tej otázke, aby som bol úplne presný, aby som vás nezavádzal, pán poslanec: "Mienite asistenta poslanca vymenovať za týchto okolností do funkcie člena DR?" To bola vaša otázka, pán poslanec. Takže nerozumiem, ako môžte byť nespokojný s odpoveďou, keď na toto sme presne odpovedali.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, pravidelne ma žiadate o to, aby som ako politik v žiadnom prípade nezasahoval do vyšetrovania, tak v tomto prípade je aj tá moja odpoveď v zásade jasná. Ja vám môžem urobiť a myslím si, že ten váš postoj je naozaj nie úplne správny, pretože svojou otázkou takisto zasahujete do vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní, pretože sa snažíte nejakým spôsobom riešiť čas.
Nám veľmi záleží na tom, aby to bolo dôsledne vyšetrené. A možno neviete, ale platí, že trestná zodpovednosť nie je kolektívnou zodpovednosťou, ale individuálnou zodpovednosťou. To znamená, musí existovať konkrétny človek, ktorý tú chybu urobil. A v prípade takej komplikovanej stavby, ako aj uvádzate, to nie je, samozrejme, jednoduché.
Čiže v jednoduchosti zhodnotím, že po tom, čo v lete prišli, alebo teda na jeseň minulého roku prišiel znalecký posudok, tento znalecký posudok sa vyhodnotil, poukazoval predovšetkým na otázky, ktoré bolo nevyhnutné zodpovedať v Nemecku, teda sme požiadali o medzinárodnú právnu pomoc. Medzinárodná právna pomoc z Nemecka nám prišla vo februári tohto roka, na čo sme, z čoho vyplynuli povinné doplňujúce otázky smerom k ústavu inžinierskych skúmaní, alebo teda aby som presne povedal, ako sa volá, Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, a tí vlastne dostali novú lehotu na to, aby doplnili v zásade vyšetrovací spis o ďalšie odpovede na otázky, ktoré vyplynuli, a ten je stanovený na apríl 2015. Predpokladám, že túto lehotu plnohodnotne využijú. Je veľmi dôležité, aby sme určili skutočných vinníkov, ktorí spôsobili smrť niekoľkých pracovníkov na tomto moste.
Skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Najprv trošku politicky. Pred chvíľou pán premiér obvinil kolegu Bugára z toho, že si nepostavil cestu do Šamorína. Mňa napadlo, pán premiér Robert Fico ako premiér povedal v prvej svojej vláde, že do roku 2010 bude D1-ka, diaľnica D1 medzi Bratislavou a Košicami komplet hotová, tuším, že bez tunelov. Takže ak by tá D1-ka bola v roku 2010 hotová, a dovtedy ste vládli, asi by sme sa nikdy nebavili o moste v Kurimanoch, lebo ten do roku 2010 by bol ukončený, hotový, tak ako celá D1-ka. Nie je tomu tak, ten sľub nebol splnený, D1 sa začala stavať za ministra Figeľa z eurofondov, čo je najlacnejší spôsob financovania, a na jeseň v roku 2012 došlo k tragédii v Kurimanoch.
Ja ako zástupca občanov sa tu pýtam po 28 mesiacoch, že kedy bude ukončené vyšetrovanie, alebo teda pýtal som sa, že ako prebieha vyšetrovanie a logicky sa ma občania pýtajú ako zástupcu svojho, že kedy vidíte vy, a to je aj moja doplňujúca otázka, kedy odhadujete ukončenie tohto vyšetrovania? Lebo táto tragédia je veľmi vážna aj na slovenské pomery a máme taký dojem aj spolu s ďalšími občanmi, že toto vyšetrovanie ako keby išlo dostratena, ako keby sa hralo na čas.
Ja nechcem po vás, aby ste zasahovali do vyšetrovania, ani ja nechcem zasahovať, ale občania majú právo vedieť, kedy bude táto tragédia zodpovedne vyšetrená a budú vznesené obvinenia voči konkrétnym ľuďom.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, pamätám si sľub KDH, keď pán poslanec Hudacký sľúbil, že postaví diaľnicu z Prešova do Vranova, a bol dokonca štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy. Tak nielenže sa nepostavila, ale ani sa nezačala. Čiže ja by som tu veľmi o sľuboch KDH nerozprával, lebo nikto nevybuduje, nikto nevie sľúbiť viac ako vy. Naozaj. Áno, tak nikto nedokáže toľko urobiť, ako KDH sľúbiť, ale to je vedľajšie v tejto chvíli. (Smiech v sále.)
A v podstate buďme seriózni, my sme predsa príčinu, vy ste povedali, "nič nebolo vyšetrené", my sme príčinu v podstate zverejnili, aj sme hovorili o tom, že vlastne došlo predovšetkým k zlyhaniu tej vzpery.
A teraz je presne tá otázka, že musíte, čiže príčinu, dokonca sme poskytli médiám aj celé video, simuláciu vlastne zrútenia mostu a tam je ten problém, že, samozrejme, potrebujeme zistiť konkrétneho človeka, či to bol statik, či to bol realizátor, výrobca materiálu, alebo to bol priamo montér tej vzpery, alebo čo vlastne, kto je ten, ktorý prekročil ten zákon. A to je množstvo technických otázok. Samozrejme, všetky strany sa aktívne bránia, ktoré sú vlastne podozrivé, čiže nie je to súťaž Formuly 1. Je to naozaj veľmi komplikované a predsa každý, aj pozostalí, aj všetci tí, ktorí boli priatelia, sám som sa s tými rodinami stretol, je veľmi dôležité, aby poznali skutočného páchateľa, ktorý zapríčinil smrť ich blízkych.
Kvôli tomu, že ma budete naháňať v súťaži, a okrem toho ja nemôžem časovo tlačiť na vyšetrovateľov, veď to viete veľmi dobre, že to nemôžem robiť, ani to nerobím nikdy. Ale faktom zostáva, že pre mňa je omnoho milšie, že to bude o pol roka dlhšie, ale budeme vedieť skutočných páchateľov, ktorí zapríčinili smrť ľudí, na ktorých mnohým blízkym veľmi záležalo a stále určite záleží.
Takže ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Myslím si, že ďalšie odpovede, ktoré nás priblížia k záveru vyšetrovania, by sme mohli mať do konca apríla a potom uvidíme, aký čas bude trvať ešte aj komunikácia medzi vyšetrovateľom a prokuratúrou, aby sa vedela potom prípadne postaviť aj obžaloba.
Ďakujem.

Pán poslanec, ja skutočne viem, že sa orientujete a väčšinou účinkujete teda v zdravotných veciach, ale ja som nerozumel, prečo sa pýtate mňa. Pretože skutočne (povedané so smiechom) mám široké portfólio zodpovednosti, mnohokrát mi aj až, až by som povedal, vyčítate, že až príliš široké, ale zatiaľ som zdravotnú starostlivosť ešte do portfólia ministerstva vnútra nedostal. Možno to má nejakú príčinu, ktorú som nepochopil, to asi má, keďže kývate, tak ja by som vám dal priestor, aby som vedel bližšie, že čo máte na mysli.