48. schôdza

Ďakujem pekne do tretice, pán predseda. Nebudem hovoriť veľa, lebo už tu bolo mnohé povedané. Pán poslanec Érsek, ctené kolegyne, kolegovia, myslím, že sa tu dnes nenájde žiaden z nás, ktorý by poprel skutočnosť, že úspešných ľudí v tejto krajine by bolo treba nejako oceniť. A športovci, ktorí dosiahli adekvátne športové úspechy, by mali byť tými, na ktorých by mala krajina vo vzťahu k svojmu píár, svojej reklame, či už dovnútra alebo aj smerom do zahraničia, stavať.
Bol by som najradšej, ako som už spomenul vo faktickej poznámke, ak by sa nám podarilo zadefinovať čo najširšiu množinu športovcov, ktorá by dostala čo najväčšie peniaze za akýkoľvek signifikantný športový úspech, ktorý dosiahla. Ale, žiaľbohu, pán kolega Érsek, v dnešnej dobe to nie je možné, aj keby som si to veľmi prial. A s kolegom Martvoňom sme sa zhruba rok pohrávali aj s tou myšlienkou, ako dať každému mnoho. Žiaľbohu, povedal som to už dneska na chodbe aj pánovi kolegovi Froncovi, je na Slovensku veľké množstvo ľudí, ktorí by si zaslúžili rovnaké ocenenie. Máme tu úspešných lekárov, transplantológov, vedcov, pedagógov, kohokoľvek, ktorý dosiahol nemalé úspechy na poli spoločenskom, a štát by sa možno mal o neho postarať tak, aby na dôchodku neživoril.
Neviem si dosť dobre predstaviť, ako by k tomu prišiel úspešný lekár, ktorý zachraňuje ľudské životy, ak by za záchranu každého ľudského života mal dostávať nejakú rentu. Áno, bolo by to nepochybne, bolo by to fajn, by som si želal, aby to tak bolo, ale, žiaľbohu, toto nie je v dnešnej ekonomickej dobe, ktorá má svoje mantinely, nie je to možné.
Preto sme išli cestou vybratia tých najúspešnejších a nastavenia modelu, ktorý súvisí s tým, že im nebudeme paušalizovať ich mesačné odmeny, každému v rovnakej výške od určitého veku, napríklad 35 rokov, ako ste to zadefinovali vy, ale budeme sa snažiť zvýšiť ich sociálny dôchodkový štandard oproti možno priemerným dôchodkom, ktoré v krajine sú.
Ja si budem veľmi želať do budúcna, pán Érsek, aby táto krajina fungovala tak, že každý, kto v nej niečo dosiahne na akomkoľvek poli, bude mať dôchodok taký, za ktorý sa nebudeme musieť my ako zástupcovia ľudu hanbiť. Ale, žiaľ, musíme na tieto veci ísť postupne a môžeme sa prikrývať len takou perinou, na akú máme.
Tiež by som chcel, aby mal každý športovec, od hokejistu, ktorý dnes zarába sedem miliónov dolárov za sezónu, až po Kuzminovovú alebo kohokoľvek iného, aby mal od tridsiatich piatich rokov mesačnú gážu 800 alebo 900 eur len za to, že je dobrý. Ale to by potom bolo nefér voči ostatným úspešným ľuďom v tejto krajine a najmä voči ostatným dôchodcom, ktorí tejto krajine a ľuďom v nej odovzdali mnohokrát omnoho viac ako menej úspešný športovec.
Ďakujem pekne.

Otto, som rád, že si spomenul aj teda iné odvetvia, lebo myslím si, že pri tomto návrhu práve to je tá otázka: prečo šport? Prečo nie veda? Prečo nie umenie? Prečo je olympijský medailista viac ako dajme tomu baleťáci, alebo operný spevák, alebo folklorista? Prečo ľudia, ktorí sa podieľali na získaní, dajme tomu, Nobelovej ceny, že boli v nejakom tíme v CERN-e alebo v medzinárodnom pracovisku?
A tu sa vlastne otvára tá skrinka, že ako ideme posudzovať. Ja som presvedčený o tom, že spoločnosť má byť nastavená tak, aby ľuďom dávala počas ich aktívnej kariéry možnosť nejakým spôsobom sa podieľať na svojom vlastnom zabezpečení v budúcnosti. A športovci podľa mňa vedia, že ak niekedy v živote motivácia slávou alebo výsledkom prevýši motiváciu ziskom peňažným, tak na konci toho života to môže mať svoje dôsledky a mali by sa podľa toho zariadiť. A určite nie som proti tomu, aby štát zabúdal na svojich reprezentantov. Len tá základná otázka je, prečo športovci a ako vlastne potom k tomu prídu reprezentanti štátu v iných odvetviach?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Martin, ja plne s tebou súhlasím, áno, myslím si, že by mal dostať každý, kto niečo zmysluplné robí a koho prínos je pre štát v akejkoľvek oblasti badateľný a oceniteľný. Fakt je ten, že debata o tom, že prečo športovci, tu je už veľmi dlho. A budem rád, keď sa preklopíme po schválení tohto zákona, ak teda ho schválime, aj do roviny ako nastaviť tú odmenu a mzdu za to, odmenu a možno takéto spoločenské ocenenie aj pre tých, ktorí nie sú športovci a v rámci jednotlivých rezortov niečo dokázali. Áno, títo ľudia majú byť v prvom rade ocenení, všetci tí, do nohy, ktorí dokázali niečo vo svojich rezortoch, týmto štátom. A tak sa môžeme baviť o tom, že čo týmto ľuďom dať naviac, aby na dôchodku nemuseli chodiť, ako sa hovorí, po žobračenke.
My sme tento zákon, keď sme ho začali robiť pred dvoma rokmi, sa snažili v prvom rade saturovať tých dôchodcov, ktorých dôchodky boli dnes také malé, a myslím si, že tí ľudia, ktorí tu športujú, mnohí ich veľmi dobre poznáte, že jednoducho nevedia každý mesiac vyžiť. Toto bol aj motív.
Postupom času, ako sme začali rozmýšľať nad tým, že, či oceniť aj majstrov sveta, majstrov Európy, tak sme nachádzali také východiskové moduly, že sme vedeli, že budeme mať krytie na to, aby sme uspokojili aj túto skupinu ľudí. To ale ešte neznamená do budúcna, že sa nebudeme venovať, pokiaľ tú možnosť mať budeme, aj iným kategóriám obyvateľstva, ktoré si takéto ocenenia rovnako zaslúžia, ale je to opäť na základe nejakej spoločenskej debaty, ktorá tu musí vyvstať. A keď sa na nej zhodneme, tak sa o nej môžeme baviť. Ale bavíme sa tu o športovcoch už dva roky, tak preto odpoveď na otázku, prečo športovci. Preto, lebo mnohí z nich už niečo dokázali a štát na nich v istom momente zabudol.
My nejdeme teraz vytvárať sociálny blahobyt ľuďom, ktorí športovali. My ideme saturovať ich elementárne sociálne a spoločenské potreby.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja by som sa trošku chcel vrátiť do svojich mladých rokov, kde mená niektorých športovcov, ktorých spomeniem, boli pre nás, dá sa povedať, bohovia. Boli to ľudia, ktorí reprezentovali Československo ako také, boli to ľudia, ktorí boli veľmi skromní, a hlavne to boli ľudia, ktorí úžasne vedeli spájať tento národ. To treba povedať.
Každý z mladých chlapcov, ktorí sme nejak športovali alebo sme sa venovali niektorému druhu športu, sme mali svoje vzory a nepochybujem o tom, že mená, ako pán Popluhár, pán Zachar, ako bolo povedané, Čáslavská, pán Starší, pán Golonka, atď., atď., to by som mohol menovať, dačo dokázali pre túto krajinu a ukázali, že tých ľudí vedeli dostať niekedy do takého varu, že o ničom inom sa nerozprávalo, len o futbale, o hokeji a o niektorých aj druhých, iných druhoch športu, ktoré vtedy ako leteli.
Život ale týchto ľudí nebol jednoduchý. A keď som spomínal v úvode pána Popluhára, musím povedať, že bol to športovec, futbalista, ktorého si pamätám ako chlapec, kde v televízii, ktorá ešte vtedy bola čiernobiela, hral za mužstvo sveta vo Wembley, kde pred zápasom, vážené dámy a páni, prišla anglická kráľovná, boli predstavení títo futbalisti anglickej kráľovnej. Viete, ako tento pán Popluhár, najväčšia ikona slovenského futbalu, skončil? Skončil ako kustód v reprezentácii. To znamená, že po zápasoch reprezentačného mužstva zbieral dresy reprezentantov, namiesto toho, aby sedel v kravate vo VIP-ke a prijímal hostí. Viete, to bola tá tragédia tých športovcov.
Čiže veľa športovcov, ktorí preslávili Československo, nemali to šťastie, nevedeli sa presadiť v živote. A keďže berieme vek, optimálny vek desať, pätnásť rokov tej kariéry, po skončení nie všetci mali to šťastie, aby sa v živote presadili. Boli takí, čo sa presadili, čo si urobili trénerské kurzy, čo sa stali inžiniermi, doktormi, atď., ale boli aj takí, ktorí sa nevedeli presadiť. Preto si myslím, že aj na týchto nebolo treba zabudnúť a nebolo by dobré, aby po skončení kariéry to tak bolo, že zíde z očí, zíde z mysle. Sú ľudia, na ktorých treba ako myslieť, určite treba sa im nejak venovať a určite treba im aj dať šancu, aby mladí športovci vedeli o tých, ktorí dokázali niečo, ktorí sa presadili či už na majstrovstvách sveta, na majstrovstvách Európy, olympijský víťaz, atď., a tak ďalej.
Čiže mne ako bývalému športovcovi tiež ide o to, aby povedzme nemali dôchodok 300 euro, ale som tiež za to, aby sme sa nejako zhodli, ako povedal pán Brixi aj pán Érsek, aby sme sa zhodli, aby títo športovci boli docenení, aby sa mohli nejak v tom živote ďalej presadiť, pretože skutočne po skončení tej kariéry športovej to nie je ľahké.
Preto si myslím, že tento návrh zákona je dobrý. A nebránim sa tomu do budúcna, aby sme sa nejak dohodli a robili na tom, aby aj tí, tá druhá skupina športovcov, aby sa myslelo aj na ňu, aby sme presadili aj tieto druhé pozmeňovacie zákony.
Ďakujem pekne.

Áno, Dušan, súhlasím, čo si povedal, samozrejme, máš v tom skúsenosti z kolektívnych športov hlavne. Samozrejme, vidíš, jak je to, vidíš, jak dopadol pán Popluhár. Práve toto je tá tragédia toho, že tí nosní ľudia z československého a neskôr slovenského športu nemajú vytvorené tie podmienky alebo tú sociálnu istotu, aby mohli v normálnom kľudnom živote prežiť a odovzdávať svoje skúsenosti mladším.
Ja súhlasím s tým, čo si povedal. Samozrejme nebudem sa opakovať, ale myslím si, my dvaja sme spolu na túto tému dosť dlho rozprávali, a musím povedať, že si aj sľúbil, že dáme dokopy nejaký zákon, no nedošlo k tomu. Teraz tu predkladáme dva zákony, ktoré sú trošku odlišné, ale mohli byť, mohli byť spoločné pri troške vôle.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pozri sa, pokiaľ ide o šport, šport predsa musí spájať ľudí a nie rozbíjať. Veď to je, to je, žijeme vo vyspelej krajine, žijeme vo vyspelej Európe a predsa nebudeme sa tuná hádať o niektorých veciach, ktoré sú samozrejmosťou. Nepochybujem o tom, že peniaze sa musia dať zohnať a treba nájsť riešenie, aby športovci, ktorí ozaj niečo dokázali a reprezentovali túto krajinu, boli docenení. A ja myslím, že na tomto sa všetci zhodneme.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ešte teda zhrnul na záver a v záverečnom slove ešte sa vyjadril k niektorým nevyjasneným veciam. Tak ako povedal pán poslanec Fronc, tak ako aj povedal kolega Brixi, aj kolega Gális, tento náš návrh má byť sociálnou pomocou pre tých, na ktorých sa za socializmu zabudlo, ktorí trpeli za socializmu a hlavne, hlavne nemali iné možnosti príjmov z pohľadu športu, ako majú teraz v súčasnosti aktívni a úspešní športovci.
Čo sa týka nášho návrhu, mňa mrzí, že pán poslanec Érsek má trošku zlú verziu návrhu. Keď si to pozriete na internete, tak navrhli sme pre v podstate bronzových olympionikov teda minimálny dôchodok 550 euro, pre strieborných 650 a pre zlatých 800 euro. Čiže ten návrh, ktorý má pán poslanec Érsek, asi mu niekto vytlačil nejakú inú verziu, alebo je tam nejaká chyba, ale náš návrh nájdete priamo na internete. Čiže na základe nášho návrhu aj pani Šuranová, ktorá sa umiestnila na bronzovom mieste v Mníchove 1972, bude mať príspevok k dôchodku.
Čo sa týka toho, čo tu povedal pán poslanec Hraško, dovolím si poukázať iba na jeden fakt, že ja s kolegom Brixim sme boli prví koaliční poslanci, ktorí dali spoločný poslanecký návrh s opozičným poslancom, s pánom Mikloškom. Bol to návrh zákona o zriadení Slovenského historického ústavu v Ríme. Čiže tým chcem poukázať na to, že aj naša vládna strana SMER a my, koaliční poslanci, nemáme problém v niektorých prípadoch sa spojiť s opozíciou, čoho sme my konkrétne dvaja s kolegom Brixim dôkazom. A ten návrh zákona prešiel, dokonca je úspešný v praxi, nakoľko Slovenský historický ústav v Ríme prijali do medzinárodnej alebo talianskej asociácie historických ústavov, čiže už žne aj prvé úspechy.
Čo sa týka tohto nášho návrhu, teda chcem znova zdôrazniť, že náš návrh má byť sociálnym a sociálnou pomocou pre športovcov-dôchodcov, čo sa týka odmeňovania úspešných športovcov. To je to, čo hovoril aj kolega Brixi, aj kolega Galis. Do budúcnosti určite treba na túto tému diskutovať, hľadať riešenia. Ale momentálne my vychádzame iba z toho, čo nám finančná situácia umožní.
My sme sa pokúsili ako koaliční poslanci nájsť v tomto rozpočte za pomoci ministra financií a ministra školstva a ministra práce a sociálnych vecí nejaké riešenie. Je to prvý krok. Nehovorím o tom a budem to aj vítať, keď potom v budúcnosti, keď povedzme bude aj pán Érsek pri moci, alebo iní poslanci, keď sa na to nezabudne, na tento náš prvý krok, nadviažete a prídete v rámci svojej vládnej koalície s ďalšími riešeniami. Myslím si, že keď ja s kolegom Brixim a kolegom Galisom budeme ešte v tom čase v parlamente, tak vás v tejto veci určite podporíme.
Čo sa týka ešte poslednej veci, trošku úsmevne, a musím na to zareagovať, vyznelo aj vystúpenie pána poslanca Hlinu, ktorý proste na jednej strane povie, že podporuje tento návrh zákona, že treba pomôcť športovcom, alebo teda tú myšlienku, na druhej strane nám vytýka, že ho predkladáme ako nešportovci alebo ako nejakí ľudia, ktorí so športom nemajú nič spoločné. Ako povedal pán poslanec Brixi, treba si trošku pozrieť, pán poslanec Hlina, v Googlei. Ja chápem, že my nemáme takú športovú disciplínu, pán poslanec Hlina, ako vy, že bijete svojich kolegov v parlamente, alebo naháňate diviakov po lese. My takú disciplínu športovú nemáme, my sa snažíme ísť právne, legislatívne a týmto spôsobom sa snažíme pomôcť ľuďom a občanom Slovenskej republiky na rozdiel, na rozdiel od niektorých iných kolegov.
Čiže ja chcem poďakovať v podstate aj za z väčšej časti odbornú diskusiu, hlavne pánovi poslancovi Érsekovi, pánovi poslancovi Froncovi, ale aj pánovi poslancovi Igorovi Hraškovi a pánovi poslancovi Poliačikovi. Bol tu aj pán poslanec Mikloško ešte v piatok. Z ich strany myslím si, že bolo to odborné aj čiastočne politické, ale odborné vystúpenie. Jediný poslanec, ktorého nebudem menovať, bolo to zase iba riešenie jeho osobného sporu s mojou osobou, tým, že vystúpil. Čiže toľko z mojej strany.
Ďakujem za z väčšej strany korektnú odbornú diskusiu.

Ďakujem za slovo. Ale musím povedať, že už sme trošku vymlátili žito, alebo vystrieľali sme patróny. Budem v tomto smere kratší a uvediem, uvediem náš návrh, ktorý sme podali z poslaneckého klubu MOST – HÍD, ktorý sa týka tejto tematiky takisto jak predchádzajúci zákon. Dovoľte mi preto uviesť tento zákon.
Tento zákon predkladám po druhýkrát. V roku 2012 bol prvýkrát predložený pred olympijskými hrami, žiaľ, neprešiel v prvom čítaní. V právnom poriadku Slovenskej republiky nie je upravený nárok fyzických osôb, ktoré reprezentujú, respektíve v minulosti reprezentovali Slovenskú republiku v športovej oblasti, na príspevok za zásluhy pre Slovenskú republiku v oblasti športu. Táto právna úprava je však bežnou súčasťou právneho poriadku okolitých štátov, napríklad Poľska, Maďarska, Ruska, Rumunska, Ukrajiny.
Účelom navrhovaného zákona je odmeniť mimoriadne výkonných športovcov, ktorí sa významnou mierou zaslúžili o mimoriadny športový úspech na významných medzinárodných športových podujatiach, propagáciou o dobré meno Slovenskej republiky v zahraničí. Navrhovaná právna úprava má do budúcna zároveň ambíciu motivovať ďalších športových reprezentantov Slovenskej republiky v snahe dosiahnuť mimoriadne športové výsledky, na základe ktorých by im vznikol nárok na príspevok za zásluhy v športovej oblasti. Navrhovaná právna úprava by tak mohla prispieť aj k masovejšiemu rozšíreniu športu mládeže v Slovenskej republike.
Vznik nároku na príspevok za zásluhy v športovej oblasti navrhujeme len pre tie fyzické osoby, ktoré spĺňajú podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom, a ktoré sa športoví reprezentanti Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky v období od 28. októbra 1918 zúčastnili zákonom definovaných medzinárodných športových podujatí a na takom športovom podujatí získali ocenenie zlatou, striebornou alebo bronzovou medailou.
Vrcholoví športovci v priebehu svojej športovej kariéry vynakladajú mimoriadne úsilie pre dosiahnutie športových úspechov, pričom dosiahnutie významného športového úspechu na olympijských hrách je mimoriadne cenené nielen odbornou verejnosťou, ale aj ostatnými občanmi našej republiky. Takíto športovci, ich úspech vedie k pozitívnej propagácii štátu. Každý štát však pre dosiahnutie takýchto úspechov musí vytvárať adekvátne podmienky.
Navrhovaná právna úprava zohľadňuje ocenenie prínosu občanov Slovenskej republiky, ktorí sa ako športoví reprezentanti zaslúžili aj o dobré meno vo svete. Vznik nároku na príspevok podmieňuje okrem iného aj dosiahnutie stanoveného veku oprávnenej osoby. Túto podmienku návrh zákona predkladá v dvoch alternatívach, a to buď veku 35 rokov, alebo od 40 rokov svojho života.
Sumu príspevku navrhujeme ako násobok sumy priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to ako jedennásobok v prípade medailového ocenenia zlatou medailou, 0,6-násobku v prípade striebornej medaily a 0,4-násobku v prípade bronzovej medaily.
Návrh zákona rieši aj situácie súvisiace s dopingom a bezúhonnosťou oprávnenej osoby. Návrh zákona upravuje aj konanie v priznaní o odňatí, o priznaní, odňatí alebo zastavení výplaty príspevku a tiež aj konanie zmeny výšky príspevku.
Týmto návrhom zákona v čl. II navrhujeme aj zmenu zákona o dani z príjmu tak, že príspevok bude oslobodený od dane z príjmov a z toho dôvodu sa nebude započítavať ani do vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie a poistného na zdravotné poistenie.
Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ostatnými všeobecnými záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Účinnosť zákona navrhujeme, ak samozrejme prejde, v roku, od 1. januára 2016.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 1434.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona pre zrejmý účel navrhovanej úpravy. Konštatujem, že tento návrh obsahuje aj kvantifikáciu vplyvu na verejné financie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci. Budem hovoriť len o tých veciach, ktoré sú odlišné z toho návrhu, lebo sme tu dosť o tom už debatovali, o tom prvom návrhu poslancov vládnej strany SMER. Dovoľte mi, aby som povedal pár viet.
Náš zákon sa týka výlučne olympijských disciplín a olympiád. Čiže je to o olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách, šachovej olympiády a, samozrejme, to, čo sme pred chvíľou hovorili, my sme tam zahrnuli aj tú súťaž v roku 1984, tú Družbu, kedy sa naši športovci nemohli zúčastniť olympiády v Los Angeles.
Je to štandardný európsky návrh. V Európe niet ďalšieho štátu, ktorý by dával nejaké osobitné hodnotenie športovcov, ktorí získali tituly na majstrovstvách sveta a na majstrovstvách Európy. Takže my sa pridržiavame tohto znenia. Samozrejme navrhujeme, je to forma ocenenia mimoriadnych úspechov, ktoré športovci získali pre našu krajinu. Sami dobre viete, že koľkí politici a verejní činitelia sa s nimi fotia, ako sa bijú, medzi fotografiami sa dostali k nemu, keď sú olympijskí víťazi, ale preto si my hovoríme, že túto časť potom, keď je to tak, tak treba oceniť.
Navrhujeme poskytovať príspevok už pri dosiahnutí štyridsiatich rokov, v druhej alternatíve tridsiatich piatich rokov. Je na zváženie Národnej rady. Zhruba prečo v štyridsiatich rokoch? Pretože zhruba v tomto veku aktívne špičkoví športovci medzi 30 až 40 skončia svoju vrcholovú kariéru ako športovci a samozrejme sa musia dostať do života, musia sa uchádzať o nejaké zamestnanie. Pokiaľ samozrejme vieme, že každý nemôže byť trénerom v tom športovom odvetví, čo robil, takže majú problémy s umiestnením. A samozrejme majú problémy aj s tým, aby počas toho vyčerpávajúceho, vyčerpávajúcej športovej kariéry mohol niečo doštudovať, mohol niečo doštudovať, nejakú vysokú školu. A samozrejme, keď sa prihlási do zamestnania po skončení ako 35-, 36-ročný športovec, každý sa ho bude pýtať na prax. A práve to je tá situácia, keď nešportovci majú v predstihu to, že majú aspoň možnosť získať určité praktické skúsenosti vo svojom fachu a tým lepšie sa zamestnať.
Samozrejme títo športovci majú aj vplyv na ďalšiu generáciu, ktorá vidí ako, ako obrovské osobnosti Slovenska, spoločenského života, čo dosiahli. Samozrejme, bude to mať motivačný účinok. A preto si myslím, že musíme sa týmto športovcom nejakým spôsobom odvďačiť, a nielen tak, že dostanú jednorazovú prémiu po skončení olympiády, ale musíme sa o nich postarať.
A samozrejme poviem len príklad: keď športovec skončí a chce si založiť rodinu alebo už je ženatý, čo je najdôležitejšie? Jeho bývanie. Kto predloží, že má olympijskú rentu, do konca života mu štát garantuje určité peniaze, nie je problém mu ísť do banky, zobrať si na tieto peniaze úver a na základe toho si založiť normálny rodinný život. Samozrejme máme aj výhrady voči tým športovcom, ktorí neskôr alebo počas svojej kariéry budú nachytaní, v úvodzovkách poviem, na dopingu, na látkach, ktoré nie sú spojené s Olympijskou chartou. Na druhej strane máme aj problémy s tým, že musí byť bezúhonný, pretože keď je to vzor pre mládež, tak si myslím, že nemal by byť športovec nejaký agresívny, ktorý doma mláti rodinu a nejakým spôsobom je odsúdený, čiže to by mal byť fakt vzorom tohto celého.
K tomu, čo som povedal, prečo rok ´84. Pretože jednoducho športovci nemohli za to, že na tú olympiádu necestovali, a na druhej strane tí, ktorí boli zas v Moskve a získali zlato, tak to vieme tiež, že nebolo úplná olympiáda, lebo tam chýbala druhá časť, ale to som už pred chvíľou povedal.
A odkiaľ peniaze na to, vždycky je najväčší problém. My navrhujeme, aby tieto peniaze boli zobraté z Tiposu. Tipos má výnosy za rok 2013 370,2 milióna. Je to neustály nárast. Zisk po zdanení je nejakých 7,9 milióna. Náš odhad, že títo športovci, ktorí už majú nad tých 40 rokov, by bolo nejakých do 400-tisíc euro ročne náklad a si myslím, že s ľavou rukou by Tipos vedel pokryť, pokiaľ by sa dostalo do zákona, túto čiastku. S tým, že aspoň by sme mali istotu, že Tipos nerozdáva svojvoľne peniaze nejakým svojim klubom a nejakým svojim známym športovcom. Alebo aspoň táto čiastka, by sme vedeli, že kam ide, kam to plynie, vráti sa do športu, tým, ktorých chceme oceniť.
Príspevok navrhuje vo výške priemernej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok, čo teraz by znamenalo od 800 do 850 euro za zlatú medailu, z toho 60 % je 500 euro a medailu bronzovú by to bolo okolo 340 euro, v týchto splátkach.
Návrh zákona rieši procesnú stránku odňatia a prisúdení tohto príspevku. Samozrejme, odznie tu to, že niektorí športovci zarábajú milióny. Pozrite sa, je to fakt, ale sú aj športovci, ktorí nezarábajú milióny, ako napríklad športovci v individuálnych kategóriách. A keď si zoberieme, hokeja sa to teraz v tomto momente netýka, alebo niektorých bývalých hokejistov za Československo, kedy mali bronzovú medailu na olympijských hrách. Áno, hovoríme to, že niekedy, ale už aj hokej, samotný hokej prišiel na to, že obsadzovať hráčmi, na olympiádach, najvyššieho rangu je prínosné, a preto to robia už aj Kanaďania, Američania, aj Rusi, kde na olympijské hry idú najlepšie kádre, najlepší hokejisti. Čiže nevidím tam problém.
Na druhej strane bolo to aj v tenise tak, že už vidíte na posledných olympijských hrách, samozrejme, Nadal a všetci títo najlepší tenisti sa zúčastňovali olympijských hier, pretože došli na to, že vyhrať Wimbledon je pekná vec, ako byť neoficiálnym majstrom sveta v tenise, ale byť olympijským víťazom aj pre nich to je najvyšší rang športovca, čo môže dosiahnuť. Preto asi toľko o tom.
Na druhej strane možno však uvidíme, kto vystúpi, ešte sa pokúsim. Ale pred chvíľou som povedal všetko to, čo sa týka výhod nášho oceňovania. Čiže tie peniaze by športovci dostali teraz. A ak by sme pristúpili na to, že to boli by peniaze z toho Tiposu, fakticky by nezaťažili ten štátny rozpočet, len by sa tam spravil možno čiastočne poriadok a aspoň by sme mali prehľad, kam idú tie peniaze. Asi toľko na začiatok.
Ďakujem pekne.