48. schôdza

Pán poslanec, ďakujem za doplňujúcu otázku, ale myslím, že obsahom mojej odpovede už bola odpoveď na vaše otázky. A myslím si, že nie táto pôda, aj keď si ju naozaj veľmi vážim, je ten prvý prijímateľ informácie, ale sú to práve tí zamestnanci justície. Je slušné a korektné, aby som to oznámil im ako prvým a potom, samozrejme, všetkým ostatným. Takže, prosím, berte to s porozumením a pochopte, že nepatrí sa informovať najprv ostatných a nakoniec tých, ktorí sú prvotným prijímateľom informácie a ktorých to najviac zaujíma. To znamená, samotných pracovníkov justície by som najradšej informoval teda skutočne ako prvých. Takže veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová a je adresovaná ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi a znie: „Vážený pán minister, ministerstvo spravodlivosti pripravuje zákon o obetiach, ktorý bude dôležitou súčasťou nášho legislatívneho systému, a podporujeme toto úsilie, pretože zastreší spôsob pomoci všetkým obetiam. Zdá sa mi preto kontraproduktívna paralelná príprava zákona o domácom násilí, aj keď ide o veľmi dôležitú tému. Nie je vhodné koordinovať prípravu oboch týchto zákonov medzi ministerstvami?“
Pán minister, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, v prvom rade si vás dovoľujem uistiť, že medzi naším ministerstvom a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky je veľmi úzka spolupráca pri príprave oboch týchto legislatívnych úprav a zamestnanci oboch ministerstiev navzájom svoj postup koordinujú, a to nielen z obsahového, ale aj z časového hľadiska, jednoducho v spoločnej koordinácii celého legislatívneho procesu.
Zákon o podpore a ochrane obetí je na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky pripravovaný z hľadiska transpozície, to by som rád podčiarkol a zopakoval, transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, v ktorom sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, podľa ktorej má Slovenská republika ako členský štát povinnosť implementovať túto smernicu do svojej legislatívy do 16. novembra tohto roku.
Pripravovaný návrh zákona o prevencii a eliminácii násilia na ženách, deťoch a domáceho násilia je však potrebné považovať za súčasť ratifikácie procesu takzvaného Istanbulského protokolu. Do 7. apríla 2011 Výbor ministrov Rady Európy prijal Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu v boji proti nemu, ktorý bol vypracovaný počas 9 externých zasadnutí v rokoch 2009 až 2011, ad hoc výboru pre predchádzanie a boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Tento dohovor bol otvorený na podpis v Istanbule 11. mája 2011. A bol v tento deň podpísaný trinástimi štátmi (Rakúsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Island, Luxembursko, Čierna Hora, Portugalsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Turecko). Slovenská republika ho podpísala 11. mája 2011, čím sa stala jedným z prvých členských štátov Rady Európy a tiež Európskej únie, ktoré podpísali túto medzinárodnú zmluvu Rady Európy. K 20. februáru 2013 Istanbulský dohovor podpísalo 27 členských štátov Rady Európy, pričom tri štáty z nich, Turecko, Albánsko a Portugalsko, ho aj ratifikovali. Istanbulský dohovor nadobudol platnosť v auguste minulého roku po tom, ako ho ratifikovalo desať krajín Rady Európy.
Jedným z kľúčových východísk na prípravu a prijatie tohto návrhu zákona je princíp vychádzajúci z Istanbulského dohovoru, ktorým je nepodmienenosť pomoci obetiam podaním trestného oznámenia, návrh zákona pripravený na pôde Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky má ambíciu okrem pomoci obetiam násilia, kde to bude kvalifikované ako trestný čin, pomáhať a chrániť aj tie obete, u ktorých sa nebude pomoc podmieňovať trestným činom. V záujme obete a polície by mal byť do návrhu zákona implementovaný prístup odrazu rizika a povinnosti konať, ak by to malo byť obsiahnuté v návrhu zákona záväzne pre všetky zainteresované zložky od mimovládnych organizácií, štátnych orgánov, polície, prokuratúry, súdov, ak bude hlásenie o násilí opakované, polícia musí mať možnosť konať v takzvanom špeciálnom režime.
Z uvedeného teda vyplýva, že návrh zákona pripravovaný na pôde Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky má ambíciu v širšej právnej úprave riešiť tieto problémy než pripravovaná transpozícia na pôde Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky so zohľadnením i viacerých rizík podmienenosti pomoci podľa ustanovenia tohto režimu.
Zároveň je tu aj ďalšia úloha, ktorá vyplýva z Národného akčného plánu pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014 až 2019, kde je prijaté v tomto smere uznesenie vlády.
Na potreby prípravy špeciálneho zákona na účely implementácie spomínaného dohovoru sa konsenzuálne zhodla medzirezortná pracovná skupina vytvorená na prípravu jeho ratifikácie.
O potrebe takéhoto zákona dlhodobo hovorí aj odborná verejnosť a občianska spoločnosť, ktorá je zapojená do pomoci ženám a deťom ohrozeným násilím. Preto bola takáto úloha na prípravu špecifického zákona schválená aj v rámci úloh Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu na ženách na roky 2014 až 2019, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky 18. decembra 2013.
Na základe týchto skutočností pristúpilo naše ministerstvo k spolupráci s inými relevantnými rezortmi, inštitúciami, odbornou verejnosťou vrátane mimovládnych organizácií k príprave takéhoto zákona. Za týmto účelom vytvorilo pracovnú skupinu, v ktorej okrem iného je zastúpené aj ministerstvo spravodlivosti práve preto, aby pri príprave predmetných návrhov zákonov sa postupovalo synergicky.
Nakoniec aj spomenutá smernica Európskej únie jasne uznáva potrebu špecifických opatrení pre ženské obete rodovo motivovaného násilia a ich detí, a to z dôvodu vysokého rizika druhotnej viktimizácie, zastrašovania a pomsty súvisiacich s takýmto násilím.
Na záver iba pripomeniem, že takýto špecifický zákon je štandardný legislatívny prvok. Obdobnú legislatívnu úpravu k násiliu na ženách a na deťoch k domácemu násiliu majú viaceré krajiny Európskej únie ako napríklad Rakúsko, Španielsko, Nemecko, Poľsko, Slovinsko či Česká republika. Z celosvetového hľadiska má takúto legislatívu 104 krajín, čo je viac ako polovica všetkých krajín sveta. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne.
Pani podpredsedníčka má doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, povedali ste tu kopu naozaj zavádzajúcich informácií. V prvom rade sa mi zdá veľmi čudné, že Istanbulský dohovor, ktorý je naozaj vlastne deklaratórnym politickým dokumentom, nadraďujete nad smernicu Európskej únie, ktorá právne rieši problematiku, ktorá je vcucnutá, problematika domáceho násilia je vcucnutá práve v tejto smernici, o ktorej ste povedali, že rieši minimálne normy v oblasti ochrany a práv obetí. Áno? Toto je, áno, presne jej názov. Nič nebráni tomu však, aby naša legislatíva, ktorá, tak ako ste povedali, naozaj už dnes pripravuje na ministerstve spravodlivosti zákon o obetiach, obsahovala všetky podrobnosti. Práveže tri roky nielen sa snažíme dostať túto tému do Národnej rady, ale naozaj sme aj veľakrát boli na ministerstve a lobovali sme za to, aby bol vytvorený samostatný zákon o ochrane obetí. Nakoniec sa ministerstvo rozhodlo a postupuje naozaj v našom duchu, teda nie je to na základe len našich požiadaviek, samozrejme, ale sme radi, že si to osvojili. Preto sa mi zdá úplne scestné robiť paralelnú prácu pri vytvorení zákona o domácom násilí. Nikto nepochybuje o tom, že je to naozaj špecifický druh, ale nevidím dôvod, prečo by mala vzniknúť ďalšia právna norma. Prečo pri Istanbulskom dohovore, kde hovoríte, že chýba nám ratifikácia, tak na ňu tlačíte, keď, áno, Slovenská republika podpísala tento dohovor, ale s výhradou ratifikácie. Takže opäť poviem, smernica je niečo viac ako Istanbulský dohovor, ktorý navyše vyvoláva veľmi veľkú kontroverziu v spoločnosti. Neviem, prečo sa dávate ovplyvňovať takýmto spôsobom.
Pán minister, ja by som vám veľmi rada navrhla, aby sme urobili jedno stretnutie s ministerstvom vaším, s ministerstvom spravodlivosti, pán minister spravodlivosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, nech sa páči.

Nerozumiem celkom tomu zvýšenému hlasu. Na jednej strane tvrdíte, že sme vlastne prijali to, čo ste vy kedysi navrhovali. Ja mám uznesenie vlády Slovenskej republiky z decembra 2013 v rámci Národného akčného plánu pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách, ktoré mi ukladá takúto legislatívnu normu pripraviť. Ja len plním uznesenie vlády. A súčasťou toho je aj ratifikácia Istanbulského dohovoru. Skončil som.

Ďakujem pekne.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Kadúc a určil ju ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi a znie: „Ako vnímate obavy niektorých slovenských knižných vydavateľov ohľadom ovládnutia a monopolizácie slovenského knižného trhu s jediným subjektom J&T?“
Nevidím tu pána poslanca Kadúca, preto, pán minister, nebudeme odpovedať na otázku, ktorú položil.
V zastúpení pána ministra Čisláka bude odpovedať pán minister Richter na otázku pána Novotného, ktorá znie: „Pán minister, je podľa vás nárok pacienta na zdravotnú starostlivosť v súčasnosti definovaný v slovenskom zdravotníctve dostatočne, viete vysvetliť, prečo strana SMER, vy, pán minister, za tri roky z postu štátneho tajomníka ani bývalá ministerka pani Zvolenská ste sa doteraz nezaoberali zadefinovaním, na čo má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, koľko a za čo má doplácať, kedy a v akej kvalite to dostane pacient?“
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, vážený pán poslanec, znovu vám sprostredkujem odpoveď, ktorú mi pripravili kolegovia z ministerstva zdravotníctva, rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ustanovenej zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a nariadením vlády č. 777/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia v znení neskorších predpisov. Osoby povinne zúčastnené na verejnom zdravotnom poistení musia platiť zdravotné poistenie a majú nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom zákonom, čo ustanovuje článok 40 Ústavy Slovenskej republiky.
Z citovaného zákona uvádzam. Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádzajú preventívne prehliadky, neodkladná zdravotná starostlivosť, ďalej, zdravotné výkony vedúce k zisteniu choroby, poskytované pri liečbe choroby uvedenej v Zozname prioritných chorôb, ktoré vedú, po prvé, k záchrane života, k vyliečeniu choroby, k zabráneniu vzniku závažných zdravotných komplikácií, k zabráneniu zhoršenia závažnosti choroby alebo k jej prechodu do chronického štádia, po piate, k zmierneniu prejavu choroby, po šieste, k účinnej prevencii vrátane podania očkovacej látky pri povinnom očkovaní. Zdravotné výkony v základnom prevedení poskytnuté v súvislosti so zubným kazom sa plne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia len vtedy, ak poistenec absolvoval v predchádzajúcom kalendárnom roku preventívnu prehliadku u zubného lekára. Ak poistenec vopred súhlasí s poskytnutím stomatologických výkonov alebo stomatologických výrobkov, ktoré sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, zdravotná poisťovňa poskytnuté stomatologické výkony alebo stomatologické výrobky uhradí len v rozsahu stomatologických výkonov a stomatologických výrobkov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia a rozdiel úhrady uhradí poistenec, rozsah poskytnutých zdravotníckych výkonov podľa uvedeného ich cenu a výšku spoluúčasti poistenca na úhrade zdravotnej starostlivosti je poistenec alebo jeho zákonný zástupca povinný potvrdiť svojím podpisom ošetrujúcemu lekárovi bezprostredne po ich poskytnutí, po ďalšie, zdravotná starostlivosť v súvislosti s utajeným pôrodom, umelé prerušenie tehotenstva a sterilizácia sa vykonajú zo zdravotníckej indikácie, neodkladná zdravotná starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, poskytnutá pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v cudzine, po ďalšie, zdravotná starostlivosť poskytnutá v inom členskom štáte Európskej únie v rozsahu podľa osobitných predpisov za podmienok ustanovených osobitným predpisom, po ďalšie, cezhraničná zdravotná starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, poskytnutá v inom členskom štáte Európskej únie v rozsahu za podmienok ustanovených osobitným predpisom, zdravotné výkony ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa prílohy č. 7. Plne alebo čiastočne sa uhrádza kúpeľná starostlivosť, ak nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú zdravotnú starostlivosť alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť, pričom choroby, indikačné podmienky a dĺžka liečebného pobytu sú uvedené v Indikačnom zozname pre kúpeľnú starostlivosť. Spoluúčasť poistenca upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 777/2004 Z. z. a zákon č. 577/2004 Z. z. Na základe verejného zdravotného poistenia a) sa neuhrádza zdravotná starostlivosť, ktorá nie je indikovaná zo zdravotných dôvodov, b) neuhrádzajú sa náklady spojené s klinickým skúšaním, c) neuhrádza sa zdravotná starostlivosť spojená s liečbou komplikácií alebo následkov vzniknutých v dôsledku klinického skúšania a d) neuhrádzajú sa náklady na vydanie písomného vyjadrenia, či osoba, ktorá je zjavne pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok alebo liekov zranená alebo ktorá upozorní na svoju závažnú chorobu alebo zranenie, môže byť umiestnená v cele policajného zaistenia vrátane zdravotných výkonov potrebných na vydanie takéhoto písomného vyjadrenia. Tieto náklady hradí štát prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.“
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.