48. schôdza

Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj za spolupredkladateľov, ktorými sú páni poslanci Fronc a Kvasnička, predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení.
Hlavným účelom predkladanej novely zákona je odstránenie rozdielneho prístupu v priznávaní nároku na vdovský a vdovecký dôchodok a úprava pravidiel výplaty vdovského a vdoveckého dôchodku. Podmienky nároku na vdovský a vdovecký dôchodok a jeho výplatu určuje zákon o sociálnom poistení v § 74. Nárok na vdovecký dôchodok sa posudzuje rovnako ako nárok na vdovský dôchodok. Z tohto dôvodu aj pre zjednodušenie argumentácie budeme používať pri predkladaní návrhu len pojem vdovský dôchodok.
Trvanie nároku na výplatu priznaného vdovského dôchodku je obdobie jedného roka od smrti manžela. Po uplynutí tejto lehoty v zmysle zákona nezaniká nárok na vdovský dôchodok, zaniká len nárok na jeho výplatu. Ak pominú zákonné prekážky na výplatu vdovského dôchodku, aktivuje sa jeho výplata na základe žiadosti vdovy alebo vdovca.
Zákon ustanovuje podmienky, po splnení ktorých má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela. Sú to prípady, ak sa stará o nezaopatrené dieťa, je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti pracovať o viac ako 70 %, dovŕšila dôchodkový vek, vychovala tri deti, alebo vychovala dve deti a dovŕšila 52. rok veku.
Návrh novely zákona upravuje splnenie podmienok, na základe ktorých nárok na výplatu vdovského dôchodku nezaniká vdove ani po roku od smrti manžela, a to tak, že pri invalidite vdovy z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % sa znižuje dôvod poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 50 %. Kompenzácia straty príjmu sa u tak postihnutej osoby po strate manžela primerane zvyšuje. Je preukázateľné, že citlivosť štátu k takto postihnutej osobe nemôže determinovať sociálne inžinierstvo ani argumentácia nepriaznivého dopadu na verejné financie.
Návrh zákona, ktorý predkladáme, vypúšťa podmienku, po splnení ktorej má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela, ak vychovala aspoň tri deti. Toto sa nahrádza upraveným ustanovením, ktorého obsahom je splnenie podmienky na trvanie nároku na výplatu vdovského dôchodku aj po jednom roku od smrti manžela pre všetky vdovy, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa a dovŕšili vek 52 rokov... (Ruch v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Přidal, rušíte navrhovateľku.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som bola počkala.
Teda vypúšťame podmienku, po splnení ktorej má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela, ak vychovala aspoň tri deti. Toto sa nahrádza upraveným ustanovením, ktorého obsahom je splnenie podmienky na trvanie nároku na výplatu vdovského dôchodku aj po jednom roku od smrti manžela pre všetky vdovy, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa a dovŕšili vek 52 rokov. Určenie vekovej hranice má v tomto prípade svoj dôvod, čo potvrdzujú aj štatistické údaje upozorňujúce na kategóriu znevýhodnených uchádzačov na trhu práce.
Tu by som chcela upozorniť na jeden štatistický údaj, ktorý hovorí o tom, že z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie nad 12 mesiacov v roku je na Slovensku najviac nezamestnaných vo vekovej kategórii od 50 do 54 rokov. A to je okolo 30-tisíc osôb. To znamená, že ak ovdovie manželka alebo manžel a nachádza sa v tejto citlivej vekovej kategórii nad 50 rokov, je postihnutie dvojnásobnou traumou, samozrejme, neplatí to pre všetkých, ale ponajprv stratou manželského partnera a aj ťažkosťami uplatniť sa na trhu práce.
Preto sa domnievame ako navrhovatelia, že takýmto spôsobom sa pokryje väčšie množstvo ľudí a aspoň čiastočne sa bude kompenzovať tej manželke alebo manželovi strata.
Nehovoríme tu o deťoch, pretože tie, ktoré nie sú ešte zaopatrené, tak u takejto vdovy, ktorá má nezaopatrené dieťa, bez ohľadu na vek, samozrejme, ten dôchodok vdovský dostáva aj po jednom roku.
Rovnako máme za to, že tie deti, ktoré už vdova alebo vdovec vychovali, sú zárobkovo činné, ale tie v čase, keď to bolo aktuálne, dostávali kompenzáciu tým, že dostávali sirotské.
Ak zákonodarca tri roky po účinnosti zákona o sociálnom poistení v roku 2003 rozšíril podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku, a to v roku 2006, na uvedené dve kategórie vdov a mal v úmysle kompenzovať stratu príjmu pre vdovy, pravdepodobne balansoval medzi fiškálnymi možnosťami a akceptáciou priemernej solidarity s pozostalou manželkou alebo manželom.
Môžeme sa iba domnievať, že to bol taký trošku, keby som slušne povedala, matematický balans, lebo možno navrhovateľ predpokladal, že nebude až tak veľa tých vdov, ktoré majú tri deti, že je oveľa viac vdov, sa dá predpokladať, ktoré majú dve deti alebo jedno dieťa, a preto čisto z fiškálnych dôvodov, domnievam sa, bol uplatnený a prijatý takýto návrh.
Úprava nároku na výplatu pozostalostného dôchodku podľa návrhu novely síce vypúšťa podmienku nároku na výplatu vdovského dôchodku aj po roku od smrti manžela pre tie vdovy, ktoré vychovali aspoň tri deti, na strane druhej určuje podmienku nároku pre všetky vdovy, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa a dovŕšili vek 52 rokov.
Právna úprava mení splnenie podmienok, na základe ktorých nárok na výplatu vdovského dôchodku nezaniká vdove po roku od smrti manžela už pri invalidite vdovy z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 50 %.
Dopady na verejné financie vyplývajúce z tejto zmeny, predpokladajú sa minimálne štatistické údaje, na základe ktorých by bolo možné kvantifikovať tento dopad, teda myslím tým zníženie invalidity, nie sú k dispozícii.
V rámci dostupných štatistických údajov Sociálnej poisťovne a Štatistického úradu nie je možné jednoznačne stanoviť, o koľko sa zvýši počet poberateľov vdovského dôchodku po schválení tejto úpravy.
Z dostupných údajov o počte vdovských dôchodkov, sirotských dôchodkov a počte osôb žijúcich v dvojčlennej rodine môžeme urobiť predpoklad, že počet vdov, ktorým by vznikol nárok na výplatu vdovského dôchodku touto úpravou, by sa zvýšil približne o 1 750.
Podľa údajov uvedených na webovom portáli Sociálnej poisťovne priemerná výška vdovského alebo vdoveckého dôchodku v roku 2014 bola 253,80 eura mesačne, teda predpokladané ročné náklady sú počet osôb krát dvanásť mesiacov krát priemerná výška vdovského dôchodku, čo podľa našich výpočtov činí 5,329 800 mil. eur ročne.
Ďakujem pekne za vypočutie. A prosím aj za spolupredkladateľov o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem, pani navrhovateľka.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre sociálne veci, poslancovi Júliusovi Brockovi.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, predkladám ako spravodajca spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Ako ten zákon predtým, tak aj tento spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a po tom schválení aby pridelila návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci, tomu druhému ako gestorskému. A ho odporúčam prerokovať do 30. apríla vo výboroch a v gestorskom do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, nech sa páči, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sú prihlásení dvaja páni poslanci.
Dávam slovo prvému prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Kuffovi. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja sa len krátko vyjadrím. Aby sa zjednotil aj tej pojem vdovský a vdovecký dôchodok, nech to teda je pod jedným tým pojmom. A tak som sa zamyslel aj nad takouto skutočnosťou, naozaj človek keď sa ocitá bez toho životného partnera, to je jedno, či to je muž alebo žena. No kedysi to bolo tak, že to otcovstvo týmto spôsobom bolo zaznávané. Dneska je zase iným spôsobom zaznávané to otcovstvo. Ale v podstate ak muž ostáva sám aj na tú výchovu detí, a to môžu byť dokonca už aj dospelé deti, tak poviem tak možno v mene viacerých mužov, nechcem povedať, že je to v mene všetkých mužov, my zostávame, akoby sme zostali naozaj akoby takí osirotení bez tej ruky. Tá ženská ruka, ten ženský prvok v tej domácnosti veľmi výrazne chýba. To je ten jeden rozmer.
A potom ten druhý rozmer je, keď sa stráca v podstate v tej rodine aj ten druhý príjem, resp. druhá časť príjmu pre tú rodinu. Naša slovenská rodina, takmer každá, musím povedať, žiaľ, stále je odkázaná na dva príjmy, teda príjem otca a príjem aj matky. Väčšinou to je tak, hej, aj tie mamičky, ktoré sú dnes aj na materských dovolenkách, tak veľmi rýchle sa usilujú zase umiestniť na tom trhu práce, aby ten príjem v tej rodine bol. Tam, kde dochádza k úmrtiu jedného z dvoch manželov, väčšinou je to veľmi zraňujúce a zasahujúce a zasahuje to nielen ten emočný a citový svet, ale takisto aj ten rozmer ekonomický.
Preto vítam tento návrh zákona, že je tuná, takisto aby to premlčanie tuná nebolo, stačí teda, to jedno dieťa aby bolo, aby v podstate ten nárok na vyplatenie toho dôchodku ani po roku sa nepremlčal. Aj vás ako plénum Národnej rady, prosím, o podporu tiež tohto zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Nie sú žiadne faktické poznámky.
Dávam slovo druhému prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Kvasničkovi. Nech sa páči.