48. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja poviem len naozaj pár viet, čo bolo cieľom platného zákona. Zákonodarca jednoducho chcel to, aby ľudia, ktorí sú znevýhodnení, či už sú mladí príliš, starí alebo sú s postihnutím, jednoducho ťažko nachádzajú prácu, sa mohli zamestnať, aby sa na to vytvoril priestor. A táto zmena len tento priestor rozširuje. Umožňuje, aby aj nadácie, občianske združenia mohli zamestnávať. Tak ako povedala predkladateľka, neprikazuje, je to fakultatívne. A ja si nemyslím, že by hrozilo, že budú zneužívať peniaze, pretože rozhodnutie, či dostanú takýto príspevok, závisí nakoniec od ministerstva, respektíve od ústredia práce. A tie to budú posudzovať. Ja osobne si myslím, že to znamená, že by sme tento návrh zákona mali podporiť, pretože tak pomôžeme tým, ktorí sú znevýhodnení. Ďakujem.

Ja by som sa chcela v záverečnom slove len poďakovať všetkým, ktorí podporili tento náš návrh zákona, a poprosiť vás všetkých kolegov sprava aj zľava o podporu nášho návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj za spolupredkladateľov, ktorými sú páni poslanci Fronc a Kvasnička, predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení.
Hlavným účelom predkladanej novely zákona je odstránenie rozdielneho prístupu v priznávaní nároku na vdovský a vdovecký dôchodok a úprava pravidiel výplaty vdovského a vdoveckého dôchodku. Podmienky nároku na vdovský a vdovecký dôchodok a jeho výplatu určuje zákon o sociálnom poistení v § 74. Nárok na vdovecký dôchodok sa posudzuje rovnako ako nárok na vdovský dôchodok. Z tohto dôvodu aj pre zjednodušenie argumentácie budeme používať pri predkladaní návrhu len pojem vdovský dôchodok.
Trvanie nároku na výplatu priznaného vdovského dôchodku je obdobie jedného roka od smrti manžela. Po uplynutí tejto lehoty v zmysle zákona nezaniká nárok na vdovský dôchodok, zaniká len nárok na jeho výplatu. Ak pominú zákonné prekážky na výplatu vdovského dôchodku, aktivuje sa jeho výplata na základe žiadosti vdovy alebo vdovca.
Zákon ustanovuje podmienky, po splnení ktorých má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela. Sú to prípady, ak sa stará o nezaopatrené dieťa, je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti pracovať o viac ako 70 %, dovŕšila dôchodkový vek, vychovala tri deti, alebo vychovala dve deti a dovŕšila 52. rok veku.
Návrh novely zákona upravuje splnenie podmienok, na základe ktorých nárok na výplatu vdovského dôchodku nezaniká vdove ani po roku od smrti manžela, a to tak, že pri invalidite vdovy z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % sa znižuje dôvod poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 50 %. Kompenzácia straty príjmu sa u tak postihnutej osoby po strate manžela primerane zvyšuje. Je preukázateľné, že citlivosť štátu k takto postihnutej osobe nemôže determinovať sociálne inžinierstvo ani argumentácia nepriaznivého dopadu na verejné financie.
Návrh zákona, ktorý predkladáme, vypúšťa podmienku, po splnení ktorej má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela, ak vychovala aspoň tri deti. Toto sa nahrádza upraveným ustanovením, ktorého obsahom je splnenie podmienky na trvanie nároku na výplatu vdovského dôchodku aj po jednom roku od smrti manžela pre všetky vdovy, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa a dovŕšili vek 52 rokov... (Ruch v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Přidal, rušíte navrhovateľku.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som bola počkala.
Teda vypúšťame podmienku, po splnení ktorej má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela, ak vychovala aspoň tri deti. Toto sa nahrádza upraveným ustanovením, ktorého obsahom je splnenie podmienky na trvanie nároku na výplatu vdovského dôchodku aj po jednom roku od smrti manžela pre všetky vdovy, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa a dovŕšili vek 52 rokov. Určenie vekovej hranice má v tomto prípade svoj dôvod, čo potvrdzujú aj štatistické údaje upozorňujúce na kategóriu znevýhodnených uchádzačov na trhu práce.
Tu by som chcela upozorniť na jeden štatistický údaj, ktorý hovorí o tom, že z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie nad 12 mesiacov v roku je na Slovensku najviac nezamestnaných vo vekovej kategórii od 50 do 54 rokov. A to je okolo 30-tisíc osôb. To znamená, že ak ovdovie manželka alebo manžel a nachádza sa v tejto citlivej vekovej kategórii nad 50 rokov, je postihnutie dvojnásobnou traumou, samozrejme, neplatí to pre všetkých, ale ponajprv stratou manželského partnera a aj ťažkosťami uplatniť sa na trhu práce.
Preto sa domnievame ako navrhovatelia, že takýmto spôsobom sa pokryje väčšie množstvo ľudí a aspoň čiastočne sa bude kompenzovať tej manželke alebo manželovi strata.
Nehovoríme tu o deťoch, pretože tie, ktoré nie sú ešte zaopatrené, tak u takejto vdovy, ktorá má nezaopatrené dieťa, bez ohľadu na vek, samozrejme, ten dôchodok vdovský dostáva aj po jednom roku.
Rovnako máme za to, že tie deti, ktoré už vdova alebo vdovec vychovali, sú zárobkovo činné, ale tie v čase, keď to bolo aktuálne, dostávali kompenzáciu tým, že dostávali sirotské.
Ak zákonodarca tri roky po účinnosti zákona o sociálnom poistení v roku 2003 rozšíril podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku, a to v roku 2006, na uvedené dve kategórie vdov a mal v úmysle kompenzovať stratu príjmu pre vdovy, pravdepodobne balansoval medzi fiškálnymi možnosťami a akceptáciou priemernej solidarity s pozostalou manželkou alebo manželom.
Môžeme sa iba domnievať, že to bol taký trošku, keby som slušne povedala, matematický balans, lebo možno navrhovateľ predpokladal, že nebude až tak veľa tých vdov, ktoré majú tri deti, že je oveľa viac vdov, sa dá predpokladať, ktoré majú dve deti alebo jedno dieťa, a preto čisto z fiškálnych dôvodov, domnievam sa, bol uplatnený a prijatý takýto návrh.
Úprava nároku na výplatu pozostalostného dôchodku podľa návrhu novely síce vypúšťa podmienku nároku na výplatu vdovského dôchodku aj po roku od smrti manžela pre tie vdovy, ktoré vychovali aspoň tri deti, na strane druhej určuje podmienku nároku pre všetky vdovy, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa a dovŕšili vek 52 rokov.
Právna úprava mení splnenie podmienok, na základe ktorých nárok na výplatu vdovského dôchodku nezaniká vdove po roku od smrti manžela už pri invalidite vdovy z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 50 %.
Dopady na verejné financie vyplývajúce z tejto zmeny, predpokladajú sa minimálne štatistické údaje, na základe ktorých by bolo možné kvantifikovať tento dopad, teda myslím tým zníženie invalidity, nie sú k dispozícii.
V rámci dostupných štatistických údajov Sociálnej poisťovne a Štatistického úradu nie je možné jednoznačne stanoviť, o koľko sa zvýši počet poberateľov vdovského dôchodku po schválení tejto úpravy.
Z dostupných údajov o počte vdovských dôchodkov, sirotských dôchodkov a počte osôb žijúcich v dvojčlennej rodine môžeme urobiť predpoklad, že počet vdov, ktorým by vznikol nárok na výplatu vdovského dôchodku touto úpravou, by sa zvýšil približne o 1 750.
Podľa údajov uvedených na webovom portáli Sociálnej poisťovne priemerná výška vdovského alebo vdoveckého dôchodku v roku 2014 bola 253,80 eura mesačne, teda predpokladané ročné náklady sú počet osôb krát dvanásť mesiacov krát priemerná výška vdovského dôchodku, čo podľa našich výpočtov činí 5,329 800 mil. eur ročne.
Ďakujem pekne za vypočutie. A prosím aj za spolupredkladateľov o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, predkladám ako spravodajca spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Ako ten zákon predtým, tak aj tento spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a po tom schválení aby pridelila návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci, tomu druhému ako gestorskému. A ho odporúčam prerokovať do 30. apríla vo výboroch a v gestorskom do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, nech sa páči, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ja sa len krátko vyjadrím. Aby sa zjednotil aj tej pojem vdovský a vdovecký dôchodok, nech to teda je pod jedným tým pojmom. A tak som sa zamyslel aj nad takouto skutočnosťou, naozaj človek keď sa ocitá bez toho životného partnera, to je jedno, či to je muž alebo žena. No kedysi to bolo tak, že to otcovstvo týmto spôsobom bolo zaznávané. Dneska je zase iným spôsobom zaznávané to otcovstvo. Ale v podstate ak muž ostáva sám aj na tú výchovu detí, a to môžu byť dokonca už aj dospelé deti, tak poviem tak možno v mene viacerých mužov, nechcem povedať, že je to v mene všetkých mužov, my zostávame, akoby sme zostali naozaj akoby takí osirotení bez tej ruky. Tá ženská ruka, ten ženský prvok v tej domácnosti veľmi výrazne chýba. To je ten jeden rozmer.
A potom ten druhý rozmer je, keď sa stráca v podstate v tej rodine aj ten druhý príjem, resp. druhá časť príjmu pre tú rodinu. Naša slovenská rodina, takmer každá, musím povedať, žiaľ, stále je odkázaná na dva príjmy, teda príjem otca a príjem aj matky. Väčšinou to je tak, hej, aj tie mamičky, ktoré sú dnes aj na materských dovolenkách, tak veľmi rýchle sa usilujú zase umiestniť na tom trhu práce, aby ten príjem v tej rodine bol. Tam, kde dochádza k úmrtiu jedného z dvoch manželov, väčšinou je to veľmi zraňujúce a zasahujúce a zasahuje to nielen ten emočný a citový svet, ale takisto aj ten rozmer ekonomický.
Preto vítam tento návrh zákona, že je tuná, takisto aby to premlčanie tuná nebolo, stačí teda, to jedno dieťa aby bolo, aby v podstate ten nárok na vyplatenie toho dôchodku ani po roku sa nepremlčal. Aj vás ako plénum Národnej rady, prosím, o podporu tiež tohto zákona. Ďakujem.

Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ďakujem. Profesor Mistrík na štylistike nás učil, že nikdy nemáme svoje vystúpenie začínať ospravedlnením. Odvtedy to robím často. Takže sa chcem ospravedlniť, že idem hovoriť k téme, o ktorej mám akési také povedomie v tej rovine empatie, ale pokiaľ ide o exaktné veci, taxatívne určené v legislatíve, je to pre mňa rovnako zložitý systém, ako bol systém, v ktorom funguje naše zdravotníctvo. Naozaj tie legislatívne pravidlá sú mimoriadne obtiažne a akosi je umožnené do nich nazrieť iba ľuďom, ktorí sa tomu venujú zasvätene, con amore, profesionálne, erudovane, na základe vlastnej empírie, čo je úctyhodný príklad aj mojej vzácnej kolegyne Moniky Gibalovej, málokto, prinajmenšom v opozičnom priestore je tak fundovaný hovoriť, a teda modelovať veci, meniť, modifikovať veci v tejto mimoriadne citlivej oblasti ako ona.
Ja si význam sociálnej situácie uvedomujem ešte možno z detstva, keďže som vyrastal v špecifickom prostredí, kde sa tie témy objavovali cez kontakt s kňazským prostredím. Bol som konfrontovaný cez otca, cez rehoľné sestry, ktoré sa pohybovali v blízkosti môjho otca ako detského psychiatra, aké sú všelijaké formy, aká je pestrá varieta sociálnych vzťahov situácií a problémov, ktoré toto prostredie obnáša. A neskôr som bol konfrontovaný aj s tým, ako systémovo, systematicky sa tejto problematike venujú nielen svetské, ale aj cirkevné inštitúcie. Napokon svedčia o tom aj sociálne encykliky významných pápežov, či je to Ján Pavol II. a jeho encyklika Sollicitudo rei socialis alebo encyklika Benedikta XVI. Caritas in veritate, pastorálna konštitúcia Gaudium et spes z II. vatikánskeho koncilu, ktoré hovoria o základných pilieroch fungovania sociálne orientovanej spoločnosti, kde takými princípmi, na ktorých to celé stojí, je sociálna spravodlivosť, sociálna solidarita, subsidiarita a participácia na tomto systéme.
Samozrejme, v prípade problému, o ktorom hovoríme, ide o osoby a ako Štefan reagoval, nie je to len pohľad na ženy, ale aj na partnerov z tej mužskej strany v predpoklade, že tam, kde žena zomrie skôr, naozaj sa dostávajú do znevýhodneného pásma. A je síce ušľachtilé hovoriť o počte detí, ktoré priviedli na svet, ale ten dnešný demografický trend, čo mi je veľmi ľúto, ide trošku odchodne od tej ideálnej predstavy mnohodetných rodín, ako to bolo kedysi. Nič menej zostáva pravda, že u tých žien alebo mužov po smrti svojho manželského partnera, a som rád, že tie sociálne zákony sú stavané na inštitút manželstva, a znovu to potvrdzuje, že je to inštitút významný a, by som povedal, taký bazálny pre tvorbu spoločenského jadra v zdravej spoločnosti, tieto problémy sú veľmi vypuklé.
Ja som rozmýšľal, viete, že vždycky zvyknem trošičku pozerať smerom k literatúre ako učiteľ literatúry, a nič lepšie ma nenapadlo, keď som rozmýšľal, samozrejme, každý z vás má nejakú skúsenosť s ľuďmi, ktorí sú poškodení, ktorí sú zranení po strate životného partnera, keď poznáte ich peripetie, ich ťažké životné okolnosti po strate partnera, o to viac, ak sú v znevýhodnenom veku, keď len veľmi ťažko nachádzajú priestor na trhu práce.
Ale ja by som sa vrátil k tej literatúre. Je možno dobré aj pri vnímaní tohto zákona vnímať aj taký ten empatický, povedzme, priestor reflektovaný v literatúre. Mňa tu nič iné nenapadlo, nehovorím, že je to ideálna báseň o vdovách, ale Vojtech Mihálik v šesťdesiatych rokoch, keď písal Apassionatu a Sonety pre tvoju samotu, napísal jednu skvelú báseň, dnes by som povedal, že je to skôr taký sociálny katechizmus písaný básnickou rečou žien alebo ľudí, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom hendikepovaní v partnerskom živote, vo vlastnom osude, Vdovy. Ja si dovolím vám uviesť úryvok z tej básne Vdovy, len kvôli ten empatickej rovine legislatívy, ktorú navrhujeme s kolegyňou Monikou Gibalovou a s Martinom Froncom, ja myslím, že trochu poézie nikoho nezabije ani v tomto inak nepoetickom priestore: „Na rakvu hádžu prvú hrudku, ale posledné odchádzajú. Onemel cintorín, vystretý pod rubášom smútku. Tam teda leží ich láska, ich korbáč, tam ležia oči a ruky v mazľavej hline. A oči už nebudú ich páliť a ruky nebudú ich bíjať. Bože, predsa len úľava! Posledné odchádzajú, vracajú sa bočnými cestami do domu, aby v ňom otvorili obloky, vyhnali stuchlinu a tymian, aby zažali lampu a uvarili čaj. Tam teda leží ich dávno zabitá láska, hoci až dnes ju vložili do zeme. A vdovy potom sedia pod svadobným obrazom a skláňajú tváre, aby nik na nich nevidel vytesanú krivdu, roky otroctva, opité vášne, bujdošstvo vládcu a sebca, sliny a päste. A vdovy sedia, sedia pod svadobným obrazom a skláňajú tváre, aby nik na nich neuzrel žiarivú hviezdu, čo z močiara života vzlietla a nesie dávne svetlo a páľu a chuť prvého bozku, ktorý si urval ten tyran.“ Tá báseň bola napísaná v šesťdesiatych rokoch, keď ešte nebola tá hystéria rodového mätenia a emancipačný proces nebol v takej histriónskej rovine, ako je dneska. Tá báseň, samozrejme, nevrhá dobré svetlo najmä na toho strateného partnera. A ja myslím, že je aj reálna v tom, že dodnes mnohé tie manželstvá takto vyzerajú, že sú v kríze kvôli hriešnosti jednotlivcov.
Na druhej strane poznám množstvo príbehov, žiaľ, skúsenosť je taká, že básne sa lepšie píšu o negatívnych než o pozitívnych veciach. Čiže nepodarilo sa mi nájsť pozitívny text, pretože tá ťarcha vdovectva je tak náročná, že na nej veľmi ťažko nájdete niečo veselé, niečo príjemné, niečo povzbudzujúce. Mnohokrát je to len čakanie na vlastnú smrť, keďže ako v mýte o Filemonovi a Baucide v Ovídiových Premenách tí ľudia jednoducho bytostne k sebe patria a stratou jedného aj ten druhý stráca, ako hovoria Horehronci, Razer DeathAdder. Vilko, to som povedal kvôli tebe, lebo vidím, že ma počúvaš, že som si myslel, že ťa to trošku poteší.
Preto som rád, že takýto zákon, ktorý zdanlivo sa venuje malej, drobnej, nepovšimnutej oblasti sociálnej solidarity, je tu, a chcel by som vás poprosiť o jeho podporu, máme naozaj veľmi vážne resty aj proti takto postihnutým ženám, aj mužom, ktorí sú v takej situácii, aj proti ľudskému rodu a je čas, najvyšší čas to napraviť. Ďakujem.

Áno, som rád, že kolega Kvasnička vystúpil, aj keď tradične ako vždy to poňal v širšom filozoficko-psychologickom kontexte, ale faktom je a pozrime sa, koľkých z nás poslancov to zaujíma. Je to zdanlivo malá, drobná, nevýznamná vec. A vráťme sa späť: Keď si premietnete mnohé naše rozpravy, ktoré tu trvajú aj dni, v podstate prakticky skoro nič neriešia. Toto rieši malý problém, ktorý sa dotýka ľudí, malý problém z pohľadu Národnej rady a veľký z pohľadu toho, koho sa dotýka. A preto ja by som chcel uznanie vysloviť kolegyni Gibalovej.

Ďakujem. Kolega, ja budem, Marián, reagovať na tú tvoju báseň. Tak som sa zamyslel nad týmito slovami, bolo to také občerstvenie. Ale dnes by Vojtecha Mihálika prešetrovali vyšetrovatelia a gender ideológia by ho uvrhla rovno do žalára. Tak by sme dnes asi dopadli. Dnešná sociálna klíma by mu vypichla prstom oko, rovno prstom do oka by mu pichli a možno aj obidve oči by mu vypichli.
Ale teraz tak vážne. Dnes už odpustenie a obeta sa už dávno vytratila spomedzi nás. Kedysi to bolo také príznačné pre tie manželstvá, aj keď veľakrát veľmi ťažko žili aj v tých sociálnych podmienkach, aj ekonomických, aj hospodárskych, aj v tých vzťahových. Vždycky predsa len tie manželstvá akosi dokázali zotrvať. Starých rodičov som mal teda už skôr narodených ešte pred šesťdesiatymi rokmi. A ich generácia to bola. Sme sa rozprávali počas takých nedeľných večerov, lebo to boli chvíle, keď sa zastavil čas v tých rodinách, keď sme mohli diskutovať o všeličom. Ale keď sme tak sa stretávali a dnes mám na pamäti ešte stále tento obraz, títo starí rodičia aj súrodenci tých starých rodičov sú hodní nasledovania a príkladu ešte dnes. Mali zmysel pre obetu. V takej obci, v dedine ak sa rozpadlo jedno manželstvo alebo dve manželstvá, vedeli to pomenovať tí ľudia presne. Identifikovali tú rodinu a to bola naozaj už potom len taká krajná nejaká tragédia, keď sa to manželstvo rozpadlo. Dnes sa z veľkej lásky a slobodne, podčiarkujem, vo veľkej slobode a láske berú mladí ľudia a do týždňa alebo do mesiaca, do roka sa rozvádzajú s veľkou nenávisťou.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem obom kolegom aj navrhovateľke poďakovať za to, že takúto tému, zdanlivo marginálnu, pritom bazálne sa dotýkajúcu princípov sociálnej solidarity sem priniesli. Nechcel som zdržiavať. Ja mám tiež množstvo príbehov, najmä teda príbehov žien. Viem to tak trošku povedať z druhej ruky, lebo moja najbližšia rodina, teda dcéra moja a brat robia v oblasti psychiatrickej a viem, čo znamená reakcia na stratu blízkeho. A sú mnohé prípady, kde sa tá reakcia nikdy ani neskončí. Čiže žijú v permanentnej frustrácii fakticky až do smrti, ktorá je u nich vykúpením z tejto straty.
Ďakujem, Štefan, aj za ten idealizmus, ktorý sem prinášaš v tom, že pripomínaš staré konzervatívne vzťahové veci, ktoré dneska naozaj nie sú ani v kurze, ani v móde, ani nikto nenosí, čo je škoda, pretože potom by aj bez menšej finančnej intervencie ten sociálny systém bol oveľa udržateľnejší. Ďakujem.

Opäť len krátko by som chcela poďakovať sa všetkým, ktorí vystúpili a podporujú tento návrh zákona, aj tým, ktorí možno zvažujú, že ho podporia, a snáď ešte len doplniť to, čo som pozabudla poznamenať pri predkladaní návrhu zákona, že tento návrh sa nerodil tak, že sme hľadali možnosti podania návrhu, ale vyplynul jednoducho z podnetov od občanov, vdov, vdovcov, ale aj sirôt, čo sa s nami kontaktovali a cítia obrovskú krivdu. A tak ako to tu bolo povedané niekoľkokrát, nie je to veľká skupina ľudí, ale je to veľmi zraniteľná skupina ľudí. A to, čo my chceme riešiť v tomto návrhu, je jeden spôsob riešenia pre tých vdovcov a vdovy, čo padli do tejto situácie po prijatí zákona. Ale je tu ešte aj ďalšia skupina vdov a vdovcov, ktorú ale týmto neriešime, čo sa cítia byť veľmi ukrivdenými, ktorú v minulosti sa pokúšali riešiť poslanci za stranu MOST – HÍD, pričom neuspeli. Ale začula som a vieme o tom, že pán premiér zvažuje teraz pred voľbami poriešiť aj túto skupinu ľudí, a preto sa prihováram v prípade, že ak sa poslanci zo strany SMER rozhodnú nepodporiť tento návrh zákona do druhého čítania, za to, aby mali odvahu a silu pri vlastnom návrhu predsedu Fica a vlády zakomponovať do tohto návrhu aj tieto zmeny, aby čím väčší počet vdov a vdovcov bol poriešený a aby vdovy a vdovci nemuseli živoriť. Aj keď ten príspevok je veľmi minimálny, ale predsa len kompenzuje stratu príjmu a nikdy nebude kompenzovať stratu blízkej osoby. Vážené kolegyne, kolegovia, prosím o podporu tohto nášho návrhu zákona. Ďakujem.