48. schôdza

Ďakujem pekne, pán kolega, že si zareagoval. Myslím si, že máme a sme dlžní našim strážcom ochrany prírody to, čo majú iní strážcovia v iných krajinách a pokiaľ chceme vymýšľať koleso, to už je vymyslené, len sa máme poučiť, aby sme nestrácali čas. Lebo my tu strácame čas s tým, že ideme v niektorých prípadoch doslova, že späť a potom zisťujeme, že to sme mohli už pred dvoma, troma rokmi urobiť, poučiť sa. Takže myslím si, že je to na nás, aby sme aj stráži prírody na Slovensku dali ten punc európskosti alebo svetovosti a aby sa nemuseli naši hanbiť, keď budú nejaké sympózia v rámci EÚ alebo sveta, že viac-menej iba otvárajú oči, čo majú iní z iných krajín a naši ako keby boli niekde na chvoste chvosta.
A ešte, keď dovolíte, tak koľko bude orientačná cena na jedného, na ošatenie jedného strážcu prírody, tak vychádza to okolo 750 eur, to znamená na rok. To znamená, respektíve nie sú nejaké sumy, ktoré by boli v horibilných miliónoch, respektíve v státisícoch eur.
Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Radošovský, pán spravodajca, máte slovo.

Ďakujem pekne. Nie je vás tu veľa prítomných, ale tým, ktorí sú prítomní a možno aj predkladateľom trošku spôsobím šok. Šok pohľadu z druhej strany.
V roku 1968 Slovensko ako súčasť Československa okupovali sovietske vojská. Po roku 2002, keď bol prijatý zákon o ochrane prírody, 5-tis. ochranárov okupovalo Slovensko, okupujú ho dodnes. Okupujú ho zvláštnych spôsobom, že všetci vlastníci, užívatelia lesnej a poľnohospodárskej pôdy sa stali vazalmi zákona 543. Vazalmi ministerstva životného prostredia, ktoré každý rok znižuje rozpočet a urobím vám také krátke antré do tejto problematiky.
Tisíc sto jedenásť maloplošných území o výmere 111 298 ha plus 8 545 ha ochranného pásma. Chránené územia, deväť národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, spolu tisíc stodesať hektárov, tisíc, milión, pardon, 1 110 599 ha, čo je 22,65 % územia. Potom máme mokrade, kde 22 sú medzinárodné významné lokality, 72 národne významných, 467 regionálne významných, 1 050 lokálne významných, dokopy 203 945 ha, čo je ďalších 4,2 územia. Potom sú územia, ktoré patria do Natury, to znamená, že to sú už medzinárodne, s medzinárodným pohľadom a do toho chránené vtáčie územia sú 41 lokalít a územie európskeho významu 473 lokalít, dokopy v celkovej výmere 1 860 000 ha.
Nemal by som s tým problém, všetko je v poriadku, len sa mi tu núti a núka jedná otázka: čo by bolo k ochrane, keby sa predchodcovia boli správali veľmi zle, špatne, nezodpovedne, poškodzujúco a podobne?
Z národnej stratégie ochrany biodiverzity, z materiálu vyplýva požiadavka na ochranu biodiverzity v troch kategóriách, a síce program starostlivosti o chránené územia, program starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov, program záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny. Rozpočtovo zabezpečených je 57 656-tis. eur, úlohy v schvaľovacom procese sú za 479 141-tis. eur a úlohy v prípade získania zdrojov sú za 406 799-tis. eur. Dokopy je to zhruba miliarda eur, ktorá by mohla, mala, neviem, prísť ako finančný zdroj na ochranu biodiverzity v týchto troch kategóriách.
Pán kolega Fecko, včera som vyjadril podporu k zákonu, ktorý bol pod parlamentnou tlačou 1418, vzhľadom na veľmi ušľachtilý cieľ a síce akceptáciu a ochranu vlastníckych a užívateľských práv. Pri zákone 543 a všetkých ďalších novelách došlo a dochádza neustále k permanentnému porušeniu všetkých ustanovení, ktoré sa týkajú ochrany vlastníctva a užívateľských práv. Poviem prečo.
Z tých území, ktoré som vám vymenoval, od roku 2002 bolo spracovaných, manažment, program manažmentu tohto územia, alebo týchto území dokopy 22. Všetci ostatní, ktorí jednoducho vlastnia pôdu, alebo užívajú pôdu alebo lesné pozemky, sa stali vazalmi, pretože sa automaticky na nich vzťahujú všetky opatrenia najvyššieho stupňa ochrany a nevedia, čo majú robiť a čo je možné a čo je nemožné, pretože všetky ochranárske inštitúcie, vrátane ministerstva životného prostredia, za 10 rokov, viac ako 10 rokov, nedokázali a nemali záujem spracovať manažment ochrany pre tieto územia. To znamená, všetci sme sa stali vazalmi.
Na druhej strane pýtam sa zopár ešte otázok, ktoré budú smerovať k veciam a k tomu, čo tu zaznelo pred chvíľkou, ornitológovia, ochrana územia a podobne. Pýtam sa, ako sa dostanú krúžky na nohy mnohých vtákov, ktoré sú následne vypúšťané do prírody? A ja poviem ako. Tým, že ochranári vyberú hniezda, odnesú vajcia do Zoologickej záhrady Praha, okrúžkujú, následne vypustia do prírody bez akéhokoľvek povolenia, papiera, vstupu a neviem, čohokoľvek. To je jedna metóda práce.
Druhá metóda práce je zabrániť a chodiť a udávať všetkých tých, ktorí čokoľvek robia iné, čo sa zeleným nepáči. To predsa nejde. Oni sami strácajú svoju vážnosť vzhľadom na aktivity, ktoré robia. Vzhľadom na chýbajúce manažmenty na tak významných plochách, sa v tejto chvíli stalo a keď sa vážne a konečne sa primäme k tomu, že sa prehodnotia územia a prehodnotia sa predmety ochrany, zistíme, že vďaka takémuto, prepáčte za výraz, idiotskému návrhu a idiotskému správaniu sme stratili na mnohých územiach predmet ochrany. Neexistuje už rastlina alebo živočích, ktorý tam predtým bol. Prepáčte, že zvyšujem hlas, ja som ho prvýkrát v tomto parlamente zvýšil, ale tieto návrhy ma fakt čertia, pretože to, čo sa udialo, ja to fakt hovorím, že to je okupácia územia tak, ako to bolo v 1968.
Nateraz prehľad zrušených chránených území sú dve, prosím pekne, dve, po prehodnotení. Aktualizovaných sú tri a to, čo počúvam a vidím, čo sa týka činnosti ďalej, je apetít na ďalšie chránené územia, na ďalšie rozširovanie.
A teraz trošku z tej druhej strany, lebo v paragrafe päťdesiat, myslím, že šesť a 59 zákona ochrany prírody sa hovorí o kompenzácii ujmy, ktorá, ktorá vlastne prichádza do úvahy pri uvalení, ja to tak nazvem, uvalení rozličného stupňa ochrany na jednotlivé územia. A použijem nič iné, nič viac, nič menej, to, čo malo byť vypracované, na každé územie v rámci manažmentu mali byť vypracované aj zhodnotenia dopadov obmedzení vyplývajúcich z hospodárenia. Štátna ochrana prírody spracovala až dva takéto modely, až dva takéto modely. Jeden model sa týka územia Zvolen Boky, ktoré malo charakter chránených, ochranného, ochranného lesa, to znamená, že les, ktorý vlastne spevňuje nejakú lokalitu, chráni ju pred eróziou, to znamená, že nie je to produkčný les.
Toto územie má výmeru 153,93 hektára a bola vypočítaná ujma 860 000 korún, to je starý materiál, to znamená v prepočte 25 866 eur na decénium, pretože sa robia decéniálne leso-hospodárske plány, dneska sa už nazývajú inak. To znamená, že je to 18,5 eura na rok a hektár.
Poviem príklad, ktorý je takisto z tohto istého zdroja. Lesy Ihráč časť Mláčik, kde už sa jednalo o kvalitné produkčné lesy, ktoré majú svoje vážne špecifiká a kde ujma bola zrátaná na 9 354 165 korún, to znamená 311 805 eur na územie 67,44 hektára. To znamená, 462 eur na rok a hektár. Keby toto mali lesníci, verte, že by sa v slovenských lesoch nekradlo. Verte, že by sa v slovenských lesoch rozvešiavali búdky, verte, že by boli lesné cesty vyzametané, verte, že by sa zberali všetky možné semienka, všetko, čo patrí k takýmto stupňom a k takejto kultivovanej činnosti.
Čo majú lesníci? Obmedzenia, prenasledovanie a neustále urážky na svoju adresu, že sú tí, ktorí sú nezodpovední pri správe lesa. A teraz, to sa nejedná len o lesníkov súkromných. O takéto ujmy prichádzajú aj Štátne lesy Slovenskej republiky, lebo sú to taký istý podnikateľský subjekt, ako hociktorý iný. Obdobne sa to deje v poľnohospodárstve, pretože vplyv nedá sa, samozrejme, že som čítal územia, vtáčie územia a podobné časti, mnohé lúky sú v takom stupni ochrany, že bez problémov, napríklad vnútrozemské slance. Štvrtý stupeň ochrany, zaradené v nature. Vyplatené za tie roky nula. Nula. V prvom momente napadnutý, spravovanie toho územia, doterajšie, dokedy to bolo chránené, následne hops, uvedomili si, no iba takým spôsobom, že sa tam pasú ovce, sa to dá zachrániť a ten spôsob sa potom rozšíril a teraz ho manažujú takto, aj ďalšie územia obdobného typu na Slovensku a takto sa ich snažia revitalizovať.
Posledná časť je z materiálu Návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva prostredia Slovenskej republiky na roky 2015 až 2017, kde veľmi zvýrazneným tučným písmom, ešte aj podčiarknuté pre prvok 0750501, je takýto text: "Vzhľadom na nízky navrhovaný limit bežných výdavkov ústredného orgánu nebude možné vo vzťahu k vlastníkom pozemkov realizovať žiadny nástroj náhrady pri obmedzovaní bežného obhospodarovania zámeny pozemku za iný vhodný pozemok vo vlastníctve štátu, nájom pozemku, výkup pozemku do vlastníctva štátu, zmluvná starostlivosť.". Čiže nič.
Čiže ešte raz. Prepáčte, uvedomte si všetci, ktorí máte čo do činenia s ochranou prírody, že možno som dneska prehnal slová a zámerne, ale že všetci užívatelia a vlastníci sa stali vazalmi. Takto to ďalej nejde. Štát jednoducho porušil ústavné práva každého, kto vlastní a porušuje ich dodnes bez akéhokoľvek mihnutia okom kohokoľvek a tých päťtisíc ochranárov si mädlí ruky. Nie, takto to už nebude môcť ísť.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca Radošovského sú tri faktické.
Nech sa páči, Štefan Kuffa s prvou.

Ďakujem, pán kolega za toto vystúpenie. Ja som nebol šokovaný, lebo ja už som pred tebou tuná šokoval svojich vlastných kolegov. Ale poviem to tak, je mi to veľmi ľúto, ale ja budem, nebudem hlasovať za tento návrh zákona. Presne pre tieto veci, ktoré si povedal. Lebo je to odporný, hnusný, vydieračský zákon. Vydieračský zákon je to a nerešpektuje Ústavu Slovenskej republiky. Tuná, keď tu sa za rovnošatu kde čo všetko ako skrýva. Prepáčte, ja to len v tej faktickej, lebo keby som bol vystúpil v rozprave, tak by som to asi rozsekal na cucky celý ten zákon. To je úplne hrozné. Za rovnošatu my skryjeme aj trebárs aj takúto vec, § 16 na území, na ktorom platí V. stupeň ochrany je zakázané: pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat. Prosím vás pekne, čo to tu, to je strašné. Ja možno som ešte chlapec taký, ktorý som zažil ešte aj tie kravy, aj tie ovce na tých lúkach, ale u nás sa pásli kravy a ovce v Meďodoloch. Keď to neviete, kde to je, tak je to, to sú Belanské Tatry, sú to Belanské Tatry. Dodnes sú tam tie chodníky vychodené. Ako tie zvieratá ublížili tej prírode? Naopak, ubližuje sa prírode tak, že sa nestaráme o ňu. A presne, jak si to Marián povedal, päťtisíc máme tuná vydieračov, vydieračov a jednoducho neni zaplatené tuná. V tom návrhu zákona je veľmi málo, prepáčte, možnože som začal takto veľmi ostro. Len s jednou vecou, ktorou sa dá súhlasiť, a to je hneď v tom úvode, možno to sú tie elektrické drôty, aby sa tam udržiavali a druhá vec, aby možno tie motorky, ktoré naozaj nepatria do toho lesa, možno do tej prírody, ktorí devastujú túto prírodu. Ale poľnohospodárske zvieratá, naopak, tam patria.
A poviem vám ešte jednu vec, lebo ja som z regiónu, kde my máme Levočské pohorie a jednoducho sa tu vyhlási vtáčie chránené územie a týmto ľuďom sa nekompenzuje nič. Je to hnusné. My máme vysokú mieru nezamestnanosti v našom regióne a ešte takto budeme obmedzovať a limitovať týchto ľudí, ktorí v tomto kraji... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, Alojz Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Ja vždycky podporím všetko, čo pomôže prírode, v tom môžte a prehlasujem a budete aj tí, ktorí budú predkladať zákony o ochrane prírody, že tam budem. A niekedy proste sa preženie a ja sa s veľa vecami stotožňujem, ale nebuďme pápežskejší od pápeža. Ja si pamätám, možno pred pätnástimi rokmi sme chceli urobiť taký projekt v Demänovskej doline a tam nevedeli už, ako nám to neschváliť, tak povedali, však nemôžte pásť ovce, lebo však sa znečistí vodný zdroj. Proste viete, na Liptove sa pásli storočia ovce a nič v zlom, ak vynímate V. stupeň, tá ovečka, ona neublíži. Hovorí sa, ovca je požiarnik lesa, hej? Tá ovca neprišla ani včera, ani predvčerom, ona je tu autochovná, by som pomaly povedal, či jak sa to používa, že viete, to neni cudzí druh hej, že a toto tam ste trošku uleteli, hej? Čiže ak by to bol, že v spoločnej správe, tak by som toto navrhoval vyňať, lebo naozaj niektoré veci netreba preháňať. Tá, a špeciálne v prípade oviec. Vy navrhujete zákaz pasenia oviec v V. stupni ochrany, čo sa mi zdá pre túto chvíľu naozaj akože až moc, až za hranou.

Nech sa páči, Martin Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, reagujem na pána Radošovského, na ostatných budem v záverečnom slove. Áno, ja mám to isté myslenie, ako ty, pán kolega, že štát sa správa macošsky ku vlastníkom pozemkov, na ktorých sú vyhlásené či už chránené územia alebo iné prvky ochrany nášho, teda ochrany prírody. To ale nerieši náš zákon. Keď dáte pozmeňujúci návrh, ktorý keby išlo do druhého čítania, že by sme to aj nejak zaviazali, nech sa páči, my sme tu riešili tých, ktorí idú do toho terénu a mali by v prvom rade sa dozerať na to, aby tam tie vylomeniny robené neboli. Samozrejme, keď si prečítame, akým spôsobom chcú riešiť chránené územia, ako kompenzovať, vláda, súčasná, sú tam rôzne zámenné zmluvy, kúpne zmluvy, prenájmy a ďalšie veci, ktoré sú tam, ktoré boli deklarované, že budú sa riešiť. Ako si správne povedal, nerieši sa to, je to, myslím, že na dlhšiu debatu, možnože na širší nejaký záber zákona, momentálne gro nášho zákona bolo, aby sme stráž prírody znovu etablovali do prírody, aby tam bol človek, ktorý bude aj túto prírodu strážiť. Nič viacej, nič menej.
Ďalšie veci, ktoré tam boli spomenuté, spomeniem v záverečnom slove, myslím si, že dajú sa tam zmeniť. Pokiaľ bude to v záverečnom čítaní, nech sa páči, v druhom čítaní dajú sa tam pozmeňujúce návrhy. Ten manažment chýba v tých územiach, to je pravda. Pýtam sa, ako si plnia svoju úlohu voči nariadeniam Európskej únie naši kompetentní na ministerstvách? To už je asi o inom, ale momentálne, pokiaľ tam ten manažment neni, tak ani nevieme, akým spôsobom manažovať to územie. Aj v tom V. stupni ochrany prírody. Keď tam bude, že bude treba pásť ovce, nech sa páči, nech to tam je, ale ten manažment sme nemali vypracovaný, a to je veľký problém, ako spomínal aj kolega Radošovský. Tak v takomto duchu. Ešte v záverečnom slove sa vyjadrím k ďalším veciam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Končím týmto všeobecnú rozpravu.
Nech sa páči, pán navrhovateľ, teraz máte priestor pre záverečné slovo.