80.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, navrhovateľka a spravodajkyňa, dve dámy odrazu z jednej, z druhej strany, obidve liberálky predkladajú teda tento zákon.
Ja som si tento návrh zákona pozrel aj prečítal. Je jednoduchý, lebo naozaj je tu úprava len v tých paragrafoch, ktoré navrhovateľka tuná uviedla, v § 183, 201 až 202, kde sa jednoduchým spôsobom zvyšujú sadzby za tieto deviantné činy, ktoré tu boli takto emotívne odprezentované. Ale ja hneď tak v úvode a pokojne, tak my to tak hovoríme, s klidom Angličana, poviem to takto, že ja tento návrh zákona nepodporím a nebudem sa hlasovať aj proti návrhu tohto zákona.
Skúsim to aj zdôvodniť. Nemusíte súhlasiť s tým mojím názorom. A možnože Luciu som ani tak neprekvapil. Som džentlmen, takže si mala prednosť aj v tej rozprave, a ako navrhovateľka máš na to právo, takže ja som sa vôbec na to nehneval, že vystupuješ prvá. Ale nepáči sa mi jedna vec, ktorá tu bola spomínaná, a to je to rozmazávanie tých prípadov, o ktorých sa píše možno v tlači, medializované bolo a my tu spomíname konkrétne mená. Je to neetické. Dovolím si to povedať, že je to neetické, lebo je to veľmi zraňujúce pre tú konkrétnu rodinu. Toto by sme sa mohli naučiť. Ak chceme kazuistiku spomínať, môžem spomenúť krstné meno alebo nejaké iniciále, ale žeby som ja na plné ústa povedal. Ja by som si to teda nedovolil, nieto v pléne Národnej rady, ale ani nikde. Nikde by som si to nedovolil. Takéto mená a také osobné veci môžu naozaj padať kdesi medzi štyrmi očami, kde sa rozpráva len možno v dôvernom rozhovore, ale určite nie na verejnosti a už vôbec s tým nesúhlasím, aby sa to dialo v Národnej rade.
Neviem, či ťa to, Lucia, uspokojí, budem teraz trošku taký osobný. Ty sa možno tak na to hneváš, ale ja tak, takisto poviem, Maroš Kéry to podobne tak povedal, ja som tiež praktizujúci katolík a nehanbím sa za to. A že sú aj v katolíckej cirkvi možno slabé stránky, tak to priznávam. Áno, žiaľ, stanú sa. Ak to dokážeš vôbec prijať a možno ma pochopiť, čo ti teraz poviem, ja sa ti ospravedlňujem za ten skutok, ktorý sa stal. Neviem, že či to vôbec môžem, ale jednoducho sa ospravedlňujem, je mi to ľúto, lebo je to veľmi zraňujúce. Je to zlomené srdce, a naozaj aj keď, presne tak, keď je človek, kdesi prežíva nejakú tú vnútornú traumu a je vnútorne taký indisponovaný a natrafí na človeka, ktorý to v podstate zneužije, je to veľmi, je to veľmi zlé. Ale, ak natrafíte na človeka, ktorý trpí takýmito sklonmi a možno takouto chorobou, tak je to už takto aj otázne.
Kolega Mikloško keď to tuná spomenul, naozaj v dnešnej spoločnosti sa to takto deje a ja s tým nemôžem ako súhlasiť. Dneska sa tou pretlačilo, feministky pretlačili, prepáčte mi to, dámy, ale proste aj tie... a ďalej ten tlak sa vyvíja, aj aby sa premietal ako do zákonov, ale muži ťaháme za kratší koniec. My ťaháme, muži, za kratší koniec, lebo ak ťa vlastná manželka alebo družka označí kdesi, možno len na verejnosti, vybehne na chodbu možno bytového domu a bude kričať, že ju ktosi zneužil, no kto uverí tomu mužovi. A naozaj také sa udiali. Ja by som vedel tiež hovoriť tuná takéto prípady, kedy ženy zneužili túto pozíciu a označili muža za deviantného. Pritom to pravda nebola. Rovnako to môže byť aj pri, aj pri tom sexuálnom zneužívaní.
Samozrejme, u detí je to veľmi citlivé a veľmi bolestivé, lebo takéto dieťa, keď v podstate je poznačené takýmto skutkom alebo takouto skúsenosťou, myslím si, že na to sa nedá zabudnúť. A keď by aj na to zabudol, tak to je v podstate taká ryha, ktorá je možno klincom vrezaná do srdca, resp. duše tohto dieťaťa, ktorá jednoducho ho sprevádza celý život. Súhlasiť s tým nesúhlasím. Nedá sa s tým ani súhlasiť.
Ale nedá mi, aby som to nepovedal, ale ja to mám tu v takých poznámkach aj napísané a nemusíš s tým, kolegyňa, súhlasiť, ale ak na jednej strane podrývame autoritu manželstva a rodiny, nečudujme sa, že v spoločnosti sa prejavujú tieto deviantné správania. A, žiaľ, musím povedať práve zo strany vás ako liberálov. (Ruch v sále.) Nechcem byť taký osobný, ale práve sú tuná tieto postoje cez návrhy zákonov, ktoré sme tu neraz mali v pléne Národnej rady. Lucia, toto je ovocie. Aj ty máš podiel na tom, prepáč, ale aj ty máš podiel na tomto ovocí. (Reakcia z pléna.) Máš. Skrze tie zákony, ktoré tuná predkladáš (reakcia z pléna), no môžeš sa prihlásiť tuná s faktickou, úplne vážne. Máte možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, nediskutujte navzájom.
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Nech sa páči, kolegovia. Toto je ovocie! Toto je ovocie. A to sú presne tie zákony. Iných ľudí, ktorí tu majú iný názor, tak považujete za bláznov. A to je presne to vykrikovanie tuná z lavíc, ktoré tuná, pán kolega, vykrikuješ. Ale nech sa páči, máš možnosť, máš priestor, ideš po mne, môžeš odprezentovať svoje názory. Ja koľkokrát tuná tiež musím počúvať tie tvoje názory. (Reakcia z pléna.) No nemusím, ná však ani ty nemusíš. Ani ty nemusíš, ak sa ti to nepáči, môžeš aj odísť z rokovacej sály úplne slobodne.
Navyše vy ako liberáli predkladáte také tieto zákony, čo vlastne nekorešponduje s tou vašou celkovou aj legislatívnou iniciatívou, ktorá tu je neraz, a bol som svedkom, ktorá tu bola predkladaná. Áno, tuná pri zneužívaní detí naraz sú tri obete. Tri obete sú. To je samotné dieťa, dotýka sa to veľmi hlboko toho dieťaťa. Dotýka sa to veľmi hlboko tej rodiny, preto by som bol veľmi citlivý a nespomínal by som tu tie mená, podčiarkujem, je to neetické. Neetické takto tuná toto pranierovať, tuná. A tretia je vec, to je samotný aj ten páchateľ. Samotný aj ten páchateľ. Tri obete sú tuná. Aj ten samotný páchateľ sa stáva tou obeťou.
Tuná dovolím si prečítať z tej dôvodovej správy, ktorú si tuná predložila s návrhom zákona. Citujem:
"V Trestnom zákone sú však sadzby – predovšetkým ich dolné hranice - nastavené príliš benevolentne, čím sa vytvára priestor, že dlhodobá práca policajtov a vyšetrovateľov je v mnohých prípadoch zmarená rozhodnutiami sudcov, ktorí či už z naivity, alebo z iných pohnútok vnímajú páchateľov trestnej činnosti ako bytosti, ktorým treba pomáhať všetkými nástrojmi, ktoré trestné právo ponúka, aby sa vyhli pobytu za mrežami, a keď sa už tomu vyhnúť nedá, aby za nimi trávili čo najkratší čas."
No, ja si nemyslím, že je to naivita sudcov, ale veľakrát je to skúsenosť týchto sudcov. To nie je naivita. Možno ty to môžeš nazývať naivitou, ale ten sudca si vypočuje celú aj tú rodinnú anamnézu a komplexne rozhoduje. Ty to označuješ za naivitu, ja to, naopak, označujem za skúsenosť, za skúsenosť sudcov a možno aj mnohých vyšetrovateľov. My nie sme takto často konfrontovaní s takýmito skúsenosťami.
A keď sa udeje takáto vec a, samozrejme, keď sa to dotkne katolíckeho kňaza, tak sa to veľmi výrazne, sa to zvýrazní a sa to rozfúkne. Ak sa tento skutok stal, je mi to úprimne ľúto a ja sa zaňho ospravedlňujem. Ja sa zaňho ospravedlňujem. Je mi to ľúto. Ale, žiaľ, takýchto skutkov je naozaj veľmi veľa. Tak ako to aj správne tu aj podotkli niektorí tuná predrečníci cez faktické poznámky, že veľakrát sa to a často sa to deje, žiaľ, to musím povedať, aj v mnohých rodinách. Ale to, aby sa čosi dosiahlo, aby tuná nastala zmena, treba tú výchovu v rodinách, aby tam sa aplikovala tá výchova. Ale nie rodinná výchova typu možnosť učiť deti v školách, to je ten nasledujúci zákon, ktorý tuná máš, naučiť deti správať sa alebo učiť ich sexuálnym praktikám, ale naozaj ako skutočnosť je v živote žiť a ako usporiadane žiť aj vo vlastných svojich rodinách.
Ja tak na záver by som a skončím, že ja tento návrh zákona nepodporím. Ak dovolíte, pán predseda, ja dávam aj návrh, aby tento návrh zákona bol stiahnutý z rokovania, aby sa o tom hlasovalo.
Ďakujem za pozornosť.