49. schôdza

Ďakujem za doplňujúcu otázku, pán poslanec. Asi nie celkom sme sa rozumeli alebo, respektíve ste ma celkom nepočúvali. Ešte raz, v lete 2013 sme začali na tento problém reagovať prípravou legislatívy. Ja neviem, akú si vy predstavujete ako riešenie tej situácie okamžité?
Ďakujem pekne za informáciu, že teda úmysel toho alebo zámer toho zákona vám vyhovuje alebo sa vám páči. Ale len na okraj toho chcem poznamenať, aby, pre korektnosť, že mnohé veci, ktoré ste aj namietali, sa dostali do tohto návrhu zákona. A musím vám, samozrejme aj žiaľ, konštatovať, že počas celej rozpravy k tomuto návrhu zákona, ku ktorému sedíme, ste nepovedali ani slovo. A to ma veľmi mrzí, úprimne musím povedať, pretože to by malo byť predmetom debaty, keď chceme hovoriť o tom, čo vlastne robíme týmto zákonom a čo sa snažíme vylepšiť a ako pomôcť podnikateľom. A to je obsah vašej otázky. Ale ja sa, žiaľ, musím len rečnícky pýtať, prečo sme sa o tom nebavili, minimálne s vami? A to ma, musím povedať, mrzí. Takže toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Takže, pán poslanec, nadviažem na to, čo sme hovorili. Ja osobne ako minister spravodlivosti mám inú tému na starosti, ako je stavebníctvo. Ale, samozrejme, mal som možnosť sa stretnúť s podnikateľmi v rámci výstavy stavebníckej na túto tému. Debatovali sme tieto problémy, riešili sme tie otázky aj ohľadom ochrany.
Nehovorím o kauze Váhostav, lebo o tej som nevedel. Úprimne vám to hovorím a odpovedám. Nie som stavbár, nie som proste ten, ktorý sleduje jednotlivé stavebné spoločnosti a ich kondíciu. Ani to nemám v náplni mojej funkcie.
Ale všeobecne sme sa tejto téme venovali a hľadali sme riešenie. Ono to nie je jednoduché zase na druhej strane, ako urobiť to, aby tá ochrana spotrebiteľov, alebo všeobecne, to je iná téma, pardon, veriteľov, bola lepšie riešená a aby bol vyváženejší vzťah medzi veriteľmi a dlžníkmi. A hlavne tí, ktorí sú nezabezpečení, a hlavne vtedy, ale nielen, pretože aj všeobecne v obchodných vzťahoch treba tieto veci riešiť, ale aj teda v čase, keď padnú do konkurzu alebo reštrukturalizácie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister...

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Áno?

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
...čas určený na hodinu otázok uplynul.

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
To ma mrzí, rád vám to dorozprávam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia. Ja som v úvode vystúpenia pred obedom spomínal, že bankový odvod navrhnutý vládou na kúpu pohľadávok malých živnostníkov voči Váhostavu je v princípe odvod občanov. Občania dnes sú vlastníkmi tých peňazí, sú to verejné financie a z týchto verejných financií sa ide, v princípe ide zachraňovať súkromná spoločnosť.
Keď som včera videl tlačovú konferenciu, ktorá nám oznamovala niečo podobné ako Westfalský mier v priamom prenose, tak som uvažoval, že kto na tlačovej konferencii, kde boli banky, živnostníci, kto na tej tlačovej konferencií zastupuje Váhostav a Juraja Širokého. A prišiel som potom na to, bol to predseda vlády Robert Fico, ktorý oznámil, ktorý oznámil aj za Váhostav, že Váhostav 49 % akcií prevedie na nezabezpečených veriteľov. To by mal oznamovať vlastník Váhostavu, ale oznamoval to v priamom prenose Robert Fico. Musím povedať, že, že tá kombinácia vo vašom riešení sa mi zdá byť do určitej miery obzvlášť perfídna. Kombinácia v tom, že uspokojíte len na 50 % živnostníkov, budú mať potencionálne, alebo štát, len 49 % akcií Váhostavu a v princípe jediným, kto v tej transakcií nestratí nič, je Juraj Široký. Jeho aktív sa vaše navrhované riešenie nijako nedotkne. Akékoľvek v budúcnosti vyplácané pohľadávky budú len z budúceho cash flowu Váhostavu. Jeho aktíva sú nedotknuté.
Naviac, ak počíta vláda s tým, že sa vráti, vrátia pohľadávky ňou kúpené od malých živnostníkov naspäť do verejného rozpočtu, tak sa obávam, že v tejto, v tomto setupe je to, je to skôr málo pravdepodobné, pretože vláda, alebo teda cez, cez malých veriteľov, nebude mať žiadnu kontrolu nad Váhostavom, žiadnu. Bude mať tam minoritný podiel, to znamená, to znamená, že manažment bude naďalej určovať Juraj Široký. To znamená, že tam zostane tento alebo rovnaký manažment, ako tam je dodnes, ktorý do tejto situácie Váhostav priviedol. A teraz bude veľký problém vytvoriť alebo tak hospodáriť pri tomto manažmente, že Váhostav nebude aj pri veľkých zákazkách vykazovať žiaden zisk? Bol to problém? Nebude to problém. Tak sa tam nahodí nejaký subdodávateľ, ktorý bude tunelovať Váhostav ďalej fiktívne a bude vykazovať Váhostav účtovne nulový zisk. Preto si myslím, že k uspokojeniu pohľadávok ktoré, ktoré bude vlastniť de facto štát, nikdy nepríde. Proste nebude problém pri dnešnom manažmente tam nastaviť ďalšiu firmu, ktorá bude vyciciavať Váhostav ďalej, a ten bude vykazovať účtovne nulový zisk. Ponuka 49 % akcií je žiadna ponuka, je zlá ponuka, umožní, aby naďalej zostal v manažmente a teda v orgánoch spoločnosti Juraj Široký a celá jeho, celá jeho skupina.
To je absurdné riešenie podľa mojej mienky. Na toto riešenie, doplatia na to, samozrejme, živnostníci, lebo dostanú menej ako dostať mali. Dostanú menej aj banky z úverov, ktoré poskytli, dostanú menej daňoví poplatníci, lebo budú vlastne zachraňovať Váhostav z vlastných prostriedkov, z verejných financií, a jediný, kto o nič neprišiel, je Juraj Široký v tomto setupe. A preto ma neprekvapilo, že ten, kto oznamoval celú dohodu aj za Váhostav, nebol Juraj Široký, ale Robert Fico.
Preto sa mi zdá, že ten náš návrh je spravodlivejší. Spravodlivejší v tom, že v celej výške záväzky Váhostavu zaplatia jeho vlastníci, nie verejný rozpočet, nie malí živnostníci, ale jeho vlastníci. Vy tvrdíte, že ten manažment, ktorý predložil cez správkyňu podvodný, reštrukturalizačný plán, tak tento manažment bude fungovať naďalej tak, aby produkoval Váhostavu zisky, z ktorých sa bude uspokojovať štát. Tomu naozaj veríte? To je ten istý manažment, ktorý doviedol Váhostav do tohto stavu a ktorý cez správkyňu predložil podvodný plán, podvodný plán. Vy nechávate Váhostav v rukách toho istého manažmentu, lebo 49 % na ovládnutie spoločnosti zjavne nestačí. Tá dohoda je nevýhodná pre všetkých, pre ľudí, pre živnostníkov, pre banky, a výhodná je len pre Juraja Širokého. To je vaše riešenie. Naše riešenie je podľa mojej mienky spravodlivé pre živnostníkov, pre ľudí a spravodlivé, možno v tom negatívnom slova zmysle, pre Juraja Širokého, ktorý by znášal záväzky Váhostavu.
Ja sa ešte vyjadrím k včerajšej trestnoprávnej akcii a odcitujem prezidenta Policajného zboru pána Gašpara, ktorý dnes sa vyjadril, že predsa len, možno, asi, teda určite, ale uvidíme, bude vypočutý možno aj Široký. Ja to odcitujem, aby ste vedeli: "Bude povinnosťou polície vypočúvať osoby a pokiaľ sa pýtate na túto osobu (otázka bola na Širokého), myslím, že bola, myslím, že bola v tom období členom predstavenstva." To je tajné. Policajný prezident myslí, nie je to isté, ešte to musí preveriť. "Určite budú asi vypočutí všetci členovia predstavenstva," konštatoval policajný prezident. Keď hovorím tu niekoľko týždňov, že trestnoprávne sa vo veci nekoná, že pokiaľ chceme vec trestnoprávne dotiahnuť do konca, tak je potrebné robiť invazívne úkony okamžite. A to je moja osobná skúsenosť v dvoch silových rezortoch. Tak neurobiť tri týždne nič a potom prísť si vypiť, zabezpečiť dokumenty, jasné, ale v princípe tak, že si dáme kávu a zoberieme nejaké dokumenty, ktoré zostali po troch týždňoch, to nie je žiadne razantné trestné stíhanie. To vieme my všetci tuná v tejto sále. Ponechať podozrivým páchateľom niekoľko týždňov, aby dokumenty potenciálne skartovali, vyselektovali, stratili, vyviezli, to je groteska v zásade, to nie je razantné trestné stíhanie. To je groteska. A keď policajný prezident v tomto okamihu zisťuje, či vôbec bol Juraj Široký v predstavenstve, lebo to nie je isté, možno a určite, teda asi, ak, tak by aj mohol byť vypočutý, tak to je groteska na pokračovanie. A vôbec mi z toho teda nie je, nie je nejak zvlášť, zvlášť nemám z toho dobrú náladu.
Pán policajný prezident tvrdil vo svojich vyjadreniach, že samozrejme budú aj ďalšie dokazovanie vykonávať, že v štádiu vybavovania je podľa prezidenta Policajného zboru Gašpara aj žiadosť na Centrálny depozitár cenných papierov, aby sa dopátral k vlastníkom, k vlastníkom Váhostavu, či dožiadanie na informácie z troch krajín, Cyprus, Nový Zéland a Kostarika. Super. Ja som tu už včera povedal a myslím to vážne, že som presvedčený, že vlastníci Váhostavu za tejto vlády nebudú postavení pred spravodlivosť. A tvrdil som to aj preto, už v prvom čítaní, aké je prepojenie strany SMER a Juraja Širokého. Možno už dnes to prepojenie nie je také tesné, možno sa už v SMER-e, ako spomína jeden komentátor, mení generácia oligarchov, ale určite nie je možné ľudí, ktorí majú veľa informácií, keď boli pri založení SMER-u, obmedziť na osobnej slobode, lebo by to mohlo mať pomerne vážne dôsledky.
Pani predsedajúca, ja som včera predložil pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh a ocenil by som, keby sa k nemu potenciálne, keďže bola opozícia vyzvaná nachádzať riešenie, vyjadrili buď minister spravodlivosti, alebo poslanci vládneho SMER-u. Mnohí z nich sú na slovo vzatí odborníci v konkurznom práve, najmä z posledných dní. Takže bolo by dobré, keby, a myslím to teraz aj úprimne, po prečítaní, je to rozsiahly návrh, je to rozsiahly návrh, asi má 10 strán. Nerobili sme ho marketingovo, je to dosť detailne urobený návrh. Čiže by ma zaujímal názor aj vládnych poslancov, aj predstaviteľov vlády, ak chcú diskutovať o vecnom riešení a nie politikárčiť. Oceňujem, keby sme vedeli sa vecne k tomu vyjadriť. Ja som povedal môj názor, kritický, kritický k vládnemu riešeniu. Netvrdím, že náš návrh je najlepší zo všetkých možných. Je lepší ako vládny, o tom som presvedčený a povedal som aj prečo. By ma samozrejme zaujímali názory z vládnej strany, lebo ten návrh je proste lepší.
Takže ďakujem veľmi pekne a teším sa na reakciu zo strany vládneho tábora.

Ďakujem. Ja by som chcel ešte upriamiť pozornosť na enormné schopnosti nášho premiéra, že čo včera policajti odnášali tie šanóny, tak tie šanóny už mal náš premiér dávno prelistované. Lebo však on, myslím, už pomaly týždeň dozadu hovoril, že po preskúmaní týchto, dokumentácie, zistili, že tie problémy vznikli pri výstavbe kritických úsekoch Dubná Skala & Spol., to znamená, ergo, ergo pán Figeľ. Čiže to už dávno mal preštudované, čo policajti včera zobrali.
Ale dovoľte mi povedať teda jednu, teda v tom výpočte absurdít ja sa budem venovať tomu v mojom vystúpení. Včera podpísala vláda, premiér Fico, memorandum aj so zástupcami veriteľov a to boli tri osoby a z toho boli dve z jednej firmy. Jedna, jednému vznikla pohľadávka na Rooseveltovej nemocnici spred obdobia dvoch rokov. Ja neviem, podľa mňa Rooseveltová nemocnica je v Banskej Bystrici, nie v Dubnej Skale. A tým ďalším dvom vznikla pohľadávka pri dodávke kúrenárskych činností v budove Váhostavu. Znova ma prípadne opravte. Ak je budova Váhostavu umiestnená v Dubnej Skale, potom pripúšťam a ospravedlním sa.
Čo z toho vychádza? Že síce to mal naštudované, tie šanóny, ale zle. Proste je to jedno veľké absurdné divadlo a už len toto memorandum to dokazuje, hej, že celý ten dôvod na odvolanie podpredsedu parlamentu je úplne absurdný. A na tomto sme vás v zásade nachytali, pán Borec. Keby vás to aspoň trošku trápilo, tak by ste sa možno k tomu. A vy sa nevyjadríte pravdepodobne k ničomu, to už bobríka mlčania ste nasadili. Vydržíte toto, tipujem, na dve-tri hodiny a oddýchnete si, odfúknete a pôjdete domov. Spokojný? Spokojný pôjdete domov?

Ďakujem. Holt myslím si, pán poslanec Lipšic, že marketing nepustí a nedočkáš sa toho nejakého proste názoru na opozičný návrh, pretože základné marketingové nastavenie bolo – opozícia nemá riešenie. Čiže môžeme tu dať 20 pozmeňujúcich návrhov, nevyjadria sa, ale to tu zažívame tri roky. A preto naozaj autori absurdného divadla by sa nemali z čoho červenať, pretože pri absurditách typu "určite bude vypočutý, asi" by som upozornil aj na jeden moment, ktorý ja som si tiež všimol a viacerí ľudia si všimli, priamo na tlačovke, kedy premiér Fico hovoril o tom, ako v dnešných, alebo včera povedal, že dnes prebehla vo Váhostave, chcel povedať asi razia, ale následne sa opravil a povedal, že dnes prebehla vo Váhostave policajná návšteva. Čiže myslím si, že to okrídlené sicílske heslo, ktoré tu hovorila pani poslankyňa Gibalová, že "ak kradneš v malom, tak si zlodej, ale ak vo veľkom, robíš kariéru", má aj slovenské vyjadrenie. A to je: ak kradneš v malom, tak za tebou príde policajná razia a komando, ale ak kradneš vo veľkom, tak očakávaj doma policajnú návštevu. To presne sa stalo včera vo Váhostave a len to podčiarkuje celú absurditu tejto situácie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mňa v tomto, ako ste hovorili o trestnom konaní, zaujali dva momenty, ktoré je podľa mňa treba zohľadňovať. A prvý moment je, keď myslím, že včera generálny riaditeľ, aktuálny, na otázku, že či čakal raziu alebo návštevu, povedal: čakal. Čakal. Inými slovami, ak tam niečo bolo nekalé, poviem to takto zoširoka, tak proste mali čas, aby to nekalé odstránili. Skartovali, spálili, vyhodili, čokoľvek. Na to proste mali priestor, lebo to čakali. A druhý moment bol, v trestnom konaní býva často problém so zavinením alebo s dokázaním zavinenia, a tento istý generálny riaditeľ povedal, keď sa ho pýtali na to, že či bol Váhostav riadený dobre za predchádzajúceho vedenia, bol taký vajatavý, že: no nebolo to úplne všetko okej. Toto je moment, ktorý podľa mňa ukazuje, že s tým zavinením nemusí byť až taký zásadný problém, a s tým pochybením, samozrejme.
A predsa ešte jedna poznámka. Tu ten návrh, ktorý ste predložili, je dobrý, tak vlastne som pod ním podpísaný. A určite nie sme v rovnakej situácii, ako sú poslanci SMER-u, aj keď bol podaný v druhom čítaní, pretože my sme ten návrh komunikovali už niekoľko dní predsa. Oni dostali viac priestoru. A preto si myslím, že o to legitímnejšie možno očakávať, že k nemu vystúpia a povedia: tak toto je úplne, že zlé, toto je dobré, toto je strašné, dajte to preč. Ja budem pozorne počúvať tých poslancov, tak teda vidím tam pána Muňka a pána Suska. predpokladám, že asi budú vystupovať aj k tým riešeniam, ktoré sme predložili my. Minimálne v to dúfam.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dostali sme sa takpovediac do záverečnej fázy riešenia problému, ktorý vznikol, no vznikol, vznikol už dávno, ale ktorý vyplával na povrch pomerne nedávno, keď už sa začínali vo veľkom hlásiť oklamaní veritelia firmy Váhostav, že nedostali vyplatené faktúry za odvedené práce. S riešením samozrejme prišla, konečne, aj vláda, ktorá nám ho predstavila včera po tlačovke premiéra, ale dovtedy sme teda nevedeli, že čo. Bol tu nejaký kvázi návrh, ktorý potom prišiel vylepšený o pozmeňovák, a my sme medzitým pracovali v rámci opozície na niekoľkých pozmeňovacích návrhoch.
Výčitky, ktoré smerovali k návrhu vlády, boli v tom, že či skutočne je obhajovaný a chránený verejný záujem. To znamená, že jedná sa o dobré spravovanie našich verejných financií, nášho verejného majetku. A v tomto bola aj polemika o tom, že keď Záručná a rozvojová banka prevezme záruky za týchto drobných veriteľov a bude to v budúcnosti nejakým spôsobom vymáhať od Váhostavu, že či sa vôbec dostane naozaj k tým pohľadávkam. Nikto dodneska totižto nevie garantovať, že sa k tým pohľadávkam skutočne dostane. Na jednej strane sa hovorí o nulovej hodnote akcií Váhostavu. Na druhej strane sa hovorí o tom, že teda akcie sú a budú mať pre štát hodnotu, ak ich štát odkúpi. Štát sa včera dohodol s veriteľmi, aj s tými zabezpečenými, aj s tými nezabezpečenými, o tom, že si nejak podelia veci. A mne to tak trošku prišlo, ako keď prídete do reštaurácie a objednáte si jedlo a to jedlo vám dlho nechodí, a potom príde čašník a povie vám: viete čo, tu máte kosť, ak sa vám nepáči, nemusíte dostať vôbec nič. Takže buď dostanete kosť, alebo nedostanete nič. To mi tak prišlo, že to riešenie, na ktorom sa dohodli s vládou Slovenskej republiky. Ono tá kosť je teraz výhodná pre tých drobných veriteľov, pretože tí potrebujú nevyhnutne peniaze, pretože už dlhodobo, už dlhodobo nemajú zaplatené a musia z niečoho žiť, aj ich rodiny, aj firmy a tak ďalej. Takže oni pristali na toto riešenie, ale nemyslím si, že je to riešenie najlepšie. A naozaj toto sme tuná dlho kritizovali.
Takže skutočne je to v prvom rade kritizovaný verejný záujem a to, že naozaj, či odkiaľ pôjdu tie financie, či to sú verejné financie. Už sme to tu rozobrali sprava, zľava, ekonómovia, právnici. Sú to verejné zdroje, z ktorých budú vyplatené peniaze drobným veriteľom, tie odvody bánk. A teraz je otázne teda, že čo s tými akciami Váhostavu. A ešte by bolo možno záhodno zapolemizovať o tom, že kto vlastne vlastní akcie Váhostavu? Či v tom náhodou cez tie schránkové firmy nie sú zaplatení aj niektorí čelní predstavitelia... (Rečník sa na chvíľu odmlčal.) Čelní predstavitelia, ste si odpovedali, kolega poslanec z vládnej strany. Viete, bolo by to zaujímavé dopátrať sa k tomu. Ja o tom môžem zatiaľ len polemizovať, ale ak má vláda taký enormný záujem zrazu na odkúpenie akcií v podstate za polovicu, ktoré potom môžu mať hodnotu dvojnásobku. No pre štát to bude bohovsky výhodné a teda je polemické naozaj, či to bude, či to nebude, ale to uvidíme časom, na čo sa pristúpi, ako sa pristúpi a v podstate, čo sa schváli.
Bolo nám vytýkané, že opozícia tu nič nepredkladá. No nepredkladali sme, lebo v prvom čítaní sa to nedá. Takže zase ste zavádzali tak trochu občanov Slovenskej republiky. Ale predložili sme minimálne štyri pozmeňovacie návrhy plus jedno uznesenie. A to by som chcel aj kolegovi Martvoňovi dopredu povedať, že to uznesenie, ktoré predložil poslanec Kollár, je také, ktoré systémovo do budúcnosti môže vyriešiť to, čo ste kritizovali niekoľkokrát, desiatokkrát vo faktických poznámkach, že tento zákon je zlý a že to prijala ešte vláda, kedysi, kedysi dávno, dávno, ale vy ste doteraz nič neurobili. Takže tuná ho máte a ja som zvedavý, ako bude kolega Martvoň hlasovať za toto uznesenie a za ten pozmeňovák, ktorý predložil kolega Kollár. Pretože to je práve riešenie toho, čo on doteraz kritizoval.
Aby sme sa dostali trošku ďalej, budem citovať jedného bývalého elitného policajta, ktorý povedal pre jeden spravodajský internetový portál, že trestnej činnosti sa vždy darí tam, kde zlyháva činnosť štátnych kontrolných a represívnych orgánov. No a včerajšiu akciu NAKA by sme mohli povedať alebo pomenovať zlyhaním. Pretože ako sme sa dozvedeli, ono to nebola razia, ono to bola návšteva vo Váhostave. Ale ja si pamätám, že vo štvrtok tu, mal som taký trošku tvrdší prejav, som hovoril, prirovnával som situáciu doktora, ktorý údajne vzal nejaké päťtisícové úplatky. Okamžite mu tam nabehla polícia, zabavila počítače, dokumenty, všetko. Vo štvrtok som to tu hovoril. NAKA prišla v utorok, štvrtok, to je štvrtok, piatok, sobota, nedeľa, pondelok, asi nepracujú cez víkend, lebo však cez víkend všetci tiež oddychujú, aj tí, ktorí robia nekalé činnosti, majú tiež oddych, takže nič sa neskartuje, nič sa nevymazáva z hard diskov, nič sa neformátuje. Takže NAKA si dávala nejak tak načas. Ja sa pýtam prečo?
Ale to nie je otázka len súčasnosti. A to by som poprosil teraz aj pána ministra, pretože tuná odpovedal môjmu kolegovi na otázku, že či vedel, že boli problémy vo Váhostave už predtým, sa ho pýtal kolega Kadúc. Podľa mojich informácii bolo podaných niekoľko podnetov na polícii ohľadne nevyplatených faktúr firmou Váhostav. A tieto problémy siahajú už, ešte za prvej vlády Roberta Fica. Tam začali byť prvé problémy s vyplácaním faktúr. A, pán minister, povedzte mi, či na ministerstve náhodou nemáte list alebo listy, lebo neverím, že z tých 900, či koľko, viac ako 900 oklamaných veriteľov nenapísalo aj na ministerstvo. Lebo viem, že buď píšete na firmu, ktorá vám dlží peniaze, alebo potom na vyššiu inštanciu, čo v tomto prípade, keď je Váhostav a bol zabezpečený zmluvou s NDS, tak sa určite živnostníci obrátili na NDS-ku a poprípade určite písali aj na ministerstvo, prípadne na Úrad vlády, ktorý by im mohol pomôcť v tomto. (Reakcia ministra.) Nie, nie, nie, vy nemáte políciu, ale ak niekto napíše na ministerstvo, že takýto problém je, určite by ste mali o tomto vedieť. A ak vám ho niekto zamlčiaval, to znamená, že si asi ministerstvo spravodlivosti... A kto má pomáhať? Však spravodlivosti sa domáhajú tí ľudia! Drobní veritelia sa predsa domáhajú spravodlivosti. Nebola mi vyplatená faktúra, podal som trestné oznámenie. Trestné oznámenie bolo akože len tak dané preč, pretože neboli dôkazy na to, aby to išlo v tomto. Ja sa len pýtam, pán minister, teraz akože nesmejte sa, ja to myslím smrteľne vážne. (Reakcia ministra.)
Dobre, tak ja sa popýtam teda verejne, že či niekto z týchto oklamaných drobných veriteľov v minulosti, povedzme 4 - 5 rokov naspäť, písal na ministerstvo spravodlivosti o tom, že sa stala nejaká krivda nevyplatenia faktúry za štátne zákazky firiem, ktoré vyhrali, ale neboli vyplatené peniaze dodávateľom. Kľudne mi napíšte, kontakt nájdete na stránke Národnej rady Slovenskej republiky. Ono totižto prax je taká, že niekto príde za vyšetrovateľom, nahlási nezaplatenie faktúry, vyšetrovateľ by mal vyšetrovať, zozbierať dôkazy a okamžite konať, dať exekučný príkaz, vec je vybavená, ide exekúcia na majetok.
No áno, ešte tam súd môžeme do toho zapojiť, súd to musí, samozrejme, áno bez toho to nejde. Ale toto sa neudialo, nikdy sa to, ani na ten súd sa to nedostalo, pretože už v štádiu vyšetrovania sa skonštatovalo, údajne je taká prax, že je vypočutý ten obžalovaný, a ten skonštatuje, že: viete čo, ale u nás sa takéto niečo neudialo. A následne vyšetrovateľ skonštatuje teda, že skutok sa asi nestal, namiesto toho, aby sa viedlo vyšetrovanie, aby sa zozbierali dôkazy, tak ako to urobila včera NAKA, a na základe toho sa až môže skonštatovať, že sa skutok nestal. Ale tuná sa nič také nikdy neudialo. To znamená, že naozaj máme pochybnosti o tom, či tie orgány, ktoré sú určené práve na toto, na tento účel, na účel vyšetrovania takýchto vecí, či skutočne koná, alebo koná len účelovo v určitých prípadoch.
Je to takisto popísané, na internete si to môžete prečítať, výpovede teda ľudí, ktorí sa k tomuto určitým spôsobom dostali a vedia asi, aká je prax. Je to, žiaľ, smutné, lebo naozaj ak už niekoľko rokov vieme o tom, že sú problémy, a doteraz sa neriešili. A to, že nám niekto vytýka, že my sme doteraz so žiadnym riešením neprišli? No prišli sme s tým riešením. A tuná váš kolega Číž bude plamenne rečniť o tom, že treba vždycky diskutovať o problémoch, o riešeniach. Zatiaľ sme tu diskusiu z vašej strany nevideli. Tuná zopár tých rečníkov, ktorí sa tu pravidelne zapájajú do faktických poznámok, ale nie, to nie je diskusia, to je len zase: lebo to bolo za Figeľa, lebo zase lacné diaľnice, a tak ďalej. No je to naozaj na pováženie a toto nie je diskusia.
A ešte by som chcel podotknúť jednu vec. V súčasnosti Váhostav deklaroval, že potrebuje na dostavbu úseku Dubná Skala – Turany 25 miliónov. Ale 25 mil. sú zhruba, 20 až 25 mil. pohľadávky na tomto úseku. Tak kde sa tie peniaze stratili? A viete, čo je ešte zaujímavé? Že úsek Hubová – Ivachnová sa začal stavať v roku 2014 a predstavte si, že teraz je nejaký apríl, a už tam Váhostav má sekeru 25 mil., ktorú si započítal do reštrukturalizačného plánu. Pán Daniš, vysvetlite mi, ako je možné, že vy prídete na stavbu, zatnete čakanom a už máte 25 mil. stratu. Vy ste stavbár, robili ste v stavebníctve, že? Ste sa tým chválili tuná, vysvetlite mi toto. Ako môže mať niekto, kto ešte len začína stavbu, už 25-miliónovú stratu? Viete a toto sú tie otázky, ktoré sú, a na ktoré by mal dať odpoveď vyšetrovateľ a celé vyšetrovanie. Ale nie vtedy, že viete čo, počkáme ešte týždeň, dva, však nech si tam trošku upracú, však oni nás v podstate aj čakajú, tak počkáme ešte, kým sa dočkajú. A my prídeme potom, zoberieme možno nejaký ten počítačik, nejaké listinné dôkazy, ak nám ešte nejaké nechajú, ktoré neprejdú skartovačkou. Viete, toto sú tie problémy, ktoré tu sú. A to je tým, že niekto má pod palcom políciu, má pod palcom prokuratúru, neoficiálne, božechráň, veď to sú nezávislé, aj súdy sú nezávislé. Veď vidíme, ako konajú nezávislí sudcovia, ktorí nevypočujú očitých svedkov, a evidentne, ako koná prokuratúra a ako koná niekedy v niektorých prípadoch polícia. Nechcem všetkých hádzať samozrejme do jedného vreca, ale, žiaľ, práve tie účelové veci, ktoré sú, tak sú práve takéhoto charakteru.
My sme teda predložili na dnešnej schôdzi štyri pozmeňovacie návrhy, pod dvomi som konkrétne aj ja podpísaný, ale s tými ďalšími dvoma sa tak isto stotožňujem. Sú vylepšením toho, čo tu predložila vláda aj v rámci pozmeňováku. Sú vylepšením, lebo naozaj dávajú akú-takú garanciu zabezpečenia toho, čo sa bude v budúcnosti od Váhostavu vymáhať. Aby to neostalo len tak do luftu. Takže som zvedavý na to, ako, tak ako deklaroval premiér Fico na tlačovke, že je zvedavý, že či opozícia podporí toto jeho riešenie. No to jeho riešenie nie je také dokonalé. Ja ho podporím v tom prípade, keď prejdú pozmeňovacie návrhy, ktoré sme vám predložili, pretože ho vylepšujú. Vylepšujú, a ja si dám pozor na hlasovanie opozície jak vládnych poslancov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hraško, no, bol som vyzvaný, aby som sa teda, niečo vyjadril, že ako budem hlasovať. Poviem to takto, strana SMER našla riešenie na čele s pánom premiérom Ficom v tejto situácii ako takej. Výsledkom toho riešenia je aj nájdenie zdroja financovania, teda odkiaľ tie peniaze na to pôjdu, aj teda určité memorandum, ktoré bolo podpísané, a zároveň legislatívny návrh.
To, čo predložil pán Lipšic, v podstate je pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate háji iba tú jeho premisu, že tú reštrukturalizáciu, ktorú vymyslel, že je to výborný inštitút, ktorý sa snaží teraz akože zdokonaliť, pritom je tam množstvo právne neurčitých pojmov, ktoré použil v tom svojom návrhu a ktoré v niečom sú dobré, v niečom sú úplne zlé a v niečom sú diskutabilné.
Ale budem reagovať na to, čo tu bolo povedané, pán poslanec, z vašej strany. Čo sa týka NAKA, vy vôbec neviete, čo predtým bolo urobené. Vidno, nerobili ste v praxi. Väčšinou keď vyšetrovateľ niekam ide, potrebuje mať najskôr zistené dôvody, prečo tam pôjde, súhlas súdu, aby mohol vstúpiť do objektov a robiť prehliadku. Samozrejme, tí policajti nie sú blbí, tak samozrejme najskôr si urobia odposluchy, ITP-čka, a pripravia sa na to, aby vedeli, čo pôjdu hľadať vlastne do tých priestorov.
Ďalšia vec, to, čo ste povedali, že on ich čakal. No áno, on ich čakal, lebo videl, že čo sa už deje mediálne. Ale ja vám poviem takto, zločinec nebude skartovávať veci na poslednú chvíľu, zločinec od začiatku má tie veci skartované, lepšie povedané, neexistujú žiadne dôkazy, alebo snažiť sa od začiatku tie dôkazy zabezpečiť tak, aby neexistovali. Nebude čakať o rok, o dva, či mu niekto nabehne. Čiže to, ako postupovala NAKA, však myslím si, že pán prezident Policajného zboru sa vyjadrí, prečo tak postupovali, ale nevidíte do toho, aké sú štandardné postupy polície, ktorá predtým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolega Martvoň, vidím, že vy máte naozaj bohatú prax, aj z jednej, aj z druhej strany pravdepodobne, keď tak dokonale ovládate procesy. V každom prípade v tom, v prípade toho doktora, ešte sa len zapochybovalo a na druhý deň tam už mal políciu a zhabali mu počítače a papiere. Viete, to je práve na tomto také zaujímavé, že niekde netreba odposluchy, načo, však aj z toho sa dá vychádzať, ale tu u nás treba prípravu.
No a čo sa týka tých pozmeňovákov. Viete, vy ste nesedeli tuná v rokovacej sále od rána, vy ste prišli až tak tesne pred nejakou jedenástou, tuším, a nepočuli ste ani dôvody, ktoré predkladali predtým rečníci. Takže to, čo ste hovorili, už je v podstate irelevantné, lebo asi ste, asi nerozumeli tomu, čo rozprávate, pretože nepoznáte podstatu tých predložených pozmeňovákov. A ten pozmeňovací návrh, ktorý predložil kolega Lipšic (reakcia z pléna), je zaujímavé, zaujímavé, že ste o ňom nediskutovali s kolegom Lipšicom. Nemali ste diskusný príspevok k tomu, že čo je v tom konkrétne zle, to, čo ste pred chvíľkou pomenovali. Vy ste povedali, tam to je zle, tam to je zavádzajúce, tam to je blbé, no ale to isté môžeme povedať aj my o tom vašom návrhu, a preto sme ho vylepšili. Ale my sme ho vylepšili, nepovedali sme, že je to je blbý úplne, viete, tak ako vy. To znamená, že povedzte, že čo tam je zlé, a môžeme o tom ešte diskutovať, ako to ešte vylepšiť. Ale vy nediskutujete, v tom je ten problém. A toto je to, čo nám vytýkate, že my stále len kritizujeme, kritizujeme a nevieme proste predložiť nič. Ale my sme predložili. A my chceme, aby ste o tom diskutovali, aby ste nám povedali, že kde urobíte vylepšenia, keď to už teda máte na laviciach, ale nikto o tom z vás nediskutuje. Vy proste máte nadiktované, že máte schváliť to, čo predložila vláda, čo tuná predložila ako pozmeňovací návrh vaša členka, a o inom sa baviť jednoducho nebudete. A toto je ten problém. Vy máte naozaj plné ústa len toho, že my nič neprekladáme, že my nič nevieme, ale na druhej strane keď predložíme, tak potom neschválite ani jeden náš návrh a ani o tom nediskutujete.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, témou dnešnej mimoriadnej schôdze je situácia reštrukturalizácie Váhostavu. Je to problém nielen Váhostavu, ale aj celého slovenského stavebníctva, ktoré z 90 % je v červených číslach. Hovorím to preto, že, aby ste to nezjednodušovali, a to, čo tu predvádzame 5 dní. A ľudia, ktorí robia v stavebníctve, chcem povedať, že v stavebníctve je zhruba dneska 13 477 subjektov a zamestnáva zhruba 90-tisíc ľudí. Tých 90-tisíc ľudí bojuje každý deň, aby mali prácu, pretože práce je nedostatok, tak jak to povedal minister Počiatek. Ale vedia aj to, aj všetky stavebné firmy, ktoré na Slovensku v tejto brandži pôsobia, vedia, aké majú problémy.
Chcem len vás upozorniť na niektoré veci. V konkurze je momentálne zhruba za posledné tri roky 1 309 firiem. Padajú tu hrozné nezmysly, takže môžeme si tie, môžeme dať preveriť, alebo orgány činné v trestnom konaní môžu preveriť, ktoré firmy sú to, kto je dlžníkom a kedy tie dlhy jednotlivé začínali. Ďalej, len za posledný rok, za rok 2014 išlo do konkurzu ďalších 520 firiem. V reštrukturalizácii je zhruba 285 firiem, celkove je, zhruba predstavuje to, čo je v konkurze, 50 miliónov, čo nemá zaplatené, a v reštrukturalizácii je ďalších zhruba 20, okolo 21 mil. eur.
Takže tu treba hovoriť celkove o problémoch. Jednak to, čo je v tomto prostredí, treba sa zamerať na legislatívu, ktorá nie je dokonalá, a samozrejmá vec, treba spraviť ešte aj ďalšie zmeny. Aj Váhostav alebo každá firma by sa nedostala do konkurzu alebo do reštrukturalizácií, keby podľa Obchodného zákonníka, keď vykáže stratu, a tá strata je vyššia, ako je obchodné a základné imanie, musel konateľ, tak ako je to všade vo svete, do deväťdesiatich dní dorovnať, alebo by musel tú firmu dať do likvidácie. Tým by sa zabránilo niektorým veciam, ktoré dneska tu sú, že prakticky firmy nedorovnávajú, a potom tá strata sa jednoducho nabaľuje z roka na rok a takisto sa nabaľovala aj vo firme Váhostav.
Treba povedať, že vo firme Váhostav alebo aj v iných firmách stavebných, ktoré boli, lebo keď vezmeme "po", že kto padol, keď zoberieme, v stavebníctve padol Hydrostav, padol Priemstav, Váhostav. Pôvodní majitelia, ktorí tam boli, im Široký požičal peniaze, aby ich zachránil, 50 mil. korún, a tým, že nevrátili, čiže prešlo to, prešli akcie Váhostavu na firmu, na vlastníkov Širokého.
Takže a chcem sa vrátiť aj k iným firmám, ktoré tu boli, že Štrabák zachraňoval firmu ZIPP-ku, Skanska zachraňovala firmu, francúzske firmy zachraňovali Cestné stavby, Inžinierske stavby. Čiže tu sa nedá hovoriť o tom, že je to len Váhostav, alebo, že tento problém má Široký. Tento má problém má Doprastav, tento problém majú, 90 % firiem na Slovensku.
Prečo hovorím o tom? A treba sa nad tým seriózne zamyslieť, akým spôsobom tomuto odvetviu pomôcť. A preto aj vláda Slovenskej republiky pristúpila, že začala tento problém riešiť. Tak ako vlády predtým riešili zadlženosť bánk, alebo vláda predtým riešila zadlženosť železníc, alebo ktorékoľvek iné odvetvie, tak aj tu pristúpila vláda na to, aby riešila toto odvetvie, ktoré je.
To, čom si tu vypočul, to nie je pomoc našim ľuďom, to je proste tu nadávanie jednej strany na druhú, či koalícia na opozíciu, alebo opozícia na koalíciu, pričom ľudia z toho nič nemajú. Ľudia potrebujú jasné stanovisko proste, akým spôsobom sa to bude uberať ďalej.
Ďalšia záležitosť, to, čo som tu povedal, pokiaľ sa týka legislatívnych úprav, treba zodpovednosť za nesplnenie povinnosti oprávnenej konať za úpadcu a podať návrh na konkurz po predĺžení.
Ďalej svoje maslo majú aj registračné súdy, ktoré by z úradnej povinnosti mali čistiť obchodný register od spoločnosti s predlžením. Mali by ich dávať buď do konkurzov, alebo subjekty bez majetku striktne dať na výmaz z obchodného registra. Opäť sme pri tom istom probléme. Zákonné príslušné ustanovenia máme, ale sa neuplatňuje v plnej miere. Znovu treba jednoznačne určiť povinnosti súdu pri začatí tohto konania.
Reštrukturalizačné posudky by mali byť objektívnejšie, vypracovať by ich mali subjekty, ktoré nie sú zainteresované na ďalšom fungovaní dlžníka a nemajú na neho žiadne väzby. Toto v praxi nefunguje, lokálne väzby a záujmy vždy prevládajú nad snahou reálne zhodnotiť možnosti na ozdravenie problémovej firmy a následne túto reštrukturalizáciu aj realizovať. V záujme objektivity by sa preto reštrukturalizácii mali ujať buď štátne inštitúcie, alebo súdni znalci. Pokiaľ v reštrukturalizácii a jej úspešný priebeh nemá nikto reálnu zodpovednosť a tento proces je komerčným a reklamným produktom na zbavenie dlhov a zabezpečenie odmeny pre správcu. Súčasne sa predlžuje čas, kedy spoločnosti nastanú ďalšie záväzky.
Správcovia konkurznej podstaty by mali dostávať odmenu až po ukončení konkurzu. Základom výpočtu tejto odmeny by malo byť percento uspokojenie veriteľa, a nie tak, ako je to v súčasnosti, keď na základ odmeny správca tvorí súpis majetku v konkurze, ktorý je väčšinou nadcenený, aby bola čo najväčšia odmena, a potom následne sa majetok predáva v mnohých prípadoch za zlomky percent ich súpisovej hodnoty. Uspokojí sa len zlomok veriteľov, ale správcovia konkurznej podstaty si prídu na svoje.
Hovorím to úplne preto a hovorím to preto, aby sme sa nad tým zamysleli, a či to už vyriešime v tomto zákona, alebo vyriešime do budúcna, treba tomu venovať maximálnu pozornosť.
Takisto je veľmi slabé postavenie Sociálnej poisťovne, pokiaľ sa týka konkurzov a reštrukturalizácií. Firma sa dostane do konkurzu, Sociálna poisťovňa vyplatí z garančného fondu odmeny, čiže platy, a prejde na reštrukturalizáciu, pričom správca konkurznej podstaty zamietne túto pohľadávku. Dávam to takisto do pozornosti, lebo treba sa nad tým objektívne zamyslieť.
Treba ďalej povedať takisto, že banky sa tiež nesprávali korektne, a preto sa ani nedivím, že išli po ruke vláde Slovenskej republiky, pretože pri akomkoľvek úvere, alebo zabezpečení úveru si tento úver a nehnuteľnosti nadsadzujú niekedy o 100 %, niekedy o 200 % sa poisťujú. Ďalej, to isté aj pri bankách, že nepracujú seriózne, pretože musia vidieť, či to bol Váhostav alebo Doprastav, že ďalšie úvery sú už nie možné a treba robiť včas tú reštrukturalizáciu, alebo dať to do konkurzu, aby sa tie balíky nenabaľovali, tak jak sa nabaľujú. To nie je len proste, pokiaľ sa týka stavebníctva, ale to je aj pri iných objektoch, ktoré sú v podnikateľskom prostredí. Preto na to upozorňujem, že tento problém možno čiastočne vyriešime a čiastočne vyriešime veci týmto zákonom, ale ostanú ďalšie otvorené otázky, ktoré nás čakajú. Mali by sme k nim pristupovať oveľa serióznejšie a nie tak, ako riešime tieto veci dneska tu a vybíjame energiu nad tým, čo neprinesie nič slovenskému podnikateľskému prostrediu.
Hovorím to preto s úplnou vážnosťou, aby sme sa zamysleli aj nad tým, že akákoľvek štátna zákazka, a či to je v stavebníctve, keď ju raz projektant ocení a spraví rozpočtovú cenu, že by nemala byť vysúťažená pod tú cenu. Ja sa vás pýtam, kto, niekto staval rodinný dom alebo opravoval kúpeľňu, alebo čokoľvek? Cenu, ktorú vám stavebná firma dala, tak vždycky bola vyššia o 10 aj o 20 percent. Jak chcete proste jednoducho vypísať konkurz alebo vypísať súťaž a firmy, nakoľko nemajú zákazky, čiže podliezajú. Veď všetci tu veľmi dobre vieme, že všetky veľké stavebné firmy boli kartelové dohody, áno, v dohode. Vieme, čo musel Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad, pokiaľ sa týka týchto vecí, robiť. Vieme, aké bolo stanovisko Bruselu. My tu dneska, alebo respektíve päť dní hovoríte a hovoríte, ja beriem, že nemuselo k tomu dôjsť, pokiaľ by bolo sa realizovalo včas, ale to by sa muselo realizovať už v rokoch 2010 – 2012, a postupne tie veci, ktoré sa dneska nabaľujú.
Hovoríte tu o tom a obviňovali ste tu aj pána ministra, ja podávam mesačne tisícky trestných oznámení na neplatičov do Sociálnej poisťovne. A sám som bol napádaný, že prečo som si zobral za svojich poradcov dvoch vysokých policajných dôstojníkov. Aby som mohol vyriešiť tie trestné oznámenia, ktoré naši pracovníci dávali, a samozrejme sa mi vracali naspäť, že to nie je trestné oznámenie a chýba tomu to a chýba tomu to, lebo firma nemala podľa § 8 zákona 460 v ten deň dostatok finančných prostriedok. Takže tento zákon, alebo to, čo tu je dneska, táto úprava, je samozrejme vec, prvá lastovička, ktorú treba schváliť, venovať sa tomu ďalej a dopracovať to celé tak, aby sme do budúcna vytvorili čo najlepší podnikateľský priestor a neumožňovali, hlavne ľuďom, ktorí sa tým živia pri konkurzoch, pri reštrukturalizácii, tú vec, ktorú doteraz mohli a na ktorej aj zarábali.
V krátkosti som vám povedal asi zhruba to, čo tlačí ten problém, ale nie to, čo ste tu vy dneska alebo, respektíve za posledné dni hovorili.
Ďakujem pekne.