49. schôdza

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem. No, pán minister, ono to technické zdôvodnenie určite je predmetom na diskusiu, ale myslím si, že čo určite chýbalo na začiatku tejto rozpravy, je politické gesto. Politické gesto, ktorým by bolo jednoznačne povedané, že tento vzťah ilustrovaný na tých fotkách (rečník ukázal na fotku, ktorú mal postavenú na svojom stole) sa skončil, že SMER už nie je priateľom s Jurajom Širokým, že Juraj Široký podviedol verejnosť, ľudí, ktorí pracovali na jeho projektoch a že je odsúdeniahodné všetko, čo robil. A toto neprišlo.
My sa môžme baviť o tom, ako z toho teraz vybŕdnuť, môžme dávať, samozrejme, novely zákona jedného, druhého, môžme technicky vysvetľovať, ale vonku vidia ľudia jednu vec, že človek, ktorý za bývalého režimu mal viacej informácií ako všetci ostatní vďaka svojim stykom s ŠTB, človek, ktorý v ´89. začal podnikať, lebo mal tieto informácie a ktorý odvtedy vyciciava tento štát, oklamal obrovské množstvo ľudí, a strana, ktorá celý čas stála po jeho boku, mu teraz nepovie, my už s tebou nebudeme kamaráti, ale povie mu, o. k., my nájdeme nejakých 25 % tuto z nejakej pokladničky, aby sme to do volieb ututlali. Toto je ten nešťastný politický signál.
A môže sa tu zbytočne pán Blaha rozčuľovať, ako on neznáša majetných ľudí; na čom ja ináč naozaj nechápem logiku, prečo by mal niekto byť predmetom nenávisti len preto, že dokázal zarobiť peniaze; keď strana, ktorú zastupuje v tomto parlamente, nedokáže povedať ani to, že s Jurajom Širokým už kamarátka nebude.

S reakciou pán minister. Nie, nie, tuto z miesta. Nech sa páči, pán minister.

Všetci vieme, že toto je politická aréna a je to legitímne, len po tom, čo tu počujeme a asi budeme počuť, musíme si všetci dávať pozor, aby sa z arény nestala zoologická záhrada napríklad, a to je, všetci sa na tom môžme podieľať, tak to tak nerobme.
Skúsim zostať vo vecnej rovine (povedané so smiechom), pokúsim sa o to. Ja chápem, že chcete hovoriť, že tisíckrát opakovaná lož sa stane pravdou, ale ako verejné financie majú svoje a-tri-bú-ty, to potvrdí aj medzinárodný expert, má to svoje atribúty. Aby nejaká operácia alebo nejaké rozhodnutie vlády, alebo hocikoho malo dopad na verejné financie, musí to plniť nejaké atribúty.
Takže ešte raz, v štátnych finančných aktívach, že taká transcendentná kategória, mnohým ľuďom neznáma, ale sú to naozaj peniaze, je taká zásuvka, je taký šuflík, v ktorej sú peniaze, ktoré zaplatili banky, pretože sme sa o tom dohodli, mnohí z vás ste boli proti tomu, aby banky platili. Pamätám si, bol som tu opozičný poslanec, som predkladal návrh zákona, kde sme chceli oholiť banky, aby z peňazí bánk sa zachraňovali banky. Presadilo sa to, nechali ste si povedať, následne sme ten odvod zvýšili, je tam pol miliardy eur. Bude tam miliarda eur. Platia tieto peniaze. Z týchto peňazí, ktoré sú ale nedotknuteľné, lebo zo zákona som v Národnej rade, preboha, platí zákon, zo zákona nemôžme tie peniaze použiť inak, ten účel musí byť splnený tak, ako je napísané v zákone. Keďže to tak je, meníme článok v predkladanej novele, kde to umožňujeme použiť na posilnenie kapitálu, navýšenie zákonného imania v danom prípade Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktorá je zisková dnes, je zisková, nebola vždy zisková, nechcem o tom hovoriť, ale boli tam aj iné podmienky... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Dobre. S procedurálnym návrhom pán poslanec Lipšic. Ale poprosím vás, s procedurálnym návrhom.

Procedurálny návrh je, keby sme mohli rozšíriť program schôdze o návrh pána poslanca Blahu na znárodnenie majetku Juraja Širokého, oligarchu finančných skupín. Bolo by to prvýkrát, keby, ako hovoril Karel Havlíček Borovský, sa jeho odpor k oligarchom prejavil tak, že by to išlo "z huby do rukou". Ja ho podporím, samozrejme. Čiže čakám, kedy návrh prinesie, lebo zatiaľ len reční, reční, ale "skutek utek" a bolo by fajn, keby to vedel aj predložiť, určite by vláda k tomu schválila skrátené legislatívne konanie a bol by spokojný aj Karel Havlíček Borovský. (Reakcia z pléna.)

Myslím, že o vašom návrhu nedám hlasovať.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Ja dávam procedurálny návrh, aby sme odrazu o jednom vrze, aby sme nemuseli znova sedieť, navrhli, že keď teraz ideme z tých neštátnych zdrojov, ako vy hovoríte, sanovať dlhy Širokého, že dajme tam odrazu, že keby náhodou Kollár nevládal platiť za tie svoje deti, že to tiež ide z toho fondu. No nech to proste, lebo doniesť niečo tak absurdné do parlamentu a tak absurdne to obhajovať, tak to znesie kľudne aj to. (Výkriky z pléna: Procedurálny návrh.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Presne tak.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Však to tam dám ako pozmeňovák, pán Číž.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
(Hovorené súbežne s rečníkom.) Nie, dosť. Aký pozmeňovák? Procedurálny návrh.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
(Hovorené súbežne s predsedajúcou.) Dám odtučňovaciu Kollárovi, Kollárovi, že keď nebude vládať platiť za deti, však to tam všetko dajme naraz, keď je tam pol miliardy. Viete, čo z toho môžme všetko zaplatiť? Však vy ste už tu všetci na hlavu, prosím vás.

Pán poslanec Bugár, pán poslanec Bugár, nech sa páči. (Výkriky z pléna.) Nech sa páči. Pán poslanec Bugár, máte slovo. (Ruch v sále.)

Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, vážený pán poslanec Blaha, ja veľakrát som povedal, že nemá význam reagovať na vás, ale to, čo ste teraz povedali, to je veľmi krásna veta. Hovoríte, že nemáte rád bohatých ľudí. To znamená, že nemáte rád niektorých vašich kolegov? Členov vlády? Vy nerobíte; áno, hovorím o bohatých ľuďoch. Vy nerobíte rozdiel medzi tými, ktorí k tomu bohatstvu sa dostali špinavými prostriedkami? Lebo my robíme. Mne nevadí, ak niekto je bohatý. Ak niekto čestným spôsobom sa dostal k majetku. Mne vadí, ak napríklad Váhostav alebo pán Široký takýmto spôsobom dokonca používa aj vaše vymoženosti. Vymoženosti, ktoré dávate práve Váhostavu.
No dovoľte ale, aby som sa vrátil k tomu, kvôli čomu fakticky dnes tu rokujeme. Fakticky sa stretávame preto, aby sme zmiernili škodu spôsobenú nečinnosťou vládneho SMER-u. Už pred rokom sme zistili, že nezodpovedná činnosť niektorých firiem ohrozí samotnú existenciu dodávateľov. MOST – HÍD už vtedy navrhol ochranu malých dodávateľov v procese reštrukturalizácie. No samozrejme, vtedy ale nebola politická vôľa alebo, keď chcete, môžem povedať, nebol žiadny politický, ale ani verejný tlak ani na vládu, ani na politickú stranu SMER. Áno, pred rokom ešte platilo, a teraz budem citovať, "vyhraj voľby a môžeš všetko". Lenže odvtedy sa začal síce veľmi pomaly, ale stále pevnejšie a intenzívnejšie objavovať schránkový valec vládnej strany SMER. Dnes už pomaličky platí aj to, že čo ministerstvo, to schránka.
Kauza Váhostav, ktorej sa dnes venujeme, vojde do dejín ako školský príklad o tom, ako jeden človek, ktorý disponoval strategickými informáciami, po zmene režimu prišiel k enormnému majetku a vďaka tomuto majetku sa stal potencionálnym záujemcom o štátny majetok, ktorý ovláda za bagateľ. A potom v úlohe mecenáša opantal politikov dvoch generácií, a to HZDS a SMER. A on, ako sa ukazuje, skutočne môže všetko. Dokonca môže vytvárať ešte väčší zisk na úkor svojich dodávateľov.
Kauza Váhostav je kauzou SMER-u. Totiž pán Široký alebo, keď chcete, manažéri Váhostavu môžu robiť to, čo robia, lebo majú politické krytie. A keď chcete, znovu poviem tie dva prípady, ktoré jednoznačne to dokazujú. Práve za vás sa zmenil víťaz tendra v časti diaľnice Hubová – Ivachnová, a to v roku 2013 a, čudujme sa, tá zmena komu prospela? Samozrejme, Váhostavu. Alebo, keď chcete, môžme aj o tom hovoriť, že predsa v prospech Váhostavu, v prospech projektu PPP diaľnice, 75 kilometrov, sa sfalšovala výhodnosť, čísla sa sfalšovali na ministerstve pána Vážneho.
Pre mňa je najväčšou absurditou tvrdenie, že Váhostav musí dostávať ďalšie štátne zákazky, lebo potrebuje vyplatiť svojich veriteľov. To snáď nemyslíme vážne! Včera dokonca sme sa dozvedeli od pána generálneho riaditeľa Váhostavu, citujem, že aj zákazka garáži pod Bratislavským hradom je stratová. No prepáčte, čo to má znamenať? Ja byť živnostníkom a subdodávateľom, okamžite idem preč. Však aj tak nedostanem nič, možnože v lepšom prípade 15 % alebo možnože v lepšom prípade 40 percent. Prepáčte, ale toto je podvod. Podvod hodný trestného oznámenia.
Aj dnešné rokovanie, vážené kolegyne a kolegovia, sa nekoná v prvom rade o tom, ako pomôcť živnostníkom v drvičke Váhostavu. Ani úlohou predloženého zákona nie je primárne pomôcť živnostníkom. Áno, navrhuje sa, že namiesto 15 % by mali dostať 40 percent. S tým dokonca aj môžme súhlasiť, my sme kedysi navrhovali, kedysi vo februári, 50 percent. Len ste to odmietli. Ale nesúhlasíme s tým a nikdy nebudeme s tým súhlasiť, aby tí, ktorí to zapríčinili, majitelia alebo manažéri Váhostavu, neprispeli z vlastného majetku. Aby zbohatli tí, ktorí fakticky ožobračujú tých, ktorí tú prácu vykonali. S tým nikdy súhlasiť nebudeme.
Vážená Národná rada, ale hlavne vážení poslanci SMER-u. Uvedomujete si, čo tu idete stvárať? Fakticky štát odkúpi pohľadávky dodávateľov za 40 %, ale reštrukturalizačný plán sa nemení. To znamená, že štát, teda vy občania prispejete 25 percentami majiteľom Váhostavu. Výsledok, samozrejme, bude veľké ticho okolo Váhostavu. Keby tam ostali malí dodávatelia ako veritelia, tí by kričali. Teraz tam bude štát alebo štát bude zastupovať teda jedna banka, Slovenská záručná, a bude ticho. Prečo by živila túto tému? Prečo by hovorila o tom, že vy ste niečo nezvládli? Dokonca poslanci opozície x-krát upozorňovali, že je problém, len vy ste nepočúvali. Práve preto chcem povedať, že poslanci MOST-u – HÍD odmietajú asistovať pri ochrane majiteľov Váhostavu.
Pán premiér dokonca vo víkendových reláciách hovoril o tom, že dokonca je možné rozmýšľať aj o zákone lex Váhostav. No ako vidíme, dnes namiesto zákonu lex Váhostav, tu máme zákon, ktorý môžme nazvať lex ochrana Širokého.
Kolegyne a kolegovia zo SMER-u, odporúčam, aby ste na začiatku tejto schôdze, aby ste sa pozerali do seba, aby ste si uvedomili, ako ste vy sami tým, že ste odmietali návrhy opozície, prispeli k ožobračeniu živnostníkov a dodávateľov Váhostavu. Či chcete alebo nie, Váhostav sa stal gorilou SMER-u a vašej vlády.
Dnes sme mohli počuť, ako niektorí dokonca aj cez víkend ako mantru opakujú to, že zákon bol prijatý v roku 2005. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vstúpil do platnosti v januári 2006. Áno, to je pravda. Ale dúfam, že vám, ktorí tu sedíte, nemusím pripomenúť, že každý zákon fakticky sa mení v procese využívania toho zákona. Každý zákon potrebuje novely, niektoré dokonca za jeden rok viac noviel, lebo zistíme, že niektorí to obchádzajú. Za vás, za vašej vlády deväťkrát došlo k novelizácii tohto zákona. Takže nehovorte o tom, že ten zákon bol prijatý za zlého Dzurindu. Ten zákon ostal taký, lebo vy ste to odmietli, lebo vy ste chránili Váhostav a o Doprastave radšej už ani nebudem hovoriť. Opýtajte sa vlastných kolegov, kto stojí za Doprastavom.
My sme dokonca vo februári sa snažili upozorniť na tento problém, dali sme návrh zákona, ktorý hovoril o tom, že reštrukturalizácia môže prebehnúť len vtedy, ak aspoň 50 % dostanú tí, ktorí tú prácu tam skutočne odviedli. A mysleli sme si, že bude možnosť, že to pochopíte aj vy, dostane sa do druhého čítania a práve preto sme napísali list aj pánovi premiérovi, aby vláda tomuto zákonu dala skrátené legislatívne konanie, čo je podľa rokovacieho poriadku, samozrejme, možné. No ale čo sa stalo? Vy ste to odmietli, pán premiér si na to počkal a potom nám napísal list, že, bohužiaľ, už je to bezpredmetné. Prepáčte, ak aj teraz budete hovoriť hocikto z vás, ktorý vystúpi, že toto nie je vaše maslo na vašej hlave, tak neviem, potom kde, v ktorej krajine a dá sa povedať, kde žijete vôbec, či na zemeguli.
Takže, vážené dámy, vážení páni, chcem ešte raz pripomenúť jednu vec. Poslanci MOST-u – HÍD budú súhlasiť len s takým riešením, kde bude zakomponovaná aj osobná zodpovednosť majiteľov a manažérov firmy Váhostav. A nakoľko sme už dali viaceré návrhy, tak chcem vám pripomenúť aj to, že aj teraz máme konkrétny návrh, s ktorým potom, samozrejme, vystúpi pani poslankyňa Žitňanská, predpokladám, v druhom čítaní, a ten návrh hovorí o tom, ako riešiť tento problém odborne, a nie takýmto cynickým divadlom.
Takže ešte raz apelujem na vás, aby ste si premysleli, ako budete hlasovať a ako vôbec dovolíte, že aj v budúcnosti hocikto, ktorý takýmto spôsobom ožobračuje tých, ktorí skutočnú prácu odviedli, či takýmto spôsobom umožníte aj ďalším takéto konanie. 40 % stále nie je 100 % a ešte k tomu takým spôsobom, že z toho, čo má ostať v štátnej kase, z toho takýmto spôsobom vypustíte 25 %, čo nikdy nedostanete späť.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem ešte raz povedať, je to zodpovednosť Národnej rady, ako bude hlasovať, ako bude pomáhať tým, ktorí skutočne robia a nie len honobujú a, dá sa povedať, kradnú v prospech vlastného majetku. Toto je zodpovednosť nás a ja budem sledovať, ako budete hlasovať vy, a budeme hovoriť o zodpovednosti tých, ktorí potom nepodporia návrh alebo pozmeňujúci návrh, ktorý bude hovoriť jednoznačne o tom, že tí, ktorí to zapríčinili, musia byť zodpovední aj vlastným majetkom.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli. (Potlesk).