4. schôdza

Ďakujem, postačuje odpoveď, ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja nerozumiem otázke, aké výsledky porovnávania nemocníc máte na mysli? Vývoj dlhu v zdravotníckych zariadeniach zverejnený bol a ministerstvo naozaj všetky informácie, ktoré má podľa zákona zverejňovať zverejňuje. Takže nie som si celkom istá, o aký vlastne ide, ide o aké výsledky porovnávania nemocníc?

Ďakujem pekne. No, vzhľadom k tomu, že nie ste si istá, že aké porovnávanie nemocníc ide, tak urobíme to tak, že ja vám podám písomnú interpeláciu v mojom mene od tejto dámy, ktorá to poslala. Dobre? Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, ministerstvo obrany vypracovalo mechanizmus, ktorým postupne v rokoch 2003 a následne v rokoch 2006 - 2008 zmenšovalo rozdiely medzi tzv. starodôchodcami a novodôchodcami. Tento mechanizmus založený na samostatnej valorizácii výsluhových dôchodkov pre oprávnených poberateľov zohľadňoval vždy v decembri príslušného roka aj počet rokov odslúžených v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Od roku 2009 bol tento mechanizmus pozastavený a čiste len z ekonomických dôvodov. Aj za minulej vlády. Ďakujem.

Áno, ďakujem pekne za odpoveď. V podstate ste povedali, pán minister, tie fakty, ktoré sú známe, a teraz by som chcel od vás, ak by sa podarilo takou odpoveďou áno alebo nie, lebo tak znela otázka, že či plánujete znížiť ten rozdiel? Teda či plánujete nejaké tie opatrenia na to, aby ten rozdiel sa znížil?

Pán poslanec, je to čiste naozaj ekonomická otázka a vy to viete. Momentálne pripravujeme zmenu štruktúry vôbec výsluhových dôchodkov. Je to v štádiu pracovných skupín, ktoré pracujú či už na ministerstve obrany, alebo ministerstve vnútra, samozrejme, v koordinácii, a výsledkom by malo byť nová právna úprava, ktorá by mala byť predložená parlamentu na jeseň tohto roku.

Ďakujem veľmi pekne. Mám jednu minútu na to.
Vážený pán poslanec, nebudem vám musieť odpovedať písomne, ako som chcel na túto vašu otázku. Chcem len tuná deklarovať, že ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu sa snaží podporovať aktivity Asociácie univerzít tretieho veku v Slovenskej republike aj tým, že už niekoľko rokov uhrádza členské príspevky, lebo sú aj v rámci toho medzinárodného, tej medzinárodnej siete, Asociácia univerzít tretieho veku v dvoch medzinárodných organizáciách celosvetového združenia univerzít tretieho veku a Európska federácia starších študentov.
V súčasnosti pripravuje ministerstvo pri príležitosti Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity tohto roku výzvu zameranú na vzdelávanie seniorov a rozširovanie vedomostí zvyšujúcich kvalitu života seniorov cez európske fondy. To dostanete, tá možnosť tu bude a bude to výrazne podporené v rámci Operačného programu Vzdelávanie a, samozrejme, aj vo vzťahu k legislatíve môžem dať prísľub, že sa týmto vašim podnetom budeme výrazne zaoberať, aby sme tento systém vzdelávania ukotvili aj do legislatívneho procesu a vytvorili podmienky tak, ako to je v iných európskych štátoch a vyspelých štátoch v okolí Slovenskej republiky.
Toľkoto z mojej strany.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona reaguje na akútnu situáciu v poľnohospodárstve, v poľnohospodárskej výrobe vyvolanú extrémnymi a dlhotrvajúcimi nedostatkami zrážok v roku 2012. Rieši poskytovanie podpory vo forme pôžičky na účely včasného predchádzania vzniku, zmiernenia vplyvu a odstraňovanie následkov extrémnych poveternostných podmienok, ktoré vznikajú v dôsledku prebiehajúcich globálnych, regionálnych a lokálnych klimatických zmien. Poľnohospodári v podmienkach Slovenskej republiky pociťujú klimatické zmeny pravdepodobne najviac, pretože extrémny nedostatok zrážok, ako aj iné extrémne poveternostné podmienky v tomto odvetví majú najvýraznejší negatívny dopad.
Navrhovaný dátum nadobudnutia účinnosti je odôvodnený potrebou včasného a rýchleho poskytovania podpory hlavne preto, že poľnohospodárom budú tieto prostriedky slúžiť na založenie novej úrody na rok 2013, čo sa musí uskutočniť do konca októbra 2012.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, s ohľadom na vyššie uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpôr v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov (tlač 165) v prvom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojim uznesením č. 27 z 26. júla 2012
ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky 26. júla 2012.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. júla 2012 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali ihneď.
Pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, doobeda sme odsúhlasili, že tento zákon Národná rada prerokuje v skrátenom konaní. Dnes teda budeme rozhodovať o tom, akým spôsobom pomôžeme farmárom, ktorí boli postihnutí lokálnymi škodami vplyvom klimatických zmien. Niekde je to povodeň, niekde to je sucho, ale chceme pomôcť.
Ja chápem dobrý úmysel vlády, keď chce nájsť takéto riešenie. Len som presvedčený, že takéto riešenie, ktoré navrhuje vláda farmárom v skutočnosti nepomôže a nebude účinné. Už v predchádzajúcom období sa stalo, že vláda Roberta Fica prijala zákon, ktorý bol len gestom smerom k poľnohospodárom, a tento zákon považujem z rovnakej dielne a s rovnakým účinkom. Nie nadarmo sa hovorí, že cesta do pekla je dláždená dobrým úmyslom. Táto cesta je dobrým úmyslom, ale vedie do pekla. Prečo? Novela zákona podľa § 7, ktorý máme možnosť prečítať, musí spĺňať pre farmára niekoľko kritérií.
Po prvé musí spĺňať podmienky nariadenia Komisie 15/35 z roku 2007, t. j. o programe podpory de minimis. Väčšina poľnohospodárov už dnes dostáva podporu z programu de minimis, pretože je 11 titulov v rámci ministerstva pôdohospodárstva, ktoré poskytujú a táto suma a táto pomoc nemôže prekročiť viac 7,5-tisíc eur za posledné tri fiškálne roky. Tým pádom okruh tých, ktorí majú byť odmenení je značne obmedzený. Pre naše poľnohospodárke podniky takéto riešenie, úverové riešenie, nie je skutočným žiadnym vykúpením alebo žiadnou pomocou. Skúsim vysvetliť.
Od roku 2005 financovanie poľnohospodárskeho agrárneho sektoru je založená na predfinancovaní na základe komerčných bánk. Komerčné banky ročne predfinancujú farmárom podporu v objeme cca 300 mil. eur, ktoré v januári, vo februári poskytnú, a v januári, vo februári nasledujúceho roka farmár musí splatiť. Keď dnes farmár sa prihlási o túto pomoc, o túto pôžičku, dostane ju od Poľnohospodárskej platobnej agentúry, dostane koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho roka dotáciu, z ktorého splatí minuloročný úver, teda úver, ktorý zobral v januári a príde vo februári, že chce ďalší úver na svoju existenciu. V tej chvíli komerčná banka posúdi jeho bonitu za nevyhovujúcu. Namiesto toho, keby dostal farmár finančnú pomoc, tak tá mu zlepší ekonomiku. Práve preto si myslím, že s tými 80 mil. eur, ktoré chcete zobrať z envirofondu a dať v prospech poľnohospodárov, mnohým poľnohospodárom paradoxne poškodíte, pretože bude im odmietnuté poskytnutie komerčných úverov, pretože zhoršíte ich ekonomiku namiesto toho, aby ste im dali skutočné peniaze.
Možno len neodbornosť vedie vládu k prijímaniu takýchto opatrení, nakoľko existuje niekoľko riešení, ktoré dnes vo veľmi krátkom čase umožňujú riešiť túto zlú situáciu. Nedá mi, aby som nereagoval na doobedňajšie slová ministra Jahnátka a vyvrátil jeho slová. Systém poskytovania podpôr veľkých dobytčích jednotiek sa deje na základe nariadenia vlády 516/2010, ktoré prijala Radičovej vláda 15. decembra 2012. Bolo tomu tak aj v roku 2011, aj v roku 2012. Tá ustanovila, že žiadosti a žiadatelia podávajú žiadosť do 28. februára. Minulý rok podali do 28. februára do polovici júla dostali zaplatené. Tento rok podali do polovice februára a nemajú zaplatené. Minister tu hovorí o tom, že pri urýchlení metodiky dostanú tie peniaze v novembri, pričom sa nepriamo odvoláva na to, že Slovenská republika by mala uplatňovať moduláciu.
Pán minister, váš štátny tajomník napísal v oficiálnom liste 16. júla 2012, že podľa pravidiel Európskej únie sa modulácia nevzťahuje na nové členské štáty dovtedy, kým sa ich priame platby nevyrovnajú platbám, ktoré poskytujú farmárom v tzv. starých členských štátoch. V roku 2012 v Slovenskej republike nie je vyplácaná podpora v 100 % výške, to znamená, že podľa slov vášho štátneho tajomníka modulácia na území Slovenskej republiky nemá čo robiť. Niekto tu zjavne zavádza. Je to list podpísaný pánom Štefanom Adamom.
Pokiaľ by sme pristúpili k tomu, že na tieto účely predchádzajúca vláda odsúhlasila v štátnom rozpočte 18 mil. eur - 542 mil. korún, keby sa dostali v tomto čase farmárom, určite by im pomohla viac ako pôžička, ktorú budú musieť splatiť a vrátiť.
Ďalšia možnosť poskytnúť farmárom finančnú výpomoc vychádza zo zákona 267, kde je možné vyhlásiť prírodnú katastrofu nielen na celé územie, ale na niektoré regióny alebo menšie oblasti. Je to len ochota vyhlásiť takéto opatrenie. Neviem prečo sa toho vláda Slovenskej republiky bráni ísť touto cestou.
A existujú aj ďalšie schémy štátnej pomoci, ktoré sú schválené, odnotifikované a ktoré je možné použiť veľmi rýchlo bez zmeny zákona s finančnou dotáciou tak, aby poľnohospodárom sa pomohla. Koniec koncov musím povedať, že bez zmeny zákona, bez akéhokoľvek prístupu je možné okamžite dať do systému pre pôdohospodárstvo ďalších 11 ml. eur, ktoré sú k dispozícii v Slovenskom pozemkovom fonde ako nerozdelený zisk z roku 2010 a z roku 2011, ktoré súčasné právne podmienky umožňujú vláde pri ochote predisponovať do kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a môžu byť použité na odškodnenie, resp. na zmiernenie dopadov na farmárov. Toto by bola skutočná pomoc. Pomoc, ktorá je v podobe, že ti poskytnem, ale máš vrátiť, nie je úplne ta najšťastnejšia pre samotných farmárov. Musím aj povedať, či sa to páči, alebo nie, áno, sú podniky, kde je strata alebo výpadok produkcie aj 40, aj 50 %. Ale pokiaľ sa pozrieme na úroveň Slovenskej republiky tak tomu tak nie je.
Dnes si kladiem otázku, ako je možné, že na Slovensku väčšina farmárov už čaká na to, kedy sa ceny zvýšia na 300 eur pri potravinárskej pšenici, aby začali predávať. Prečo naši mlynári dnes už cez stovkou áut vozia potravinársku pšenicu zo zahraničia? Prečo nekupujú slovenské? Preto, lebo na Slovensku väčšina ľudí nechce predávať. Zvýšenie ceny potravinárskej pšenice na úroveň 210 - 220 eur je ešte pochopiteľné, ale ani za túto cenu mnohí farmári nechcú predávať. Je to výsledok toho, že minister tejto krajiny sa vyjadril, že je extrémne sucho a extrémny nedostatok. Rovnako to zopakoval premiér tejto krajiny. To je verbálny signál smerom k špekulantom, aby začali obchodovať s obilím, pretože cena bude rásť. Chcem odkázať občanom tejto krajiny, že cena základných surovín a potravín rastie neúmerne aj vďaka takýmto nekvalifikovaným, neodborným vyhlasovaním zo strany vedenia štátu. Áno, je možné zvýšenie cien potravín, bude mať tlak, bude zvyšovať aj infláciu. Áno, toto všetko so všetkým súvisí.
Toto má aj ďalšie otázky. Rovnako musím povedať, že pokiaľ chceme pomôcť poľnohospodárom, tak im dajme peniaze, tak im dajme finančné prostriedky, ktoré nemusia vrátiť, a vedia založiť úrodu na budúci rok. Pretože neexistuje spôsob, ako posúdiť, že tento zákon bude účinný a pomôže farmárom. Podľa legislatívnych pravidiel je potrebné, aby vláda, keď predkladá takýto návrh zákona, predložil aj samotnú vyhlášku alebo všeobecne právny predpis aspoň v náčrte, v bodoch, ako chce rozdeliť túto pomoc. Áno, pán minister by mohol povedať, že to je len technický nedostatok, lebo na vláde to bolo priložené a v parlamentných laviciach, v parlamentnej tlači to priložené už nie je. Ja som si to preštudoval, aj to, čo bolo na vláde. Ale aj tam je jedna neobvyklá, nezvyčajná záležitosť. Je tam zapísané, že podmienky poskytnutia pôžičky sa upresnia vo výzve ministerstva pôdohospodárstva. To znamená, že žiadny všeobecne predpis a len výzva na stráne ministerstva pôdohospodárstva, že kto má nárok a kto nemá nárok. Toto je naprieč všetkým legislatívnym pravidlám, ktoré sa v tejto krajine doteraz uplatňovali.
No a na záver k tým pôžičkám. K pôžičkám musím povedať, že mám veľmi ťažké srdce aj preto, lebo ako minister v roku 2002 na jeseň som sa musel začať boriť problémom nedobytných pohľadávok po pôžičkách. Pokiaľ ma pamäť neklame, tak aj rok 2001 bol zasiahnutý v tejto krajine extrémnym suchom. Vtedy minister Koncoš si vydobyl, že farmári dostali pôžičku na nákup obilia zo zahraničia. Po týchto pôžičkách zostalo v tejto krajine nesplatených viac ako 400 mil. korún. Po všetkých fondoch, ktoré boli v tejto krajine v podobe pôžičiek ešte dnes napriek tomu, že vláda v roku 2001 zrušila fondy a pôžičkové fondy na ministerstve pôdohospodárstva, ešte existuje nevymožených viac ako 1,5 mld. korún. Zruba 1,5 mld. korún pôžičiek sa odpísalo pre nedobytnosť, resp. pre zlikvidovanie týchto firiem. Neviem, či chceme rozdávať peniaze v čase krízy spôsobom, že poľnohospodársky podnik síce dostane dnes injekciu finančnú, ale tým, že ju, že dnes dostane pôžičku, nebude môcť dostať zelený úver, ktorý je v trojnásobnej alebo štvornásobnej výške, než dostane túto pôžičku od samotného PPA, nebude vedieť založiť alebo pokračovať v produkcii v marci, apríli budúceho roka a pôjdu jeden za druhým na skrachovanie. V tej chvíli sme urobili medvediu službu a farmárov sme dostali na lopatky tam, kde sme ich nechceli.
Dámy a páni, vážený pán minister, považoval som to za nesmierne dôležité, aby som upozornil na tieto fakty a skúsenosti, ktoré tu vychádzajú. Mnohí ľudia, ktorí dnes na ministerstve pracujú, sa veľmi aktívne spolupodieľali na rozdeľovaní tých fondov, ktoré v rokoch 2001 a predtým ministerstvo rozdávalo a pomáhalo. Otázne je, komu a akým spôsobom. Práve preto by som sa prikláňal k tomu, aby ste namiesto takéhoto návrhu naozaj išli návrhom takým, ktorý farmárom dá peniaze, dá finančnú pomoc tým, ktorí si o to naozaj potrebujú, ktorí mali lokálnu škodu, ale potom je treba vyhlásiť lokálne katastrofy, ale to je otázka technická a v kompetencii vlády Slovenskej republiky a nie takýmto spôsobom celoplošne v tejto krajine šíriť paniku a ohrozenie, ako keby sme nemali zajtra čo dať do mlynov zomlieť a dať do pekárni upiecť. Ďakujem pekne.