4. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. No, pán kolega Kaník, povedali ste, že to bolo alebo že to bude Pyrrhovo víťazstvo. No Pyrrhovo víťazstvo bolo to, že ste sprivatizovali starobu.
A ešte raz to poviem, čo je to štát. Štát sú občania a my všetci sme súčasťou štátu. A štát má nejaké funkcie, na ktoré štát vyberá peniaze. A to sú dane, odvody, na zdravotné zabezpečenie, na sociálne zabezpečenie, čiže poplatky. Čiže, ešte raz, toto sú štátne peniaze, ktoré vy ste nechali odviesť do súkromných DSS-iek. A sprivatizovali ste starobu.
A čo chcem povedať ďalej. Peniaze podľa mňa, ktoré si ľudia sporia sami, sú skutočne ich peniazmi, lebo už, ako hovoríme, čo sú peniaze občana, tak peniaze občana sú mzdy, v prvom rade jeho osobné, pretože všetky ostatné odvody skutočne idú na funkcie štátu. Ešte raz opakujem, štát nie je imaginárna vec, že tuná je štát a tu nie je štát. Štát sme všetci my.
Chcem povedať, že 3. pilier, toto boli peniaze občanov. A toto ste spaškvilili s pánom ministrom bývalým. Tam ste to urobili tak, aby si občania nesporili. Tam ste to pokrivili, a to len preto, aby ste 2. pilier posilnili. A ja si myslím, že tam občan mal slobodu, tam si prispieval svojimi vlastnými peniazmi, a to nielen občan, lebo mohol mu prispievať aj zamestnávateľ. Čiže, ešte raz poviem, nepleťme si, že niekto niečo kradne, pretože peniaze štátu odchádzajú do súkromných DSS-iek. Takže ja to úplne chápem aj viem, čo rozprávam.
Takže ešte raz to poviem, štát sme my všetci a štát musí zabezpečovať určité funkcie, na ktoré vyberá dane a odvody. A jednými z toho sú aj sociálne zabezpečenie a zdravotné zabezpečenie. Takže toto sú peniaze štátu.

Ďakujem pekne. Aj ty, pán poslanec, aj viacerí kolegovia z opozície spomínajú teda ten čas letných prázdnin a podobne. Ja si zas nemyslím, že naši ľudia sú takí neschopní, aby nesledovali v tomto čase toto dianie. Nemyslím si, že sa 1. júla vypnú a 30. augusta znova zapnú. A takisto si nemyslím, že drvivá väčšina Slovákov je v Chorvátsku alebo v Bulharsku a že tam dovolenkujú. Takže ja v tomto zmysle určite by som našich občanov takto nepodceňoval. A ja si myslím, že všetko sledujú a vnímajú. Ďakujem.

Ďakujem. Na záver tejto debaty, myslím si, že si bol posledný prihlásený, pán poslanec Kaník, do nej, by som si dovolil len jednu vec doplniť, keďže sa tu deje skrátené legislatívne konanie a od toho uvedenia návrhu premiérom Slovenska až po tvoje vystúpenie odznelo fakt toho veľa. Ja si však nemyslím, že sa deje niečo úplné nové pod slnkom, keďže legislatívny proces od čias starého Ríma bol vždycky v snahe zahmliť nejakú skutočnosť, nejakú nepríjemnú skutočnosť poznamenaný tým, že sa spájali niekedy až nespojiteľné veci. Rimania niekedy vedeli spájať to, že keď sa hlasovalo o zvýšení daní, tak sa k tomuto prilepilo napríklad to, že bude zlacnené obilie. Tuná tá dymová clona bola vytvorená negatívnou správou. A to bola správa o akejsi 500-miliónovej sekere štátu. Myslím si, že keby táto snaha bola úprimná, nevznikla by tu takáto obrovská miera nespokojnosti s tým, že v tak krátkom a skrátenom legislatívnom konaní, ktorému tu teraz čelíme, nebude dostatočný priestor na vysvetlenie všetkým 1,5 mil. ľuďom, že strana SMER má dobré úmysly. A myslím si, že je to veľmi na škodu veci. Preto sa pripájam k tvojej výzve, aby pán minister zvážil to, aby skrátené legislatívne konanie nebolo posunuté na hlasovanie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja ďakujem pánovi Kaníkovi za dnešné vystupovanie aj toto záverečné. Zvlášť som si ja sám uvedomil a chcel by som to ešte pripomenúť a poďakovať, že to on zdôraznil, že tu nejde len o 2. dôchodkový pilier, ale o mnohé ďalšie dôležité zmeny, napríklad zmenu práce na dohodu, ktorá sa naozaj dotýka mnohých, mnohých ďalších skupín obyvateľstva, ktoré sú príjmovo slabé a takto si môžu vypomôcť. Ja viem, že rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, ale aby sme vedeli, prečo pokladáme tento návrh toho skráteného konania za tak závažný, pretože má taký široký dopad, preto chceme aby prebehol v riadnom legislatívnom konaní. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Súhlasím s pánom Kaníkom, že prerokovať tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní je nesprávne. A doplnil by som ho o takú malú krátku ešte argumentáciu. Bolo tu už povedané, že skrátené legislatívne konanie odôvodňuje § 89, kde jeden z dôvodov je, že hrozí značná hospodárska škoda. Takto to dôvodil aj pán premiér. Ja som si teda vypočul pána Nagya, ktorý dal taký malý prepočet. Bolo tu povedané, že vlastne tým, že posunieme účinnosť o mesiac, získame 40 mil., ktoré by sme si museli inak požičať za 5-percentný úrok. To znamená, tá škoda by bola 5 %. A týchto, 5 % zo 40 mil. sú 2 mil. eur. A keď si zoberieme, že výnos, čo tu bolo tiež povedané, zo Sociálnej poisťovne je 1,5 %, čo je 600 000 eur, tak potom mi vychádza, kolegovia, že tá škoda o ktorej sa tu bavíme, že tá značná škoda je 1,4 mil. Je fakt, že je už pokročilá hodina, že možno som k tomu prepočtu prišiel pri nejakej únave, ale skúste si to schválne prepočítať, o akej značnej škode tu hovoríme. Ešte raz, 1,4 mil. eur je škoda, ktorá nám hrozí tým, že by sme neposunuli účinnosť toho zákona. Ďakujem.

Ďakujem. A ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa vyjadrili k môjmu vystúpeniu.
Väčší priestor budem venovať poslankyni Vaľovej. Pani Vaľová, vy ste nenapraviteľná a nepoučiteľná, čo je zaujímavé svojím spôsobom, pretože človek presne vie, čo poviete. Ale smutné na tom je, že zrejme sa nikdy nezmeníte. To, o čom hovoríte, to nie je štátne. Peniaze, ktoré idú do 2. piliera, sú peniaze ľudí, ktorí si poctivo zarobili, tak ako aj dane sú peniaze ľudí, len ich odovzdávajú štátu. Štát nemá vlastné peniaze, len berie ľuďom peniaze a rozdeľuje ich. Vy to máte v hlave naopak, vlastné vašej socialistickej ideológii, to je pravda, tomu rozumiem, pre vás je štát viac ako ľudia, pre vás je štát vládca nad ľuďmi a ľudia sú jeho služobníci. Pre nás sú ľudia tí, ktorí sú dôležití. A pre nich máme túto krajinu spravovať a štát im má slúžiť. V tomto sa asi nezhodneme nikdy. Čo sa dá robiť? V tom je rozdiel medzi vami, socialistami, a nami, ktorí uprednostňujeme ľudskú slobodu a individualitu občana nad mocou štátu.
Ďakujem teda všetkým za všetko, čo odznelo v tejto diskusii, a za všetky podporné veci, ktoré smerujú k tomu, aby sme naozaj takúto vážnu vec neriešili takýmto spôsobom. Je to nesprávne, je to neférové, je to voči občanom tejto krajiny nečestné a naozaj a vôbec to neznamená ochotu alebo naznačenie dobrej vôle na spoluprácu.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Panie poslankyne, páni poslanci, keď tak pozerám na hodiny, zhodou okolností vidím, že sa opakuje včerajší deň, pretože práve v takomto čase som myslím, vystupoval. A ja sa vopred ospravedlňujem, a to aj napriek tomu, že dnes bežala celý deň rozprava. Sú isté veci, ktoré musím zopakovať, ktoré som povedal aj včera, pretože tá rozprava nepriniesla, aspoň pre mňa, toľko nových vecí, ktoré sa týkali merita vecí, to znamená skráteného legislatívneho konania, aby som ten okruh za predkladateľa pri tom záverečnom slove nejako rapídne rozšíril. No, dva dni rozpravy, tvrdých emócií, možnože až prehnaných emócií, ktoré nebolo v súvislosti s týmto potrebné asi premietať, ja osobne vidím tak, že ako pri tom zákone, ktorým pôjde o veci, tak aj pri tomto návrhu na skrátené konanie by nemali byť víťazi a porazení, ale mala by byť zodpovednosť.
Ja sa pokúsim premietnuť niektoré veci, v čom vidím tú otázku tej zodpovednosti.
No, účelom prerokovávania tohto návrhu mala byť v prvom rade základná odpoveď na otázku, či sú splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie. Tá rozprava bola veľmi široká. Pokúsim sa k tým trom veciam tak, ako som ich včera rozanalyzoval, povedať pár slov.
Chápem, áno, chápem vzhľadom na to, že má ten návrh na skrátené konanie prirodzený súzvuk s vecným zákonom, že sa niektoré veci v tej diskusii v tej rozprave rozoberali, ale s vaším súhlasom sa k nim vrátim zajtra pri prvom, resp. neskôr pri druhom a treťom čítaní, pretože týkajú sa vecnej stránky zákona a v tom prvom čítaní k tej všeobecno-politickej rovine a v tom druhom čítaní ku konkrétnym návrhom, pozmeňujúcim podmienkam budem mať záujem zaujať stanovisko. Myslím, že na toto tu sedíme.
Zároveň chcem povedať, že som si mal možnosť vypočuť štyri- niekde až šesťkrát jeden a ten istý obsah diskusného vystúpenia od jedného a toho istého poslanca. Neberiem nikomu to právo, ale osobne si myslím, že ak aj mal záujem na niektoré veci niekto poukázať, nebolo treba štyri- až šesťkrát opakovať jedno a to isté. Ale neberiem vám právo. Je to výsostné postavenie pána poslanca a minister ho musí rešpektovať. V konečnej miere veď som tu dve volebné obdobia sedel a možno niekedy som takto postupoval aj ja.
Druhá čiastka obsahu tej diskusie. No to je otázka, ktorá sa týka obsahu materiálu, na základe ktorého vznikol podnet na skrátené legislatívne konanie aj pre mňa.
Pán poslanec Štefanec, včera ste ma vyzvali aj s pánom Frešom, preto som išiel do rozpravy, aby som sa vám snažil vysvetliť, ako vzniklo rozhodnutie o skrátenom legislatívnom konaní. Mohol by som len zopakovať to isté, čo som povedal aj včera. Mrzí ma, že znova ste zopakovali to isté a obvinili ma z toho, že podvádzam a klamem. Nie nepodvádzam, neklamem. Nemal som záujem o skrátené legislatívne konanie, rešpektoval som závery vlády, pretože som pochopil, že nastal na to objektívny dôvod, aby toto skrátené legislatívne konanie prebehlo. My sa môžeme sporiť, ak je pre niekoho 40 miliónov málo alebo veľa. Ja si myslím, pri tej sekere, ktorá tu momentálne za pol roka je, a to je vo výške 500 miliónov eur, je tých 40 miliónov veľmi dôležitých.
Čo sa týka tej problematiky vôbec k tej správe. Áno, bude predmetom rokovania septembrovej schôdze Národnej rady aj so záverom opatrení. A celkom iste bude možnosť sa k nej objektívne vyjadriť možno širšie, ale to, čo chcem zvýrazniť a povedať, a povedal som to aj včera, je, že hlavný dôvod tých nedobrých makroekonomických výsledkov za prvý polrok je hlavne výber daní alebo, opačne, slabý výber daní. A tu, vážení priatelia z opozície, som trošku prekvapený a očakával by som od vás viac skromnosti a sebareflexie, lebo to je výsledok vašej práce. To je výsledok hlavne nominanta SDKÚ, ktorý sedel na ministerstve financií a nesie za to zodpovednosť, priamu zodpovednosť, trestnoprávnu zodpovednosť, lebo dnes minister financií už podal trestné oznámenie. Ja osobne som to povedal aj včera a zopakujem to aj dnes. Doteraz nie som osobne s tým stotožnený, či to bol objektívny zámer alebo či to bola len náhoda, že tá daňová správa dopadla do takých pozícií, že sú možné úniky. A podľa všetkého ten deficit, tých 250 miliónov, ktorý sa predpokladá, že je únik momentálne na daňovej správe, áno, môže byť aj istý zámer niekoho. Ale to musia zhodnotiť tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka. Mrzí ma, že ten, ktorý to zapríčinil, tu nesedel dnes ani včera. Predpokladám, a o to by som chcel poprosiť, aby tu sedel aspoň v septembri, že by k tomu zaujal stanovisko a niečo povedal, pretože aj povinnosťou poslancov je sedieť pri takýchto veciach a zvlášť, keď sa ich to bezprostredne dotýka.
No a tu by som sa chcel pozastaviť, pán Mihál, trošku pri vás, pri tej vašej poznámke, že možno by tá strana SMER – sociálna demokracia mala mať ambíciu, aby UNITAS bežal čím skôr. Isteže by som ju mal mať. A ja by som to osobne privítal. Viem, čo by znamenal UNITAS napríklad pre fungovanie Sociálnej poisťovne. Ale to tiež vy veľmi dobre viete, lebo ste na tom rezorte pôsobili a v konečnej miere aj pripravovali k tomu termínu a času, aby UNITAS aj na Sociálnej poisťovni by mohol začať fungovať, lebo minimálne by inak vypadol celý výber a realizovali by sme len výdaj dôchodkov. A to je niečo úplne iné aj z hľadiska úspor, číselných vecí, nehovoriac, ako by nám to veľmi mohlo pomôcť aj z hľadiska mnohých štatistík, analýz, napríklad aj pri takej príprave novely zákona, ako sú štátne sociálne dávky a ďalšie veci, kde by ďaleko inak testovali mnohé veci, keby jednoducho UNITAS fungoval. Áno, beriem to tak, že ste skôr vyjadril úprimný zámer, aby čím skôr fungoval, lebo objektívne tomuto štátu pomôže, ale ja znova kladiem otázku: Prečo k tomu prišlo? Celkom iste my nemáme záujem to odkladať do termínu, ktorý by mal byť čo najdlhší. Veď v konečnej miere malo by to pomôcť nielen tejto vláde, ale, opakujem, Slovensku ako takému. To znamená, áno, tá ambícia tu vždy je, ale kladiete otázky na nás týkajúce sa toho termínu od 1. 1. 2016. Kládol by som skôr otázky do vašich radov, opozičných, prečo k tomu prišlo, či to muselo to vzniknúť. Dalo sa tomu predísť? Kto je za to zodpovedný? To znamená, to sú logické otázky, ktoré s tým veľmi úzko súvisia.
No a tá tretia časť diskusie, a za to by som chcel objektívne poďakovať, aj by som možno mohol vymenovať pánov poslancov, ktorí sa držali vecného návrhu zákona o skrátenom konaní, sa týka samotnej podstaty veci. A tá súvisí s tým, do akej miery bol alebo nebol naplnený ten rozmer pre skrátené legislatívne konanie. Povedal som to včera, chcem to povedať aj dnes, hoci tu nevidím pána poslanca Hrušovského. Dňa 6. júla predložil Richter do Národnej rady návrh zákona, ktorý sa týka sociálneho poistenia, 6. júla, to znamená termín pre riadne legislatívne konanie, tak ako to ukladal pred touto schôdzou Národnej rady. To znamená, celkom objektívne bolo, že do prvého čítania bol tento návrh zaradený klasicky v riadnom termíne, tak ako rokovací poriadok ukladá. Ja osobne vnímam návrh na skrátené legislatívne konanie ako návrh na skrátenie lehoty medzi prvým a druhým čítaním. Pokiaľ si pamätám rokovací poriadok, hovorí tu o minimálne 30 dňoch. To znamená teda, ak schválime skrátené konanie, tak odpadne tá podmienka minimálne 30 dní a bude môcť byť zaradené druhé čítanie okamžite. Možno to je môj pohľad. Ale rešpektujem, že pán Hrušovský je ďaleko skúsenejší právnik. Ale pokladal som ako predkladateľ za vhodné aj na to zareagovať.
Čo je však dôležité a čo ešte chcem zvýrazniť, je, že vláda, keď prerokovávala tú správu o makroekonomickom vývoji hospodárstva za ten I. polrok, neprijala opatrenia len k Richterovi a ku skrátenému konaniu. Skoro každý jeden rezort má presne rozpísané opatrenia. Pokiaľ tu ide o Fond národného majetku, obce a mestá, boli rozpísané úlohy za viac ako pol miliardy eur. O tom budeme, samozrejme, hovoriť aj v septembri, ale treba vidieť, že toto nebolo ad hoc nejaké divadielko, aké sa občas v tých vystúpeniach u opozičných poslancov ponúkalo, ale, naopak, to bola reálna potreba riešiť vzniknutý stav.
No a čo sa týka tých vystúpení, ktoré sa týkali ešte raz toho merita zákona, ešte raz všetkým pekne ďakujem.
Nevidím pána Šebeja, ale predsa len ja si ho príliš vážim. A hoci je politicky niekde úplne na druhej strane ako ja, si ho vážim, pretože vždy mal ako názory, ktoré zodpovedali tomu jeho postaveniu niekde na pravici. Len teraz ma trošku prekvapil. Mal som za to, že pán Šebej má naviac, ako robiť asistenta pánovi poslancovi Procházkovi. Ja som tu mal možnosť sedieť v minulom období s pánom poslancom Procházkom a vždy som mal pocit, že keď mal len takúto minimálnu potrebu vystúpiť, nemal problém vystúpiť a argumentovať. To znamená, že keď dneska nevystúpil, nemal na to buď dôvod, alebo tú argumentáciu, ktorú niekto za zaňho prevzal a mal záujem ponúknuť, nezodpovedala ani jeho nejakým predstavám preto, aby vystúpil z pozície fundovaného ústavného právnika, argumentoval tou zložkou, ktorú použil pán Šebej.
Teda na záver ja by som rád skonštatoval, že predmetný návrh zákona spĺňa zákonné požiadavky na skrátené legislatívne konanie vzhľadom na to, že hrozia hospodárske škody. Mesačný posun účinnosti tohto zákona prinesie do Sociálnej poisťovne, opakujem ešte raz, do Sociálnej poisťovne 40 miliónov eur a to nie je zanedbateľné pri súčasnom schodku 500 miliónov eur.
A tu by som chcel zvýrazniť, priatelia, tu nejde o nejaké 2 milióny eur, vypočítané nejaké úroky, tu ide o dodržanie výšky deficitu a, čo je ešte dôležitejšie, o nenavyšovanie dlhu Slovenskej republiky. Veď táto snemovňa, unisono pravica, ľavica, opoziční, koaliční, prijala ústavný zákon, kde sme sa zaviazali ohľadom dlhovej služby, že jednoducho nebudeme navyšovať dlh Slovenskej republiky. Treba vidieť v širších týchto podmienkach aj tých 40 miliónov eur, o ktorých momentálne hovoríme. Toto je dôležité vnímať a pochopiť, lebo asi nikto nemá z nás záujem navyšovať dlh Slovenskej republiky, lebo, áno, tu by som súhlasil s tým, že keby sme to pripustili, to je grécka cesta.
Preto úplne na záver chcem vás veľmi pekne a úprimne poprosiť o podporu predloženého návrhu zákona o skrátení legislatívneho konania. Skončil som, pani podpredsedníčka. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, môžem začať, ale myslím si, že neskončím do konca.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
15 minút je dosť ešte?

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Áno.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Áno, tak prerušíme potom rozpravu o 19.00 hodine..

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Dobre. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, je prirodzené, že všetkých nás zaujíma, ako sa bude vyvíjať budúcnosť, ako budeme žiť, keď už budeme dôchodcovia, a aké ekonomické podmienky budeme mať na to, aby náš život v starobe napĺňal pozitívne štandardy, tak ako je to v okolitých vyspelých krajinách, a preto vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vláda Slovenskej republiky v súlade so svojím programovým vyhlásením vlády na roky 2012 až 2016 realizuje jednu zo svojich dôležitých úloh, zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému.
Ak dovolíte, prv než začnem odbornou argumentáciou, vrátila by som sa dnešný deň k tomu, keďže tu vidím pána kolegu Brocku a keďže ma dneska vyzval, aby som mohla odpovedať na otázku, pretože ak niekto nesedí v sále a pán Brocka o ňom vehementne rozpráva, myslím si, že je to trošku také detinské, dospelí chlapi to nerobia. Takže teraz som momentálne v sále a veľmi rada by som povedala, že myslím si, že ani taký pán poslanec, ako je pán Brocka, ktorý je tu od roku 1994, by sa nemal hanbiť za to, že dal pozmeňujúci návrh, a týka sa to 2. piliera, ktorým zmenil 6 % na 9 % bez akejkoľvek analýzy. (Reakcia z pléna.) Pán Brocka, bez ohľadu na to, či to odporúčala vláda alebo neodporúčala vláda, vy ste boli ten biely kôň, ktorý prišiel na výbor a tento zákon predložil. Viete, je to smutné, že prídete ku mne do lavice a miesto toho, aby ste mi to vysvetlili, mi poviete, ako sa mi pomstíte, a poviete mi, že sa mi pomstíte tým, že poviete, že mám tri mandáty, že som prepracovaná. Počuli to všetci hore v lavici. Viete, je to také chlapčenské.
A ja by som chcela niečo povedať, pán Brocka. Rozprávate o tom, kto má koľko mandátov. No, viete, niekto je na kandidátke od roku 1994, v živote sa nepostavil do parlamentných volieb a v živote sa nepostavil zoči-voči občanovi, aby ten občan rozhodol, či ho zvolia alebo nie. Ja som sa tak postavila a nehanbím sa za to, že ma občania zvolili, že prejavili svoju vôľu. A nikdy som občanom Slovenskej republiky neklamala, pretože keď som išla kandidovať za primátorku, tak som bola poslankyňa Národnej rady a všetci to vedeli.
Ale chcem vám povedať také to vaše KDH-cke farizejstvo. Prvé farizejstvo je to, že hovoríte, že beriem plat aj za výkon primátorky, aj za výkon poslankyne Národnej rady. Áno, ale aj keby som bola 100 rokov poslankyňa a primátorka a mala 100 mandátov, v živote neurobím takúto hospodársku škodu, pretože ja za tieto peniaze odvediem prácu pre občanov a oni to potom ohodnotia, či tá práca je dobrá, ako ste ju vy urobili, moment, aby som si pozrela, ako to mám napísané, svojimi zlatými padákmi tak, že tieto zlaté padáky stáli 3 mil. eur. Ani všetci starostovia, ani všetci primátori, čo tu sedia, ja vám potom poviem, koľko ich je, takúto dieru v rozpočte neurobili. Takže nerozprávajte o šetrení. Ani nemám toľko bytov, koľko ich má pán Brocka, či tento pán Figeľ. (Hlas z pléna.) Ja som pokojná, pán kolega, ja som pokojná, pán kolega. (Reakcia z pléna.) Nie, ja som pokojná. Pán Brocka, máte možnosť sa vyjadriť potom. Ja na rozdiel od vás vám to hovorím do očí, pán Brocka. A vy ste boli taký potmehúd, že ste vedeli, že nesedím v sále, vedeli ste, že mi nemôžu dať slovo, a rozprávali ste o mne. Takže ani na rozdiel od všetkých mandátov a primátorov a všetkých poslancov, čo tu sedia, 3 mil. eur, ktoré ste vy prešustrovali zlatými padákmi, ktoré ste dali svojim nominantom jedným podpisom, a takto ste, dovolím si povedať, oklamali týchto občanov, ktorí sa všetci na to skladali, toto jednoducho my nerobíme. A za to, čo robím, ja si myslím, mám tam z nás najnižší príjem. Svoj príjem som si nepodpísala, aj keď mi ho schválili aj vaši poslanci KDH, musím povedať, ktorí sedia u mňa v meste a ktorí uznali, že mesto prosperuje. Takže jednoducho iba toľko.
A ešte jedna vec k tomu, a to posledná, o tom, že vodu kážete a víno pijete. Pán poslanec, koľko ste mali na kandidátke KDH primátorov, vy, s jedným mandátom, koľko ste ich mali? Primátorka Anna Nemčíková za Gelnicu je kandidátka na kandidátke KDH do Národnej rady, kysucký krajský poslanec pán Čurilla takisto kandidoval za vás. Podobne Milan Majerský je ďalší, ktorý za vás kandidoval. Prečo ste si potom dali vy primátorov a starostov na kandidátku? Pýtam sa, prečo ste si dali poslancov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, rokujeme o zákone č. 461/2003 Z. z., teda o sociálnom poistení.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Áno, samozrejme, viem o tom, ale pán Brocka vlastne zamiešal tam moje mandáty a tak ďalej s tým, ako treba šetriť v krajine. Tak ja to teraz takisto pánovi Brockovi poviem, ako treba šetriť v krajine. Čiže, pán Brocka, vodu kážete, víno pijete. A keď sa pozrieme v tejto snemovni či na SDKÚ, či na MOST – HÍD, tak možno povedať, že všetci, ktorí predtým možno chceli skočiť vám na lep, keď zistili, že vy sami dávate primátorov na kandidátky, tak si ich tam dali sami.
A posledná vec a vrátim sa k zákonu. Pán Brocka, čo myslíte, keď tu sedím, hovoríte, že tu sedím a beriem plat, kto má zodpovednosť za mesto Humenné, kto má tú trestnoprávnu zodpovednosť, ste to vy alebo ja? A posúdia ma občania. A občania vedeli, že mám mandát poslanca Národnej rady. (Reakcia poslanca.) Áno, tri, ale tentokrát už nepôjdem kandidovať do VÚC-ky, áno, pretože som sa nevzdala mandátu, aby som občanov nesklamala, ale mala som toľko odvahy, že som si nepodpísala ani plat, ktorý mi aj vaši poslanci schválili, mám najnižší plat. A ja si dovolím povedať, že mesto funguje, mesto je v prebytku ako máloktoré z miest. A som na to hrdá. A verím tomu, že občania povedia miesto vás, ako to má byť. A neberte občanom to, aby sa mohli v slobodných voľbách rozhodnúť, pán Brocka, keď vy ste od roku 1994 na kandidátke a máte tam preto miesto pre bieleho koňa vo výboroch a navrhujete také veci, aké navrhujete.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, naozaj vás poprosím, rozprávajte k veci.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, nekričte na mňa, ja nie som hluchá.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ja nekričím, ja rozprávam do mikrofónu, preto sa vám zdá, že kričím.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Dobre, ďakujem veľmi pekne. Ale myslím si, že ak takýto pán poslanec takto sa správa, tak mu treba odpovedať. Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vrátim sa k novele zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vláda Slovenskej republiky v súlade so svojím programovým vyhlásením vlády za roky 2012 až 2016 realizuje jednu zo svojich dôležitých úloh. A to je zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému. Dovolím si povedať, že je to veľmi ťažké a veľmi ambiciózne predsavzatie, keď si spomenieme na predošlé diskusie o tom, a to, si myslím, z bývalého volebného obdobia, ako bolo treba nastaviť dôchodkový systém, pretože jednoznačne zastávam názor, že ak má byť penzijný systém efektívny, musí spĺňať trvalú udržateľnosť vo vzťahoch k verejným financiám a, samozrejme, aj spoločenskú zhodu, čo by bolo veľmi dobré, keby sa nám to podarilo.
Pôvodný priebežný financovaný dôchodkový systém začal vyvolávať obavy, a to hlavne z hľadiska klesajúcej pôrodnosti, nárastu veku dožitia obyvateľstva a zadlženosti Sociálnej poisťovne a neštandardným nastavením sporenia v 2. pilieri.
Potrebu zmeny systému a reformy si vlády jednotlivých krajín uvedomovali postupne. Prvá prišla reforma v Českej republike v roku 1994, potom ju urobili Maďarsko v roku 1998, Poľsko v roku 1999 a ako posledné pristúpilo k reforme penzijného systému Slovensko v roku 2004, keď do platnosti to prišlo v roku 2005.
Negatívny demografický vývoj do budúcna naznačuje aj analýza zo Spojených národov, podľa ktorej by mal podiel obyvateľstva vo veku nad 65 rokov predstavovať 19 % na Slovensku, 21 % v Poľsku, 22 % v Maďarsku a 23 % v Čechách. Priemerný nárast obyvateľstva v dôchodkovom veku v regióne by teda predstavoval 2 %. Počet dôchodcov by podľa prognózy mal vzrásť na Slovensku až o polovicu, pričom v Maďarsku iba j o jednu tretinu. Alarmujúca je však prognóza, ktorá sa týka poklesu počtu obyvateľstva v produktívnom veku, ktoré by malo klesnúť až o 20 % v členských krajinách. Dané údaje som citovala z Hospodárskych listov, ich autorom je Ing. Igor Kiss. Takáto situácia si jednoznačne vyžadovala a vyžaduje riešenie.
Po prvých reformách a riešeniach problémov s udržateľnosťou financovania systému nepomohla ani finančná a dlhová kríza v Európe, ktorá sa aj v našom regióne prejavila najmä poklesom výkonu ekonomiky postupným zadlžovaním a nárastom potreby krytia deficitu. Nedostatok financií v 1. priebežnom pilieri bol spôsobený práve aj vplyvom negatívneho vývoja hospodárstva, ale aj zlým nastavením v 2. pilieri. Ak si pozriete vývoj deficitu dôchodkového poistenia, tak zistíme, že deficit od roku 2000 je na úrovni mínus 924 mil. eur v Sociálnej poisťovni. Dovolím si tvrdiť, že k tomuto deficitu prispel aj rok 2005, keď došlo k prehĺbeniu deficitu v mínuse zo 483 mil. eur na 1,069 mld. Všetci dobre vieme, že v roku 2005 sa zaviedlo sporenie v 2. dôchodkovom pilieri. A následne túto, povedzme si, dieru sa snažil štát vykryť z transferov predaja SPP a iných finančných položiek. Tento deficit sa následne ponížil, ale v roku 2009 sa minuli finančné prostriedky a deficit poisťovne začal stúpať. Všetkým je jasné, ako koalícii, tak aj opozícii, že zmeny sú neodvratné tak ako v 1. pilieri, tak aj v 2. pilieri, pretože 1. pilier je rovnako kľúčový, čo sa týka nastavenia 2. piliera. A sú to dve neoddeliteľné nádoby.
Moje výhrady nie sú k systému kapitalizácie, ako som už predtým poznamenala, lebo kapitalizáciou rozumieme aj 3. pilier, čiže keď som povedala, že nemám výhrady ku kapitalizácii, to znamená, že máme 2. pilier kapitalizačný a 3. pilier kapitalizačný, ale k jeho nastaveniu ako takému.
Jemne sa dotknem histórie a možno aj obrovsky optimistických predpokladov, musím tu povedať, otca reformy pána Kaníka, ktorý sľuboval sporiteľom 6-percentný rast vkladov, čo by nebolo možné a reálne v čase krízy, ale ani v čase konjunktúry, takto nastaviť finančné prostriedky. Zhodnotenie peňazí v 2. pilieri je hlboko pod infláciou. Pri naštartovaní 2. kapitalizačného piliera bola použitá zavádzajúca, ba až klamlivá reklama, ktorá lákala ľudí do 2. piliera bez toho, aby vedeli použiť jeho výhodnosť a posúdiť ju či jeho nevýhodnosť z hľadiska ich veku či príjmu ľudí. Rovnako sa zaviedol povinný vstup mladých ľudí do 2- piliera bez možnosti rozhodnutia a výberu. V dnešnej novele tohto zákona toto upravujeme, a to nasledovne, povinný vstup mladých ľudí bude nahradený dobrovoľným vstupom rozhodnúť sa o vstupe do 2. piliera, čo je možné až do veku 35 rokov života. Toto rozhodnutie môže urobiť každý, kto sa prvýkrát zamestná a stane sa dôchodkovo poistený. Ak by sme spomenuli, ako je to vlastne v Poľsku aj v iných krajinách, keď sa robila takáto obrovská kampaň, tak určite mi pán kolega Kaník potvrdí, že v Poľsku mohli ľudia vstúpiť do 2. piliera iba do veku 45 rokov, pričom u nás masívna kampaň nahnala do piliera za vidinou švajčiarskych dôchodkov dokonca 60- až 70-ročných ľudí. Ja si to stopercentne dovolím tvrdiť. Ale ľudia v tomto veku sú v 2. pilieri.
Ak vnímame dobrovoľnosť vstupu do 2. piliera ako slobodu jednotlivca rozhodnúť sa o využití určitého finančného produktu, uznávame jeho ústavou garantované právo na slobodu rozhodovania. Dôvera v 2. pilieri je individuálnou preferenciou určitého okruhu sporiteľov a nemôže byť štátom nanútená ostatným sporiteľom, ktorí tieto preferencie nemajú.
Ďalej, myslím si, že to, čo upravujeme v tejto novele od 1. októbra 2012, by som ešte povedala, je pozitívny prvok, to nemôže poprieť nikto a, myslím si, ani samostatní mladí ľudia, pretože teraz v Slovenskej republike máme najvyššiu nezamestnanosť mladých ľudí, je jedna z najvyšších v Európskej únii a my mladých ľudí nútime, aby sa poistili do 1. piliera bez ohľadu na to, či na to majú alebo nemajú, či majú prácu, či tam budú dávať odvody alebo nebudú dávať odvody. Čiže tento krok chápem ako vysoko pozitívny krok v tejto novele.
Ďalej, od 1. októbra 2012 sa navrhuje úprava sadzby na starobné dôchodkové sporenie na 4 %, stabilita systému je dôležitá. A vychádzame z toho, že pôvodné nastavenie vo výške 9 % už v čase prijímania zákona týkajúceho sa 2. piliera bolo príliš vysoké, na čo slovenská ekonomika už v tom čase nemala.
A tu sa zase zastavíme pri tom, že neboli analýzy, jednoducho sa prišlo do parlamentu, dal sa pozmeňujúci návrh pána Brocku, pán Brocka dal pozmeňujúci návrh na výbore a jednoducho z večera do rána zo 6 % bolo 9 %, bez akýchkoľvek prepočtov, bez ohľadu na to, či to ekonomika vydrží alebo nevydrží. (Ruch v sále.) Pán Kaník, nevykrikujte na mňa, lebo potom ja vám odpovedám, potom... No dobre, však sa prihláste, dneska ste sa prihlásili už asi šesťkrát, asi to treba
Prepočty hovoria o nastavení príspevkov pre 2. pilier, niektorých na úrovni 3,7 %. dnes to upravujeme na 4 % a ešte pridávame daňovú výhodu vo výške 2 %. Je to inšpirácia z Českej republiky. Ale je to oveľa voľnejšie, pretože slovenskí sporitelia budú mať možnosť prispievať si okrem zákonom určenou výškou ich príspevku aj dobrovoľne, pričom tento dobrovoľný príspevok bude daňovo odpočítateľnou položkou do výšky 2 % čiastkového základu dane. Ešte raz opakujem, je to úplne štandardné nastavenie, ako je to v ostatných krajinách. Ani v jednej krajine neboli takto vysoko nastavené percentá odvodov. To, čo sme pred chvíľou povedali, presunutie peňazí štátu do súkromných poisťovní ani v jednom štáte nie je. Ja si nemyslím potom, že sú asi dookola ekonomicky negramotní všetci ministri, že len náš minister Kaník bol ekonomicky najgramotnejší minister s pánom Brockom, to si teda vôbec nemyslím. Ja si myslím, že iné štáty sa pozreli, aký sme tu my vlastne skleník, kde vlastne mohli nejaké pokusy na nás robiť. A myslím si, že teraz to štandardne nastavujeme tak ako všetci ostatní.
Ak porovnávame dôchodkové systémy v okolitých krajinách, tak zistíme, že práve týmto nastavením sa blížime štandardom v okolitých štátov. Porovnajme si príspevky sadzby v okolitých krajinách. Je to v Poľsku 2,3 %, od roku 2017 to bude 3,5 %. V Poľsku bol ten vstup pre občanov maximálne do veku 45 rokov. Každá spoločnosť tam spravuje len jeden fond, čo tvorí aj nižšie prevádzkové náklady. A počet spoločností spravujúcich úspory v Poľsku je 14, pričom na Slovensku je ich 6. A priemerný objem úspor spravovaných jednou spoločnosťou v Poľsku je štvornásobne vyšší, t. j. 4 mld. eur, ako na Slovensku, kde je to 1 mld. eur. Česká republika zaviedla 3 % na 2. pilier za podmienky, že si ďalšie 2 % pridá sporiteľ z vlastných prostriedkov, ešte raz opakujem, z vlastných prostriedkov. A zase poviem, že vlastné prostriedky a štátne prostriedky tak aj všade to tak uvádzajú Česi. Takže nerozumiem tomu, čo sú naše peniaze, koho sú čie peniaze, pretože si myslím, že štát má jedinú možnosť vyberať peniaze na služby, ktoré poskytuje. V Českej republike 2. pilier by mal fungovať od roku 2013, ale prihlásenie doň tam bude v roku 2012 na báze dobrovoľnosti. Opäť sme boli jediný štát, ktorý povinne prikázal sporiteľom, že musia vstúpiť do 2. piliera. Čiže, pán minister, ja musím povedať, že poďakujú určite mladí ľudia, všetci, tejto novele, že opäť zvoľňujeme a nechávame to na dobrovoľnosť, tak ako to hovorí ústava.
Ďalej, zavádzame novú štruktúru príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa delia na dve podskupiny.
V súvislosti so zavedením dobrovoľných príspevkov sa upravuje § 26 a zakotvuje povinnosť zamestnávateľa odvádzať dobrovoľné príspevky zaplatené jeho zamestnancom.
Novela zákona uvádza, že DSS-ka má povinnosť spravovať dva fondy. Samozrejme, DSS-ka môže spravovať viacero fondov, ale jej povinnosťou je mať minimálne dva fondy. DSS-ka má povinnosť spravovať jeden dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a jeden akciový negarantovaný dôchodkový fond. Okrem týchto dvoch dôchodkových fondov umožňuje sa jej zákonom spravovať aj ďalšie dôchodkové fondy, garantované alebo negarantované, podľa uváženia správcu dôchodkových fondov a požiadaviek sporiteľov. Dôchodcovské správcovské spoločnosti preto nie sú nútené znižovať počet dôchodkových fondov, práve naopak, podľa súčasnej právnej úpravy môžu ponechať aj doteraz vytvorený indexový dôchodkový fond, prípadne vytvoriť nové dôchodkové fondy, ktoré by napríklad kumulovali výhody akciového a indexového dôchodkového fondu. A tým by mohli byť atraktívnejšie pre spotrebiteľov. Takýmto spôsobom by mohli dôchodkové správcovské spoločnosti zatraktívniť svoju ponuku a získavať tak nových klientov. Máme vedomosť o tom, že mnoho ľudí ani nevie, v akom dôchodkovom fonde sa momentálne nachádza, či je to fond garantovaný alebo negarantovaný, a preto do budúcnosti zavádzame aj povinnosť správcovských dôchodcovských spoločností oznamovať listom, v akom je sporiteľ fonde, a prehľad o jeho sporení. Preto DSS-ky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, ja vás len teda chcem poprosiť, že je 19.00 hodín...

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Dokončíme to či nie?

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Dohodli sme sa, že budeme do 19.00 hodiny rokovať a vy ste s tým súhlasili. Nakoľko to ešte máte?

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Tak ráno potom to dokončím.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ak ste v polovičke príspevku, tak asi...

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
V polovičke príspevku som.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Tak asi by to bolo na 15 minút.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Dobre.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem veľmi pekne.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem aj ja.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán predkladateľ, milí kolegovia, kolegyne, v krátkosti zhrniem, pretože som včera prerušila svoje vystúpenie, a v krátkosti poviem dvomi slovami, čo vlastne bolo v prvej časti môjho vystúpenia, kde som poukázala na negatívny demografický vývoj, ktorý nie je len na Slovensku, ale ktorý je aj v Maďarsku, v Poľsku a v okolitých členských krajinách, takisto na negatívny vplyv krízy. A povedala som, že takáto situácia si jednoznačne vyžadovala a vyžaduje riešenia.
Po prvých reformách a riešeniach problémov s udržateľnosťou financovania systému nepomohla ani finančná a dlhová kríza v Európe, ktorá sa aj v našom regióne prejavila najmä poklesom výkonu ekonomiky, postupným zadlžovaním a nárastom potreby krytia deficitu. Nedostatkom financií v prvom priebežnom pilieri bolo spôsobené práve aj vplyvom negatívneho vývoja hospodárstva, ale aj zlým nastavením sporenia v druhom pilieri.
Chcela by som tak, tak svojimi slovami povedať, pretože v tomto parlamente som už takpovediac trošku dlhšie a musím povedať, že som očakávala možno od opozície, že privíta, že sa snažíme konsolidovať financie. Pretože dennodenne to tu zaznievalo, keď sme urobili nejaký zásah, ktorý bol v prospech sporiteľa v druhom pilieri, že prečo stále iba druhý pilier, keďže ten prvý pilier, to sú spojené nádoby, a bez konsolidácie financií. Vždycky bolo po tom volané, nikto sa k tomu neodhodlal vlastne, takže my vlastne potrebujeme teraz konsolidovať finančné prostriedky aj v prvom pilieri.
A vrátim sa ešte trošku do minulosti, pretože prvý pilier v roku 1998 vykazoval, vykazoval plusové čísla, až nastavením predčasného dôchodku, čiže v roku, 1. 1. 2004, keď pán Kaník nastavil predčasný dôchodok vo veku od 45 rokov, tak vtedy nastal už prvý deficit Sociálnej poisťovne a ten prvý deficit sme zaznamenali vo výške 9 mld. korún.
Ak si pozrieme vývoj deficitu dôchodkového poistenia, tak zistíme, že deficit od roku 2000 je na úrovni 924 mil. eur v Sociálnej poisťovni. Dovolím si tvrdiť, že k tomuto deficitu prispel aj Kaníkov návrh v roku 2004 o predčasných dôchodkoch, ale aj v 2005. roku, kedy zase opäť pán bývalý minister Kaník prehĺbil deficit z mínus 483 mil. eur na 1,69 mld. nastavením druhého piliera. Všetci dobre vieme, že v roku 2005 sa zaviedlo sporenie v druhom dôchodkovom pilieri a následne túto, povedzme si, dieru sa snažil štát vykryť z transferov predaja SPP a iných finančných položiek.
Preto sa teraz čudujem, že pán Kaník sa pravidelne prihlási do rozpravy a rozpráva o tom, ako chceme tento, ako to on nazval personifikovane, vred prelepiť. Ale ja si myslím, že tento vred je tam skutočne už veľmi-veľmi dlhé obdobia a tento deficit je veľmi dlho otvorený a skutočne sa iba pláta, láta a máme s ním problémy od začiatku. A myslím si, že my musíme byť zodpovední za dôchodky nielen budúcich generácií, ale aj za dôchodky terajších starých rodičov, našich rodičov a musíme udržať dôchodkový systém taký, aby bol funkčný pre všetky generácie.
Všetkým je nám jasné, ako v koalícii, tak aj v opozícii, že zmeny sú neodvratné. Tak ako v prvom pilieri, tak aj v druhom pilieri, pretože prvý pilier je rovnako kľúčový, čo sa týka nastavenia druhého piliera, a sú to dve neoddeliteľné nádoby.
Moje výhrady, ako som povedala, nie sú u kapitalizácie, pretože kapitalizáciu považujem aj tretí pilier, ale k jeho nastaveniu ako takému. Jemne sa dotknem histórie a možno aj obrovských optimistických predpokladov. Musím tu povedať, pána Kaníka už spomínam tretíkrát, nieže by som bola zaťažená, ale pán Kaník najviac, najviac teda, najviac, najviac podielu práce dal do dôchodkového systému, ktorý sľuboval sporiteľom 6-percentný rast vkladov, čo by ani v čase bez krízy a konjunktúry nebolo reálne, a dnes sa ukazuje, že zhodnotenie peňazí v druhom pilieri je hlboko pod infláciou.
Pri naštartovaní druhého kapitalizačného piliera bola použitá zavádzajúca, ba až klamlivá reklama, ktorá lákala ľudí do druhého piliera bez toho, aby vedeli použiť jeho výhodnosť či nevýhodnosť z hľadiska ich veku či príjmu. Rovnako sa zaviedol povinný vstup mladých ľudí do druhého piliera bez možnosti rozhodnúť sa a vybrať si. V dnešnej novele zákona toto upravujeme následne.
Musím povedať, že toto je jeden z pozitívnych prvkov, pretože v žiadnom štáte a v žiadnej krajine nie je to nastavené tak, aby musel občan, akonáhle dovŕši vek a prvýkrát vstúpi do zamestnania, vstúpiť okamžite do druhého piliera.
Povinný vstup mladých ľudí bude nahradený dobrovoľným vstupom. Rozhodnúť sa o vstupe do druhého piliera je možné až do 35. roku života. Toto rozhodnutie môže urobiť každý, kto sa prvýkrát zamestná a stane sa dôchodkovo poisteným. Ak vnímame dobrovoľnosť vstupu do druhého piliera ako slobodu jednotlivca rozhodnúť sa o využití určitého finančného produktu, uznávame jeho ústavou garantované právo na slobodu rozhodovania. Dôvera v druhom pilieri individuálnou preferenciou určitého okruhu sporiteľov a nemôže byť štátom nanútená ostatným sporiteľom, ktorí tieto preferencie nemajú.
Ďalej upravujeme, od 1. októbra 2012 sa navrhuje úprava sadzby na starobné dôchodkové poistenie na 4 %. Stabilita systému je dôležitá a vychádzame z toho, že pôvodné nastavenie vo výške 9 % už v čase prijímania zákona o druhom pilieri bolo príliš vysoké, na čo slovenská ekonomika už v tomto čase nemala. Samozrejme, už som tu hovorila, že bol podaný pozmeňovací návrh, ktorý z večera do rána prišiel do parlamentu a zo 6 % bolo 9 % bez akejkoľvek, bez akejkoľvek analýzy, bez akéhokoľvek prepočtu. Tento návrh podali poslanci KDH pán Brocka. Pán Brocka, viem, že mi tu bude okamžite vracať v mojich mandátoch, lebo iný argument nemá, ale my sa teraz bavíme o druhom pilieri, takže jednoznačne si myslím, že to bolo urobené nesystematicky, chaoticky a bez akýchkoľvek prepočtov.
Prepočty hovoria o nastavení príspevkov do druhého piliera niekde na úrovni 3,7 %, keď to prepočítame, čo my dnes upravujeme na 4 % a ešte pridávame daňovú výhodu vo výške 2 %. Je to inšpirácia z Českej republiky, ale slovenskí sporitelia budú mať možnosť prispievať si okrem zákonom určenej výšky príspevku aj dobrovoľne, pričom tento dobrovoľný príspevok bude daňovo odpočítateľnou položkou vo výške 2 % z čiastkového základu dane.
Tu musím povedať, pretože stále tu počúvame, že ubližujeme sporiteľom, ktorých je milión a pol, robíme problémy sporiteľom. Ja si myslím, že tieto problémy sporiteľom ste urobili vy, keď ste zle tento systém nastavili. Pretože, ako som povedala, bez toho, bez akýchkoľvek prepočtov ste menili z večera do rána percentá, raz to bolo 6 %, raz to bolo 9 % a bez akéhokoľvek výpočtu, argumentov ste zmenili tieto percentá. Ja chcem podotknúť, ako som na začiatku rozprávala, ani v jednej krajine, ktorá je okolitá, ktorá má takéto kapitalizačné piliere nastavené, ani v jednej krajine nie sú nastavené percentá na 9 a 9 %. Pretože si myslím, že tam rozumne zvážili, poučili sa z chýb Slovenskej republiky, lebo ja to považujem za chybu, pretože sme to zobrali z Čílskej republiky, kde dôchodkový systém padol, a to nemôžete poprieť, a viac ako 60 % sporiteľov si nenasporilo, nenasporilo si na svoje dôchodky.
Viete, možno tá cesta, v Čile je horúco, keď ste boli na tú služobnú cestu, tak proste tam ste to nejakým spôsobom pochytili, priniesli ste to do Slovenskej republiky, ale ani jedna krajina takéto nastavenie neprijala. Pretože keď si zoberiete, Poľská republika ako nastavila 3,7 % a Česká republika ide nastaviť, a teda nastavila kapitalizačný pilier na 3 % s tým, že občan musí povinne si dať 2 % a až potom mu štát alebo teda prispeje tých 3,7 % a takýmto spôsobom sa nastaví vlastne kapitalizácia.
Takže myslím si, že skutočne si povedzme, či okolité krajiny majú ministrov, ktorí nie sú schopní, či všetky okolité krajiny vlastne nevedia, ako sa má robiť kapitalizácia, ale myslím si, že sa poučili z našich hrubých chýb pri nastavení, z našich hrubých chýb, a preto raz a navždy si povedzme, že treba jednoznačne povedať, že treba mať odvahu na to, aby sme kapitalizačný systém nastavili do budúcna tak, aby bol funkčný. Chcete, aby sme sa dohodli na nejakom zákone, ktorý by týmto ľuďom na ústavnom zákone niečo garantoval. Áno, môžme občanom garantovať, ale garantujme im reálne veci, garantujme im výnosy a garantujme im to, že z druhého dôchodku skutočne budú poberať dôchodok, lebo dnes ešte ani nevieme, čo bude stáť renta. Dnes to nemáme zadefinované.
A keďže som už, už tak zašla, tak poviem jedno. Na výbore z minulého roku si pamätám, je tu bývalý pán minister Mihál, ja si to pamätám, keď pán Štefanec a neviem, ktorý to tam bol poslanec, začali, doslova prosili pána Mihála, aby zadefinoval, aby zadefinoval, čo bude stáť renta. Čo bude stáť renta. Pretože nemáme to definované. Máme to v zákone, ale DSS-ky to nechcú prijať. A vaši poslanci, vaši poslanci o to prosili, pretože sú v druhom pilieri a pretože nevedia, aký budú mať z druhého piliera dôchodok.
Pán Kaník sa na mňa usmieva, to sa teším skoro ráno. (Reakcia poslanca.) Pán Kaník, tak sa pekne usmievate, ma to teší skoro ráno.
Ak porovnávame dôchodkové systémy v okolitých krajinách (smiech v sále.), tak zistíme...

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pokračujte, pani poslankyňa.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Áno, to je pekné, keď sa snemovňa usmieva, znamená, že súhlasí, všetko je v poriadku, ráno sme sa vyspali, nech to vydrží celý deň. (Reakcia ministra.) Áno, áno, pán minister, aj pán minister sa usmieva, výborne.
Ak porovnáme dôchodkové systémy v okolitých krajinách, tak zistíme, že práve takýmto nastavením sa blížime k štandardu v okolitých štátoch. A keďže už som spomenula, lebo vidím, že máme tu aj pána Mihála, veď aj pán Mihál, médiá to uviedli, pán Mihál, nie ja, že aj vy ste chceli ísť okamžite do úpravy druhého piliera, okamžite ste chceli ísť, ale, samozrejme, okamžite ste narazil na bariéru tuná usmievajúcich sa pánov z SDKÚ a tí vám nedovolili urobiť taký zásah, ku ktorému my dnes máme odvahu a hovoríme, že ak takýto zásah urobíme, budú to štandardné podmienky ako v okolitých krajinách.
Porovnajme si príspevkové sadzby v okolitých krajinách, to som povedala, čiže už ani nemusím, ale poviem v tejto súvislosti, druhý pilier by mal fungovať od roku 2013 v Českej republike, tak ako som pred chvíľou povedala, tromi percentami, ale ďalšie dve si budú musieť povinne dať občania a môžu sa prihlásiť, ale v roku 2012 na báze dobrovoľnosti. Ja som ešte nepostrehla, aby taká bombastická kampaň, ako bola u nás na Slovensku za toľké peniaze, aby prebiehala v Českej republike. A pritom majú nastavené, že ľudia sa môžu prihlásiť iba v roku 2012 a na báze dobrovoľnosti. Čiže nútiť niekoho a porušovať ústavu, myslím si, že nie to to správne.
V súvislosti so zavedením dobrovoľných príspevkov sa úpravou v § 26 zakotvuje ďalej povinnosť, pretože sme povedali, že zamestnanec si môže dobrovoľne odvádzať 2 %, ale môže si on dobrovoľne odvádzať aj vyššiu čiastku, čiže zakotvujeme v tomto zmysle zase, aby ten sporiteľ mal istotu, že mu zamestnanec odvedie tieto finančné prostriedky, tak ho chránime teda a istíme to, že jeho peniaze sa skutočne dostanú na jeho kapitalizačný účet, čiže to istíme úpravou § 26 a zakotvujeme povinnosť zamestnávateľa odovzdávať dobrovoľné príspevky zaplatené jeho zamestnancom.
Novela zákona o sociálnom sporení uvádza, že DSS-ka má povinnosť spravovať dva fondy. Nikto nevylučuje, že DSS-ka môže mať štyri fondy, môže mať viac fondov, ale povinnosťou je spravovať dva fondy: jeden dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a jeden akciový negarantovaný dôchodkový fond. Okrem týchto dvoch dôchodkových fondov umožňuje zákon spravovať aj ďalšie dôchodkové garantované alebo negarantované podľa uváženia správcu dôchodkových fondov a požiadaviek sporiteľov. Dôchodkové správcovské spoločnosti preto nie sú nútené znižovať počet dôchodkových fondov, práve naopak, podľa súčasnej právnej úpravy môžu ponechať aj doteraz vytvorený indexový dôchodkový fond, prípadne vytvoriť nové dôchodkové fondy, ktoré by napríklad kumulovali aj výhody akciového a indexového dôchodkového fondu, a tým by mohli byť atraktívnejšie pre sporiteľov. Takýmto spôsobom by mohli dôchodkové správcovské spoločnosti zatraktívniť svoju ponuku a získať tak aj nových klientov.
Máme vedomosť o tom, že mnoho ľudí ani nevie, v akom dôchodkovom fonde sa momentálne nachádza, či je to fond garantovaný, alebo negarantovaný, a preto do budúcnosti zavádzame aj povinnosť správcovských dôchodcovských spoločností oznamovať listom, v akom fonde je sporiteľ a prehľady o sporeniach.
Tu by som sa tiež zastavila. Je to vysoko pozitívny krok, pretože skutočne napovedala by som, že ľudia sa nezaujímajú, povedala by som, že to nie je nejakou tradíciou, tradíciou slovenského národa proste ísť do nejakých investícií. Aj keď si zoberieme štatistiky, ľudia nevkladajú veľa peňazí do fondov, viac-menej vkladajú peniaze na istotu, vkladajú ich na svoj sporivý účet. A preto my tu zavádzame opätovne jeden veľmi pozitívny prvok, a to taký, že DSS-ky budú sporiteľom negarantovaných fondov zasielať listom poučenie o rizikách spojených u zúčastňovaných negarantovaných fondov, takisto v akom stave sú tieto fondy. A tí, ktorí nezašlú vyhlásenie o svojom rozhodnutí zotrvať v negarantovanom dôchodkovom fonde v stanovenej lehote, budú automaticky preradení do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu, keďže sa predpokladá pasívny postoj sporiteľov.
A opätovne vychádzame z toho, keď si zoberieme štatistiky z bánk, ľudia nie sú tradične na Slovensku investori v svojich financiách, ale sú klasickí sporitelia a ukladajú si na klasické účty. A my tých ľudí musíme upozorniť a tí, ktorí sú, ktorí dokážu jednoducho so svojimi peniazmi nakladať tak, že si chcú kupovať nejaké, alebo chcú vstupovať do nejakých rizikovejších fondov, tým bude to umožnené, ostatní budú upozornení a možno, možno vlastne tým aj pádom títo ľudia budú vedieť, vôbec kde sa nachádzajú, pretože oni ani nevedia. Pretože ak mladý sporiteľ vstúpil do druhého piliera bez toho, aby mu to niekto oznámil, pretože to bolo povinné zo zákona, zaradili ho do nejakého fondu a ten človek ani nevie absolútne, čo sa deje s jeho peniazmi, kde sa jeho peniaze nachádzajú. A toto považujem za vysoko pozitívne, vysoko pozitívne pre občanov, pretože tá informovanosť je veľmi dôležitá.
Sporitelia môžu naďalej rozložiť svoje peňažné prostriedky, však najviac medzi dva dôchodkové fondy, z toho jeden musí byť dlhopisovo garantovaný dôchodkový fond, kombináciou bezrizikového aktíva garantovaného dôchodkového fondu s iným rizikovým aktívom, akýkoľvek iný negarantovaný dôchodkový fond si môže sporiteľ vytvoriť optimálne portfólio, kde určite jeho, alebo by mali byť jeho prostriedky zhodnocované, pretože budú aj zaručené tým, že je aj v garantovanom fonde.
V procese zlučovania dôchodkových fondov sa priznáva zvýšená ochrana majetku sporiteľov v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. Jednak sa zakazuje zlúčenie garantovaného dôchodkového s negarantovaným dôchodkovým fondom. Čiže zavádzame akýsi poriadok v týchto fondoch, pretože presne špecifikujeme, ktoré fondy sú garantované, ktoré sú negarantované, sporiteľ si môže vybrať, že má časť peňazí v garantovanom, časť má v negarantovanom. A takisto urobíme poriadok v tom, že nemôžu sa fondy ľubovoľne medzi sebou zlučovať, ale môžu sa zlučovať len garantované fondy s garantovanými fondami a negarantované fondy s negarantovanými fondami. Ak je nástupníckym dôchodkovým fondom negarantovaný dôchodkový fond a súčasne sa zavádza povinnosť ešte pred zlúčením týchto dvoch dôchodkových fondov doplniť majetok v zanikajúcom garantovanom fonde, a to aj vtedy, ak nasledované obdobie ešte neuplynulo. To sú tiež veľmi pozitívne kroky, ktoré práve v tomto druhom pilieri zavádzame.
Sledované obdobie pri dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde sa predlžuje na obdobie 10 rokov, pri tzv. nepovinných garantovaných dôchodkových fondoch to môže byť až 15 rokov. V dôchodkovom fonde sú uložené dlhodobé zdroje, ktoré je možné investovať do dlhopisov s dlhšou dobou splatnosti, s vyšším výnosom, preto je vhodné dlhšie sledované obdobie.
A tu by som sa spýtala kolegov možno takú rečnícku otázku, vidím, že pán Kaník s pánom Mihálom sa radia. Prečo ste nepredĺžili? Stále ste kritizovali, že nie je možné dobre investovať, že nie je dobre možné investovať do dlhopisov, pretože je krátka doba porovnateľnosti, stále ste nás tu bombardovali od rána do večera, proste aké my sme urobili zásahy, ako my sme poškodili druhý pilier. Prišli ste k vláde, vážení, a čo ste urobili? Ste predĺžili obdobie na 9 mesiacov. No hurá! Hurá, zo 6 na 9. A my teraz čo robíme? No robíme opätovne pozitívny krok pre sporiteľov, skúste mi na to potom odpovedať, páni kolegovia, pán Kaník, nemračte sa, ešte ste sa smial pred tým, pretože je to dobré a pozitívne. (Smiech v sále.) 15 rokov ideme predĺžiť, to znamená, že ak na 15 rokov my predĺžime, tak automaticky za 10 rokov sledovania, alebo 15, môžte nakúpiť dlhopisy. Môžte nakúpiť dlhopisy. Určite môžte.
Čiže vy ste to stále kritizovali a nakoniec ja neviem, či ste mali zviazané ruky, alebo to, čo ste rozprávali, ste nemohli urobiť, ale ste to predĺžili na 9 mesiacov a my to dneska predlžujeme na 10 až 15 rokov, a to z toho dôvodu, že v dôchodkovom fonde sú uložené dlhodobé zdroje, ktoré je možné investovať do dlhopisov s dlhšou dobou splatnosti, s vyšším výnosom, preto je vhodné dlhšie sledovacie obdobie. Čiže tým pádom, že my to predlžujeme, automaticky by sme teda, alebo by sme teda chceli, lebo zákon nikdy, nikdy neurobí nič automaticky, pretože za všetkým sú DSS-ky, ale aspoň umožní, aspoň umožní zhodnocovanie alebo lepšie zhodnocovanie týchto peňazí. A my to predlžujeme na obdobie 15 rokov, čo opätovne považujem za vysoko pozitívny krok pre sporiteľov v druhom pilieri.
Navrhuje sa uvoľnenie pravidiel pre nákup prevoditeľných cenných papierov z nových emisií, to je opäť ďalší pozitívny krok.
Odplata za správu akciového portfólia je náročnejšia a drahšia, a preto sa navrhuje vyššia odplata za správu v prípade negarantovaných dôchodkových fondov ako v prípade garantovaných fondov. Cieľom vyššej odplaty za zhodnotenie je motivovanie DSS-iek, aby dosahovali vyššie výnosy, keďže ich investovanie je v súčasnosti až príliš konzervatívne. Zníženie odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu a poplatku Sociálnej poisťovni za výber príspevku do druhého piliera bude znamenať vyššiu silu príspevkov, ktorá môže byť ďalej investovaná a zhodnocovaná.
Tu sa ešte, vážené dámy a páni, zastavím, pretože toto stále kritizujete, že sme pridali DSS-kám na poplatkoch, a dokonca - ja by som to ani nevypustila z úst -, ale dokonca tvrdíte, že nejakým spôsobom sme ich chceli motivovať. Áno, my sme ich chceli motivovať, máte pravdu. Chceli sme ich motivovať, pretože poplatok bude tým vyšší, čím vyšší bude výnos. A komu prospeje, vážení, vyšší výnos? A komu prospeje, vážení, vyšší výnos? No predsa prospeje sporiteľovi. Prospeje sporiteľovi.
A keď ste kritizovali zásahy do druhého fondu, tak ste vtedy vykladali, aby sa DSS-ky proste zamiešali do tejto diskusie. A potom ste vzápätí povedali, že DSS-ky, to sú nič, to sú len správcovia peňazí, čo oni sa majú miešať, keď sú to politické záležitosti. Dneska sa DSS-ky nemiešajú, lebo ste im to povedali, dnes sa už rozprávate, že sa zase majú miešať. Tak viete, trošku to fakt máte také... (Reakcia z pléna.) Veď to sú vaše slová, pán Kaník, že DSS-ky sú čiste iba správcovia, ktorí vykonávajú nejakú prácu a nie sú o tom, aby rozhodovali o politickej... (Reakcia poslanca.) Tak.
No, čiže chcem povedať, tým, že sme my zvýšili poplatky, čo nás obviňujete, čím bude vyšší výnos, tým bude vyšší poplatok. Veď to je také porovnateľné, ako keď máte vyšší vklad v sporiteľni alebo banke a máte úrok a zvýšite niekomu úrok a on má vyšší vklad, tak automaticky má vyšší výnos. Takže aj tie DSS-ky my motivujeme, aby z vyšších vkladov sporiteľov sme im dali, samozrejme, vyšší poplatok, lebo spravujú vyššie účty. A ja sa pýtam, je to niečo zlé? Automaticky je to jasné, že tie DSS-ky motivujeme, aby tí sporitelia mali viac na účtoch. Čo to rozprávate?
Navrhuje sa zníženie hornej hranice odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu z 1 % na 0,75 %. Vidím, že mnoho kolegov si tu píše poznámky a ja som si také predsavzatie dala, tu sedí pán Hraško, že ja by som poprosila, aby faktické otázky alebo tí, ktorí vystupujú k druhému pilieru, aby aspoň povedali vo svojom vystúpení, čo je to napríklad osobný mzdový bod alebo mzdový bod. To by som bola veľmi rada, lebo všetci vystupujeme a nevieme ani podstatu. Čiže ja som hovorila, že sa aj opýtam tých rečníkov, aby mi vysvetlili napríklad takúto otázku, keď sa miešajú do dôchodku. Lebo ja by som v živote nevystupovala k energetike napríklad, ale všetci sme odborníci na dôchodky a možno podaktorí ani nevieme, čo sú to osobné mzdové body, čo sú to, jaké sú to fondy a tak ďalej a tak ďalej, ale vystupujeme. Ale určite sa prihlásime zase, no (rečníčka mávla rukou), zase všetci. (Smiech v sále.) Zase všetci. (Smiech v sále a potlesk.)
Ale pán Hraško keby mi vedel povedať, čo je to osobný mzdový bod, bola by som rada. Ako sa vypočíta, pán Hraško, lebo určite sa prihlásite, však? (Reakcia poslanca.) No ale viete, čo je osobný mzdový bod? Povedzte, no vidíte. (Smiech v sále.) No vidíte.
Navrhuje sa zníženie hornej hranice odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu z 1 % na 0,75 %. Nová úprava podmienok uzatvorenia zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, zhrnuté v skratke, čl. 4 mení a dopĺňa zákon 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V náväznosti na zmeny čl. 1 mení príslušné ustanovenia zákona, upravuje sadzby odvodov na starobné dôchodkové sporenie a zavádza ďalšie zmeny, medzi ktoré patrí zavedenie zásady úplnej dobrovoľnosti pre vstup do druhého piliera, založenej na rešpektovaní slobody rozhodnutia sa jednotlivca pre taký vstup až do veku 35 rokov. Navrhovanou úpravou sa tiež zreálňuje výška niektorých odplát a liberalizuje sa právne prostredie pre štruktúru dôchodkových fondov pri zachovaní možnosti rozloženia dôchodkových úspor medzi dva dôchodkové fondy.
Vládny návrh zákona takisto vytvára priestor pre možnosť sporiteľa priplácať si dobrovoľný príspevok na svoj osobný dôchodkový účet, zároveň sa navrhuje otvorenie druhého piliera v trojmesačnom období od 1. októbra 2012 do 31. decembra 2012. Je to taktiež pozitívna zmena, aj keď možno so mnou niektorí nebudú súhlasiť, lebo povedia, že opäť otvárame druhý pilier. Áno, pretože robíme zásadné zmeny. My robíme zásadné zmeny pri šporení do druhého dôchodkového piliera, ale tieto zásadné zmeny sú totožné s inými krajinami, ktoré zaviedli druhý kapitalizačný pilier. To znamená, že nastavujeme štandardy týmito zmenami, tak ako je to v iných štátoch. A nikoho nejdeme z druhého piliera ani vháňať, ani vyháňať, ale jednoducho aby si sporitelia mohli za toto krátke obdobie troch mesiacov uvedomiť tieto zmeny a mohli sa dobrovoľne rozhodnúť, či zostanú v druhom pilieri, či tam vstúpia do druhého piliera. Čiže je to krátke prechodné obdobie nie na to, aby sme tých sporiteľov vyháňali, ale na to, aby pri týchto zmenách, pri týchto zmenách dávame možnosť sporiteľom, aby sa slobodne rozhodli, čo a ako ďalej chcú pokračovať vo svojom sporení. To znamená, že im dávame možnosť výberu, pretože v celej tejto novele dávame ľuďom možnosť výberu. Nenútime ich, netlačíme ich do ničoho, ale dávame im možnosť výberu.
Druhý pilier sa otvorí na tri mesiace, ako som už povedala, od 1. októbra 2012 do 31. decembra 2012, pre vstup, ale rovnako aj výstup. Jeho cieľom je, že sa zásadne menili parametre, som povedala, sporenia v druhom pilieri, aby si ľudia mali možnosť rozhodnúť, či budú mať záujem o zapojenie sa do druhého piliera, a umožní im vstup, osobám sporiteľom, ktorí budú mať záujem len o prvý pilier, alebo budú mať možnosť vstúpiť aj tí, ktorí chcú sporiť v druhom pilieri. Nie je to žiadne vyháňanie klientov.
Vieme, že ekonomický vývoj je vždy cyklický, kde sa strieda ekonomická konjunktúra často s krízou, a my v snahe, aby sme udržali dôchodkový systém, konsolidovali finančné prostriedky a pomohli klientom s prehľadnosťou, výnosnosťou a nakoniec zabezpečili ľuďom poberanie dôchodku tak, ako je to v zákone o starobnom dôchodkovom sporení, predkladáme tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú tieto zákony.
Spomenula som pred chvíľou a už na koniec poviem, že vždy nie je ekonomický rast. A preto vieme a viete to aj vy a vieme to aj my všetci, že zákony samy osebe, samy osebe zákony nemôžu nikdy vyriešiť ekonomickú podstatu, ktorú regulujú. Ale túto ekonomickú podstatu dokážu regulovať. Môžu však vytvoriť také predpoklady pre jej pozitívne riešenie, a preto si myslím, že tento zákon ponúka takúto alternatívu, štandardnú alternatívu, ako je to v iných európskych krajinách. A preto by som, si myslím, že by sme sa mali nejako dohodnúť a podporiť ho, aj koalícia, aj opozícia, pretože štandardne nastavuje podmienky, ako je to vo vyspelých ekonomických štátoch.
Ďakujem veľmi pekne. Skončila som, pani predsedajúca. (Potlesk.)

Ďakujem. Pani poslankyňa, som rád, že sa vám páči, že sa usmievam, ale je ťažko sa neusmievať, keď vás človek počúva, pretože vy tak dokonale miešate hrušky s jablkami, že to málokedy človek uvidí.
Viete, váš šéf, pán premiér, je iluzionista, lebo ten si navymýšľa, čo len chce, a vyťahuje z klobúka podľa potreby, a vy ste rozprávkarka a naozaj kúzelníčka, lebo naozaj to, čo vy poviete a aké bájky si navymýšľate, to treba zapísať a potom zopakovať. Najkrajšia bájka, ktorou ste nás obšťastnila a vytrvalo viackrát ste to zopakovala, je tá bájka, ako pán Brocka zvýšil pozmeňovacím návrhom výšku odvodov do druhého piliera zo 6 na 9 % v parlamente. Tak mne ako predkladateľovi zákona, ktorý do vlády som prichádzal s 9 %, a to dávno a nikdy to nebolo ináč, tak to naozaj musí byť na smiech.
Kde vy chodíte na takéto hlúposti? - ináč to nemôžem nazvať. Veci, ktoré sa nikdy nestali a vy ich s takou presvedčivosťou tuto hovoríte, ako keby ste to zažili na vlastnej koži, ale keďže sa nikdy nestali, tak naozaj, no, rozprávkari, iluzionisti. A čo to znamená, keď sa stretne kúzelník, rozprávkar, iluzionista, čarodejník, no je to cirkus. A toto tu máme v tejto Národnej rade teraz.
Druhá taká veľmi zaujímavá rozprávka, ktorú máte, zdieľate ju spolu s pánom predsedom, pánom premiérom Ficom, je o tom, že švajčiarske dôchodky sa sľubovali v reklamnej kampani. Švajčiarske dôchodky sľubovala jedna z DSS-iek vo svojej súkromnej reklame, ktorá nemala nič spoločné s čímkoľvek, čo robila vláda. Vy to bez problémov spletiete dohromady.
Ďalším veciam sa budem venovať vo vystúpení, lebo na vaše prekrúcanie je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)