4. schôdza

Síce ste mi nepoložili dodatočnú otázku, ale predsa len vám niečo chcem povedať. Keďže druhá časť vašej otázky pre mňa prekvapujúco sa stavia negativisticky k súkromným spoločnostiam, ale dajme tomu to je váš problém ako pravicovej političky.
A pre vašu informáciu, viacero národných projektov už pri svojom schvaľovaní, to znamená nie v čase, keď som bol ja ministrom, má zakomponovaný outsourcing digitalizácie napríklad až na 70 %. Čiže súkromné spoločnosti budú aj v tejto chvíli digitalizovať.
Len pre upresnenie vašich informácií, možnože je to takisto škandál, ako je možné, že zlé súkromné spoločnosti budú digitalizovať.
A ešte ďalšia vec. Zvyknete väčšinou tú digitalizáciu zužovať na Slovenskú národnú knižnicu. Chápem prečo. Digitalizácia sa netýka len písomností a vôbec už nie len písomností našich dejateľov. Je to ďaleko-ďaleko širší projekt. Týka sa aj objektov muzeálnych, galerijných, audiovizuálnych, samozrejme, že aj textových a tak ďalej atď.
Ale chápem, že vzhľadom na určitých vašich informátorov ste priam posadnutá témou Slovenskej národnej knižnice. Držím vám palce naďalej v tejto vašej nekompetentnej poslaneckej investigatíve.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku.
Priority rezortu na rok 2012 sú obsiahnuté v Programovom vyhlásení vlády a zodpovedajú nevyhnutnosti riešení v oblasti aktívnej politiky trhu práce, sociálnych opatrení, rodinnej politiky a samozrejme, že efektívneho využívania prostriedkov v oblasti európskych fondov, v prípade rezortu, najmä čo sa týka Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, a to v tomto plánovacom období vrátane prípravy budúceho plánovacieho obdobia na roky 2014 až 2020.
V prvom polroku bolo nevyhnutné vyriešiť operatívne opatrenia súvisiace s dierami v rozpočte, ktoré som zdedil po predchádzajúcej vláde. Týkalo sa to najmä neriešenia obligatórnych nárokov na služby zamestnanosti a novely zákona o sociálnych službách.
Z legislatívnej oblasti sme pripravili veľkú novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá je predmetom rokovania súčasnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pre druhý polrok tohto roku je prioritou rezortu pripraviť a v septembri predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky novelu Zákonníka práce a zabezpečiť vyrovnanie nerovnováhy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ktorú posledná novela Zákonníka práce spôsobila.
V aktívnej politike trhu práce máme záujem efektívne využívať realizáciu projektov na podporu vytvárania pracovných miest pre mladých nezamestnaných ľudí a pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Realizácia týchto projektov vo výške 70 mil. eur, predpokladám, že bude zrealizovaná ešte v tomto roku.
V rámci aktívnej politiky trhu práce prehodnocujeme doterajšie nástroje, ktoré obsahuje zákon o službách zamestnanosti, s cieľom pripraviť jeho účinnú novelu a vytvoriť predpoklady pre lepšie, efektívnejšie, konkrétnejšie nastavenie nástrojov v rámci aktívnej politiky trhu práce s dôrazom na regióny s vyššou mierou nezamestnanosti. V nadväznosti na novelu zákona o sociálnom poistení pripravujeme ďalšiu etapu, v ktorej máme záujem riešiť tretí pilier dôchodkového poistenia a pripraviť inštitút minimálneho dôchodku.
Druhou prioritou pre druhý polrok 2012 je podrobné zhodnotenie doteraz platného zákona o sociálnych službách a príprava komplexnej novely, ktorá vytvorí predpoklady pre systémové riešenia tejto problematiky, vrátane viaczdrojového financovania, na ktorom sa musí podieľať štát, samospráva aj klienti. Pri príprave tejto novely spolupracuje rezort so samosprávami, miestnou aj regionálnou, poskytovateľmi sociálnych služieb a zástupcami cieľových skupín, ktorých cieľom je navrhnúť komplexné riešenie poskytovania a financovania sociálnych služieb tak, aby sociálne služby sa stali dostupné a udržateľné.
Treťou prioritou je oblasť sociálnej a rodinnej politiky, ktorá súvisí s prípravou novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi s plánovanou účinnosťou od 1. januára budúceho roku. Účelom návrhu zákona je najmä reagovať na problémové oblasti vyplývajúce z aplikačnej praxe úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a docieliť adresnejšie poskytovanie v hmotnej núdzi vrátane zníženia administratívnych nárokov na konanie. Máme záujem nanovo riešiť systém pomoci v hmotnej núdzi a vo vzájomných súvislostiach s ďalšími súvisiacimi systémami, ako je napríklad rozmer štátnej sociálnej politiky.
Na záver môžem konštatovať, že tento zámer je veľmi ambiciózny, pracovne náročný, ale nevyhnutný. Rezort pri príprave legislatívnych opatrení úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi vrátane Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, pretože sociálny dialóg je základný nástroj pri realizácii priorít rezortu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Vítam a oceňujem rozhodnutie o vytvorení Rady solidarity a rozvoja, ktorá združuje sociálnych partnerov, ale aj zástupcov vedy, samosprávy, cirkvi, a pokladám ju za reprezentatívnu vzorku názorov obyvateľov Slovenska.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja by som sa chcel iba spýtať, poviem to takto, v odbornej verejnosti sa často už objavujú názory, že možno by netrebalo novelizovať Zákonník práce, ale možno že by trebalo prijať nový Zákonník práce. Chcem sa iba spýtať na váš osobný odborný názor, že či teda postačuje tá novela, alebo do budúcnosti ministerstvo uvažuje aj povedzme nad zmenením celého Zákonníka práce. Je to čisto odborná rovina. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja som osobne toho názoru, že Zákonník práce by sa nemal často novelizovať. Preto osobne predpokladám, že ak prijmeme túto novelu, ktorá svojím obsahom nie je až tak rozsiahla - opakujem ešte raz, hlavný cieľ je vyrovnať tú nerovnováhu, ktorá je v neprospech zamestnancov, a ja osobne vnímam Zákonník práce ako základný pracovnoprávny kódex na ochranu zamestnanca, ak tento cieľ dosiahneme teraz, tak nepokladám za potrebné, aby sme v priebehu tohto volebného obdobia opätovne tento zákon novelizovali. Pretože si myslím, že bude zabezpečovať regulárne podnikateľské prostredie, nebude brániť konkurencieschopnosti v rámci podnikania. Bude to štandardný európsky zákonník.

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec.
Podľa čl. 29/2 nariadenia európskej smernice č. 73/2009 a v spojitosti s čl. 29/4a nariadenia európskej smernice č. 73/2009 môže Komisia v prípade priamych platieb umožniť členským štátom vyplácanie preddavkov.
Návrh vykonávacieho nariadenia Komisie EÚ týkajúceho sa preddavkov má umožniť pre rok 2012 vyplatenie preddavkov od 16. 10. - úmyselne hovorím ten dátum od 16. 10. - na priame platby uvedené v nariadení Rady č. 73/2009.
Obdobný návrh predložila Komisia aj v roku 2011, ako aj v predchádzajúcich rokoch, čiže nie je to nová vec, je to opakujúca sa vec, Slovensko ho však od roku 2004 nevyužilo ani raz vrátane vašich dvoch období vo vláde.
Dôvodom je neúmerná administratívna a finančná náročnosť, nakoľko platobná agentúra by v prípade uplatnenia preddavkov musela v správnom konaní vydať ďalších 16-tisíc rozhodnutí. Vyplácanie preddavkov by znamenalo aj ďalšie finančné nároky na úpravu informačného systému a účtovného systému platobnej agentúry, čo by aj v nadväznosti na nové programovacie obdobie, s ktorým súvisí opätovná úprava informačného systému, bolo neefektívne.
Zároveň Slovensko ako jedna z mála krajín Európskej únie pristupuje k vyplácaniu priamych platieb v najskoršom možnom termíne riadnej úhrady plných súm - čiže nie preddavkov, plných súm - od 1. 12. tohto kalendárneho roka s tým, že do konca decembra predpokladáme uspokojiť tieto nároky až na 90 %, čiže hovoríme o mesačnom posune.
Z uvedených dôvodov žiadne vedenie ministerstva historicky od roku 2004 neuplatnilo vyplácanie skôr a skutočne vzhľadom na len ten mesačný posun to pokladám za neefektívne.
Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ja dúfam, že farmári dostanú od 1. apríla, teda 1. decembra rozhodnutia a aj platby.
Viete zagarantovať farmárom, že to tak bude? A nie tak, ako ste garantovali pri prerokovaní programového vyhlásenia vlády, kde ste výbory informovali o tom, že platby za VDJ farmári budú mať vyplatené v auguste?

Pán poslanec, celkom nechápem zmysel vašej otázky vzhľadom na to, že vy veľmi dobre viete, že najprv musí byť rozhodnutie a potom platba. Čiže nerozumiem, prečo chcete v deň rozhodnutia 1. december mať pre 16-tisíc žiadateľov už rozhodnutia aj platby. Veď sám viete, že je to fyzicky nemožné.
Čo sa týka predstavy august na vyplatenie VDJ v tomto roku, viete sám veľmi dobre, že tento rok 2012 nemal nastavené pravidlá na vyplácanie VDJ vzhľadom na to, že sa jedná o prechodný rok. A my sme hneď po mojom nástupe na ministerstvo požiadali Európsku komisiu o upresnenie mechanizmu, ako by sme vedeli urýchliť vyplatenie VDJ v oveľa skoršom termíne, a pritom sme ešte netušili, ani že dôjde, bude taký veľký pokles v úrode husto siatych pšeníc.
Odpoveď sme dostali až 19. 7., čiže od 19. 7. máme rozhodnutie Európskej komisie, ako vôbec môžme postupovať pri vyplácaní VDJ na rok 2012. Čiže tento posun v termínoch. A môj prísľub nemôže byť realizovaný vzhľadom na to, že na tak krátku dobu nie je možné v auguste vyplatiť VDJ tak, ako sme si to pôvodne mysleli. Jednoducho trojmesačné spozdenie v Bruseli spôsobilo, že nemohli sme mechanizmus vôbec pripraviť.
Cez to všetko prišla žatva v roku 2012. Dneska sme prerokovali súbor opatrení, ako navrhujeme vláde zmierniť dopady pre poľnohospodárov z hľadiska zlej úrody. 22. augusta na výjazdovom zasadnutí vlády predkladáme sedem opatrení, ktoré by vláda mohla odsúhlasiť pre poľnohospodárov s tým, že by sme vedeli tieto dopady zmierniť a hlavne im navýšiť ten cash flow v tom druhom polroku a začiatkom druhého polroku 2012 vzhľadom na výpadky, ktoré majú z titulu realizácie komodít kvôli nízkym výnosom.
Čiže robíme maximum a v tom decembri by mali byť začaté realizované platby pre poľnohospodárov s tým, že chceme do konca roku 2012 mať zrealizovaných 90 %, ale nevieme urobiť zázraky a splniť vašu nereálnu požiadavku 1. januára vyplatiť 100 %, 1. decembra vyplatiť 100 % všetkých úhrad.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, vážené dámy a páni, dovoľte mi odpovedať v mene ministra financií na otázku, že slovenským farmárom sa v roku 2013 budú znižovať priame platby prevyšujúce 300-tisíc eur o štyri percentá.
Priame platby predstavujú dotácie na zachovanie poľnohospodárskej produkcie podľa vopred stanovených výrobných kvót. Stabilizujúcu príjmy farmárov, zlepšujú konkurenčnú pozíciu farmárov, zabraňujú negatívnemu vplyvu cezhraničnej dotačnej konkurencie z okolitých krajín, rozvíjajú odvetvia tvoriace pridanú hodnotu na území Slovenskej republiky a revitalizujú živočíšnu výrobu. V roku 2013 sa rozpočtuje 100 % priemeru krajín európskej pätnástky, čo predstavuje 390 mil. eur, a to výhradne zo zdrojov Európskej únie a príslušného spolufinancovania.
V priamom porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2012 sú priame platby o 15,1 mil. eura vyššie, čo predstavuje nárast o 4,03 %. V nariadení Rady Európskeho spoločenstva č. 73/2009 sa ustanovuje systém povinného postupného znižovania priamych platieb, tzv. modulácia. Slovenská republika svojím aktívnym prístupom zmiernila negatívne dopady modulácie a presadila, že akékoľvek sumy priamych platieb presahujúce sumu 5-tisíc eur nebudú znížené o 10 %, iba sumy nad 30-tisíc eur budú znížené o 4 %, čo predstavuje miernejšie dopady modulácie na slovenských poľnohospodárov.
Slovenská republika preto mohla z uvedených dôvodov toto kompromisné riešenie akceptovať.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ďakujem za odpoveď za kolegu Kažimíra. Ale dovoľte, aby som pri doplňujúcej otázke vás poprosil, aby ste tlmočili pre kolegu ministra financií, že Slovenská republika mala schválené v prístupovej zmluve systém doplatenia priamych platieb pre našich farmárov, do ktorého kompetencia alebo ustanovenie čl. 73/2009 nepripadá do úvahy. Práve preto takýto krok z jeho strany, kde zahlasoval proti záujmom Slovenskej republiky, považujem za škodlivý aj z toho dôvodu, že peniaze, ktoré sa ušetria takýmto spôsobom, nebude môcť Slovenská republika využiť vo svojej vlastnej ekonomike, a to preto, lebo vo všetkých ostatných krajinách je možné peniaze presunúť do druhého piliera. Každá krajina o túto možnosť mala požiadať do roku 2009. Slovenská republika v roku 2009 túto možnosť nevyužila. Práve preto takýto krok, i keď je to zmiernenie a ja kvitujem takéto zmiernenie, že nad 5-tisíc eur nebude uplatnené, ale dopadne na našich veľkých farmárov negatívne.
Preto by som vás prosil, keby ste toto stanovisko tlmočil, i keď to nie je otázka, ale len na dovysvetlenie, že to bude škodiť slovenskej ekonomike tými štyrmi percentami z celkového balíka 390 mil. eur.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, v prvom rade mi dovoľte, aby som poďakoval za vašu otázku. Na úvod mi dovoľte krátku poznámku.
Domnievam sa, že v prípade, ak mi kladiete otázku, ktorej podstata je vysvetlenie môjho predchádzajúceho výroku, tak je nevyhnutné, aby ste môj výrok citovali korektne. Žiaľ, interpretácia môjho vyjadrenia z minulého týždňa je natoľko nepresná, až demagogická, že to hádam ani nemôže byť náhoda, pán poslanec.
Ako iste viete, minulý týždeň som na otázku médií, či plánujem návrh na skrátené legislatívne konanie, jednoznačne odpovedal, že nie. Neplánujem predložiť na rokovanie vlády takýto návrh. Keďže toto moje vyjadrenie následne potvrdili už aj dnes známe skutočnosti, považoval som a doteraz považujem za samozrejmé, že o zmene môjho názoru nemôže byť ani reč. Včera pri rozprave o návrhu na skrátené legislatívne konanie som na túto tému dvakrát sa vyjadril v rozprave a pomenoval jasné skutočnosti.
Pán poslanec, viete, že som predložil do parlamentu návrh novely zákona v riadnych termínoch, ktoré určuje rokovací poriadok. Dokonca bolo to približne dva týždne predtým ako prvé čítanie, presne 6. júla, to znamená pred otvorením konkrétnej, teraz prebiehajúcej schôdze Národnej rady.
Takže dovoľte mi ešte raz tu v pléne informovať tých, korí ešte nie sú ani po dvoch dňoch prerokovávania témy skráteného legislatívneho konania plne informovaní, že som ako predkladateľ iniciatívne nežiadal o skrátené legislatívne konanie.
V nadväznosti na skutočnosť, že v pondelok 30. júla bola na mimoriadnom rokovaní vlády predložená Správa o negatívnom vývoji štátneho rozpočtu a makroekonomických výsledkoch za prvý polrok, z ktorých vyplýva výpadok pol miliardy eur, najmä z výpadku daňových príjmov, ako aj ďalších negatívnych a vami - a to podčiarknem a zdôrazňujem - spôsobených ekonomických skutočnostiach, vláda okamžite na základe týchto skutočností prijala celý komplex mimoriadnych a nevyhnutných opatrení.
Ak sa chcete pýtať na konkrétne dôvody výpadku v daňových príjmoch, odporúčam vám vycestovať za vaším kolegom pánom Miklošom na Kanárske ostrovy, možno na Hawai, možno na olympiádu, kde trávi svoj aktívny čas, zatiaľ čo vy tu kladiete otázky, na ktoré by vám mal odpovedať on.
Vláda prijala celý komplex opatrení na elimináciu zlého vývoja deficitu štátneho rozpočtu, opatrenia sa týkali všetkých rezortov, Fondu národného majetku vrátane odporúčaní pre obce a mestá. Jedným z mnohých prijatých opatrení bol aj návrh na skrátené legislatívne konanie zákona 461, ktorého urýchlené, urýchlením účinnosti máme šancu znížiť tento veľmi vysoký výpadok a deficit cca o 40 mil. eur.
Ja som súčasťou tejto vlády, plne rešpektujem toto konsolidačné rozhodnutie, podporil som ho vrátane svojej osobnej zodpovednosti. Myslím si, že všetci máme spoločný záujem, ktorým je neprehlbovať, ale, naopak, znižovať deficit verejných financií a dlh Slovenskej republiky. Pripomínam vám, že sme len nedávno spoločne prijali ústavný zákon o dlhovej brzde, resp. rozpočtovej zodpovednosti. Vzhľadom k tomu, že ste zlikvidovali finančnú správu, musíme prijímať aj takéto rozhodnutia.
Skončil som, pani podpredsedníčka. (Potlesk.)