4. schôdza

Ja som sa prihlásila, bol pán kolega mi s tým pomôcť potom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, dobre, nech sa páči.

Tomanová, Viera, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja budem veľmi stručne sa snažiť opäť odpovedať na otázku pána Kaníka, kto zaviedol systém, ktorý produkuje deficit? Nuž vy, pán Kaník, a to v roku 2004, odkedy vlastne zaznamenávame nárast obrovského deficitu vplyvom zavedenia druhého piliera.
Hovoríte o tom, že súkromná špajza. Ja tvrdím, že ide o verejné zdroje, pretože peniaze, ktoré sa odvádzajú do druhého piliera, nikdy neboli predmetom dane z príjmu. A zaviedli ste taký zákon, ktorý za to, že tí ľudia boli ochotní vstúpiť do druhého piliera, tak tieto peniaze poukazujeme na ich osobný účet. Pripomínam, nikdy neboli predmetom dane z príjmu a nie sú to ich vlastné peniaze. Tento krok ste urobili preto, aby ste podporili obchod tohto tisícročia s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami.
Ja môžem povedať finančné vplyvy nenaplnenia predpokladov z modelových prepočtov, v roku 2004 priniesli sekeru 88,8 mld. slovenských korún, to sú 2 mld. 947 mil. 600 tis. eur. Ak chcete, veľmi stručne vymenujem, išlo o zvýšenie úspešnosti poistného, zavedenie predčasných dôchodkov popri príjme, od 43. roku veku ste začali vyplácať, kde sme sa dostali na čerpanie až na 9 miliárd. Chceli ste ušetriť na invalidných dôchodkoch a predpokladali ste, že do druhého piliera vstúpi štyristo- až šestotisíc poistencov. Vstúpil jeden milión päťstoštyridsaťtri. Toto boli tie sekery.
A v tejto súvislosti pripomeniem už len jednu vec, a to, stretla som sa s ministrom Peru, Argentíny, Bolívie, Chile, museli sa vrátiť k základnému prvému pilieru, pretože ľudia si nenasporili v systéme.

No, pán Číž už odišiel, takže diskutovať je nutné, len keď chceme diskutovať, nemôžme skracovať diskusiu. To je aká diskusia?
Pán Blaha, on zostáva, ja chápem, pán poslanec Blaha, že vy nie ste ekonóm, tak vidíte to svojimi takými nejakými politologickými alebo ideologickými očami. Okej. Ale ťažko môžu chudobní chudobnieť a bohatí bohatnúť, keď každý si tam odkladá 9 %, a tých 9 % vytvára potom jeho bohatstvo. Tých 9 % mu nikto už nezoberie. Je to jediná vec, ktorá, ktorákoľvek vláda dala, že dala ľuďom. Nedala nikde, dala ľuďom, aby si odložili. A keď vám vadí, že používam slovo "pracujúci". No vám sú pracujúci dobrí na podojenie možno, aby ste z nich vytiahli peniaze, ktoré oni zarábajú. My dane znižujeme, vy dane zvyšujete. Vy sa ich snažíte o peniaze obrať, my sa snažíme hovoriť, že štát nepotrebuje toľko peňazí, nepotrebuje zdierať ľudí, radšej nechajme tie peniaze ľuďom a pracujúcim. V tom sa budeme určite líšiť.
Pán Podmanický, keď budete vy a ďalší, všetci opakovať stále to isté, tak aj mňa nútite stále sa vracať k tomu istému, pretože bez ohľadu na to, že sú vysvetlené veci, vy stále opakujete to isté, to isté. No tak, čo sa dá robiť?
K pánovi Martvoňovi. Tu vidno ten ideologický, naozaj, pohľad a rozdiel. Súkromná špajza. Vy sa to snažíte, stepovedali, že zo súkromnej vrátiť do spoločnej. Akože vrátiť do spoločnej? Vy tie peniaze okamžite miniete. V tej špajze nebude nič. To znamená, to je ten obrovský rozdiel. My sa snažíme vytvoriť rezervy, aby tie peniaze zostali, pretože ony sa neminú, ony sa investujú a čakajú, rozmnožujú sa, vytvárajú rezervu pre celú krajinu. Vy sa ich snažíte minúť, zobrať a minúť. To je celé.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, a rád by som dodal, že aj, vážený pán premiér, keby tu sedel, dovoľte predniesť stanovisko za poslanecký klub SaS k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Skrátené legislatívne konanie je právny inštitút, ktorý je upravený v zákone č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v § 89. Toto ustanovenie hovorí o tom, že tento inštitút sa môže použiť za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, vtedy Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Z uvedeného je zrejmé, že ide o inštitút, ktorý sa môže použiť len za mimoriadnych okolností, kedy sú ohrozené taxatívne vymenované hodnoty, ako je bezpečnosť, základné ľudské práva a slobody alebo hroziace značné hospodárske škody. Ani vtedy však rokovací poriadok nehovorí o povinnosti použiť tento inštitút. Hovorí len o možnosti, pričom návrh na použitie tohto inštitútu musí smerovať od vlády, ktorá zváži mimoriadnosť situácie, a musia byť naplnené vyššie uvedené podmienky.
Z uvedeného teda vyplýva, že na to, aby mohlo dôjsť k prerokovaniu a k schváleniu návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, musí byť splnené nasledovné: Po prvé, schválenie uznesenia vlády, ktorým žiada Národnú radu Slovenskej republiky o tento postup; po druhé, schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní; a po 3, aspoň jedna z podmienok stanovených rokovacím poriadkom. Tieto tri podmienky musia byť splnené zároveň, kumulatívne. Pokiaľ chýba aspoň jedna z nich, neexistuje zákonný dôvod postupovať pri prerokúvaní návrhu zákona postupom skráteného legislatívneho konania. Použitie inštitútu skráteného legislatívneho konania ad hoc v prípade potreby, je zneužitím tohto inštitútu a takto schválené zákony by mohli byť považované za rozporné s Ústavou Slovenskej republiky. Existuje tu jeden precedens, hovoriaci asi to, že hlasovania v treťom čítaní konvaliduje všetky nedostatky a chyby legislatívneho procesu. Ale takýto precedens nie je niečo, čím máme byť viazaní až na veky.
Český Ústavný súd už pred niekoľkými rokmi vyjadril názor, podľa ktorého je v rozpore s ústavou nielen zákon, ktorého obsah je v rozpore s ústavou, ale aj taký zákon, pri ktorého schvaľovaní nebola dodržaná zákonná procedúra, teda procedúra, na ktorú ako jedinú možnú odkazuje ústava. Vo svojom náleze Ústavný súd Českej republiky hovorí napríklad toto: Ustálená rozhodovacia prax Ústavného súdu dôvodila, že len v procesne bezchybnom procese, v konaní v súlade s ústavou možno dospieť k zákonnému a ústavne súladnému výsledku, rozhodnutiu, a preto procesnej čistote rozhodovacieho procesu, konaniu, je nutné venovať zvýšenú pozornosť a poskytnúť jej dôraznú ochranu. Na inom mieste to Ústavný súd Českej republiky ešte zdôrazňuje.
Ak teda vystupuje v zákonodarnom procese do popredia požiadavka stálosti, presvedčivosti a nutnosti právnych aktov, na ktorých právny štát a súvzťažne tiež život občanov v ňom spočíva, takéto akty a tiež dosiahnutie potrebnej autority zákonodarných zborov nie je možné dosiahnuť inak, než rešpektom k pravidlám, zásadám legislatívnej činnosti, ktoré si nakoniec poslanecká snemovňa ako významný nositeľ zákonodarnej moci pre túto činnosť zákonom sama stanovila. V tejto súvislosti je treba uviesť znenie článku 2, ods. 2 ústavy: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Takýmto zákonom, ktorým sa riadi zákonodarný orgán štátu, náš parlament, je práve rokovací poriadok. Preto aj Národná rada Slovenskej republiky je pri svojej činnosti viazaná týmto zákonom a musí rešpektovať tam stanovené podmienky. Postup v rozpore so zákonom je v takomto prípade nielen postupom proti zásade zákonnosti, ale v prípade zákonodarného orgánu, viď citovaný nález českého Ústavného súdu, je aj v rozpore so zásadou ústavnosti. V takom prípade sa možno domnievať, že takýmto postupom sú narušené niektoré zo základných zásad, na ktorých je vystavaný právny štát.
Vláda tým, že žiada Národnú radu Slovenskej republiky o skrátené konanie, nič neporušuje, aj keď povrchné, biedne zdôvodnenie takejto svojej žiadosti stojí za úvahu. Žiadosť vlády by mala byť dostatočne zdôvodnená. Určite nepostačuje len konštatovanie, že sú ohrozené ľudské práva, respektíve, že hrozia značné hospodárske škody. Je len a len výlučne v moci Národnej rady Slovenskej republiky, aby takúto žiadosť schválila, alebo odmietla, a tým rozhodla, že návrh bude prerokovaný a schválený riadnou zákonnou cestou s riadnym zainteresovaním poslancov, ktorí budú mať dostatok času na to, aby sa mohli na prerokovanie návrhu zákona riadne pripraviť a vykonávať tak riadne svoj poslanecký mandát. Zneužívanie skráteného legislatívneho konania môže totiž viesť aj k tomu, že poslancom nie je dostatočne umožnené riadne, a to parlamentnou väčšinou, ich mandát vykonávať. Z uvedených dôvodov poslanecký klub SaS vládny návrh zákona na skrátené legislatívne konanie nepodporí.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, chcem zložiť pred vami klobúk dole, lebo ste prvý z opozičných poslancov, ktorý dnes pochopil, o čom rokujeme, a dodržal rokovací poriadok. A naozaj musím povedať, že ste vystupovali k veci. Evidentne vám nejaký ústavný právnik pripravoval toto vystúpenie. A som rád, že konštatujete, že vláda neporušila zákon, keď predložila tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Citovali ste aj rozhodnutie Ústavného súdu o tom, že parlament môže v treťom čítaní konvalidovať prípadné procesné chyby. Čiže aj keby sme porušili zákon, tak za určitých okolností môže parlament záverečným hlasovaním splatniť alebo napraviť tú chybu, ktorú by sme prípadne spôsobili.
Každopádne vám však, pán poslanec, chcem pripomenúť, že tento text ste mohli prečítať aj na jeseň minulého roka, keď parlament schvaľoval v skrátenom legislatívnom konaní zákon o Rozhlase a televízii Slovenska. Boli ste vtedy člen vlády. A tie dôvody, keby ste si prečítali dôvodovú správu, tak boli veľmi zaujímavé, pretože chceli ste nejakým spôsobom zabrániť značným hospodárskym škodám. A ak si dobre pamätám, budem parafrázovať, tak v dôvodovej správe bolo napísané, že tak, že postupne budete racionalizovať, postupne budete prijímať opatrenia, čiže už samotné zdôvodnenie vylučovalo ten pôvodný zámer vlády, ako zabrániť značným hospodárskym škodám. Čiže to bolo také jedno možno z posledných veľkých porušení a zneužití skráteného legislatívneho konania, čo, samozrejme, v tomto prípade nie je. A ja som rád, že ste to aj konštatovali.
Ak je, ak má, ak je vážna situácia a hrozia dokonca finančne kvantifikované škody, tak to je naozaj hrozba značných hospodárskych škôd, takže je absolútny zákonný dôvod na to, aby bolo použité skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem, že ste to potvrdili vo svojom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. My s pánom poslancom Mihálom predkladáme na túto schôdzu oproti tomuto návrhu, musím povedať, že kozmetickú úpravu zákona o sociálnom poistení, a z ministerstva práce sme dostali odmietavé stanovisko. Ja by som si dovolila z neho odcitovať, lebo to súvisí so skráteným legislatívnym konaním: "Záverom si dovoľujeme upozorniť na čl. 9 odseku Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, v ktorom je vyjadrená zásada, že ak ide o zákon, ktorý upravuje dane, odvody alebo zákon, ktorý sa týka podnikania, je potrebné navrhnúť deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na 1. január, pričom je potrebné navrhnúť primerane dlhú legisvakanciu. Vzhľadom na skutočnosť, že predložený návrh síce neupravuje priamo odvody, ale má vplyv na určenie sumy nemocenskej dávky, odporúčame, aby sa pri podobných návrhoch zákona navrhovala účinnosť od 1. januára." A teda týmto podkladajú svoje odmietavé stanovisko.
Vy nám tu predkladáte obrovskú vec, idete likvidovať druhý pilier, to je podľa mňa po eurovale už druhá megakrádež v tomto vašom zatiaľ krátkom volebnom období v skrátenom legislatívnom konaní. Ja sa chcem opýtať, že aký dvojaký meter to používate? Že či máte nejaký meter na tie svoje v skrátenom legislatívnom konaní, keď naozaj ide o niečo, a potom máte iný meter na na poslanecké návrhy, ktoré prichádzajú z opozície.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. No chcem upozorniť na to, čo aj kolega Mihál povedal, že tie hroziace hospodárske škody nevyplývajú z prerokovania skoršieho alebo neskoršieho prerokovania tohto zákona. O aké škody sa jedná? Však jednoznačne aj pán premiér hovoril, menší výber daní a samozrejme väčšie verejné výdavky. Ako súvisia tieto škody s týmto zákonom? Neskoršie prijatie tohto zákona teda nespôsobuje tieto škody, preto nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. A preto chcem povedať, že samozrejme náš klub, poslanci za MOST - HÍD hlasovať za skoršie prerokovanie, teda za prerokovanie tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní určite nebudú.

Ďakujem pekne. Ja tak isto oceňujem, že pán poslanec si dal tú námahu a naozaj všetko pekne legislatívne a právnicky mal podložené a povedal nám tu, že vlastne vláda ide v súlade s dnešnou judikatúrou Slovenska. To sme asi aj všetci vedeli. Ale napriek tomu aj moje stanovisko k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie je zamietavé práve z dôvodu, že mám pocit, ako nám aj pán minister na výbore hovoril, že koalícia má v očiach namiesto iskričiek napísaných 40 mil., ktoré vidí naozaj po zavedení v mesačnom predstihu tohto zákona. Vôbec koalíciu nezaujíma, že tých 40 mil. vytiahne od svojich občanov. A už vôbec sa neviem stotožniť s tým, že tuná niekto ide porovnávať hospodárske, hospodárske škody, ktoré hrozia pri neschválení tohto zákona o mesiac skôr, s legislatívou, ktorá bola prijatá pre, pri riešení Rozhlasu a televízie Slovenska. Tam išlo predsa o štátny podnik, tunak ide o ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem. Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Keď dvaja navrhujú skrátené legislatívne konanie, tak tiež to nie je to isté. Ak v minulom volebnom období sa zákon o RTVS presadil cez skrátené legislatívne konanie, tak to bolo preto, pretože hrozili značné škody, ak sa tak nestane, priamo v danom rezorte kultúry, priamo v hospodárení, v ekonomike Rozhlasu a televízie. To sa aj preukázalo, pretože pod novým vedením tie straty, ktoré zaznamenával rozhlas či televízia, jednoducho ustali. Ja si pamätám, ako minister som presadil, napriek vášmu odporu vtedy, skrátené legislatívne konanie o zákone o službách zamestnanosti, keď sa zaviedol protipovodňový príspevok. Vďaka tomuto príspevku, vďaka tej rýchlosti pri schvaľovaní mohli obce na východnom Slovensku získať skôr peniaze, ktoré im pomohli pri odstraňovaní škôd a prevencii pred ďalšími, čiže tam to malo svoje miesto.
Keď hovoríte, že je výpadok na daňovej správe, tak sa pýtam, prečo sa v skrátenom legislatívnom konaní neprejednával zákon o DPH, ktorým sa priamo vlastne reaguje na problémy pri výbere DPH? Prečo ten výpadok vo verejných financiách, o ktorom hovoríte, spôsobom, ktorý s tým vôbec priamo nesúvisí? Ak ide o výpadok v daniach, tak riešme skrátené legislatívne konanie v zákone o daniach! A nie v zákone, ktorým cez zrušenie druhého piliera získate 500 mil. ročne a budete mať veľké ramená, ako ste zachránili štátny rozpočet, takýmto lacným a primitívnym spôsobom. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni poslanci, chcem teda reagovať na úvodné slovo pána premiéra. Na začiatku začal vetou, že každý, kto má silné slová, by mal zvážiť, či má na to dôvod, či má na to právo. Od pána premiéra tu tých silných slov zaznelo veľmi veľa.
A možno by som začal iba teda jednou otázkou, či má pán premiér právo a dôvod hovoriť dnes, že nastala nejaká diera v štátnom rozpočte, keď sedemnásť poslancov SMER-u pri hlasovaní o štátnom rozpočte vytiahlo karty, aby umožnilo, aby zákon o štátnom rozpočte prešiel. Medzi týmito sedemnástimi poslancami boli súčasní štyria ministri, aj pán predseda parlamentu napríklad. Čiže poslanci SMER-u umožnili na jeseň minulého roku prijať tento štátny rozpočet, ktorý dnes kritizujete. A trošku mi to pripadá schizofrenické, ale odpovedajte si na ňu. Čiže ešte raz, to bola reakcia na slová pána premiéra. Každý, kto má silné slová, by mal zvážiť, či má na to dôvod, či má na to právo. Pán premiér určite nemal právo kritizovať prijatie štátneho rozpočtu, keď sám svojím príkazom voči svojim poslancom umožnil jeho prijatie.
Vtedy, v tom čase si SMER mohol povedať čokoľvek a čokoľvek by mu v podstate vtedajšia koalícia vládna splnila. Vtedy mohol premiér povedať, chceme nižšie výdavky, chceme vyššie príjmy, alebo nižšie príjmy rozpočtovať do rozpočtu a takto by to mal napísané, čierne na bielom, a dnes by tu nemusel teatrálne trhať rozpočet vlády Ivety Radičovej. Vtedy si neurobil domácu úlohu, ktorú urobiť si mal, a preto dnes nemá právo ani dôvod kritizovať a mať silné slová.
Tri fakty, o ktoré sa opieral pán premiér v zdôvodnení skráteného legislatívneho konania, boli v prvom rade povinnosť konsolidovať verejné financie na úroveň 4,6 percenta HDP. V podstate z jedného dôvodu mám rád, alebo som rád, že prišla kríza. Ako vyzerá to zvláštne, že tu také niečo poviem, ale som rád, že prišla kríza, preto, že naučila alebo prinútila politikov sa správať zodpovedne. Som presvedčený, ak by kríza neprišla, tak pán premiér by tu žiadne skrátené legislatívne konanie nepredkladal a SMER by si nič nerobil z nejakého 5,3-percentného deficitu a smelo by míňal viac a viac a možno by sme mali 8-percentný deficit, ako ste urobili v posledných dvoch rokoch vášho vládnutia.
Čiže a na druhej strane priznávam, som rád, že SMER v podstate tento záväzok dodržať chce, záväzok, ku ktorému sa, ktorý prijala vlastne predošlá vládna koalícia, ale ku ktorému sa de facto už pri tom umožnení prijatia štátneho rozpočtu prihlásila aj strana SMER. Takže bolo by zvláštne, keď raz umožnili prijať takýto záväzok, že dnes by sa k tomu nehlásili, lebo by sa nehlásili k svojmu vlastnému záväzku.
Druhý dôvod, že máme finančne neudržateľný dôchodkový systém. Myslím si, že toto je trošku falošný dôvod na to, aby sme predkladali skrátené legislatívne konanie. To je dôvod možno, prečo navrhujete zmenu z 9 percent na 4, ale nemôže to byť dôvod na to, aby sme to urobili rýchlo, rýchlo teraz počas leta, kedy tretina ľudí je niekde na dovolenkách, kedy vnímanie ľudí je možno otupené, aby sme to urobili v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa o tom hovorilo tak možno maximálne jeden, dva dni, a aby teda ľudia vlastne sa o tom dozvedeli čo najmenej. Čiže tento dôvod alebo tento fakt považujem za falošný.
A tretí dôvod je to, čo som v podstate hovoril na začiatku, a to, že teda rozpočet na rok 2012 je nastavený nereálne a vlastne vznikla diera v štátnom rozpočte vo výške 500 mil. eur. A že to je svadobný dar, ktorý dostala vláda SMER-u od bývalej koalície. Ešte raz opakujem, pán premiér povedal svojim poslancom, sedemnásti vytiahnite karty a umožnite priechodnosť zákona o štátnom rozpočte. Čiže vládna strana SMER so štyrmi vtedajšími koaličnými stranami schválila návrh štátneho rozpočtu, tým pádom spoločne ste za tento návrh zodpovedný, spoločne ste sa pod neho podpísali. Čiže je znova zvrátené hovoriť, že to je niečo, čo vám tu niekto nachystal ako svadobný dar.
Čo však uznávam, je to, že z týchto 500 mil. eur, diery v štátnom rozpočte, je otázne, aká čiastka, ale určite nebude malá, je čiastka, ktorá je spôsobená nefunkčnosťou daňového systému, čo v čase schvaľovania štátneho rozpočtu, ku ktorého schváleniu ste aj vy prispeli, ste nemohli vedieť. Jednoducho je to dôsledok naozaj diletantského prístupu nominantov pána Mikloša a možno aj jeho samého. Čiže tento fakt a faktor, ktorý spomenul pán premiér, uznávam.
Pýtal sa možno, či je alternatíva voči skrátenému legislatívnemu konaniu. A ja si dovolím tvrdiť, že je alternatíva, ak by ste najmenej chceli. Možno trošku by spôsobila komplikáciu, ale naozaj by ste nechali, aby ten proces prebehol štandardným spôsobom, a tá alternatíva spočíva v tom, že tých 40 mil. eur, ktoré takýmto spôsobom chcete za ten jeden mesiac, o ktorý skôr začne platiť novela zákona, získať, tak by ste získali napríklad tým, že by ste za mesiace október, november, december o tých 40 mil. eur vlastne ponížili odvod do druhého piliera. Čiže bolo by to vlastne nie 4 percentá, ale ešte vlastne o tých 40 mil. eur nižší odvod.
Čiže ak by ste len najmenej chceli, tak by sa to urobiť dalo. Od nového roka by platili 4 percentá, do nového roka, za tie tri mesiace, trošku menej, ale všetko by prebehlo v štandardnom legislatívnom procese. Bohužiaľ, naozaj chcete, aby to rýchlo bolo za vami, je to nepríjemné niečo, čo nechcete vysvetľovať ľuďom. A mňa toto mrzí. Lebo vždy ma bude mrzieť, aj dnes ma mrzí, keď politik v podstate zneužíva nevedomosť svojich vlastných voličov. Dnes tým, že vlastne neumožníte klasický legislatívny proces, neumožnite to, aby možno mesiac Slovensko o tejto téme hovorilo, vlastne blokujete, alebo zamedzujete, aby ľuďom prišli komplexnejšie informácie v tejto problematike, aby naozaj si vedeli urobiť čo najobjektívnejší názor. Ale vládnete vy, je to vaša moc, je to vaša vizitka, je to vaša vizitka toho, ako pristupujete k svojej vlastnej moci.
Tú ostatnú časť vystúpenia ani teraz v podstate hovoriť nebudem, aby som teda naozaj bol, držal sa línie toho, že vlastne sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní, a nebavíme sa o samotnom návrhu znížiť odvody alebo vlastne o celom samotnom teda zákone. Čiže ešte raz, mrzí ma veľmi, že ste pristúpili k skrátenému legislatívnemu konaniu. Vôbec vám nevyčítam to, že máte iný pohľad na vec, že máte iný pohľad na druhý pilier a že by ste ho chceli nadstaviť možno inak.
Viem si predstaviť naozaj konštruktívnu debatu na túto tému a možno naozaj sa baviť aj v tom duchu, ako aj premiér sám povedal, baviť sa možno o ústavnom zákone, kde nakoniec by bol výsledok nie 4 percentá, ale možno by bolo nejakých 6 percent, ale ústavným zákonom zabetónovaných tak, aby sa do tohoto vlastne znova ďalšia nejaká garnitúra, ktorá príde o štyri, o osem rokov po vás, znova zase nepostavila k tomu inak a nemenila všetko z hlavy na nohy, alebo z nôh a hlavu.
Čo v podstate zároveň táto dnešná diskusia ukazuje, ukazuje podľa môjho presvedčenia aj škodlivosť systému politických strán, tak ako funguje na Slovensku, že naozaj to je o tom, že keď niekto vládne a keď prekročí tých 75 a má tých svojich 76 a viac hlasov, či jedna alebo druhá strana, tak snaží sa násilím presadzovať tú svoju mienku. A to dôchodkovému systému určite nepomáha, lebo dôchodkový systém je systém, ktorý by mal v prvom rade vykazovať jeden parameter, a to stabilitu. A sami viete, že jednoducho sú to podmienky, ktoré sa nadstavujú na dlhé obdobie. A to, že dnes to meníte vy, predtým to menili, alebo najprv nadstavili pravičiari svojich 9 percent, možno extrémne veľa, potom ste prišli vy a zmenili ste, alebo nadstavili ste nejakých šesť mesiacov vyhodnocovania investície pre dôchodkové správcovské spoločnosti, čo dnes sami uznávate, že to bola chyba, lebo v tomto návrhu navrhujete zmenu šiestich mesiacov na 20-násobok až 30-násobok, čiže na 10 rokov alebo až 15 rokov, kedy sa má posudzovať výnosnosť investície, tak znovu ste urobili vy nejaký zásah, ktorý dramaticky zakolísal celým systémom, a dnes znova idete urobiť zásah, ktorý zase robí možno iný extrém.
Čiže tuto vnímam to, že je vyslovene, politické strany tomu celému systému škodia. A ak by dôchodkový systém mali nadstaviť možno, alebo nadstavovalo desať odborníkov, ktorých by možno na začiatku politické strany nominovali a nechali by im naozaj imunitu ich rozhodnutia a nechali by na nich, aby vybrali ten najlepší systém, tak si myslím, že by tu platil nejaký systém ktorý by sme vôbec nemuseli meniť. Ale tak možno postupne niekedy, keď uznáme, že toto neprospieva samotnému dôchodkovému systému, k takémuto niečomu prídeme a budeme sa do budúcna snažiť robiť zásahy už iba ústavnou cestou, čo by som si teda veľmi rád prial.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ak niekoho teší, že prišla kríza, tak asi to nemôže byť s ním všetko v poriadku. Ak niekto kritizuje stranu SMER - sociálna demokracia, že podporila štátny rozpočet, tak zase nie je zodpovedný politik. Ja len toľko.