50. schôdza

Pán poslanec Baláž, kľudne akékoľvek informácie medializované vo vzťahu ku mne dajte. Podľa mňa vy ste seriózny človek, tak že by ste necitovali z anonymných blogov, ktoré zriadili finančné skupiny, napríklad Penta. K tomu sa napríklad niektorí vaši kolegovia znížili. K tomu by ste sa asi neznížili. Ale ak by ste citovali z verejných zdrojov, ktoré sú podpísané reálnymi ľuďmi, budem veľmi rád, kedykoľvek. Kedykoľvek, smelo do toho. To po prvé.
Po druhé,. Z tejto krajiny odchádza, a to ste nespomenuli, stovky, tisíce lekárov a zdravotných sestier. Špičkových lekárov a zdravotných sestier. Špičkových lekárov a zdravotných sestier a zastávajú špičkové pozície v zahraničí, pretože naozaj sú špičkoví. Nehovorím, že to je vaša vina alebo len vašej vlády, ale prezentovať, že stav slovenského zdravotníctva je skvelý. Máme skvelých lekárov, zaplať pánboh za to. Mnohých poznám. Mnohí, mnohých poznám aj z veľkej blízkosti, lebo som vyrastal v lekárskej rodine.
Ale dám vám (reakcie z pléna) jednu otázku, ktorú som dal pánovi poslancovi Ježíkovi, a on mi na to neodpovedal. Čím to je, že toľko poslancov Národnej rady sa stáva riaditeľmi štátnych nemocníc? A či poznáte nejaký iný prípad krajiny, vyspelej krajiny, kde to tak je? Čím to je? Lebo podľa mňa je to choré! A teraz nemyslím konkrétne na vás, ani na poslanca Ježíka, Valockého atď. Ale ako je, vy poznáte nejaký iný príbeh krajiny, kde sú funkcie riaditeľov nemocníc politické? Kde poslanec toho regiónu, ktorý sa stane poslancom, a môže byť kompetentný, ja nehovorím, sa stane aj riaditeľom nemocnice? To sa mi nezdá byť v poriadku, pán poslanec, nezdá. A myslím, že to len ten systém, ktorý nie je zdravý, petrifikuje.

Pán poslanec Poliačik.

Pán doktor, ja v zásade vás teda nepoznám, ale podobne ako Alojz nemám dôvod neveriť tomu, čo ste povedali. Ale ja teda raz za čas mám tú možnosť sa s niekým rozprávať o tom, že ako to v zdravotníctve funguje, tak, že medzi štyrmi očami, a to sú tie rozhovory, kedy na konci povie, že nemenuj ma a na kameru ti nič poviem, ešte popriem, že sme sa stretli.
A vy ak ste celý život v zdravotníctve, vy jednoducho musíte vedieť, ako to tam funguje. Vy musíte vedieť, že mnohé tie firmy, kto je ich skutočný majiteľ. Pretože mne stačilo tých pár rozhovorov s ľuďmi, ktorí sa tam pohybujú, a oni mi jednoznačne potvrdili, áno, všetci vieme, takto to je, tento človek to vlastní, na toho je to napísané, takto to beží v tých tendroch, v tých súťažiach. Koniec koncov tie štyri prípady toho stravovania v nemocniciach, o prvom z nich ja som vedel skôr, než sa to prevalilo, a tiež som zbieral informácie, len ma novinári predbehli. Ja som to vedel z trenčianskej nemocnie. A to ja som jako tuto bežný chlapec, ktorý sa len tak rozpráva s niekým.
Vy ste človek, ktorý tam od 80. rokov pracuje vnútri, a ak tam pracujete, ak viete, kto je za tým, ak viete, aké obrovské peniaze sa naozaj odlievajú, keď nie kradnú, tak moja otázka je: Ako s tým dokážete žiť? Či ste si povedali, že v mene pacientov, teda ja to privriem oči a koniec koncov inak to asi nejde, alebo ste si povedali, že vlastne keď sa dá niekomu pomôcť, tak toto je nutné zlo. Čo je tá justifikácia? Čo je to ospravedlnenie, s ktorým vy ako podľa mňa slušný človek v tom prostredí dokážete proste fungovať?.

Pán poslanec Raši.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Baláž. Ďakujem najmä za to, že si spomenul to, čo naozaj sa do médií veľmi ťažko dostáva, a to je aj vynikajúca práca všetkých zdravotníkov, ktorú odvádzajú v našich nemocniciach, a častokrát sa zdravotníctvo vzťahuje iba na Bratislavu, ale ako som to povedal už opakovane na výbore, treba ísť do regiónov, treba ísť do nemocníc, treba sa rozprávať aj tam s ľuďmi. Nie všetko je Bratislava.
Je fakt, že technický stav budov nemocníc v Bratislave je katastrofálny a treba novú nemocnicu, treba, keď nebude mať Bratislava novú nemocnicu, tak to zdravotníctvo tu naozaj celé pôjde veľmi zlý tempom. A je tu vynikajúci ľudský potenciál. Ale ten ľudský potenciál je aj v regiónoch a v mnohých regiónoch sa aj vďaka eurofondom vybudovali krásne špičkové zariadenia, kde pracujú špičkoví ľudia. Len, bohužiaľ, to nie téma, ktorá by zaujímala médiá.
Ale ďakujem pekne, že si to spomenul, a verím, že si na to pomyslia aj pacienti, ktorých si ty, alebo mnohí tvoji kolegovia, úspešne liečil.

Pani podpredsedníčka Jurinová.

188.
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja verím v úprimnosť slov pána poslanca, pána doktora, a veľmi sa teším z úspechov, ktoré nemocnica má. Naozaj aj sama som videla a počula o úspechoch. Práve sa jednalo o robotické centrum, ktoré ste zavádzali alebo otvárali. Podľa mňa dostatočne sa medializujú aj práve takéto prvenstvá alebo takéto pozitívne veci ohľadom zdravotníctva.
Ale to nám predsa nedáva právo zatvárať si oči pred problémami, ktoré tu máme. Teraz nemyslím len problémy v systéme zdravotníctva, ale aj problémy, ktoré sa týkajú možno práve dohadzovania kšeftov.
Bola som tu obvinená, že tu čítam úplne nezmyselné veci alebo, ja neviem, ako mi to povedal pán kolega Brixi. No, pán kolega, ja vás ubezpečujem aj všetkých kolegov, že toto nebolo nájdené na webe. Toto bolo z notárskych zápisníc a zo zmlúv, ktoré sme našli.
Takže naozaj netreba si zatvárať oči pred problémami a treba sa s nimi popasovať čelom, tak ako kolegovia povedali, cesta nie je všetko, alebo účel nesvätí prostriedky. Aspoň poslanci by sa podľa toho nemali správať.
Takže všetka česť vašej práci. Inakšie veľmi ma zaujalo aj to vaše odhodlanie stále napredovať v tom a naozaj verím, že veľa lekárov na Slovensku je dobrých, múdrych, spravodlivých a čestných, len mi je ľúto, že niektorí tí ostatní, o ktorých som nehovorila alebo o ktorých nehovorím, nedokážu naozaj sa povzniesť nad tie problémy a hovoriť o nich viac ako len medzi štyrma očami.

Pani poslankyňa Šípošová.

190.
Ďakujem pekne. Ja asi nebude príliš originálna, keď poviem, že aj ja verím pánovi doktorovi Balážovi, a chcem povedať, že ja verím aj pánovi doktorovi Čislákovi, a určite keby som bola v ohrození života, ja by som bola rada, keby bol to on, kto by ma prišiel zachraňovať, aj napriek tomu, čo tu dnes rozprávam, si myslím, že by ma zachraňoval naozaj.
Ale chcem povedať, pán poslanec Baláž, ja v žiadnom prípade nechcem a nemienim a nechcem, aby to tak vyznelo, že spochybňujem kvality lekárov a obetavosť zdravotníkov, ibaže kým sa ten pacient ,ktorý je naozaj indikovaný, k nim dostane, k ich zdravotníckej, lekárskej starostlivosti, nie je to také jednoduché, a toto ja kritizujem a to hovorím naozaj z vlastnej skúsenosti.
Nechcem tu rozprávať historky. Pred štyrmi rokmi som potrebovala rýchlu operáciu a dostala som reakciu od pracovníčky z nemocnice, preboha, len nech nejde k nám. Nebudem to ďalej hovoriť. Pred dvomi rokmi som musela zachraňovať život mladej žene, ktorá bola v bezvedomí, ktorá chvíľu nedýchala a ktorú z dvoch nemocníc chceli poslať domov. Keby som tam nebola s ňou, akože ja sa nedám odbiť, tak by ju boli poslali domov, kde by neviem, ako si s ňou boli poradili. Nakoniec ju hospitalizovali a strávila dva týždne na neurológii, čiže asi to nebolo celkom nezmyselné, že som to presadzovala.
Ale ja chcem, aby sme sa spolu pýtali, tak prečo tu teda to zdravotníctvo nemá peniaze, kam tie peniaze idú? Lebo že ich nemá, to vidíme, aj vy to vidíte. Ale kam idú, kto to robí, že tie peniaze sa strácajú, sa vyparujú? Hľadajme to spolu, prosím.

Pán poslanec Bagačka.