51. schôdza

Ďakujem pekne.
Pani podpredsedníčka bola posledná, pardon, faktické poznámky tri zatiaľ, pán poslanec Vašečka, Poliačik a Kuffa. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Vašečka.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že naozaj môžme mať rôzne pohľady, názory. V každom prípade je dobré to, čo hovorila aj pani podpredsedníčka, že je dobré zdôrazniť, že rodina tvorená otcom, mamou, manželmi, rodičmi toho dieťaťa je to najlepšie, najstabilnejšie prostredie. Samozrejme, jestvuje aj iné. Ja som za to, aby sme naozaj aj takými aktivitami, ako organizuje pani podpredsedníčka, podporili to, aby podľa možnosti tá rodina fungovala, aby sme brali naozaj to riešenie, kedy sa ujíma veci sociálka, ako sekundárne, druhotné.
Naozaj, už to tu zaznelo aj v rozprave, keď nejakým spôsobom zlyhá, predtým si netreba zatvárať oči, ale ja by som bol za to, aby naozaj mala rodina priazeň práva. Nie štát, ale rodina, a aby sme robili všetko preto, aby to v tej rodine naozaj mohlo byť zdravé, normálne, aby sa vyvíjalo to dieťa v tomto prostredí. Ak nastávajú nejaké patologické javy, potom, ako by som to nazval, že neradi, ale predsa musíme nejakým spôsobom zasiahnuť. Napriek tomu by som nedával nikdy rodinu do pozície niekoho podozrivého, ale skôr niekoho preferovaného, a pomoc aj praktickými aktivitami, aj mediáciou, aj takýmito konferenciami, aby tá rodina a to manželstvo pre najlepší záujem toho dieťaťa fungovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem. Ja len zopakujem. Nevadí mi, že tam máme vetu, ktorá sa hodnotovo venuje aj niečo definuje, ocenil by som ale, keby skôr bola tá definícia zo strany dieťaťa, nie zo strany definície toho, definície tej inštitúcie alebo definície vzťahov rodičov.
Ešte jedna vec, ktorú som nepovedal k tej juvenilnej justícii a vždycky to vylieza, a to je to strašenie Anglickom a Škandináviou. Akože strašenie Nórskom je podľa mňa jeden z najrozkošnejších príkladov proste divnej slovenskej mentality (povedané so smiechom), lebo v zásade existuje len veľmi málo krajín, kde by sa objektívne ľudia mali lepšie ako v Nórsku. Neviem, koľkí ste tam boli, podľa mňa je to zázračná krajina a strašiť ľudí Nórskom, bodaj by; kolega Mikloško strašil škandinávskymi krajinami; bodaj by sme sa mali tak zle, ako sa majú Nóri, čo najskôr. Iba toľko k tomu poviem.

Pán poslanec Kuffa.

No tá juvenilná justícia nie je strašiakom, ale, žiaľ, v mnohých prípadoch aj reálnou praxou. A to neznamená, že tá životná úroveň možno takého Nórska, že to vytvára to ideálne šťastie. Švajčiarsko, si myslím, že patrí ku krajinám, ktorá je, by som povedal, ešte na vyššej úrovni, jedna z najvyšších životných úrovní a cez to všetko štatisticky vo Švajčiarsku je spáchaných najviac sebevrážd. To znamená, že nielen ten blahobyt a to dobro, ale aj ten pocit šťastia. A myslím si, že keď sme rokovali raz o rokovacom poriadku, tak jeden z kolegov tuná spomenul, že v podstate k životnej úrovni patrí aj ten pocit šťastia, lebo ty môžeš mať všetko bohatstvo aj neviem, čo všetko, ale keď nemáš šťastie, tak v podstate, tak aká je tá tvoja úroveň? Tak živoríš a môžeš byť boháčom obrovským.
To podnetné prostredie, ja s tým veľmi nesúhlasím, že to je to ideálne, čo vytvára vhodné podmienky pre výchovu ako v rodine, lebo keď je deviantné prostredie, aj to je podnetné prostredie. A cez to všetko takéto deviantné prostredie vychováva, ja neviem, gamblerov, vrahov, zlodejov, alkoholikov a podobne, takže to nestačí. Ale ten otec a matka, to sú tie piliere, ktoré vytvárajú naozaj ten pocit bezpečia, ktorý tuná každé toto dieťa potrebuje. A možno aj medzi nami kolegami, tak iste sa nájdu kolegovia, ktorí vyrastali aj v neúplnej rodine, možno rodičia sa rozviedli. Ja som mal to veľké šťastie a musím povedať, že veľké šťastie, že patrím k tým 57 % tých rodín, naši rodičia sa nerozviedli a už sa ani nerozvedú, lebo už sa ani nedá, tak som šťastný, že, a chcem aj poďakovať svojim rodičom, že naozaj dokázali, aj keď veľakrát aj s krízami, aj s ťažkosťami, ale zotrvali v láske a dokázali to tou nerozlučiteľnosťou.

S reakciou pani podpredsedníčka Jurinová.

Ďakujem pekne. Ja by som na záver možno už len zdôraznila, že naozaj, vzdelávanie sociálnych pracovníkov je možnože veľkým kľúčom k riešeniu problémov v rodinách, nielen sociálnych pracovníkov, ale aj justičných pracovníkov, policajtov. Môžeme mať akýkoľvek dobrý zákon, dokonale pripravený, ale ak tí, ktorí ho majú reálne uplatňovať, nebudú mať dostatočné vedomosti, ktoré sú podporené, ja neviem, zručnosťami, ktoré nadobudnú len naozaj pri styku s ľuďmi, ktorí sa v téme vyznajú a ktorí im vedia odovzdať tieto skúsenosti a zručnosti, tak nám tie dobré zákony budú nič platné. Preto opäť veľký apel na ministerstvá, aj keď sa podarí možno vylepšiť opäť v niečom malom túto novelu zákona o rodine a prípadne o SPO-čke, tak stále treba klásť dôraz na vzdelávanie pracovníkov, ktorí priamo prichádzajú do styku s rodinami a s deťmi, ktorí im priamo vedia pomôcť.
Je mi ľúto, že ministerstvo práce, ktoré malo voľakedy za socializmu nejaké manželské poradne alebo poradenské centrá, tak sa tohto ako keby úplne vzdalo, že naozaj tie odbory, ktoré mohli metodicky usmerniť a pomôcť rodinám v kríze, sa akoby rozplynuli medzi zamestnancov úradov práce, že dokonca už, myslím, že aj metodické centrum bolo zrušené na ústredí práce, čo mi je nesmierne ľúto, pretože sa vlastne vzdalo Slovensko alebo ministerstvo práce, sociálnych vecí sa vzdalo samotnej pomoci rodinám alebo možno nejakého, neviem sa vyjadriť, akoby pomoci vopred. Naozaj sa zameriavame len na sanáciu, keď je zle. Áno, vzdalo sa prevencie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, všetci, ktorí sa riadne prihlásili do rozpravy, tak v rozprave vystúpili. Vyhlasujem teraz všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister chce zaujať stanovisko v rozprave, má slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, poslanci, napriek tomu, že sme len v prvom čítaní, tá debata, ktorá tu prebehla, v podstate len zvýrazňuje citlivosť témy, čo, samozrejme, sa odráža aj v našom návrhu, pretože naozaj sme si dali na ňom záležať a snažili sme sa ho pripraviť čo najlepšie, najkvalifikovanejšie. A nakoniec aj z tej debaty – chcem poďakovať – vyplynulo, že viac-menej s tým návrhom je tu akýsi súhlas všeobecný, aj keď sú tu témy, ktoré treba riešiť ďalej, prípadne aj vysvetliť, pretože niektoré veci sú možno hodné vysvetlenia a prípadne ja sa nebránim tomu, pokiaľ bude aj nejaká debata k tomu, tak aj vylepšenia. Ja sa tomu nebránim, pretože naozaj tu ide o to, aby sme zlepšili súčasnú prax, aj, samozrejme, tú rámcuje legislatíva, ktorú máme platnú.
Keď sa krátko dotknem, len pani poslankyňa Jurinová v podstate spomínala, že otázka záujmu malého dieťaťa, že by sa mal zvýrazniť ten najlepší záujem dieťaťa. Samozrejme, to je otázka terminológie, pretože z obsahu jednoznačne aj už dnes z toho článku 5, ako ho navrhujeme, vyplýva, že ide o najlepší záujem dieťaťa. Nedá sa to čítať nijako inak, tak logika nepustí, ale nebránim sa tomu, aby sme o tom, samozrejme, debatovali. Takže nepochybne najlepší záujem dieťaťa je to, čo nám všetkým leží na srdci. Aj v podstate obsahovo ten návrh je takto koncipovaný.
Čo sa týka ďalšej témy, pani poslankyňa Nicholsonová tu nie je práve, ale ja naozaj musím povedať, že tu nejde o žiadne obmedzenie ústavou garantovaného práva na voľný pohyb alebo slobodný pohyb nebodaj. Ide tu v podstate o zabezpečenie toho, že existujú určité záväzky každého z nás a jeden z najväčších záväzkov v podstate je výchova a starostlivosť o dieťa. A nepochybne každý z rodičov, pokiaľ dieťa má, tak je povinný sa oňho starať a túto výchovu a starostlivosť zabezpečovať.
A to ustanovenie § 35 v podstate rozširujeme spôsobom, kde vlastne zrovnoprávňujeme vonkajšie a vnútroštátne odsťahovanie viac-menej, pretože nevidím v tom žiadny technický problém, zvlášť dnes, keď sme už v Európskej únii a nie je možnosť, teda nie je žiadna prekážka na presťahovanie do zahraničia. Napriek tomu je tu v zákone stanovená nerovnosť a vznikajú potom paradoxné situácie, že napríklad rodič potrebuje súhlas, ak sa dieťa vysťahuje z Bratislavy, povedzme z Petržalky, 5 km na západ do rakúskeho Kittsee, áno? Ale to ako potom zase iný súd, lebo to je súdna prax, zase nepovažuje odsťahovanie z Bratislavy do Košíc za podstatnú otázku, pretože to nie je regulované dneska nijako, prípadne iný rodič zase žiadal, aby súd rozhodol o presťahovaní sa v rámci Bratislavy, pretože Bratislava je tvorená obvodmi, čo sú vlastne okresy, áno, z Bratislavy-Staré Mesto do Bratislavy-Nové Mesto, no tak, samozrejme, toto je potrebné nejako zarámcovať, pričom jednoznačne je tu rozhodujúci záujem, najlepší záujem dieťaťa.
No ale, samozrejme, treba, a to už tu zaznelo, ja to len zdôrazním, že ide o to, aby takéto odsťahovanie bolo naozaj, alebo bolo mu rozhodnutím súdu zabránené len v prípadoch, keď nie je tu rodičovská dohoda. Veď predsa keď sa rodičia dohodnú, tak sa môže odsťahovať ten rodič, ktorý má zverené dieťa do výchovy, aj na druhý koniec zemegule. Keď druhý rodič súhlasí, tak tam proste nie je žiaden problém. No ale, samozrejme, pokiaľ sa nevedia dohodnúť rodičia, tak potom musí nahradiť súhlas ktoréhokoľvek z týchto dvoch rodičov súd. A to už aj dnes je, ale len pri vysťahovaní mimo územia Slovenskej republiky.
Takže ja si myslím, že je to správne opatrenie, pretože dieťa nemá trpieť a, samozrejme, obaja rodičia majú právo vychovávať dieťa, obaja rodičia majú právo sa stýkať s dieťaťom a tam neexistuje žiadne pravidlo, ktorý rodič má mať väčšie právo na dieťa. To jednoducho tuná tá rovnosť platí naplno. Takže v tomto prípade naozaj. A je tam ešte navyše kvalifikovaný dôvod v prípade, že ide o podstatne sťažený, nielen sťažený, ale podstatne sťažený styk. Takže naozaj súdy budú rozhodovať, treba to nechať na súdy, aby rozhodovali o jednotlivých prípadoch, lebo tie prípady sa prípad od prípadu naozaj líšia a nedá sa to zákonom postihnúť a povedať, v ktorom prípade áno, v ktorom prípade nie. Takže ja si myslím, že je to opatrenie, ktoré je správne.
Ešte som zachytil v podstate otázku ohľadom, aha, áno, to je čl. I ods. 1, pán poslanec Poliačik v podstate namieta, že pre všestranne harmonický vývoj dieťaťa nie je najlepšie teda prostredie tvorené otcom a matkou, respektíve by to definoval inak. Ja si myslím, že naozaj otec a matka, pokiaľ žijú v harmonickom spolužití, tak sú ako naozaj najlepším, by som povedal, základom pre výchovu dieťaťa. No ale keď nie sú, keď prichádza k rôznym situáciám, ako pán poslanec naznačil, tak tu máme celé inštrumentárium potom, že čo všetko sa musí udiať a kto všetko sa má starať o dieťa, až teda po tú ústavnú výchovu, ktorú ale považujeme za najhoršiu. Takže tu naozaj nešlo o to, aby sme tu robili nejaké ideologické, by som povedal, rozhodnutia alebo definície, skôr ide naozaj o to, ale určite ide naozaj o to, aby sme zadefinovali, čo je prirodzene najlepšie pre dieťa, a myslím, že toto vrchovato je tuná splnené.
Toľko k môjmu návrhu a ešte raz vás chcem požiadať o to, aby ste tento návrh podporili v prvom čítaní. Ďakujem pekne.