51. schôdza

19.5.2015 - 21.5.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

13.5.2015 o 9:06 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

9:02

Juraj Draxler
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe podnetov z aplikačnej praxe a bol predstavený na okrúhlych stoloch so zástupcami zriaďovateľov, odborových organizácií, stavovských organizácií, ako aj iných subjektov.
Návrh novely školského zákona v článku I upravuje najmä nasledovné oblasti.
Umožňujú sa využiť vzdelávacie štandardy ako učebné osnovy.
Navrhuje sa zmena termínu konania zápisu detí do prvého ročníka základnej školy, a to z hľadiska posudzovania školskej spôsobilosti.
Ukladá sa povinnosť príslušnému zastupiteľskému úradu oznámiť ministerstvu školstva vznik zahraničnej školy na území Slovenskej republiky, a to z dôvodu evidencie takýchto škôl.
Umožňuje sa spájanie viacerých ročníkov tried prvého stupňa základnej školy.
Zamedzuje sa žiakovi prijatému do učebného odboru strednej odbornej školy prestup do študijného odboru strednej odbornej školy.
Zavádza sa obligatórna podmienka úspešného vykonania rozdielovej skúšky pri prestupe žiaka do inej strednej školy alebo zmene študijného alebo učebného odboru.
Umožňuje sa spájanie žiakov viacerých ročníkov v praktickej škole do jednej triedy.
Navrhuje sa predĺženie prechodného obdobia postupného znižovania počtov žiakov v osemročných gymnáziách do školského roku 2018/2019.
Do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov sa dopĺňajú ďalšie údaje súvisiace s právami dieťaťa, žiaka alebo jeho zákonného zástupcu.
Návrh novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v článku II upravuje najmä nasledovné oblasti.
Nastavuje sa proces výberového konania na riaditeľa školy alebo školského zariadenia s právom veta zriaďovateľa vrátane odôvodnenia nesúhlasu s navrhnutým kandidátom a povinným uskutočnením ďalšieho výberového konania.
Upravujú sa náležitosti súhrnnej správy z inšpekčnej činnosti Štátnej školskej inšpekcie.
Definujú sa skutočnosti, ktoré sa na účely kontrolnej činnosti považujú za závažné nedostatky.
Zavádza sa centrálny register škôl, školských zariadení, alokovaných pracovísk a zriaďovateľov a zároveň sa ustanovujú sankcie za nespracovanie požadovaných údajov a nedodržanie určených termínov.
A nakoniec návrh novely zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch upravuje najmä nasledovné oblasti: povinnú účasť pedagogického zamestnanca na výkone funkcie predsedu alebo člena skúšobnej komisie, umožnenie výnimky z kvalifikačných predpokladov v prípadoch, ak škola alebo školské zariadenie postupuje podľa medzinárodného vzdelávacieho programu schváleného ministerstvom; vykonanie doplňujúceho pedagogického štúdia je platné pre rovnakú kategóriu bez rozdielu stupňa vzdelania, rozšírenie počtu hodín vyučovania profesijných predmetov zo 7 na 10 hodín týždenne bez absolvovania doplňujúceho pedagogického štúdia odborníkmi z praxe, zefektívnenie priznávania a uznávania kreditov za programy kontinuálneho vzdelávania, vzdelávania v zahraničí a za tvorivé aktivity a platnosť vykonaných atestácií vo vzťahu ku kvalifikačnému predpokladu pedagogického a odborného zamestnanca v závislosti od zaradenia do kategórie a podkategórie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť. Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem, skončil som.

Skryt prepis

13.5.2015 o 9:02 hod.

Juraj Draxler

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 9:02

Jana Laššáková
Skontrolovaný text

Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Ľubomírovi Petrákovi. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

13.5.2015 o 9:02 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:06

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1498). Predkladám spravodajskú informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, poprosím vás, otvorte rozpravu.

Skryt prepis

13.5.2015 o 9:06 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 9:06

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky, za klub KDH vystúpi pán poslanec Martin Fronc, a ďalej písomne do rozpravy je pripravený Martin Poliačik.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Reakcia z pléna.) Tak sa prihlásite ústne, aj tak by ste boli asi tretí v rozprave. (Reakcia z pléna.) Bol s tým problém? Dobre. Ale tak sa môžeme dohodnúť, pán poslanec Csicsai, že pôjdete. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Érsek, dobre.

Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

13.5.2015 o 9:06 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 9:09

Martin Fronc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa v prvom čítaní vyjadril k predmetnému návrhu novely zákona, respektíve novely niekoľkých zákonov.

Musím povedať, že keby som bol striktný, a teda chcel dodržiavať rokovací poriadok, ako často vyzýva pán podpredseda nás, aby sme to robili, no tak mám obavu, že sa to dosť dobre nedá vo všeobecnej rovine len hovoriť o tomto zákone, pretože tento zákon je zvláštny. A musím povedať, že s tým, akým spôsobom je predložený, som sa ešte vo svojej nie tak krátkej legislatívnej praxi nestretol, pretože vzdelávací systém je postavený na niekoľkých pilieroch, ktoré sú kľúčové zákony. A je to akoby taká v tejto chvíli skladačka, pretože tu sú novelizované jednotlivé diely tej skladačky, dneska moderne povedané puzzle. Tu je tento kúsok z tohto zákona vybratý, iný kúsok, ďalší kúsok nahradený ďalším. Čiže toto nie je novela jedného zákona, toto je v podstate, hovorím, zásah do celého vzdelávacieho systému. No, hovorím, z tohto pohľadu to vnímam do istej miery ako unikum, ale dobre.

Chcel by som sa teda vyjadriť aspoň k niektorým bodom, lebo tých bodov je tu veľa. A poviem priamo, že celkom iste sú veci, ktoré si vyžiadala aplikačná prax, to je také škaredé slovo, ktoré si vyžiada život zmeniť. A rešpektujem to a beriem to aj, že sú to veci, ktoré sú užitočné. No ale zrejme nikto odo mňa nečaká, že budem sa nejako veľmi tými zaoberať, ale práve tými sa budem zaoberať, ktoré pokladám za problematické. Pôjdem tak v poradí, ako sú aj uvedené.

Minimálne pokladám za takpovediac na diskusiu otázku spájania viacerých ročníkov tried prvého stupňa. Zatiaľ tu bolo umožnené spojiť len dve triedy, viac nie, pretože tá výhrada bola evidentná z dôvodov toho, že ten pedagogický proces a kvalita pedagogického procesu celkom iste utrpí a celkom iste utrpí, keď privedie k tomu, že sa pospájajú prakticky v malej škole všetky triedy prvého stupňa.
Cieľ je, samozrejme, ten, aby tá škola mohla prežiť. Však keď bude mať v triede jedného učiteľa pre všetkých žiakov, tak tie náklady sú podstatne nižšie, ako keď musia mať dvoch učiteľov. To je evidentné. Len mi to pripomína potom tú ľudovú školu spred sto rokov, ako existovala na dedine a kde pomaly všetky triedy boli pospájané. Ja viem, že voči tomuto bol dlhodobo veľký odpor. Tie nápady boli aj predtým, ale z dôvodov vyslovene pedagogických.

Ja nemám nič proti tomu, aby sa niektoré veci, čo sa týka inšpekcie, rozširovali.

A takisto ma trošku prekvapuje, že je v tom zákone povedané, že rodičia nemusia dať detí do spádovej školy a môžu si vybrať inú, ak riaditeľ súhlasí. Ale to celý čas bolo. To platí. Neviem, prečo to je v zákone, pretože občan môže urobiť všetko to, čo nemá v zákone zakázané. Takže to mohli doteraz takisto robiť. A v podstate tá formulácia v zákone je aj to, že to môžu urobiť, ak s tým súhlasí riaditeľ. No ale s tým súhlasiť aj pred tým musel. Takže tomuto bodu vyslovene nerozumiem. Ale, áno, celkom iste však celý čas sme boli za to, aby bol slobodný výber školy, aby si mohlo dieťa a rodičia a zákonní zástupcovia vlastne teda slobodne vyberať školu. Takže je otázka, prečo tam musí takáto dikcia príslušného paragrafu byť.
Takisto do istej miery ja akceptujem to, že v záujme monitorovania odborníkov z praxe im sa zvyšuje počet možností odučených hodín zo 7 na 10, i keď celkom iste som presvedčený, že to zase narazí a naráža na odpor tých, ktorí trvajú na tom, aby človek, ktorý učí, mal minimálne pedagogické, tzv. pedagogické minimum.

Ale poďme teraz k niektorým iným veciam.
Jedna vec je tu urobená. To je menovanie riaditeľa školy. Poviem, že v tejto dikcii, v ktorej to je tam, by som to ešte prežil. Ale keďže som sledoval a sledujete aj vy ostatní, predpokladám, v médiách bolo avizované, že to bude de facto zmenené, zrejme v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom, a že to prejde do vyslovene kompetencie viac-menej zriaďovateľa, a tým sa v skutočnosti zrušia, povedal by som, posledné významné kompetencie rady školy, no tak musím povedať, že to pokladám za vážny zásah do demokracie a fungovania škôl.

A treba si uvedomiť, že rada školy, tento inštitút vznikol kdesi okolo roku, nepoviem presne, 2000, čiže funguje to už 15 rokov minimálne. Vtedy boli dlhé spory o tom, ako má byť zostavená. A je zostavená tak, že sú tam všetci tí, ktorých sa fungovanie školy bezprostredne dotýka, to znamená, sú tam zástupcovia rodičov, zástupcovia pedagogického zboru a zástupcovia zriaďovateľa. A tá zhoda nakoniec bola na tom, aby ani jedna z týchto skupín nemala väčšinu a nemohla istým spôsobom pri rozhodovaní a hlasovaní vnútiť svoj názor. Ale musel to byť ten výsledok istého konsenzu, istej dohody o fungovaní školy.

Ja si myslím, že tento inštitút sa osvedčil, a nechcem povedať, že v extrémnych prípadoch, v jednotlivostiach, keď máme tisícky škôl, niekde sa stala chyba, ale ja sa domnievam, že minuloročné fungovanie tohto inštitútu bolo dobré, mimochodom, bol prijatý za ministrovania vášho kolegu pána Ftáčnika.
Viete, vylúčiť tých, ktorých sa to dotýka, istým spôsobom z rozhodovania pokladám za naozaj nesprávne. A potom, pretože tento trend stále pokračuje, stále viac a viac kompetencií sa presúva na zriaďovateľa, kladiem si dneska otázku, že keďže kedysi sme zaviedli napríklad inštitút, že najprv stredné a potom aj základné školy získali právnu subjektivitu, tak že v konečnom dôsledku na čo budú mať právnu subjektivitu, keď väčšina tých inštitútov kľúčových o rozhodovaní alebo pre rozhodovanie školy vlastne už nie je v rukách alebo nebude v rukách tých, ktorých sa to bezprostredne dotýka. Čiže tu upozorňujem na vec, že ak dôjde k zmene ešte ďalšieho tohto druhu, tak tam úplne zásadne budeme namietať.
Chcem sa vyjadriť aj trošku k tým ďalším veciam, ktoré sme mali hlavne k zmene zákona o pedagogických zamestnancoch, k ich kariérovému rastu. To je také, čo sa tam deje, by som povedal, malé odsunutie problému, ale na dlhší čas, lebo tam je povedané, že už len z toho, že sa predlžuje platnosť kreditov, k čomu nemám námietky, pretože celý ten kreditový zákon, dlho vieme, je zlý, sú tam problémy, a ma mrzí, že de facto len to najbolestivejšie sa odsúva ďalej do roku 2018, a potom má dôjsť k zmenám. Myslím si, že toho času bolo dosť, aby sa to prediskutovalo a aby bol celkove zákon o pedagogických zamestnancoch, ktorý vyvolá na každej strane, či u riaditeľov, keď povoľujú vzdelávanie, či uznávaním platnosti kreditov a podobne, mnoho, mnoho problémov. Od začiatku som upozornil, že je zlý.
Ďalšia vec, na ktorú takisto chcem upozorniť, sa týka platnosti vlastne novely zákona, ktorá bola prijatá za prvej vlády Roberta Fica, keď bol ministrom Mikolajom, a striktne to povedal, na gymnáziá bol stanovený vlastne numerus clausus 5 %. Vtedy som upozorňoval na to, že to jednoducho sa nedá urobiť, že ak by to de facto naozaj malo platiť okamžite, tak to vyvolá také pobúrenie, že to nikto z vás neustojí. Výsledok toho je, že odvtedy uplynulo, je to od roku 2008, čiže nejakých 7 – 8 rokov a stále a stále sa to posúva.

Teraz sa zase posúva to, že postupne sa má nájsť priestor a stratégia na to, akým spôsobom riešiť príliš veľa študentov, ktorí sa hlásia a sú prijatí na osemročné gymnáziá. Špecificky, samozrejme, je to najcitlivejšie. Aj preto si uvedomujem, že sa to odsúva, lebo sa týka bezprostredne Bratislavy ako hlavného mesta, kde sú takpovediac vplyvní ľudia. Povedzme si to na rovinu, čiže fakt je, že tento spôsob nevedie nikam. A neviedol nikam, a tak výsledok je, že sa to len posúva, posúva a tvárime sa, že robíme obmedzenia.

Ja si myslím, a znova to tu zopakujem, že, áno, treba tento problém riešiť, ale iným spôsobom, a to tak, že budeme motivovať tie osemročné gymnáziá, aby prijímali len dobrých žiakov. A tá jedna cesta je zákon, ktorý tu je otvorený, ktorý predkladám opätovne. A to sa týka motivačného financovania tých škôl, ktoré dosahujú výborné výsledky ako jedny z najlepších v celoštátnych meraniach. Samozrejme, môžeme namietať, že nemusia byť všetky v poriadku. Ale sú z tých meraní, ktoré existujú, podľa mňa najviac objektívne. A v týchto meraniach by sme ohodnotili školy, ktoré dosahujú dobré výsledky, lepším financovaním. Tak tá škola určite začne sa správať tak, že chce byť kvalitné gymnázium, nebude sa trápiť ja neviem s množstvom žiakov, ktorí nemajú predpoklady na to, aby takto kvalitne študovali, pretože tie financie, ktoré potrebuje, bude mať takisto. "Takisto si ich zabezpečím svojou kvalitou."
Ja netvrdím, že to je jediná cesta, ale určite cesta v demokratickej spoločnosti stanoviť percentuálne 5 % alebo podobne z populácie je cesta zlá. Tá jednoducho by nemala byť použitá vôbec, a teraz nemyslím na školstvo, a ak by mala byť použitá, tak by to malo byť len v niektorých krajných prípadoch dočasne, keď nie je iná šanca nájsť riešenie.

A tu sa ešte vrátim trošku aj širšie k filozofii. Ja si myslím, že v demokratickej spoločnosti máme ľudí viesť a motivovať k tomu, aby robili dobre. A ak chceme, aby tak robili, tak tá motivácia je rôzna. Asi, samozrejme, tá najcitlivejšia, ktorú najviac ľudia vnímajú, je finančná. Ale aj spoločenská motivácia mnohých berie. Sankčné opatrenia, to je cesta, povedal by som, ktorá sa má použiť len v tých krajných prípadoch. A my tu v parlamente, ako sa aj dívam, dlhodobo zákon za zákonom prijímame, kde je jedna sankcia za druhou, či to je pre podnikateľov, či to pre reťazce obchodné, či to je pre živnostníkov, ľudí, čokoľvek, sankčné opatrenia. A si myslím, že toto nie je cesta demokratickej spoločnosti. A takisto si myslím, že v tomto prípade obmedzenie takýmto spôsobom nie je dobrá vec, čo ukázal nakoniec život, a to v tom, že de facto to ustanovenie s jeho platnosťou o obmedzení počtu prijímaných študentov na gymnáziá je vlastne stále odsúvané. Takže myslím, že je čas sa nad prístupom minimálne zamyslieť a pokúsiť sa to zmeniť.
Dobre, nechcem hovoriť príliš dlho, kolegovia mi aj hovorili, aby to nebolo príliš dlhé. (Reakcia z pléna.) Nie, nebol si to ty, pán spravodajca, ale niektorí ďalší, nebudem ich menovať.

Ale v zásade v tejto chvíli poviem za klub, že pokiaľ nedôjde k zmenám, môže dôjsť k dobrým zmenám, ale môže dôjsť aj k zlým zmenám, tak že klub v prvom čítaní tento návrh zákona nepodporí. Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13.5.2015 o 9:09 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:13

Jana Laššáková
Skontrolovaný text

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Čaplovič a Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

Skryt prepis

13.5.2015 o 9:13 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:25

Dušan Čaplovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Pán poslanec, treba diskutovať o tom, čo je v zákone momentálne, a nie o tom, čo sa povie v médiách. A ja si myslím, že v súvislosti s tým je predkladaný návrh zákona alebo novela zákona v tej dimenzii, ako ste aj vy hovorili, že nemáte s tým problém, pretože vždy bol istý rozdiel, že ak hovorím o demokratickom systéme v školstve, tak súkromné a cirkevné školy mali iný systém postavenia rady školy a schvaľovania riaditeľa a verejné školy mali ten systém iný. Tak sme to chceli v podstate zjednotiť, boli dve možnosti, jedna alebo druhá možnosť. Táto cesta, ktorú zvolil pán minister, ktorý ju po konzultáciách predkladá v rámci novely, vyrovnáva ten systém podobne, ako ho máme na súkromných a cirkevných školách.

Čo sa týka kvality vzdelávania učiteľov pedagógov, vždy je problém v súvislosti so zriaďovateľmi, ale nielen so zriaďovateľmi, ale aj radou školy, ako sa správajú rodičia, ktorí sú v rade školy, ako sa správajú učitelia s tým, či chcú mať kvalitu vzdelávania, či chcú podliezať latku. A to je podobne aj u zriaďovateľov. Ja som bol o tom presvedčený. Žiaľ, sme to nemohli dotiahnuť. Bežala tá diskusia, že najlepším systémom by bolo, keby patrili priamo pod rezort školstva učitelia a, samozrejme, aj riaditelia. A mnohé problémy by tak boli odstránené. V Maďarsku to dokázali smerom ku kvalite, vo Francúzsku majú tento systém rozbehnutý a je úspešný.

A napokon posledná vec, ktorá sa týka osemročných gymnázií. Nechcem otvárať tú diskusiu, ale v Poľsku pri veľkej reforme, a pán exminister o tom vie, v rokoch 2001, 2002 odstránili stratifikáciu v školstve, teda pokiaľ ide o základné školy. To znamená žiadne osemročné gymnáziá a iné gymnáziá. A skutočne potom bola deväťročná škola, kde sa nastupovalo, samozrejme, podobne ako vo Fínsku, siedmym rokom veku dieťaťa. A podobne to urobili aj v Estónsku. A za 10 – 15 rokov sú tak výsledky v PISA úžasné a kvalitnejšie a lepšie, ako to bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.5.2015 o 9:25 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Dušan Čaplovič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:25

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Pán poslanec Petrák, nech sa páči.
Skryt prepis

13.5.2015 o 9:25 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:27

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, o mnohých veciach, ktoré ste povedali vo svojom vystúpení, sa s istotou dá debatovať. Pritom dajú sa hľadať aj kompromisné riešenia. Kde asi bude trošku vášnivejšia debata, to je otázka voľby riaditeľa školy. Ja budem mať vystúpenie v rozprave, kde dám aj iný pohľad na túto vec, ako ho uvádzate vy.

Ale chcel by som sa v tejto faktickej poznámke vyjadriť predovšetkým k osemročným gymnáziám. Ja si pamätám, že zhruba pred rokom, rokom a pol som bol ten, kto predkladal pozmeňujúci návrh, ktorým sa opätovne štvrtý- alebo piatykrát posúvala doba 5-percentnej hranice na školský rok, myslím, 2016/2017. Dnes to posúvame opätovne ďalej. Ja som vtedy pri svojom vystúpení povedal, že dúfame, že to je to posledné posunutie. Zjavne posledné nebolo. A preto ja mám trošku iný názor na tento problém. Ak sa s tým vedia vysporiadať všetky kraje okrem Bratislavy, tak sa s tým musí vedieť vysporiadať aj Bratislava. Síce Bratislava je centrum vedy a vysokého školstva, ale nemyslím si, že je tu extrémny prebytok nadpriemerne nadaných detí. A to sú dve rozdielne kategórie. Čiže ak sa s tým vie vysporiadať celé Slovensko, musí sa s tým vedieť vysporiadať aj Bratislava. A možno aj v tomto duchu budem vplývať na svojich kolegov, aby sme o tejto otázke ešte hovorili pri pozmeňujúcich návrhoch v druhom čítaní tohto zákona. Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.5.2015 o 9:27 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:28

Jana Laššáková
Skontrolovaný text

Pán poslanec nechce reagovať. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči, treba sa prihlásiť včas.

Skryt prepis

13.5.2015 o 9:28 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom