51. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Hlina radšej odišiel (vyslovené s pobavením). Počúval som vašu rozpravu, samozrejme, a som rád, že pán Hlina zareagoval, pretože aspoň tým vie dokázať, ako ťažko prežíva vlastnú kritiku, ktorá je objektívna.
Toto je naozaj veľmi citlivá téma. Pán Vašečka jasne povedal, že nemajú byť veci extrémami, ani nula, ani všetkých. A takisto ako pán poslanec Mikloško povedal, že máme sa venovať naozaj prenasledovaným. A tuto je ten hlavný problém, kde mnohé štáty zlyhali.
Čiže dovoľte, keď teda, aj keď toto nie je k zákonu, lebo k zákonu ste nikto nevystúpili, k samotnému pozmeňováku, ale otvorili sme v rámci rozpravy o tomto zákone otázku kvót.
Pán poslanec Fronc, a teraz mi odpustite, ale naozaj ste mi nahodili a nedá sa tá loptička netrafiť. Viete, áno, ja si myslím, že hlasovali nesprávne tí poslanci. Myslím si, že hlasovali nesprávne, a mám pocit, že viacerí aj tak hovorili, že vlastne oni hlasovali pôvodne za iné časti bodu, a toto tam vlastne tiež bolo, ale to ich nijako neospravedlňuje. Hlasovali nesprávne. Ale na rozdiel od KDH, keď je u nás iný názor, tak poslancov z klubu nevylučujeme (vyslovené s pobavením), lebo my to považujeme za demokraciu, že môže byť aj v jednej strane rozdielny názor. U vás, keď je iný názor, tak som počul, že proste poslanci sú vyhadzovaní. Čiže preto hovorím, že v tom je ten rozdiel a iné vnímanie demokracie.
Ja si myslím, že váš názor nie je nesprávny ako môj, je len iný, a to je vlastne čaro demokracie. Za to sa predsa pred 25 rokmi, sme tu bojovali. A myslím, že by sme si mali tú tradíciu aj udržať.
Ale inak s vami súhlasím. Treba povedať, že súhlasím aj s vami, aj s pánom poslancom Mikloškom. Je niekoľko bodov, ktoré musíme donútiť Európsku úniu urobiť. Predovšetkým Európska únia zlyhala vo viacerých veciach. Nové členské štáty, ktoré majú vonkajšiu hranicu Európskej únie, podrobila takej prísnej kontrole, že sme investovali desiatky miliónov na to, aby sme mali kvalitnú hranicu. Dneska naša hranica patrí medzi najlepšie. Nie je to ani moja, ani nikoho zásluha, ale ľudí, ktorí tam pracujú. A preto máme tie čísla. Keď sa porovnáme s našimi susedmi, kde sú porovnateľné dĺžky hraníc, alebo porovnateľné tlaky, tak máme niekoľkonásobne nižšie migračné, nelegálnych migrantov. Dokonca veľmi ľahko sa to meria totižto s Rakúskom, pretože oni väčšinou prechádzali do Rakúska. V roku 2006 pred spustením, rok pred spustením schengenského priestoru, prišlo zo Slovenska do Rakúska v priemere okolo 1 500 nelegálnych migrantov ročne. Po spustení Schengenu to bolo 70. To je rapídny rozdiel. Dokonca v jednom roku sme mali väčšiu nelegálnu migráciu z Rakúska na Slovensko ako zo Slovenska do Rakúska, pretože ich žiadatelia o azyl, nevediac, že nemajú opúšťať krajinu, proste prišli na naše územie, možno za nákupmi (vyslovené s pobavením), ale faktom zostáva, že proste to bolo nelegálne prekročenie hranice, síce administratívne, ale ako uvádzam to skôr ako vtipnú historku, ako nejaký reálny problém.
A preto sa snažíme, pretože naša hranica, ochrana našej hranice je naša zodpovednosť voči ostatným členským štátom. Keď bol na našej hranici luxemburský minister, vtedajší Luc Frieden, povedal jasne: "Toto je aj luxembursko-ukrajinská hranica. A Slovensko aj cez peniaze z Európskej únie, ktoré im dávame všetci a všetci daňoví poplatníci, chráni naše územie." Čiže my ochranou našej hranice chránime aj územie Luxemburska, aj Francúzska, aj Nemecka, aj Rakúska.
Ale tú istú úlohu má pred sebou aj Grécko, aj Taliansko. Bezpochyby majú omnoho dlhšiu hranicu vonkajšiu, ešte k tomu námornú, to všetko sedí. Ale ako som už viackrát povedal, niekedy je to výhoda mať skvelý turistický ruch a niekedy je to nevýhoda, lebo s tým prichádza aj zodpovednosť.
Ale prečo v posledných troch rokoch klesla operácia v Stredozemí desaťnásobne aj čo do počtu ľudí, pre mňa nemá žiadne vysvetlenie. Chceme byť solidárni? Podporiť aj z našich rozpočtov, aby tá ochrana hranice južnej bola ešte silnejšia? Sme, tuším, všetci za. Všetci sme za. Tak ako oni prispievajú na našu hranicu, my sme ochotní prispieť aj na južnú.
Nakoniec, Slovensko prispieva na ochranu morskej hranice. Ja neviem, či viete (rečník si odkašľal), ale existuje (rečník si odkašľal), prepáčte, existuje agentúra Frontex, ktorá je určená ako európska agentúra pre ochranu vonkajšej hranice Európskej únie a štátov Európskej únie. Slovensko od roku 2008 poskytuje do tzv. tool boxu, teda do šuflíku nástrojov Frontexu, každý štát má niečím prispieť – niekto ľuďmi, niekto autom, my sme prispeli lietadlom aj s celou logistikou. A tak pravidelne každý rok minimálne na pol roka naše lietadlo aj s ôsmimi policajtmi, aj s tou logistikou odíde strážiť niektorú časť morskej hranice. Najčastejšie strážievame Gibraltarskú úžinu, kde naše lietadlo identifikuje pašerácke lode, odovzdáva ich vlastne pobrežnej stráži a pravidelne lieta vlastne nad morským územím. Slovensko, vnútrozemská krajina, prispieva, lebo to je na naše náklady. To znamená, každý sme ochotný prispieť k tomu, aby to bolo kvalitnejšie. Ale ak máme urobiť nejakú zmenu a má to mať nejaký význam, nemôžme vypísať bianko šek, pozvánku, prosím, príďte všetci.
Ak dneska nám navrhujú 319 migrantov, my to predsa každý rok robíme, my každý rok presídlime 300 ľudí. Prijmeme ich na Slovensko, ošatíme, vyliečime, dáme im základné vzdelanie, na to, aby sa mohli pohybovať, a odovzdáme ich do cieľovej krajiny. Každý rok Slovensko tieto náklady znáša. A vždy to berieme, vždy z tej rizikovej časti.
Keď sme začínali s týmto programom, to bolo proste, boli to Palestínci z územia Iraku, teraz sú to aj Sýrčania. A vždy ich presúvame do krajín, kde nakoniec ostanú, kde budú presídlení, a na naše náklady celý tento program realizujeme. Za to sme dostali aj niekoľko, samozrejme, ocenení. Ale ak dneska z tých 20-tisíc vychádza tu 1,6 % tých 319, čo to bude z 20-ch miliónov? Tristodevätnásťtisíc? Sa rozhodneme, že dáme pozvánku, tak sa nám neutopí 1700 ľudí, ale možno 17, možno 170-tisíc, lebo dáme bianko šek pašerákom, že nech sa páči, čím viac ich budete dopravovať do Únie, tým viac ich budú prijímať.
To predsa nebolo naše zlé rozhodnutie v minulosti, že sme prestali strážiť hranicu a prestali sme sa zaoberať tým. My sme tvrdo bojovali, aby sme mali kvalitnú readmisnú zmluvu s Ukrajinou. Stálo nás to veľa síl, veľa energie a veľa peňazí, ale dneska je jasné, že každého nelegálneho migranta vieme vrátiť na Ukrajinu bez väčších problémov. Sú ľudia, ktorých odvezieme aj lietadlom domov. A to isté platí teraz, nechcem kritizovať jedného z našich susedov, ktorému desiatky tisíc migrantov prúdia cez hranicu rovnako dlhú ako našu.
Proste to je otázka, že si každá krajina má splniť svoju domácu úlohu. Máme sprísniť azylový režim. Nie v tom, že či teda, tak ako povedal správne pán poslanec Mikloško, že či nepustíme prenasledovaného kresťana. Jasné. Veď my sme medzi Sýrčanmi prvé čo hľadali, boli kopskí kresťania. To je prvé, čo sme hľadali, aby sme ich mohli vlastne prijať.
Ale čo je najzákladnejšie? Sú krajiny, ktoré považujeme za bezpečné. Sú to krajiny, ktoré pristupujú, sú v prístupovom procese do Európskej únie, tak musíme jasne povedať, títo občania nemôžu žiadať o azyl. Tak ako ani my nemôžeme žiadať o azyl v Belgicku, pretože sme členmi Európskej únie. To je smiešne. A to sa dnes bavíme o 150-tisíc migrantoch ročne, z krajiny, ktorá pristupuje do Európskej únie. To je vec, ktorú musíme jasne obmedziť a povedať: nie, ľudia z krajiny, ktorú považujeme za bezpečnú, jasnú a demokratickú, nemajú právo požiadať o azyl, lebo to je jasná špekulácia. A tým dáme jasný signál, že nemá význam cestovať. Môžu existovať osobitné prípady, ktoré budú riešiť veľvyslanectvá priamo v tom mieste a ktoré nám dajú jasné echo, že tu treba zakročiť. A to budú výnimky, to bude jeden zo 100-tisíc.
A potom musíme urobiť naše vysunuté pracoviská v krajinách, odkiaľ najčastejšie cestujú. Musíme investovať peniaze do tých krajín, aby sa stabilizovali. To je pre Európu určite lacnejšie ako prijímať migrantov, ktorí sú čisto ekonomickí, a my musíme, áno, jasné, pod falošnou solidaritou urobiť, že: viete čo, všetci si to musíte prerozdeliť. Ale oni nakoniec na Slovensku nemajú chuť zostať. Nie preto, že by tu bolo horšie ako v ich krajine, ale preto, že tu nikoho nemajú.
Tá migrácia aj Slovenska, ak si spomínate, prvé vlny po prvej vojne smerovali do miest, kde Slováci boli. Presne keď si spomeniete jedného z najznámejších Slovákov Andyho Warhola, ktorý sa už narodil síce v Amerike po dvoch mesiacoch od príchodu rodičov, ale rodičia išli za svojimi blízkymi. Keď si pozriete krstný list Andyho Warhola, tak sú tam susedia, ktorí pôvodom boli z dedín, odkiaľ pochádzali ich rodičia. Čiže išli za známymi, ktorí im pomohli, ukázali im miesto, tu musíte robiť, tu vám vybavíme prácu. Takýmto spôsobom toto funguje. Lebo bez jazyku, bez ničoho, tiež sa nevedeli v tej krajine orientovať. My dokonca nemáme ani mešitu. To znamená, sú veci, ktoré základne chýbajú v základnej výbave infraštruktúry človeka, ktorý chce realizovať svoj život podľa svojich predstáv. Preto ak existuje desiatky rokov nejaká menšina alebo nejaká kultúra, tak sa na ňu budú naväzovať. To je snehová guľa, to fakticky aj platí.
Preto veľmi obozretne musíme pristupovať k tomuto návrhu. Súhlasím s tým, že nebolo to správne hlasovanie, myslím si, že si to dneska uvedomujú, a myslím, že ešte budeme vyvíjať jasne aj iniciatívy k tomu, že takáto iniciatíva nemôže prejsť, pretože po prvé, viacej ľudí by zomrelo na mori, evidentne, pretože pašeráci sa nebudú pozerať na to, čo my prijímame. Oni všetkým povedia: Európa dala zelenú, poďte všetci na lode.
Po druhé, nemôžete nútiť niekoho byť v krajine, v ktorej byť nechce. To je proti pravidlám voľného pohybu, to sa ani nedá urobiť. To rozbije Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu na tri doby. Tak načo robíme opatrenie, o ktorom vieme dopredu, že bude neúspešné? Je to proste politický populizmus.
A po tretie, ak chceme, aby vo všetkých európskych krajinách vyhrali extrémisti, tak treba ten návrh podporiť, lebo to by sa určite stalo. My trpíme za predchádzajúce rozhodnutia. V Líbyi je nestabilná situácia? A kto k nej prispel? Kto k nej prispel? (Reakcie z pléna.) No však, iste, že Slovensko nie. Ale ak potreboval vtedajší prezident nemenovanej krajiny proste si odmerať, že kto je väčší? A bolo vybavené. Je tam teraz viacej demokracie? Majú tí ľudia viacej ľudských práv? Sú bezpečnejší? To sú presne tie veci.
A my nemáme tú povinnosť solidarity k tomu, negatívnym rozhodnutiam z minulosti. Musíme o nich hovoriť. Musíme o nich hovoriť, aby sme neurobili ďalšie zlé rozhodnutie, ktoré o 10 rokov bude nezvratné. A tam je veľmi dôležité proste prehovoriť a mať spoločné stanovisko. Nakoniec parlamentná diplomacia dokáže urobiť práve teraz veľmi veľa. Pretože európske parlamenty dokážu zasiahnuť do tohto procesu. Samotné parlamenty národných štátov. Čiže myslím si, že aj tu bude priestor na to, aby vyslal sa jasný signál, že toto je iniciatíva, ktorá je nepremyslená, nedokončená a nemá pozitívny výsledok garantovaný. Naopak, musíme o tom ešte veľmi intenzívne hovoriť, aby vôbec, keď chceme niekomu pomôcť, tak to musíme mať omnoho lepšie pripravené. Omnoho lepšie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Veľmi stručný budem iba v tomto prípade. Ide vlastne iba o urobenie poriadku v adresách, povedané jednoducho, a aj možnosť, aby všetky záchranné zložky, ale aj ďalšie inštitúcie mali jasné, že sa jedná o ulicu v danom meste. Lebo už sa stalo viackrát, že sanitka poslaná na, dajme tomu, Piešťanskú ulicu nešla do Hlohovca, ale išla do Trnavy. A toto je tá základná vec, ktorú vlastne elektronický systém adries bude registrovať.
Ďalej Slovensko je vo veľkom vývoji, to znamená, pravidelne pribúdajú ulice, menia sa, či už mená alebo ich číslovanie pre pribúdanie novej výstavby. Práve tento elektronický systém adries nám umožní, aby sme boli neustále online a dokázali vlastne pružne reagovať na potreby vývoja jednotlivých obcí a miest a aj zabránili akémukoľvek zamieňaniu nielen vo vzťahu k bezpečnostným zložkám, ale samozrejme aj v prípade vybavovania štandardnej štátnej agendy.
Ďakujem pekne za podporu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1627 z 12. marca 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 579 z 30. apríla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 402 z 28. apríla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením 227 z 23. apríla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo máte spoločnú správu pred sebou.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto, hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 11 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 235 z 5. mája 2015. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Skončil som.

Ďakujem, pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, za udelenie slova v rámci rozpravy. Vážený pán podpredseda vlády, minister, vážené kolegyne, kolegovia. Pán minister je prekvapený, že vystupujem k tomuto bodu. Hneď ale musím poďakovať za ten čl. 2, 3, neviem, ktorý to rieši, občianske preukazy a ich prevzatie, ktorý je už dlhodobý problém. Ťažko choré osoby museli ísť na políciu a prevziať občiansky preukaz, lebo tam nebolo možné zastupovanie.
Ale vrátim sa k tomu pôvodnému návrhu v tom čl. I, register adries. Ja som rátal s tým, keďže som uvidel, že vláda pripravuje takýto zákon, tak som sa potešil, lebo dlhodobo máme na Slovensku problém s týmto, s týmito adresami, čo sa týka presnosti a hlavne zastižiteľnosti nie až tak fyzických osôb, ale aj tých, predovšetkým právnických osôb. Ja som myslel, že to bude trošku taký širší zákon. Toto rieši predovšetkým, čo, pán minister, ste povedali, že rieši hlavne úlohy alebo veci pre záchranné zložky.
Ale ja by som chcel povzbudiť ministerstvo, pána ministra aj, ale to už asi dorieši nasledujúca vláda, ale treba si to pamätať. Na Slovensku máme dlhodobý problém s doručovaním na adresy, hlavne u právnických osôb. Adresy sú nepresné alebo adresy sú neaktuálne. Predovšetkým živnostenské úrady sú tie pri podnikateľoch, ktoré kontrolujú a majú kontrolovať adresy, ale veľká časť právnických osôb je registrovaná práve na ministerstve vnútra. Ono sa to robí tak, že podpíše sa nájomná zmluva, vybaví sa zápis do konkrétneho registra. Nájomná zmluva buď skončí, alebo sa vypovie, a tá právnická osoba už je v čudu. Síce je nejaká adresa, ktorá bola aktuálna a platná pri zaregistrovaní tejto právnickej osoby, ale potom šumafuk, tá adresa už nie je platná, keď niekde neplatí nájomnú zmluvu, alebo proste je tu nejaká garáž, alebo neviem, nejaká ďalšia budova, ktorá asi tuto niekde, nejaká zhorela, vyhorela chata, je tam nejakých 200 firiem zapísaných do Obchodného registra, že tam majú sídlo, pred likvidáciou alebo konkurzom.
Čiže ja by som chcel nabádať možno už aj terajšiu vládu, aby s tým začala robiť, lebo však budeme prerokovať za týždeň civilné kódexy, kde stále budeme zápasiť s tým, že čo s doručením, keď je adresát neznámy alebo nezastihnutý na tej adrese, ktorú má vedenú v konkrétnych registroch, alebo aj fyzická osoba v konkrétnom registri.
Daňový úrad to vyriešil veľmi jednoducho. Tam je elektronická korešpondencia, keď niekto chce si dopisovať s verejným úradom, tak má sa zaregistrovať a basta. Čiže nie som z toho nadšený, že jeden rezort si to takto vedel vybaviť a ostatné rezorty, ostatné zložky štátnej správy toto nemajú, alebo nevedia s tým sa vysporiadať. Nie každá osoba, nie každá právnická osoba bude mať, fyzická osoba, právnická osoba bude mať, ale budeme ju vedieť donútiť, aby mala elektronickú adresu na doručovanie, ale nie pri takých úkonoch, ktoré sú bežné. Ale určite by sme mali dávať pozor a možno aj rozšírením tohto zákona, že by sme zaviedli taký register adries, ktorý by mal v prvom rade na ťarche toho, kto zadá svoju adresu na základe registra adries, že keď nie je zastihnuteľný na tejto adrese, tak by tam mohla platiť fikcia doručenia akýmkoľvek spôsobom akéhokoľvek rozhodnutia. Lebo nie je normálne, že my máme, či súdne alebo aj rozhodnutia v správnom konaní zdĺhavo nesprávoplatnené alebo nevieme ich dokončiť, tieto konania, lebo adresát je na tej adrese, ktorú zadá, nezastihnuteľný alebo neznámy.
Tu chcem apelovať ešte aj na ministra vnútra, lebo predovšetkým živnostenské registre by mohli kontrolovať aj aktuálnosť adries, aj s možnosťou výmazu týchto podnikateľských subjektov z registra, keďže adresa, ktorú zadali živnostenskému úradu, je fiktívna.
Čiže, pán minister, poprosím vás, aby ste v krátkosti reagovali na toto, že aké sú úvahy. Lebo hovorím, že daňový úrad, finančná správa toto vyriešila. Ale, dobre, to je špecifické konanie. Daňové konanie je predsa len špecifické. Ale ostatné konania, ktoré sú prierezom so všetkými štátnymi orgánmi alebo aj orgánmi územnej samosprávy, tých sa to bytostne týka, že to spomaľuje konanie alebo znemožňuje konanie, lebo tá adresa, ktorá je niekde zadaná, nie je správna alebo nie je už aktuálna. Ale my tu predsa len nejakú adresu, nejaká tá osoba musí mať, či to je fyzická alebo právnická.
Ďakujem pekne.

Veľmi kratučká faktická poznámka, ale plne súhlasím s predchádzajúcim príspevkom, že naozaj v adresách je neporiadok, za čo si môžu aj firmy, ktoré sa rušia, krachujú, menia svoje názvy. Už sú iné, podnikajú v tých oblastiach, kde skrachovali, a zase ľudí okrádajú. A tak ďalej a tak ďalej. Čiže toto s tým trocha nesúvisí, ale s tým poriadkom adries súvisí, no.
A tá nie celkom japná poznámka súvisí s tým, že máme tu veľa aj tzv. schránkových firiem, ktoré nikto nevie, kde sú poriadne, a toto by mala byť úloha naozaj daná cez nejakú šifrovú službu na naše rozviedky, na naše diplomatické úrady, na SIS-ku, aby proste zistili, kde tieto tisícky možná stránkových firiem existujú, kde sa dá na nich obrátiť, kde sa dá napísať list, kde sa dá o niečo požiadať, kde sa dá žiadať, aby zaplatili faktúru, alebo nezaplatili faktúru, keď nedostali, nezaplatili, nežiadali DPH, keď nedostali zaplatenú faktúru. No, je to troška od veci, ale súvisí to s tým, že je neporiadok v adresách a neznámosť, tajomnosť, mystičnosť schránkových firiem.
Ďakujem.

Ďakujem za faktickú poznámku, lebo fakt som na túto vec zabudol. Musíme používať správne pojmy. Schránková firma by nemala byť problém, lebo od toho je schránková, že aspoň má nejakú schránku, a tá schránka mala byť platná. To sú rôzne budovy, kde to je, ako hovorím, že Office house, že tam zaregistrujú, ale je aspoň nejaká informačná alebo recepčná služba, že je im kde doručiť a je možné doručiť aj zásielky, ktorú musí podpísať zodpovedná osoba. A keď je to nejaká normálna schránková právnická osoba, že aspoň tú schránku má. Ale tu sa bavíme, čo vy ste povedali, pán poslanec Mikloško, to sú schránkové firmy, ale už aj bez schránok. Čiže to sú firmy, také právnické osoby-bezdomovci, a to je ten najväčší problém.

Len veľmi stručne, pani predsedajúca. Pán poslanec Gál, áno, pripravujeme aj túto verziu, aby ste vedeli, ako register právnických osôb, ktorý by bol vlastne akousi nadstavbou pre jednotlivé špecifické registre, ako je register obchodný, ale platil by generálne, určité všeobecné pravidlá. V spolupráci so Štatistickým úradom sa to deje, kde je takisto. Aj mimovládne organizácie žiadajú niečo, prečo som bol, keď som bol prvýkrát minister, veľmi kritizovaný v tomto priestore, keď sme chceli urobiť register občianskych združení, pretože zo 60-tisíc, či koľko ich je, je v podstate 40-tisíc nefunkčných a slúžia ako schránky na niekedy aj pranie peňazí. Tak dneska už aj mimovládne organizácie sa rozhodli, že chcú v tom urobiť poriadok. Čiže malo by byť vlastne také globálne urobenie poriadku vo všetkých firmách, ktoré sú alebo nie sú živé, a potom vlastne s pravidelným každoročným, povinnosťou kontaktu so štátom, že žijem. A tí, čo vlastne kontaktovať sa nebudú a nepotvrdia adresu, tak samozrejme tým pádom budú automaticky vymazávaní. Lebo keď chcete mať právnickú osobu ľubovoľného charakteru, od nadácie, občianskeho združenia, podnikateľský subjekt, musíte mať aspoň toľko času, že raz za rok vlastne ohlásite, že sme živí, chceme byť funkční, síce sme nevykonávali žiadnu činnosť, ale možno budeme o dva roky, ale stále existujeme, sme na tej adrese, prijímame doručenky. Čiže na tom pracujeme. Je to aj trošku komplikovanejšie, trošku náročnejší proces aj drahší, ale verím, že ho čoskoro budeme schopní aj vám predstaviť.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, tu budem takisto stručný. Hovorili sme o tomto zákone. Je to vlastne ďalší zákon zo série zjednodušenia života občanov Slovenskej republiky, aby mohli komunikovať o všetkých dátach, ktoré majú zapisované v slovenských matrikách, cestou elektronických služieb. Čiže je to vlastne rozšírenie elektronických služieb, vybavenie si agendy z pohľadu domova.
A na dôvažok ešte by som povedal, že prepojenie jednotlivých matrík umožní, aby mohla jednotlivé zápisy vykonávať aj matrika, ktorá nie je miestne príslušná. Mnoho Slovákov žije v iných mestách ako vlastne stále má vedený trvalý pobyt, čo ich vlastne tlačilo k tomu, aby neustále cestovali a míňali svoj čas, míňali svoje peniaze. Snažíme sa všetky elektronické služby upraviť tak, aby ich bolo možné vykonávať aj v miestach, kde originálne nie sú miestne príslušní práve tým, že to elektronické prepojenie bude existovať a budú môcť byť tieto služby lepšie využívané. Toľko v úvode k tomuto zákonu.
Ďakujem pekne za podporu.
Ešte jednu vetu poviem. Po tomto mal nasledovať zákon o archívoch, ale podľa dohody sme sa dohodli, že vlastne bude presunutý na september, a dovtedy bude čas na jeho ďalšie zmeny.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rad Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákon, tlač 1425, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1628 z 12. marca 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 580 z 30. apríla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 228 z 23. apríla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo máte spoločnú správu pred sebou.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládneho návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1425, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe prednesených v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 236 z 5. mája 2015. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu ihneď po ukončení rozpravy k nemu a zároveň po ukončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Predložený návrh reaguje predovšetkým na výsledky výkonu štátneho požiarneho dozoru a na ďalšie poznatky, ktoré vyplynuli z aplikácie zákona v ochrane pred požiarmi.
Návrh zákona na rozdiel od platného stavu osobitne upravuje práva a povinnosti právnických osôb v tejto súvislosti a podrobnejšie sa ďalej ustanovujú podmienky získania odbornej spôsobilosti preventivára požiarnej ochrany, technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany. Predložený návrh zavádza aj podmienky na uznávania odbornej kvalifikácie na vykonávania činností preventivára požiarnej ochrany obce a ďalších funkcií, ktoré som pred chvíľou spomínal.
Návrh zákona je v súlade s koncepciou Celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov hasičských jednotiek na území Slovenskej republiky, ktorú schválila vláda a ktorú teraz napĺňame po jednotlivých obciach.
Súčasťou zákona sú aj súvisiace zmeny v zákone o Hasičskom a záchrannom zbore a zákone o správnych poplatkoch.
Myslím si, že je to presne v súlade s tými úlohami, ktoré máme pred sebou na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky voči živelným katastrofám, ochrane pred požiarmi a po ktorých by sme mali byť lepšie pripravení na zníženie potenciálne hroziacich škôd.
Ďakujem pekne za podporu.