51. schôdza

Poslanec Poliačik.

Pán kolega, ja vám popravde nerozumiem. Naozaj nie. Lebo pri Mariánovi Kvasničkovi alebo pri Štefanovi Kuffovi v zásade tú motiváciu nejakú pre neštandardné riešenia viem čítať. Oni sú teda svojskí chalani aj jeden, aj druhý, môžu mať svojské videnie sveta, ktoré im umožňuje, vlastne aj každému z nás na chvíľu opustiť tú hru a zahrať proste ten svoj vlastný punk.
Ale od vás po tých hodinách rozhovorov, čo sme my dvaja strávili spolu, o tom, kto akú hru hrá a ako to treba spraviť, kto s kým sa má spojiť, aby sme naozaj ťahali za jeden koniec po tých nočných rokovaniach, ktoré tu boli, po tých kávach, čo tu boli vypité, by som naozaj nečakal, že dokážete tak neprezieravo, tak neprezieravo zasiahnuť do tak jasne čitateľného procesu. Ten proces bol jednoduchý, Váhostav zasadil vládnej strane ranu. Premiér Fico si myslel, že podhodí kosť opozícii, na ktorej sa prehryzie, pohryzie, poháda a zaskočilo ho, že zrazu hádky neboli, že zrazu ešte aj tá SaS-ka, ktorá dva roky, dva a pol trvala na tom, že má právo nominovať človeka na predsedu NKÚ, ustúpila a opozícia hovorila ako jeden muž.
A zrazu sa z hmly vynorí veľký predseda Frešo a hentí dvaja chalani s ich nominantkou a pán predseda Fico si môže mydliť ruky. Uvedomte si, v akej ste situácii. Vy tu obhajujete niečo a sekunduje vám poslanec Martvoň.

Pán poslanec Abrhan.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Frešo, nuž musím sa priznať, že som očakával, že na úvod vášho vystúpenia vystúpite s tým, že prehlásite, že ste v konflikte záujmov preto, lebo vy ste zároveň aj predsedom vyššieho územného celku bratislavského a viete, že NKÚ okrem verejných financií v kompetencii jednotlivých ministerstiev kontroluje aj samosprávy, a teda aj vyššie územné celky.
Toto pochopila, pochopili aj poslanci SMER-u. Aj SMER preto povedal, že nie je možné, aby nominant SMER-u kontroloval vládu SMER-u. A preto som čakal, že vy toto poviete, že je jasné, že nemôže nominant SDKÚ kontrolovať predsedu SDKÚ vo vyššom územnom celku, že to aspoň priznáte, že v tomto ste v konflikte záujmov.
Druhá vec, ak hovoríte a obhajujete, ja vám to právo neberiem, že Karol Mitrík je podľa vás najlepší kandidát na predsedu NKÚ, sa pýtam, že pred podaním kandidatúry čo ste pre tohto najlepšieho vášho kandidáta urobili? Koľko klubov ste oslovili? Koľko poslancov ste oslovili, ktorým ste predstavili tohto kandidáta?
A ak hovoríte, poslednú vec, ohľadom kritérií, že povedzme si a hľadajme podľa toho, nuž musím povedať, že v máji 2013 jediným vaším kritériom pre voľbu predsedu NKÚ bola verejná voľba a na tom ste trvali. A preto sa pýtam a prosím vás, už mi odpovedzte na tú otázku, či budete aj teraz trvať na verejnej voľbe, a ak neprejde verejná voľba tak, ako v máji 2013, či budete požadovať a či stiahnete túto kandidatúru.

S reakciou na faktické pán poslanec Frešo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za všetky tie poznámky. Tak najprv taká technická záležitosť ohľadne toho, kto kontroluje župy a vôbec samosprávu. Tak každý rok, kolegovia, pán kolega Hraško, pán kolega Abrhan, bez nálezu, môžete si to prezrieť roky dozadu, s týmto nie je problém, lebo to robiť vieme. To znamená, vieme robiť tak, aby nám NKÚ nemuselo nič vytknúť.
To ďalšie, čo chcem povedať, je podľa mňa asi najdôležitejšie aj z toho, čo povedal pán kolega Poliačik. Ten náš rozdiel sa skutočne, Martin, týka toho, že sa pozeráme na to tak, ako to vyzerá roky ďalej. Nie, či tu pán kolega Martvoň sa ma zastane, alebo nie. Nie podľa svojho momentálneho pocitu a nie podľa toho, že či tá alebo oná, alebo to, alebo ono gesto teraz zaznie. Veď naozaj vyberáme niekoho na dlhodobú, dlhodobé riadenie inštitúcie, ktorá kontroluje aj samosprávu, regionálnu správu, aj centrálne inštitúcie, skrátka a dobre, tie kritériá, ktoré som vymenoval, považujem za veľmi podstatné. A stále ako keby nebolo tomu rozumieť, že sú dôležitejšie, ako nejaký politický handel. Dokonca si myslím, že sú tak dôležité, že sa to bude mimoriadne ťažko, mimoriadne ťažko odmietať. To už neviem viackrát zopakovať. Ja som presvedčený, že tá voľba by bola správna.
K veku, to už je, skutočne je trochu trápne, lebo predsa len KDH samotné, keď navrhovalo 69-ročného Milana Kňažka na post primátora, tak si myslím, že by nemalo mať problém ani so 69-ročným pánom Mitríkom.
A k tomu, čo si, Eugen, hovoril, že schvaľovalo aj, samozrejme, štátneho tajomníka, aj šéfa SIS, ale o dôvere k štátnemu tajomníkovi a šéfovi SIS, to je zasa niekoľko tried rozdiel. Proste je to post, ktorý musí byť totálne dôveryhodný pre všetkých ministrov, šéf SIS.
A ja len o jednu vec prosím, fakt sa na to pozrite tak, ak Karola zvolia, tak Karol bude dobrým šéfom NKÚ. Nič viac, nič menej.

Kolegyne, kolegovia, teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mičovský a pripraví sa pán poslanec Beblavý.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ťažko už obohatiť túto diskusiu o niečo originálne, takže skôr len tak si spomeniem na jednu vec, ktorá sa mi veľmi páčila, taká nepodstatná, ale milá, kolega Viskupič si spomenul v istej chvíli na jednu báseň, báseň Miroslava Válka. Ona má len tri odstavce, volá sa Šach a naozaj si myslím, že sa jedná o jednu geniálnu báseň, ktorá v tých troch odstavcoch vystihuje všetky základné problémy života. Je tam hra i práca, je tam láska, je tam strach o lásku, je tam nenávisť, je tam zrada. A myslím, že použil túto báseň veľmi vhodne. Tá tretia strofa je veľmi presná. "Napokon sa to všetko zvrtne na zákone, že silu umu zdolá sila zrád." A potom ďalej, "v partii často..."
Naozaj si myslím, že to vystihol majster Válek a že to vystihol aj kolega Viskupič. Možno menej poetické bude zaspomínať si na poker. Na hru, pri ktorej sa hrá neodkrytými kartami. Oni sa rozdajú, každý má kamennú tvár, čosi si myslí, nikto nevie čo. A potom príde tá chvíľa pravdy, že sa tie karty odkryjú, a zrazu zistíme, kto je ten víťaz. Táto situácia to celkom pripomína, pretože zajtra sa karty odkryjú, ale jednotliví hráči už vedia, čo majú na ruke, kto má full hand, kto má slabú kartu a kto má štyri esá.
Skúsme si povedať základné pravdy o tejto dnešnej situácii. No tá prvá pravda vôbec nie vznešená, ale pravda je tá, že naša spoločnosť je strašne ničená korupciou. To, čo sa deje, presahuje nielen dobový priemer, ale normálnu situáciu, v ktorej by sme pripustili, že neexistujú aj také veci, ako je korupcia, zločin, ako je podvod a nepoctivosť, ale vždy ako na okraji. A len by sme sa zmierili so situáciou, že tieto negatíva nevytvárajú okraj spoločenského diania, ale, žiaľ, často máme pocit a vôbec neni oprávnený, že sú uprostred.
Tým vôbec nechcem povedať, že jedine SMER je ten, kto ničí túto krajinu. Určite by sa dalo hovoriť o dlhodobom vývoji, ktorý končí v dnešných časoch alebo sa dostal do dnešných časov, keď tá miera nepoctivosti z najvyšších miest, teda v štátnej korupcii, presiahla všetko, čo sa dalo považovať za ako-tak normálne. Toto už nie je normálne a my to všetci vieme. Je to veľká pravda o dnešnej dobe, že štátna korupcia prerástla našu krajinu. Smutné poznanie a som presvedčený, že všetci máme chuť s tým niečo urobiť. Ak nie všetci, tak aspoň väčšina, pretože, štatisticky vzaté, musíme mať záujem, aby sme žili v krajine, kde naše deti chcú zostať. Často sa to hovorí, že sa bojíme, že tu nebudú chcieť zostať, pretože tie faktory sú príliš znechucujúce. To je tá prvá nevznešená pravda o našej krajine.
Tá druhá je, že za 9 mesiacov sú parlamentné voľby. Kto za tejto situácie má záujem, aby sa na miesto predsedu Najvyššieho kontrolného úradu dostal človek, ktorý nebude ani modrý, ani červený, nebude pozerať ani vľavo, ani doprava, ale bude si konať svoju povinnosť. Myslím si, že záujem, tak ako mu to, predsedovi, môže mať každý, kto má záujem na poriadku v tomto štáte a, naopak, takéhoto predsedu sa musí báť každý, kto nemá čisté svedomie. Kto je to, kto nemá čisté svedomie? Kto sa bojí a kto potrebuje zameniť si v tom pokri, ktorý tu hráme, ospravedlňujem sa za to prirovnanie, ešte falošnou kartou, aby mohol, hoc mal slabú kartu, s ňou zvíťaziť. Falošný hráč. Kto to je?
Tretia pravda o tejto situácii, možno tá najdôležitejšia je vlastne úplne jasná, je to axióma, ktorú nikto nespochybní, jediný, kto má možnosť túto hru naozaj vyhrať, ovplyvniť a zariadiť už teraz, aby bolo všetko jasné, je vládna strana SMER. Neraz ste to tu spomenuli. Je to fakt, na ktorom sa nedá absolútne nič zmeniť. Ak je to fakt, na ktorom teda asi zhodneme, pretože matematika nepustí, tak potom sa môžeme pozrieť vlastne na ten spôsob rozmýšľania našich kolegov v SMER-e. Oni vlastne tých možností nemajú až tak veľa. A myslím, že zakončím niečím, čo vlastne je nádejné a čo vlastne pozitívum z týchto negatívnych vecí, ktoré sme tu dnes pospomínali. No skúsme sa pozrieť na tie ich možnosti.
Tá prvá je, že vo funkcii predsedu NKÚ ostane ten spomínaný Mečiarov pohrobok a bude nadsluhovať nie tri, ale ešte aj štvrtý rok. Môžu tak kolegovia v SMER-e rozmýšľať? Myslím, že nie, že toto môžeme vylúčiť, pretože tu predsi v marci sa môže stať niečo, neviem odhadnúť pravdepodobnosť, že už nebude mať osemdesiattrojka 83 hlasov a že o predsedovi NKÚ by mohol rozhodnúť, pokiaľ by teda to miesto sa neobsadilo touto voľbou, už niekto iný, a to nemusí byť možnosť tá najprijateľnejšia. Takže túto variantu by som si dovolil, keď tak zarozmýšľam a snažím sa vcítiť do ich myslenia, asi dopredu vylúčiť. No možno by bolo správne, tak ako sa to tu zdôraznilo, jednoznačne sa pridať k tej šesťdesiatke a povedať si áno, logika velí, niet čo rozmýšľať. Ale tu je tá otázka, či tento spôsob rozmýšľania neohrozí tie skryté vody, do ktorých nevidíme a ktoré možno podmývajú zákonnosť v tomto štáte, ktoré podmývajú aj vieru v to, že je to štát spravodlivý.
Tretia možnosť je tá, ktorá ako keby bola veľmi pravdepodobná, vyplýva to aj z rečí môjho predrečníka, ako keby to už boli nejaké veci utrasené, zvoliť jedného z tých, ktorí majú tú malú podporu. Nikto nespochybnil legitímnosť týchto návrhov, naozaj v tejto veci je asi zhoda, to, že sa, kolegovia Štefan Kuffa, pán Kvasnička, pán poslanec Kvasnička a pán poslanec Frešo, že sa tak často vaše mená spomínajú, nuž všetci sme si strojcami svojho osudu, všetci sme sa sem dostali na kratučkú dobu, aby sme zastupovali s najlepším úmyslom hlasy našich občanov a boli ich hlasmi. Ja, ja vám nezávidím, obdivujem možno istotu, s akou ste tu vystúpili, každý ste zvolili iný štýl, ale priznávam sa, asi by som nedokázal vo vašej situácii pôsobiť sebaisto, presvedčivo, možno ste použili až príliš veľa slov, možno ten príval slov má niečo prehlušiť, ale viete, neprehluší podľa mňa jednu vec. Bez toho, aby som si nárokoval, že niekedy budem vidieť do vášho myslenia, neprehluší to, že sa už asi nikdy nezbavíte tieňa podozrenia, že to nebolo, že to naozaj nebolo v poriadku a že čosi za vašimi nomináciami, ktorých oprávnenosť nikto nemôže spochybniť, muselo byť. Mne by sa nechcelo odchádzať raz z tejto siene zákonnosti s takýmto pocitom, ale sme dospelí ľudia, všetci si zvolili svoju taktiku, možno je to tak aj napokon logické a štatisticky správne, že vždy existujú hlavné prúdy rozmýšľania a vždy v každej spoločnosti sa nájdu aj tie okrajové, dostali ste sa na okraj, aj keď možnože už zajtra to bude všetko inak a z okraja bude centrum. Pán poslanec Frešo to možno tak skoro naznačil, ale to je, ozaj až zajtrajší deň odhalí tie karty, ktoré máme pri tom pokri rozdané.
A teraz to, čo myslím, že je to veľmi pozitívne a dobré, a čo teda môžeme považovať za prínos, ktorý sa dá z tejto situácie vyťažiť. To je práve rozhodovanie SMER-u. Naozaj nemusíme im to závidieť, nie je to ľahká situácia, ale, kolegovia v SMER-e, máte v tejto chvíli obrovskú možnosť, veľmi pozitívnu príležitosť dokázať, že všetky tie reči, o ktorých ste dnes tak úmyselne vyhlásili, že sú rečami roztrasenej opozície, ktorá už nevie, kam by sa vlastne vo svojej biede schovala, a chytá sa aj slamky, vy máte možnosť dokázať, že tá opozícia sa hlboko, hlboko mýli a že naozaj si zvolila terminológiu a argumentáciu, ktorá je vám na míle vzdialená. A v tom je, kolegyne, kolegovia z vládnej strany SMER, vaša obrovská príležitosť a možno, by som povedal, jedna z posledných v tomto volebnom období, doslova strhnúť na svoju stranu nie percentá voličov, ale svedomie národa, že vy to naozaj myslíte lepšie, ako vám to opozícia tak často v týchto posledných hodinách pripomínala. Ako to urobiť? No veľmi jednoducho. Keď sa zajtra tie karty odkryjú, my musíme zistiť, ak teda máme povedať, že to týmto smerom budete viesť, my musíme zistiť, že ste úplne logicky poslúchli hlas väčšiny opozície, že ste sa rozhodli dodržať svoje slovo a že ste si povedali, že nám tie karty teda pekne z rúk vyfúknete a ukážete, že ste lepší, ako sme si to všetci až do tejto chvíle mysleli. Ja by som navrhoval, aby ste túto možnosť nezahodili. Pretože ak sa rozhodnete po tom všetkom, čo tu zaznelo, k tým 60 hlasom pridať 83 svojich, bude zvolený zajtra predseda Najvyššieho kontrolného úradu 143 hlasmi. Možnože tam nejaké budú posuny, nikto nebude nikdy vedieť, kto presne z nás, to sa asi nedá a je to možno aj nieže dobré, ale keď je tajná voľba, tak je tajná voľba, ale to základné odčítanie, ako ste sa rozhodli napriek nejakým štatistickým odchýlkam, bude úplne zreteľné. Ak tam bude 84, či 86 plus-mínus, tak ste zlyhali. Tak ste svoje veľké reči o tom, aká je opozícia mizerná a ako to vy myslíte dobre, vlastne sami zlikvidovali a ich pravdivosť, ich hodnovernosť potlačili.
Pokúsil som sa v tomto krátkom zamyslení naozaj rozmýšľať tak, ako rozmýšľa vedenie SMER-u. To sú asi všetky možnosti. Viacej ich nie je a ja chcem veriť, vládni poslanci a poslankyne, ktorí napokon v konečnom dôsledku naozaj budete za tou plentou sami a ktorí naozaj môžete poslúchnuť svedomie, tak ako to hovorí čl. 73 ústavy, a nie žiadne príkazy, že sa to napokon môže stať. Veď tu sa niečo kopí, tu máme už mnohokrát povedané, že sme sa podozrievali možnože neprávom a že chvíľa pravdy príde. Nech je zajtra, skúste to. Možnože tak rozhodne stranícka centrála, možno tak rozhodnú vaše svedomia. V každom prípade ten zajtrajšok bude zaujímavý, svet sa nezmení ani v jednom, ani v druhom prípade, nech bude zvolený jeden, druhý alebo tretí, ale niečo veľmi, veľmi dôležité sa dozvieme sami o sebe.
Veľmi si želám, aby sa 150 poslancov dozvedelo o sebe, že sú hodní zastupovať všetky národy a národnosti, ktoré žijú a chcú žiť v Slovenskej republike. Ja len za seba chcem povedať, aj keď je to tajná voľba, ale považujem to za dôležité, že som jeden z tých 60, ktorý podpísal kandidatúru pána Žilinku, a že zajtra v tajnej voľbe mu dám hlas.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Beblavý, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v mene strany Sieť vystúpiť k voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a zaujať stanovisko k tomuto veľmi smutnému vývoju, ktorého sme svedkom v ostatnom týždni.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu je veľmi, veľmi dôležitá pozícia pre občanov tohto štátu, aj keď, samozrejme, si to veľmi často neuvedomujú. Nie je to len preto, že Najvyšší kontrolný úrad má právomoc kontrolovať hospodárenie všetkých verejných inštitúcií v tomto štáte vrátane obcí, žúp, ale aj štátnych podnikov, ale je to aj preto, že predseda NKÚ má absolútne silné a prakticky nikým neohroziteľné postavenie pri riadení tohto úradu. Na rozdiel napríklad od českého Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý riadi kolektívny orgán, slovenský Najvyšší kontrolný úrad riadi len a len jeho predseda. A je len na ňom, komu zverí aké kompetencie, je len na ňom, akú kontrolu dá vykonať, naopak, nevykonať, a je len na ňom, ako sa naloží s týmito zisteniami. Zároveň predseda Najvyššieho kontrolného úradu je volený na 7 rokov, čo je jedno z najdlhších funkčným období v tomto štáte, a pokiaľ nespácha trestný čin alebo iným zásadným spôsobom sa nespreneverí svojej misii, je prakticky neodvolateľný. Pre dobrú správu vecí verejných je to preto mimoriadne dôležitá pozícia a práve nefunkčnosť kontrolných inštitúcii vrátane Najvyššieho kontrolného úradu je jedným zo skutočných dôvodov nefunkčnosti dnešného štátu na Slovensku.
Ak sa pozrieme do zahraničia, na západ od nás, tak kaliber politikov často nie je lepší, ako je to u nás, napriek tomu, že si to mylne ľudia myslia, ale čo je iné, je kaliber inštitúcií a kvalita inštitúcií, ktoré kontrolujú a strážia, vrátane Najvyššieho kontrolného úradu. Čo som povedal, zároveň napovedá, ako by predseda Najvyššieho kontrolného úradu mal byť vybraný a kto by to mal byť. V strednej Európe sa akosi ukotvila tradícia, že by to mal byť politik alebo možno aj vyslúžilý politik, nie je to tak len u nás, je to tak aj v Čechách, aj v Maďarsku, aj v niektorých ďalších krajinách tohto regiónu, na západ od našich hraníc to však tak nie je. Z krajín západoeurópskej pätnástky len dvaja predsedovia Najvyššieho kontrolného úradu sú bývalí politici a zvyšných 13 sú audítori, finanční kontrolóri alebo ľudia, ktorí sa venujú profesionálne stráženiu verejných inštitúcií a verejných peňazí.
Zároveň, ako už aj tu bolo zdôraznené, predseda Najvyššieho kontrolného úradu je volený na funkčné obdobie cez tri vlády. Ak sa zajtra podarí zvoliť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, on bude kontrolovať nielen budúcu vládu, ale bude ešte kontrolovať aj polovicu funkčného obdobia ďalšej vlády. Zároveň kontroluje aj všetky župy, aj všetky obce a ich podniky. Za tých okolností klásť ako hlavné a takmer exkluzívne kritérium na výber predsedu Najvyššieho kontrolného úradu odbornosť je nevyhnutné a, naopak, klásť ako také kritérium opozičnosť je veľmi, veľmi nesprávne. Pretože ten, kto je opozičný na celoštátnej úrovni, nie je opozičný na úrovni samosprávy, a ten, kto je opozičný dnes, nemusí byť opozičný zajtra. Koniec koncov pán predseda Jasovský, ktorý bol zvolený tiež ako kandidát opozičného HZDS v roku 2004, už o dva roky bol členom alebo teda bývalým členom jednej z vládnych strán. A počas veľkej časti svojho funkčného obdobia to tak aj bolo. Preto kľúčom nemôže by opozičnosť, ale musí to byť kvalita kandidáta.
Ako sme sa však k tejto opozičnosti dostali dnes a tu a ako sa z nej stal najprv určitý totem, fetiš a potom spôsob zahmlievania rozhodnutia o tejto voľbe. Hoci sa to dnes zdá už ďaleko, po roku 2012 po parlamentných voľbách zavládli veľké otázniky nad tým, ako prvá vláda jednej strany s parlamentnou väčšinou v novodobej slovenskej histórii bude zvládať túto svoju moc. Tí, ktorí politiku sledujú, vedeli a bez toho vedomia aj predstavitelia strany SMER, že na Slovensku často kontrolu moci zabezpečovali viac vzájomné koaličné vzťahy ako fungovanie nezávislých kontrolných inštitúcií. A zrazu žiadne vnútorné koaličné vzťahy neexistovali a navyše k moci sa dostala strana, ktorá nemá veľkú tradíciu vnútrostraníckej demokracie, takže tá prevodová páka moci tejto jednostrannej väčšinovej vlády bola obzvlášť silná. V snahe upokojiť občanov aj médiá preto vtedy vládna strana vyhlásila, že nebude navrhovať svojich nominantov na kľúčové kontrolné pozície, tak aby bola kontrolovateľná. Týkalo sa to aj Úradu pre verejné obstarávanie, týkalo sa to aj Najvyššieho kontrolného úradu.
Veľmi rýchlo sme však videli, že tento sľub nebol dodržaný, a to zo zásadného politického dôvodu, ktorým bolo odhodlanie Roberta Fica udržať svoju vládu ako vládu bez škandálov. Ak chcete mať vládu bez škandálov, sú k tomu dve cesty. Prvá cesta je nerobiť nič, z čoho by škandál mohol vzniknúť. To je však minimálne pre stranu SMER cesta nemožná a cesta zarúbaná.
Druhá možnosť, ako mať vládu bez škandálov, je ovládnuť alebo minimálne znefunkčniť všetky inštitúcie, ktoré by mohli takéto škandály otvoriť a pomenovať. Preto sme od samých volieb videli, že napriek vyhláseniu o tom, že SMER nemá ambície ovládnuť kontrolné inštitúcie, v tom istom čase sme videli veľmi jasný a tvrdý ťah na to, aby tieto inštitúcie ovládnuté boli, a ak nie priamo ovládnuté, tak aspoň zneškodnené. Videli sme to v prípade Úradu pre verejné obstarávanie, videli sme to v prípade polície, videli sme to v prípade Generálnej prokuratúry. Pri všetkých týchto inštitúciách nemohol SMER dopustiť, aby ich riadil niekto, kto nie je neškodný.
Tri roky SMER-u táto hra vo vzťahu k Najvyššiemu kontrolnému úradu vychádzala. Mohol by som tu citovať či už predsedu vlády, alebo aj mnohých ďalších politikov, ktorí pružne menili svoje vyhlásenia a podmienky podľa toho, ako bolo momentálne treba.
Najprv povedal predseda vlády, že nech opozícia navrhuje kandidátov a oni si vyberú, keď sa opozícia dohodla a navrhla kandidáta, vtedy to bol, prvý kandidát bol pán Krnáč, o ktorom bolo jasné, že to nebude kandidát systému, ktorý bude slabučko hryzkať, tak zrazu SMER zmenil názor a povedal, že podporí len kandidáta, ktorý dostane všetky opozičné hlasy a odvtedy voľby, naopak, potápal.
Túto kombináciu vlády bez škandálov paralyzovaných inštitúcií a nedostatočne akcieschopnej opozície narušila až najprv kauza cétečká a následne kauza Váhostavu. Dnes už nie je možné tvrdiť, že toto je vláda bez škandálov, koniec koncov je to prvá vláda alebo prvý parlament, kde na škandále padol aj druhý najvyšší ústavný činiteľ, ktorým je predseda parlamentu. Je to vláda, z ktorej pre škandály museli odísť viacerí ministri. Po kauze Váhostav to na chvíľu vyzeralo, že SMER sa rozhodol zmeniť kurz. Zmeniť kurz tak, aby do čela NKÚ bol zvolený štandardný, nezávislý, odborne zdatný predseda. Koniec koncov pre SMER by to nebola až taká obeť, keďže do volieb zostáva len o niečo viac ako deväť mesiacov, kým by nový predseda NKÚ bol do funkcie uvedený, kým by sa v nej rozhliadol a kým by do nej stihol dať akúkoľvek svoju pečať, tak by už bolo po voľbách. To znamená, vyzeralo to chvíľu, a ja som to tak, priznám sa, aj chápal, že ak bude jasný opozičný kandidát, tak ho SMER neodmietne, naopak, urobí gesto, koniec koncov predseda NKÚ nie je orgán činný v trestnom konaní, nemôže v skutočnosti ohroziť nikoho osobnú slobodu ani nikomu ukladať závažné pokuty. Je to v úvodzovkách len externý kontrolný orgán. Mýlil som sa však. SMER nemôže pripustiť ani to, aby na čele takéhoto orgánu bol niekto, kto nie je neškodný. Pán Žilinka, ktorého navrhlo Kresťanskodemokratické hnutie, bol kandidát, ktorý kritériá na predsedu NKÚ spĺňal. A pre mňa, priznám sa, je menej dôležité to, či bol, alebo nebol členom KDH, on nebol, pokiaľ viem, ako prokurátor. Nebolo pre mňa ani dôležité, či bol alebo nebol štátnym tajomníkom ministerstva vnútra za Daniela Lipšica ako odborník nominovaný ministrom.
Bolo pre mňa dôležité to, že jeho doterajšie kariérne pôsobenie na poste prokurátora z neho robilo vhodného kandidáta na predsedu NKÚ. Niekoho, kto o politike niečo vie, ale nezamotal sa v nej do tej miery, žeby stratil odstup a objektivitu, a niekoho, kto doterajším profesným pôsobením preukázal, že má nevyhnutnú mieru nestrannosti na dobrý výkon tejto funkcie. Preto som aj svojím podpisom kandidatúru pána Žilinku podporil. Keď však 60 poslancov podporilo kandidatúru pána Žilinku a začalo byť zrejmé, že ak sa nič nestane, tak SMER čakajú len dva možné výsledky, oba z jeho pohľadu nevhodné, jeden je zvoliť pána Žilinku a mať na čele NKÚ niekoho, kto je profesionál, nebojí sa a nebojí sa ísť za svojím, alebo čeliť veľkej hanbe, pretože po všetkých tých rečiach o tom, že ako tento post patrí opozícii, to vlastne naraz odvolať, tak strana SMER sa rozhodla pre úplne iný typ hry. Je to typ hry, ktorý, priznám sa, že v štandardnej parlamentnej demokracii nepoznáme. Čo som netušil, je, že SMER má tu bezohľadnosť, a či už individuálne, alebo spoločne poslanci KDH, SDKÚ a OĽaNO majú tú slabosť, že takáto hra bude možná. Je to hra, kde si SMER vyberie kandidátov a potom ich jednotlivci navrhnú ako akože opozičných kandidátov.
Je to hra, ktorá je nepoctivá, a je to hra, ktorá je aj zbytočná. Ak ich SMER chcel tak veľmi zvoliť, má na to tie hlasy a nerobím si ilúzie, že by zajtra bola na námestí SNP veľká demonštrácia proti tomu. Pretože akokoľvek je predseda NKÚ dôležitý pre našu demokraciu, nie je to vec, na ktorej by sa dalo mobilizovať obyvateľstvo povedzme ani len s tretinou v rovnakej miere ako na kauze napr. Váhostav. V SMER-e sa však rozhodli, že táto hra stojí za to a že pán Mitrík a pani Crkoňová budú nominovaní ako kandidáti systému, a dovoľte mi vysvetliť, čo myslím pod kandidátmi systému.
Kandidát systému je človek, ktorého pôsobenie na čele NKÚ alebo akejkoľvek inej inštitúcie nikoho skutočne mocného v tomto štáte neohrozí. Kandidát systému je niekto, kto má tú sebakontrolu, že mu netreba dávať príkazy, ktoré koniec koncov predsedovi NKÚ sa dávajú veľmi ťažko. Je to niekto, kto má tú sebakontrolu, že sa mu samému od seba do ničoho nechce, čo horí, bolí, je nepríjemné. Kandidátom systému je napr. súčasný predseda pán Jasovský, dovoľte mi to ilustrovať na chvíľku. Keď za prvej Ficovej vlády vznikli škandály okolo nástenky, nástenkového tendra, keď vznikli škandály okolo sociálnych podnikov a Najvyšší kontrolný úrad pod vedením pána Jasovského buď odmietal vôbec kontrolovať tieto veci, alebo kontroly naťahoval tak dlho, až stratili politický aj vecný zmysel. To bol ideálny kandidát systému, na ktorého sa moc môže spoľahnúť.
Povedzme si ale nedávnejší prípad, ktorý som osobne zažil. Je to prípad firmy MH Development. Akosi verím, že väčšina kolegov bude pamätať, minulý rok v novembri sme odhalili, že konateľ tejto štátnej firmy, začalo to pomerne malým, aj keď trápnym previnením, že si prenajíma za štátne peniaze zo svojej vlastnej firmy, prenajíma auto, pardon, zo svojej vlastnej firmy.
Pritom sme však zistili na základe kontroly verejných faktúr, že zaplatil pokutu zo štátneho, ktorú dostal on ako osoba za porušovanie ústavného zákona o konflikte záujmov. Potom sa zistilo, že dohadzuje zákazky v tejto firme svojim príbuzným. Zároveň išlo o človeka, ktorý je blízkym príbuzným rodiny nášho bývalého prezidenta a ktorý tam bol politicky nominovaný. Za tých okolností som okrem iného žiadal a kolegovia z opozície ma podporili, aby NKÚ vykonal kontrolu v tomto podniku, aby sme naozaj zistili, čo všetko sa tam ešte dialo, lebo ak sa toto všetko dalo zistiť z internetu, z faktúr, tak čo všetko je ešte skryté vnútri, keby sa na to prišli pozrieť kontrolóri, ktorí majú prístup k všetkej dokumentácii.
SMER tento návrh zamietol, a keďže NKÚ môže zaviazať ku kontrole len väčšina poslancov tohto parlamentu, tak NKÚ zaviazaný nebol. Na to pán predseda Paška vtedajší ešte, aby z toho nejak unikol, povedal, že on napíše list predsedovi NKÚ, aby takúto kontrolu vykonal, čím pádom celá táto opozičná iniciatíva je zbytočná. Nespoliehajúc sa na to, a zároveň s tým som listom, ktorý podpísalo tridsať kolegov z opozície, požiadal predsedu NKÚ aj ja, alebo teda tridsiati sme požiadali predsedu NKÚ, aby túto kontrolu vykonal. No a tridsať poslancov parlamentu, dosť na to, aby sa zvolala mimoriadna schôdza tohto zboru, členovia niekoľkých poslaneckých klubov požiadali o jednu kontrolu Najvyšší kontrolný úrad. Najvyšší kontrolný úrad sa vyjadril následne, že nevedia, či to stihnú, či to zvládnu, a následne ma, pán predseda Jasovský mi ponúkol stretnutie. S pánom predsedom som sa stretol, okrem iného som sa dozvedel aj veci, ako, ako bola v sídle NKÚ opravená kotolňa, vďaka čomu má úrad výrazne znížené náklady, ale dozvedel som sa málo o skutočnej kontrolnej činnosti, ale na záver ma pán predseda uistil o jednom. Povedal, že v tej chvíli tam nemôžu ísť kontrolovať, lebo sú tam ešte, je tam kontrola ministerstva hospodárstva, ale že, ak tá kontrola ministerstva hospodárstva im dá správu, tak on sa so mnou stretne nad tou správou, a ak budem mať pocit, že to nie je dostatočné, tak vám on tam tú kontrolu pošle. To bol druhý krok.
V treťom kroku som len, teraz už neviem, či o mesiac, alebo dva, dostal od neho list, kde ma už len informoval, že po preskúmaní všetkých okolností túto kontrolu nepovažuje za nevyhnutnú ani podstatnú a žiadna kontrola sa neuskutoční.
Na drobnom príklade, lebo MH Development neni ani Váhostav, ani hydra v zdravotníctve, bol to len taký malý pašalík človeka s dobrými rodinnými a politickými konexiami, ktorý ich využil na to, aby ho vyťažil na maximum.
Ale aj na takýto malý pašalík človek systému pán Jasovský, veľmi spoľahlivý človek systému, neposlal kontrolórov skontrolovať, lebo bohviečo by tam odhalili a o kom. Pričom MH Development nie je veľká firma. MH Development by skupina dvoch-troch kontrolórov skontrolovala za pár dní.
A tu sa dostávam ku kontinuite medzi pánom Jasovským, pani Crkoňovou a pánom Mitríkom. Lebo ak ich niečo spája, tak je to to, že sú to ľudia systému, tohto systému. Ľudia, ktorí majú sebakontrolu, aby nešpárali, do čoho špárať nemajú. Majú spoľahlivosť a predvídateľnosť, aby sa neutrhli ani v takejto funkcii, ale vždy chceli niekomu vyhovieť alebo minimálne si s nikým nepáliť prsty. Sú to jednoducho spoľahliví, preverení súdruhovia. A je úplne jedno, či sú piaristi alebo komunisti, lebo preverení súdruhovia existujú na všetkých stranách politického spektra. A len preverený súdruh môže byť na čele NKÚ.
Ako už dnes Lucia Žitňanská vo faktickej poznámke povedala, veľmi rýchlo po minulých parlamentných voľbách pán predseda Paška a pán minister Kaliňák si ju zavolali, keď ešte reprezentovala SDKÚ, a presviedčali ju, aby navrhla Karola Mitríka za šéfa NKÚ, lebo on je spoľahlivý súdruh, na ktorého sa dá spoľahnúť.
Pani Crkoňovú si mohla strana SMER a systém overiť počas jej pôsobenia v Metodicko-pedagogickom centre na ministerstve školstva, kde tiež preukázala, že je spoľahlivá súdružka, na ktorú sa dá spoľahnúť. Ňou vypísané tendre, ňou riadené národné projekty, jej pôsobenie v tejto funkcii ukázali, že nestrčí nos tam, kam nemá, podpíše to, čo má podpísať, a jej pôsobenie nikoho nevyruší.
Osobne nemám rád väčšinou tie reči o štandardných západných krajinách, lebo aj západné krajiny sú veľmi rôznorodé a vidíme v nich všeličo. Ale tento brutálny podvod, ktorého sme tu v tejto chvíli svedkami, je niečo, čo si len ťažko viem predstaviť v štandardne fungujúcej krajine. Nie preto, že by sa v nej nenašli politici, ktorí by to neboli ochotní spraviť, ale preto, že by vedeli, že im to neprejde. Tuto sa, naopak, spoliehajú na to, že mi prejde, a zatiaľ tá kalkulácia vychádza. Od čias Vladimíra Mečiara sa totiž zmenilo to, že tento typ mocenskej brutality už nie je možné robiť na priamo, ale ho treba zahmliť, a pokiaľ sa dostatočne zahmlí, tak ho možno urobiť tiež. A preto musela prebehnúť akcia nie jedného pseudoopozičného kandidáta, ale dvoch, podporených nie jedným poslancom, ale troma poslancami z troch strán. Dokonca bolo nevyhnutné zlomiť alebo kúpiť, neviem, poslanca zo samotnej materskej strany kandidáta, ktorý najviac ohrozuje dnešný systém a na ktorom už bola zhoda. Bolo nutné tým pádom spochybniť nomináciu a uvaliť podozrenia, pochybnosť na celú túto snahu. Podarilo sa a výsledkom je, že zajtra bude zvolený na 90 % predseda Najvyššieho kontrolného úradu alebo predsedníčka, a na tých istých 90 % to bude človek systému a bude tu sedieť 7 rokov a nikomu a ničomu neškodiť.
Pre túto krajinu je to tragédia aj preto, že jednu takúto inštitúciu znesie každá krajina. Ale my máme dneska s vytrhanými zubami všetky takého inštitúcie. Nezostala žiadna. Jedinou výnimkou je prezident Slovenskej republiky, ktorý má aj určité kontrolné a vyvažovacie funkcie, ale to nie je jeho primárnou úlohou, jeho primárnou úlohou je zastupovať tento štát navonok a byť najvyšším veliteľom ozbrojených síl a aj určitou zjednocujúcou silou. V takejto situácii už možno len rozfúknuť takúto hmlu a nedať SMER-u príležitosť tváriť sa, že je to inak, pretože šanca na zmenu systému príde až v marci 2016. Dnes ju nemáme a musíme sa o ňu u občanov uchádzať. Ja verím, nie kvôli výsledkom prieskumu o jeden mesiac alebo druhý mesiac, ale kvôli tomu, ako počúvam ľudí, s ktorými sa stretávam, že veľká šanca na zmenu prichádza, a je len na nás, aby sme ju využili.
Na záver mi dovoľte teda len zhrnúť, že SMER ako vlajková loď starých politických strán nemôže dopustiť nezávislú a dôslednú kontrolu, dokonca ani takú, ktorá nemá trestnoprávnu koncovku. Preto musia znásilniť túto voľbu a vybrať šéfa NKÚ, ktorý neohrozí systém, a zároveň na to potreboval nájsť individuálnych spolupáchateľov v KDH, v OĽaNO a skupinového spolupáchateľa v SDKÚ.
Ja odmietam v mene Siete to prikrývať a legitimizovať, a preto sa tejto voľby nezúčastním a zároveň si dovolím vyzvať aj ostatných kolegov z opozície, aby tak učinili, lebo ak by tak spravili, nebola by možná po zajtrajšku jasná výhovorka, bolo by totiž úplne zrejmé, kto predsedu NKÚ zvolil a aj prečo. A všetky tie hmly o troch opozičných kandidátoch by zrazu boli rozfúknuté.
Ďakujem vám veľmi pekne.