51. schôdza

Na vystúpenie s faktickou poznámkou pán poslanec Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči.

Ďakujem vám veľmi pekne. Miro, ja mám len jednu takú krátku poznámku. Vôbec nie je excelentná konštrukcia o človeku systému a je od človeka, ktorý spolu tento systém pomáhal tvoriť vo svojej histórii, to znamená, však ty si bol aj za prvej vlády Mikuláša Dzurindu štátnym tajomníkom. Neviem proste, prečo vtedy si neprotestoval voči systému.
A mne sa strašne nepáči to, že keď ste mali raz človeka – a to je to, čo zasa považujem za, poviem otvorene, za nelojálne voči robote ľudí –, keď ste raz mali človeka, pre ktorého bolo, bol dosť dobrý na to, aby bol pre vás šéf tajnej služby. Bol ináč poslancom, ktorý podporoval všetky tvoje návrhy počas vlády Mikuláša Dzurindu, v tej, v ktorej si bol štátnym tajomníkom. Bol človek, ktorý proste normálne lojálne fungoval, zrazu je to človek systému, ktorý nie je schopný urobiť zmenu, a ty tú zmenu nám prinášaš. O tom v skutočnosti, samozrejme, že rozhodnú voliči a rozhodnú o tom voliči len a len vo voľbách. Je nebudem kritizovať, či si zmenil stranícke tričko alebo proste či to bolo za Gorily a tak ďalej a tak ďalej, či si o tom vedel.
Ale to, čo si myslím, že nesedí, hej, lebo to je čistý politický boj, nič odborné na tom nie je, je to, keď druhých ľudí nálepkuješ, že to je človek systému, ktorý nedonesie žiadnu zmenu. To považujem za čistý politický boj, nič proste odborné v tom nie je.
A ešte k tomu, že či inde sú audítori a proste u nás tuná iba okolo je takýto zvyk. No tak Francúzsko nie je okolo, ja som to popísal. A ešte o tých audítoroch, kľudne sa pobavme o tých krajinách, kde to je sporné, hej. Napríklad Slovinsko alebo Rakúsko. Aj tam je politická skúsenosť, nie sú to čistí audítori. Alebo napríklad Taliansko. Treba si to zobrať normálne a poctivo. Je to vec, ktorá je všade vnímaná nadstranícky, a podľa toho sa aj... tie krajiny jednotlivé robia. Ale nemáš žiadnu krajinu, a to je práve to podstatné, kde je prokurátor na takomto mieste, žiadnu krajinu v tých západných krajinách.
A to je dôvod, pre ktorý navrhnem Karola Mitríka.

S reakciou, pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

Rozmýšľal som dve minúty, čo povedať, ale na niektoré veci sa už nedá nič povedať. Takže nevyužijem toto právo. Ďakujem.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Limit do 21.00 hod. hádam dodržíme, či sa chystáte, pán poslanec...? (Povedané so smiechom a smiech v sále.)

Nechajme sa prekvapiť. Vážené dámy, vážení páni, no, voľba Najvyššieho kontrolného úradu, šéfa Najvyššieho kontrolného úradu nie je bežnou záležitosťou a hlavne počas tejto vlády sa stala nekonečným príbehom. Má to svoje úplne jasné a konkrétne dôvody a ja sa pokúsim najprv trošku tak povedať, že prečo je to vlastne dôležité.
Tí poslucháči, diváci, ktorí za múrmi tohto parlamentu sledujú celý tento cirkus, mnohokrát nič iné, iný dojem si z toho nemôžu vyvodiť, vôbec nemusia chápať, že prečo. No veď však majú sa dohodnúť, opozícia sa má dohodnúť. SMER tvrdí, že sa nedohodli, tak nebude zvolený. No nie je to celkom také jednoduché, že či tam bude ten alebo onen, či to navrhne opozícia, alebo to navrhne koalícia. Pretože demokracia, a o tú tu v podstate dnes ide znova, nie je len o tom, kto vyhrá voľby a kto bude mať väčšinu. Liberálna demokracia, na ktorej stojí západná Európa, západná civilizácia, ktorej sme súčasťou, nie je demokraciou typu, že vyhrám – ako napríklad aj Rusko má dnes formálnu demokraciu – a ovládnem všetky inštitúcie. Podstata skutočnej demokracie spočíva v tom, že je tu rozdelenie moci, rozdelenia a kontrola tejto moci. Len tak sa dá zabrániť despotizmu väčšiny. Pretože každá väčšina zvolená demokratickým spôsobom, keď nie je voči nej postavená protiváha kontrolných a nezávislých inštitúcií, má sklon skĺznuť k despotizmu väčšiny, ktoré sa môže prejavovať rôznou tvrdou formou. Ale jednoducho väčšina si povie, my sme väčšina, nám patrí všetko, môžme teda robiť všetko. A kontrolné inštitúcie? No snáď nebudú kontrolovať nás? Snáď nebudú na nás poukazovať, keď spravíme niečo, čo možno neni celkom v súlade so zákonom, čo je nejakým tunelom, čo je prihratím štátnych prostriedkov našim sponzorom, a takto by sme to mohli menovať.
A tomu sa nedá zabrániť na báze, že budeme veriť, že ľudia sú poctiví a morálni a že takíto ľudia sedia v tomto, len takíto ľudia sedia v tomto parlamente a len takýchto ľudí nájdeme a posadíme do kontrolných inštitúcií. Po zemi nechodia anjeli. Keď chceme hľadať anjelov a dokonalú spoločnosť, tak musíme ísť do neba. Tam možno niečo také funguje, ale na zemi nie. Na zemi sa musíme vzájomne kontrolovať. A len vtedy demokracia funguje, preto sa volá aj liberálna demokracia, pretože nedáva väčšine do rúk absolútnu moc. Ale väčšina je kontrolovaná cez kontrolné inštitúcie. A na to, aby naozaj bola kontrolovaná, nielen formálne, nestačí vytvoriť tieto inštitúcie. To znamená zákonom zriadiť Najvyšší kontrolný úrad a ďalšie inštitúcie, ale aj obsadiť to ľuďmi, ktorí podľa možností majú minimálne prepojenia s vládnou mocou.
Samozrejme, že nie vždy sa to dá ideálne. Samozrejme, že tým, že tie obdobia sa prelínajú, tak niekedy to nefunguje alebo nemusí fungovať úplne dokonale, ale tým, že sa zavedie pravidlo, že sa zavedie zvyk, že takáto vec sa rešpektuje, tým budujeme skutočnú demokraciu, tým ju naozaj zavádzame do života.
SMER tak nerobí. Tie iné vlády, ktoré tu vládli, tú snahu mali a napríklad sa to dá zdokumentovať na pozícii súčasného šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Veď to bol poslanec, politicky aktívny človek, ktorý bol členom HZDS, to znamená, opozičnej strany, jasne politicky vyhranený a napriek tomu, keď s týmto návrhom prišla vtedajšia opozícia, pretože vtedajšia vládna moc si ctila ten princíp, že kontrola má patriť do rúk opozície, a nebude kádrovať toho človeka, ktorého opozícia navrhne, tak jednoducho bol zvolený a bodka. A takto to má fungovať.
Robert Fico ale nemá, samozrejme, takýto názor, pretože jemu liberálna demokracia nie je ničím blízka. Liberálna demokracia je Západ. A Robertovi Ficovi sa omnoho viac páči Východ, kde je jednoducho ten, kto šéfuje, premiér, prezident, povie, bude to takto a ja rozhodnem, či áno, alebo nie, či biele, alebo čierne, či ten človek môže alebo nemôže. A ten, kto môže, môže potom všetko. A nikto ho nesmie kontrolovať. Nikto nesmie siahať na neho.
Slovensko je na pomedzí týchto stretov týchto dvoch svetov, a preto sa napriek nesmiernej snahe Roberta Fica a SMER-u nedarí vždy zakryť to, čo mecenáši SMER-u, členovia SMER-u a ich prepojenia, vzájomné väzby robia v pozadí, ako fungujú, ako vládnu kvôli tomu, aby túto krajinu vyciciavali, aby žili z toho, aby mali zabezpečený neustály prísun zdrojov cez štátny rozpočet, aby profitovali z toho, že majú vládu v rukách, a aby profitovali z toho, že im nehrozí žiadna kontrola. Toto je principiálne dôležité, aby sme si uvedomili, aby sme vedeli prečo má takú vážnu úlohu nielen NKÚ, ale aj ďalšie inštitúcie, ale dnes sa bavíme o NKÚ.
A preto je dôležité, aby tu pevne zakorenilo pravidlo, že opozícia navrhuje, a keďže hovoríme alebo platí, prirodzene, pravidlo, že parlamentná väčšina zvolí tohto predstaviteľa, že vládna moc akceptuje túto voľbu. Len tak budeme mať liberálnu demokraciu, a nie formálnu demokraciu východného, putinovského typu. Ale nielen v tomto smere, to som už mnohokrát poukázal na to, Robert Fico nás ťahá nenápadne a postupne preč zo západného civilizačného priestoru. A priťahuje a približuje nás čoraz viac a viac k východnému civilizačnému priestoru, kde demokracia je len pláštikom na to, aby moc mohla úradovať a aby mohla robiť všetko, čo tu je.
Voľba prezidenta napríklad bola takým systémovým zlyhaním tejto snahy. Tu sa takisto, krásne to bolo nastavené z pozície SMER-u, že Robert Fico sa posadí do prezidentského kresla a cez prezidentské právomoci zabetónuje ďalšie pozície, na ktoré má prezident dosah v justícii, a ďalej aby nikdy nikomu ani v budúcnosti, kto pracuje pre SMER, robí, čo sa mu káže, ktorý je spoľahlivým súdruhom, ako môj predrečník povedal veľmi výstižný pojem, zabezpečuje a plní dôsledne a bez reptania to, čo sa od neho požaduje, aby nikdy nebol ohrozený, aby nikdy nebol kontrolovaný. No došlo k systémovému, chvalabohu, zlyhaniu a ľudia rozhodli inak. A veľmi, veľmi to otriaslo a vykoľajilo SMER a jeho predstavu, ako sa bude ďalej vyvíjať. No, ale teraz si to už SMER nemohol nechať ujsť.
Veľmi vyhovovalo SMER-u posúvať tri roky stále túto voľbu pod rôznymi hlúpymi a vymyslenými zámienkami. Veď je naozaj smiešne hovoriť o tom a všetci vedia, že to je smiešne, no ale čísla parlamentné nepustia, že opozícia sa musí zjednotiť na jednom kandidátovi. Jasné, že sa nemusí. Veď opozícia je rôznorodá. Ale zároveň platí, že nemôžeme hovoriť, že tu existuje opozičný kandidát, ktorý je navrhnutý jedným poslancom. To nie je opozičný kandidát. To je aj malému dieťaťu jasné. Nemôžme hovoriť, že existuje ďalší opozičný kandidát, ktorý je navrhnutý dvomi poslancami opozície. Aj malé dieťa pochopí, že to tak nie je.
Princíp, že opozícia navrhuje šéfa do kontrolného úradu, má ako keby simulovať voľbu, ktorá by prebiehala, keby to bolo oddelené, keby sme mali zákon postavený tak, že šéfa tejto a ďalších kontrolných inštitúcií nevolí celý parlament, ale volí opozícia. Tak hypoteticky si predstavme, ako by dopadla voľba, dnes máme troch kandidátov, keby ho volila len opozícia. Úplne jednoznačne. Niet o čom diskutovať. Zvolený by bol ten kandidát, ktorý má väčšinovú podporu opozície. A nehrali by sme tu smiešne hry s dymovými a inými maskovacími clonami, ktoré sa tu vytvárajú pre SMER, aby sa im doniesol objednaný kandidát a aby ho oni mohli zvoliť a zabezpečiť si tak, že tento úrad bude pod kontrolou ďalších sedem rokov, pod kontrolou vládnej strany SMER, či bude alebo nebude po budúcich voľbách vo vláde.
A že sa SMER má čoho obávať, aj keby vo vláde nebol, aj keď vo vláde bude, tiež vieme všetci. Veď kauzy ako Váhostav, kauzy ako mýtne karty či palivové karty a ďalšie a ďalšie, keby sa išlo do hĺbky, tak by vyplavili toľko, toľko prešľapov, špiny, prepojenia na vládnu stranu, prepojenia na konkrétnych ľudí, profit, ktorý z toho mali konkrétni politici, že by nezostal v SMER-e kameň na kameni. Takže SMER veľmi jasne vedel, že toto je posledná šanca. Robert Fico vedel, že má poslednú šancu na to, aby zabezpečil kľud a pokoj od tohto úradu na sedem rokov dopredu. A potreboval len, samozrejme, získať, jedno, akým spôsobom, či hlúposťou, naivitou alebo inými prostriedkami, niekoho, kto mu donesie objednaného kandidáta na tanieri, aby ho SMER mohol zvoliť.
A ja tu len musím povedať, že je mi ľúto, že jedného z týchto kandidátov predložil aj Paľo Frešo. SDKÚ - DS vznikla a stojí na princípe spájania pravicových síl. Toto má v rodnom liste zapísané. Toto presadzujem a hovorím vždy a budem hovoriť vždy. SDKÚ - DS by nebola, keby toto v liste, v rodnom liste nemala napísané. Takto sa tá strana narodila. A keď má toto napísané vo svojej základnej DNA, tak nemôže konať presne proti tomuto princípu. Teraz sa stalo to, že opozícia aj pod tlakom týchto okolností a možno aj pod - a verím, že áno - pod, po pozitívnych skúsenostiach so zjednocovaním pri kauze Váhostav a predtým pri odvolávaní Roberta Fica a predtým pri spoločnej reakcii napríklad, keď úplne nedemokratickým spôsobom boli vyhodené z rokovania opozičné návrhy zákonov, dosahovala úspechy. A Robert Fico videl, že to je nebezpečný trend, keď sa opozícia dokáže zjednocovať, dokáže víťaziť, a keby sa dokázala zjednotiť aj v nasledujúcich mesiacoch, tak je veľmi, veľmi pravdepodobné, že sa koleso politického vývoja otočí a že strana SMER prehrá budúce parlamentné voľby. A to je veľmi nebezpečné pre Roberta Fica a jeho stranu. Ešte nebezpečnejšie ako to, že prehral prezidentské voľby. A preto bolo pre neho dôležité aspoň formálne túto jednotu opozície rozbiť.
Je preto politicky veľmi krátkozraké nevidieť dôležitosť práve v tejto voľbe, práve v tomto čase, desať mesiacov pred voľbami, ako je kľúčovo dôležité, aby opozícia bola jednotná, aby sa nikto neprepožičal pod žiadnou zámienkou ani svätou, ani nesvätou, ani naivitou, ani inými spôsobmi na hru, ktorá vyhovuje Robertovi Ficovi, ktorá má opäť pomáha vyhrať budúce voľby. Žiaľbohu, formálne sa to Robertovi Ficovi podarilo, ale len formálne. Dvaja ďalší kandidáti podporení dohromady troma poslancami opozície nič neznamenajú. Keď zajtra SMER zvolí, čo aj zvolí, ja si na rozdiel od Mira Beblavého myslím, že na 100 % SMER zvolí jedného z dvoch kandidátov a nebude to pán Žilinka, bude to pani Crkoňová alebo pán Mitrík, SMER prehrá, pretože jednoznačne ukáže svoju tvár. Dosiahne svoje, áno, bude tam mať svojho človeka, nebude mu povedzme nasledujúcich sedem rokov z tejto pozície nič hroziť, ale jednoznačne ukáže, že mu ide, že bojuje proti demokracii, proti slobode, ktorú sme naozaj ťažko a horko-ťažko budovali a ktorá znamená, že demokracia je pod kontrolou, že sa to vyvažuje, že väčšina nemôže prevážiť takým spôsobom, že prevalcuje menšinu, že bude diktovať a obsadzovať všetko, čo jej príde pod ruku, že bude drancovať túto krajinu len preto, že je väčšinou.
Čo by sme mali v takejto situácii urobiť, na to sa názory rôznia. A ja, keďže ako člen SDKÚ - DS - a nech by som zostal aj sám - tak budem tvrdiť, že ten, ktorý drží líniu, na ktorej SDKÚ - DS vyrástla a ktorá je jej vlastná, budem hovoriť, že jednota je veľmi dôležitá. A budem robiť tak, ako som celý svoj politický život robil všetko preto, aby sme sa zjednocovali, a nie trieštili, aby sme hľadali to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje. Takže hoci si myslím, že najlepšie by bolo nezúčastniť sa tejto maškarády, nechať všetkých kandidátov, aby boli kandidátmi, nemyslím si, že by bolo správne uvažovať o stiahnutí pána Žilinku z voľby. Nie. Ale SMER jednoznačne prehlásil ústami svojho predsedu, voľba predsedu NKÚ je naša zodpovednosť. Plne ju preberáme. Neviem, či som ho citoval presne, parafrázoval určite, ale takto to prehlásil Robert Fico minulý týždeň. Tak nech tak koná, lebo tak aj konať bude.
Ale ja hovorím, neposkytujme mu oponu, za ktorou to bude celé vykonávať. Neposkytujme mu priestor na to, aby klamal potom v priamom prenose, aby tvrdil, že jeho informácie hovoria, že za toho alebo onoho kandidáta boli aj z toho klubu, aj z toho klubu, aj z neviem akých strán, pretože toto bude, toto sa bude tvrdiť. Takto je to pripravené. Takto je to divadlo nastavené, nie prvýkrát. Aby ľudia boli znechutení, aby nevedeli, komu majú veriť, aby mali v tom guľáš, aby povedali, všetci ste rovnakí, všetci klamete, všetci podvádzate, neviete sa dohodnúť, pretože to je vyhovujúca pozícia pre SMER. Aby boli ľudia totálne znechutení a aby povedali, veď nemáme koho voliť. Skalní SMER-u zostanú a to im úplne stačí.
Takže myslím si, že mali by sme nechať plne na SMER, aby si vybral z troch kandidátov, ktorí tu sú, pričom len jeden je skutočný opozičný kandidát. Opozičným kandidátom môže byť len ten, ktorý by v hypotetickej voľbe opozície, keby taká mohla byť, vyhral. A to je pán Žilinka, pretože má podporu 60 podpisov. O tom niet pochýb.
A v prípade, že SMER zvolí niekoho iného, nezvolil kandidáta opozície. Zvolil svojho kandidáta. To je jednoznačné. A porušuje pravidlá, ktoré sú už tu zavedené, veľmi krehko a veľmi plytko zakorenili, žiaľbohu, v našej mladej demokracii a teraz budú vytrhnuté aj s koreňmi. Poruší pravidlo, že moc má byť kontrolovaná nezávislou osobou, nezávislou od vládnej moci.
Napriek tomu by sme, ako som povedal, sa nemali zúčastniť tejto maškarády a odísť zo sály, aby bolo úplne jasné, kto ho zvolil a koho zvolil. SMER môže stále naozaj ukázať, že sa mýlim, že tu šírim ohováračky, klamstvá a že SMER naozaj má úprimný záujem na tom, aby skutočné a poctivé demokratické pravidlá vládli v tejto krajine. A môže zvoliť opozičného kandidáta, ktorým je Žilinka. Jeden jediný. Iných skutočne opozičných kandidátov, nie formálne opozičných, ale skutočne opozičných nemáme. Ak to urobí, mýlim som sa. Ak to neurobí, je to plne zodpovednosť SMER-u. Ak ale takýto názor nezavládne v rámci opozície, ako som povedal, v záujme jednoty sa budem správať tak, ako sa rozhodne väčšina, že sa správať bude. Pretože jednota je pre nás dôležitá. Budeme čeliť potom tvrdeniam, ktoré budú na hony vzdialené od pravdy, a treba sa na to pripraviť. Ale dopredu to hovorím, aj keď z tejto sály málokedy prenikne príliš veľa z toho, čo tu povieme, na verejnosť. Ale jednoducho takto to bude.
Takže, vážené dámy, vážení páni, je nás tu málo a vieme, že už je rozhodnuté. Už je rozhodnuté, zajtra sa dozvieme ako a nemám najmenšiu nádej, že bude rozhodnuté správne. SMER pokračuje vo svojom valcovaní a ten valec ide nemilosrdne ďalej. My by sme si to ale mali uvedomiť a neprepožičiavať sa na to, aby sme tomu valcu pomáhali. Väčšina členov SDKÚ - DS je toho istého názoru. To vám môžem garantovať. A zajtra odohráme ďalšie dejstvo v tejto smutnej komédii, ktorú organizuje a režíruje Robert Fico.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Keďže vystúpili všetci rečníci aj písomne, aj ústne prihlásení, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani spravodajkyňa, chcete niečo povedať k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prajem vám pekný večer.
Zajtra ráno o 9.00 hod. budeme pokračovať spravodlivosťou, civilnými kódexami.
Dobrú noc.

(Prerušenie rokovania o 20.27 hodine.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je 9.00 hodín, preto otváram deviaty deň, rokovací deň 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali páni poslanci Jozef Mihál, Ivan Mikloš a pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.
Budeme pokračovať v prerušenej zlúčenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým je Civilný sporový poriadok, tlač 1333, o vládnom návrhu zákona, ktorým je Civilný mimosporový poriadok, tlač 1334 a o vládnom návrhu zákona, ktorým je Správny súdny poriadok, tlač 1335. Pán minister Tomáš Borec a pán spravodajca Boris Susko už sú na svojich pozíciách, takže budeme pokračovať v rozprave. V poradí z ústne prihlásených rečníkov nasleduje pán poslanec Ľudovít Kaník, ktorý tu nie je a nasleduje za ním pani poslankyňa Anna Vitteková, ktorá tu je.
Nech sa páči, pani Vitteková. Pán poslanec Kaník týmto, samozrejme, stráca poradie. Nech sa páči.

(Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona Civilný sporový poriadok, tlač 1333 a o vládnom návrhu zákona Civilný mimosporový poriadok, tlač 1334 a o vládnom návrhu zákona Správny súdny poriadok, tlač 1335.)

Ďakujem pekne, dobré ráno. Ja predkladám k uvedeným kódexom, ktoré máme v rozprave, dva pozmeňujúce návrhy. Prvý predkladám spolu s kolegyňou Kučerovou a týka sa vládneho návrhu zákona Správneho súdneho poriadku, tlač 1335. Ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú legislatívno-technického charakteru. Takže samotný návrh.
Bod 1. Doterajší text § 166 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: "(2) Priznané oslobodenie od súdneho poplatku správny súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery účastníka neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku."
Odôvodnenie. Zmena sa navrhuje v súvislosti s upresnením a jednoznačným zakotvením možnosti odňať oslobodenie od súdneho poplatku.
Bod 2. V § 190 sa slovo "dôjde" nahrádza slovom "dospeje".
Odôvodnenie. Navrhuje sa zjednotenie s terminológiou použitou v § 462 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
Bod 3. V prílohe zákona sa vypúšťa bod 1. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Vzhľadom na vyňatie administratívnych vecí spod úpravy smernice uvedenej v bode 1 navrhujeme jej vypustenie z prílohy vládneho návrhu zákona.
Druhý pozmeňujúci návrh je k vládnemu návrhu zákona Civilný mimosporový poriadok, tlač 1334. V zákone sa vykonajú zmeny v odkazoch na konkrétne ustanovenia Civilného sporového poriadku v súlade so schváleným znením Civilného sporového poriadku.
Odôvodnenie. Vzhľadom na zmenu označenia konkrétnych odkazov na Civilný sporový poriadok po vyhotovení jeho konečného znenia je potrebné túto zmenu premietnuť aj do textu zákona, kde sa na tieto ustanovenia Civilného sporového poriadku odkazuje.
Ďakujem, to sú dva pozmeňováky.

Ďakujem pekne. Ďalšou rečníčkou prihlásenou do rozpravy je pani Lucia Žitňanská.
Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.