51. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina bol posledný prihlásený do rozpravy písomne,. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Traja páni poslanci. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Jurzyca, veľkým tlačidlom sa do rozpravy prihlasujeme, skúste, lebo to zariadenie funguje, to len treba kľud. Takže sedem pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, šesť pánov poslancov. (Ruch v sále.) Do rozpravy toľko ústne sa prihlásilo. (Reakcie z pléna.) Vzhľadom na to, že kolegovia nabádajú, že nemáme venovať toľko času tomuto zákonu, ale šesť sa ich prihlásilo, takže nech sa páči, kolegovia, keď chcete tomu venovať toľkom pozornosti, ako prvý vystúpi pán poslanec Mičovský.
Nech sa páči.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, potrebujem povedať jeden príbeh a nebude to dlhý príbeh, ale je reálny.
Každý, kto príde k nám do Humenného do bytu, tak je prekvapený jednou takou milou vecou na stene. Sú to malé detské topánočky. Ozaj sú pekné a majú svoj príbeh. Sú to topánočky, ktoré môj starý otec, obuvník Ján Mikulík z Mýta pod Ďumbierom, v roku 1955 vyrobil pre mňa, pre svojho vnuka. Na tých topánočkách je zaujímavá jedna rozkošná vec. Tie topánočky som nenosil iba ja, ale nosili ich aj moje deti, nosili ich susedove deti, nosili ich švagrove deti, odhadujem, že tie topánočky nosilo okolo 10-12 detí. Stále sú krásne, stále vytvárajú naozaj veľmi peknú kompozíciu, ktorá tvorí celkom prirodzenú ozdobu nášho bytu, a ja som celkom rád, že ľudia sa spytujú na tie topánočky, že vlastne prečo tam visia.
Prečo hovorím o tých topánkach? Tušíte. Tie topánky vydržali niekoľko detí práve vďaka tomu, že boli vyrobené veľmi kvalitne, určite aj s láskou starého otca, ale predovšetkým nesmierne kvalitne s tým, že bez problémov vydržali tých 12-15 detí, že ich okopávali, nosili, a napriek tomu ich nerozbili.
Nuž ak by sme zobrali všetky dnešné detské topánočky, ktoré určite nemajú najmenšiu šancu vydržať v konkurencii s tými mojimi starootcovskými, logicky by sme museli predpokladať, že do všetkých týchto topánočiek boli vložené nejaké kazítka.
Myslím si, že problém je tu jeden v tejto diskusii. Veľmi nešťastne tu bolo zvolené kľúčové slovo, kľúčová téma. Stalo sa to až takým populárnym. Naozaj slovo kazítko je slovo hlúpe a predstava, že výrobca dáva do svojich výrobkov vedome nejaké komponenty, ktoré majú za cieľ zničiť jeho výrobok v istom čase, sa mi zdá takisto hlúpy. Pretože to neni otázka nejakého názoru, ako tu teraz budeme zápasiť medzi sebou, ale otázka zákonu prežitia na trhu. Ak chce niekto na trhu prežiť, tak musí mať snahu, aby jeho výrobky obstáli a aby obstáli aj svojou kvalitou. Preto si zobrať takú predstavu, že niekto to tak urobí špekulatívne, sa mi zdá, že to a priori môžme vylúčiť. Ale tým nechcem povedať, že predkladatelia sa dopustili úplne vo všetkom nejakého zásadného chybného prístupu. Ono naozaj existuje niečo, čo by sa dalo nazvať kazítkom, ale ja tento názov dopredu odmietam. Existuje niečo, ale čo veľmi silne pripomína práve to, čo predkladatelia pod kazítkom chápu. Je to znižovanie kvality komponentov.
Ale, páni predkladatelia, to nebude otázka postavená tak, že sa tieto komponenty nekvalitné dávajú kvôli tomu, aby sa vyrobili nejaké kazítka, ktoré v nejakom čase majú zničiť výrobok a umožniť kúpu nového. Je to jednoducho opäť len zákon ekonomiky, zákon prežitia na trhu, ktorý výrobcov dnes naozaj núti, a je to úplne prirodzená vec, dávať do svojich výrobkom komponenty, ktoré nie sú také kvalitné, ako by bola možnosť. Použili ste tu veľa príkladov, napokon aj ten fúrik, aj ten mixér Hlinov, to všetko vlastne tomuto nasvedčuje. Ale nazvať túto vec kazítkom je a priori nesprávne. Je to otázka nutnosti pôsobenia na trhu, že výrobcovia do svojich komponentov dnes, v roku 2015, dávajú určite mnohokrát menej kvalitné súčiastky, aké dávali v roku 1995. To vám potvrdia mnohí opravári, ktorí sa pozerajú do našich práčiek, umývačiek, chladničiek, je to naozaj fakt. Ale stotožniť tento úmysel s kazítkami je zlý, oni to robia len kvôli tomu, v úvodzovkách len, aby prežili na trhu. Ovšem do akej miery môžu toto robiť? Ak by robili nezmyselne, no tak asi by popreli svoj zámer prežiť na trhu a zarobiť na ňom. Ono jednoducho ekonómovia to poznajú, musia použiť diagram prelomu. Musia si vedieť napočítať, o koľko môžu znížiť kvalitu komponentov svojich výrobkov a za akú cenu, aby sa im ešte stále darilo na trhu prežiť, aby mali tam isté postavenie, istú mieru zisku. Je to iste nie jednoduchá úvaha a my ju tu do tohto mikrofónu ani nezvládneme, ale je to nepochybné, že vedomé znižovanie kvality súčiastok vo výrobkoch je podmienené práve dôsledkom prežitia na trhu.
Preto by som si dovolil povedať, že stotožniť tento úmysel s tým, ako to je naformulované v zákone, je naozaj veľmi chybné, ale ak by tento zákon prešiel v tom znení, ako je navrhnutý, tak naozaj sa stotožňujem s mojimi predrečníkmi, ktorí poukázali na to, že vlastne všetci výrobcovia by mohli podľa tohto zákona podliehať konaniu, ktoré by malo na jeho konci výrok, že vmontovali do svojich výrobkov tie nešťastné kazítka.
Predpokladám, že toto predkladatelia nemohli chcieť, lebo ak by sme to takto schválili, tak by sme sa dopustili niečoho, čo by spôsobilo obrovský chaos na trhu, spôsobilo by to možno, keď to preženieme do ad absurdna, až skutočnosť tú, že by nikto nebol ochotný na trh so svojím výrobkom prísť, pretože vždy by sa dalo dokázať, že sú tam vmontované komponenty, ktoré nie sú tak kvalitné, ako kvalitné mohli byť. Predkladatelia tomu hovoria kazítko, ja tomu hovorím kvalita súčiastky, diktovaná úmyslom výrobcu mať čo najnižšie náklady, to je zákon trhu, a čo najvyšší zisk. Je to na ňom, ako diagram prelomu si napočíta, pri akej miere zníženia kvality komponentov sa mu, ktorá, teda keď si predstavíme tú jednu krivku, sa mu ešte oplatí ísť dole s touto kvalitou, aby mal istú mieru zisku. V istej chvíli sa tie krivky pretnú a je jasné, že už ďalej znižovať kvalitu výrobku nemôže.
Preto si dovolím teda povedať, začal som s tými topánočkami a môžem nimi vlastne aj končiť. Ak by sme toho môjho starého otca s tými kvalitnými topánkami považovali za teda ten vzor, ktorý chceme dosiahnuť, aby boli výrobky s maximálne možnou kvalitou výbavy súčiastok, ktoré sú v nich použité, a na druhej strane, ak sa pozrieme na tých všetkých ostatných výrobcov topánok dneska, tých detských, tak by sme museli povedať, že podľa znenia tohto zákona, ak by bol schválený, je úplne jasné, že všetci vložili do svojich výrobkov kazítka, a preto ich treba podrobiť konaniu. Veľmi ľahko by sme odhalili, netreba na to žiadnych mimoriadnych špecialistov zo ŠOI-ky, že neurobili pre tie topánky to, čo urobiť mohli, a ich kvalita je jednoznačne nie taká, ako mohla byť.
Takže hranie sa s pojmom kazítko, nekazítko je pre ducha tohto zákona veľmi nesprávne a domnievam sa, že z tohto pohľadu treba zásadne odmietnuť, aby sme išli naznačeným smerom, bolo by to veľmi nešťastné riešenie, pretože by naozaj všetky výrobky bolo možné považovať za výrobky, ktoré obsahujú istým zmyslom to, čo nazvali tvorcovia tohto návrhu komponentami, ktoré znižujú vedome kvalitu výrobkov.
Možno by bolo treba len zmieniť sa o tom, že treba chrániť spotrebiteľa, možnože treba siahnuť iným smerom a toto určite je smer, ktorý nie je najšťastnejší.
Napadla ma aj iná vec, ktorá súvisí s týmto len okrajovo a ňou zakončím svoje vystúpenie. Kedysi som mal v Albánsku problém s našou fiatkou, s naším Puntom. Pokazil sa mi stierač a urobil mi tam jeden opravár na pumpe veľmi rýchly zákrok, ktorý mi vtedy pomohol, pretože v hustom daždi po albánskych cestách nebolo čo jazdiť, žiadna radosť, dal mi tam drôt a povedal, keď prídete domov, tak si to na tomto stierači to opravíte riadne. Prišiel som a v servise mi povedali, že ten čap, ktorý sa pokazil a ktorý ten albánsky opravár nahradil hrubým drôtom, nemajú, ale že mi s radosťou vymenia celý stierací systém. Bolo to možné, dokonca skoro na počkanie, akurát by to stálo 8-tisíc korún. Vtedy boli ešte koruny. Nuž som to odmietol, povedal som si, že takéto niečo nezaplatím, a ten albánsky drôtik je v tom Punte dodnes a dodnes dobre slúži. Napadá mi, že by sme teda na základe tohto príkladu, chcem len poukázať na to, mohli mať zákon, ktorý by nútil v zákonnej lehote výrobcov robiť také komponenty pre výmenu súčiastok, ktoré by umožňovali lacnejšie opravy a nenútili by zákazníka vymieňať drahé, zložité súčasti. V tomto smere by som ich podozrieval z úmyslu profitovať na zákazníkovi nekalým spôsobom alebo spôsobom, ktorý by sme mohli zákonom riešiť. Ale to je úplne iná kapitola.
Preto prosím, aby sa v tomto zákone naozaj nepokračovalo, dám aj taký návrh, pretože by sme sa dopustili niečoho, čo určite predkladatelia nemohli mať na mysli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Ako prvý pán poslanec Huba.

Ďakujem pekne za slovo. Ono ten terminus technicus kazítko, ktoré sa tu zaviedol, je svojím spôsobom čarovný a ja ho asi začnem používať len trošku v inom kontexte.
Lebo kazítkom našej prírody a krajiny sú podľa mňa tie často otrasné vleky, lanovky, zjazdovky, príšerné a škodlivé stavby a zariadenia, ktoré sa vyskytujú aj v našich národných parkoch, dokonca aj v prírodných rezerváciách najvyššej kategórie.
Kazítkom našich miest a dedín sú mnohé skutočne otrasné stavby nie s nulovou, ale naozaj s mínusovou architektonickou hodnotou.
Kazítkom sú bilbordy pri našich cestách i často nezmyselné tzv. logistické, priemyselné a iné centrá zaberajúce neraz naše najúrodnejšie pôdy.
Kazítkom sú parkoviská, ktoré sa nám tu rozširujú na úkor parkov.
Kazítkom sú niektoré tzv. malé vodné elektrárne devastujúce najkrajšie úseky našich tokov a potokov, ako zvyknem hovoriť.
A takým personifikovaným kazítkom sú všetci tí, ktorí tieto záležitosti projektujú, presadzujú, schvaľujú a ktorí na nich zarábajú.
Takže, keď to zhrniem, ak predkladatelia prídu nabudúce s takýmto návrhom zákona, ktorý bude namierený proti týmto a ďalším kazítkam v našej prírode, krajine a životnom prostredí, veľmi rád ich podporím.
Ďakujem.

Pán poslanec Brixi.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, myslím si, že aj irónie, aj sarkazmu už tu bolo pri tomto zákone asi dosť. Naším cieľom bolo určite otvoriť a vyvolať diskusiu ohľadne toho, či kazítka sú, aké sú, kde sa a či vôbec vyskytujú a ako je možné spotrebiteľa pred nimi chrániť. A ja som veľmi rád, že tu zaznievajú rôzne návrhy, avšak keby som mohol kolegov poprosiť, pokiaľ sa máme držať témy a máme sa držať toho, od čoho parlament vlastne je a od toho, teda aby sa tu diskutovalo a diskutovalo podľa možnosti vecne.
Tak skúsme aj v tom prvom čítaní prinášať nejaké konkrétne návrhy riešení a konkrétne opatrenia, skúsme sa tu navzájom nevybíjať na tom, aby sme negovali hneď ten ideový zámer, pre ktorý samotné prvé čítanie je určené. A teda možno by bolo úplne dobré, keď tu je množstvo odborníkov i na výrobu samotných výrobkov, aj na spotrebiteľské trhy, aby skúsili povedať teda, že ak teda kazítka nie, tak teda ako zabezpečiť ochranu toho spotrebiteľa pred takýmito konaniami, ktoré môžu také výrobky do budúcna poškodiť alebo môžu sa objaviť.
Ďakujem.

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem za slovo. Janko, ja s tebou súhlasím, áno, kedysi tie výrobky boli lepšie, kvalitnejšie, dlhšie vydržali, ale dlhšie vydržali aj z toho titulu, že sa tam dali pomerne jednoducho vymeniť jednoduché súčiastky. Dneska tie stroje, prístroje sú zložité a v mnohom aj celý ten proces výmeny je o čosi zložitejší.
Ak chcem reklamovať výrobok, môžem to urobiť z troch dôvodov: konštrukčná vada, materiálová vada alebo výrobná vada. A navrhovatelia mali zrejme na mysli tú materiálovú vadu a v podstate tam môže dôjsť, alebo teda môže ku nej dôjsť takým spôsobom, že, ja neviem, ozubené koliesko trebárs v tom mixéri, už spomínanom tuná, namiesto troch milimetrov bude mať len dva milimetre a naozaj vydrží len tie dva roky a jeden mesiac a potom sa pokazí. Ale musíme tuná brať do úvahy aj to, že nemôžeme porovnávať naše slovenské pomery s pomermi v zahraničí a hlavne zárobkov. Pretože pre toho človeka v tom zahraničí je naozaj výhodnejšie kúpiť si nový, dizajnovo nový výrobok, aj keď sa mu po tých dvoch rokoch pokazí jedna jediná súčiastka, takže preňho nie je problém jednoducho ten starý stroj vyhodiť a vymeniť ho za nový.
Ten problém s tými náhradnými dielmi je teda dvojaký. Buď sa nevyrábajú a musí si človek kúpiť celý stroj, alebo sa na náhradných dieloch dá ešte lepšie zarábať ako na samotnom produkte. Zoberme si obyčajné auto. Pokazí sa vám turbo, je to len jedna súčiastka, ale nemôžete v nej vymeniť jedno koliesko, musíte ho kúpiť celé. A to je potom naozaj celkom dobrý biznis. A tie náhradné diely bývajú naozaj predražené.
Ale čo si ja myslím, že naozaj navrhovatelia v tomto prípade naozaj neriešia podstatu problému, a to ani nevyriešia, pretože to by museli mať vlastnú výrobnú halu, vlastný skúšobný podnik a tak ďalej, ale snažia sa akože riešiť dôsledok. Možno by riešením bolo predĺženie záručnej doby na tri roky z dvoch a už by sme tuná mali trošku iné podmienky. No ale, samozrejme, tam sa dá polemizovať zase o tom, že ako sa výrobok opotrebuje, či bude oprávnená, alebo nebude oprávnená, ale to sa nevyrieši tak či tak.

S reakciou na faktické pán poslanec Mičovský.

Ďakujem. Ďakujem všetkým trom pánom poslancom, ďakujem aj za originálne prepojenie kazítok na krajinu, kde naozaj toto by som podpísal, máme kazítok veľmi veľa a bude veľmi dobré, keď sa budeme orientovať týmto smerom.
Ďakujem aj tebe, Igor, za to, že si sa venoval možno aj tej časti, ktorú si tak trochu prilepil do svojho vystúpenia v rozprave, kde tá hra s tými náhradnými dielami je mnohokrát veľmi poškodzujúca z hľadiska spotrebiteľa, pretože miesto malej šraubičky za 50 centov nás nútia niekedy urobiť výmenu súčiastky za 200 eur.
A pánovi poslancovi Briximu, že mali by sme teraz v prvom kole hovoriť nejak ako vecne o nejakých doplnkoch, pripomienkach. Ja si myslím, že práve naopak, my pri prvom čítaní máme, pán poslanec, sa vyjadriť k atmosfére, k idei a celkovému zámeru samotného návrhu a až to druhé čítanie je na to, aby sme ho vylepšovali. A ja si myslím, že práve toto dosť často zaznievalo, že v prípade, ak by sme túto ideu považovali za správnu, mohli by sme sa dopustiť obrovskej chyby, že by mnohí výrobcovia podľa tohto znenia sa dostali do situácie, ktorá by bola likvidačná, a preto ten duch zákona, tak ako ho ja čítam, je pre mňa hodný odmietnutia. A to som chcel iba vo svojom vystúpení povedať.
Ďakujem pekne.