51. schôdza

Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister Jahnátek, viete asi, na čo sa vás chcem spýtať. Na to, o čom ste nerozprávali. Verím, že ste vysvetlili aj akúsi kauzu NADSME, o ktorej sme veľa nevedeli. Verím, že do niektorých vecí ste sa zahryzli a ešte neprehltli, ale predsi len v kauze Forestportálu by som potreboval počuť vaše jasné chlapské slovo. Tá kauza totižto je príkladom všetkej tej biedy, ktorá sa u nás tak často v súvislosti s eurofinanciami deje. Je to kauza, kde máme ľudí, ktorí boli čestní, poukázali na ňu a doplatili napriek tomu, že na vašu kanceláriu ministerskú prišli dvakrát a dali tam doporučené listy, ktorými to chceli všetko objasniť. A vy ste ich nazvali klamármi napriek tomu, že sám ste písomne potvrdili, že tie veci sa musia dopracovať, pretože stovky tisíc eur, ktoré išli týmto smerom, nestačili na to, aby ten projekt bol hotový. A mám od vás čierne na bielom, že ste dali pokyn do konca roka tieto veci dopracovať.
Nie, nechcem toto využiť na žiadne výčitky, len na prosbu. Naozaj nedokážete odhaliť pravdu o Forestportáli? Pravdu o ukážkovom príklade toho, ako sa narába u nás s eurozdrojmi? Bol by som veľmi rád, keby sme to dokázali. Ja sa s vami nebudem baviť na tému, že jeden minister, druhý minister, kto, kedy, čo. Vy viete, že táto vec smrdí, a bolo by dobré, keby ste dokázali otvoriť na vašom ministerstve všetky okná na to, aby sa prevetrala, pretože tie nitky, tie nitky vedú naozaj na vaše ministerstvo.

Ďakujem pekne.
Pán minister Jahnátek, ja si dovolím na vás zareagovať len na tú časť, ktorú ste, kde ste sa vyjadrili, že druhá Dzurindova vláda sprivatizovala všetko to, čo sa dalo. Chcem len pripomenúť a bol by som rád, pokiaľ by ste si uvedomili, že dopredaj Telekomu je privatizácia. Najväčšia privatizácia, ktorú Fico a vláda urobila. Pritom je treba povedať a správne pomenovať, vy ste stiahli z burzy predaj akcií a tým ste znemožnili občanom, Slovákom, aby si kúpili podiel v Telekome, a predali ste ich Nemcom. A toto je treba povedať. Keď niekto, tak žiadny člen Ficovej vlády nemá morálne právo vystúpiť a povedať, že Dzurindova vláda privatizovala, lebo vy ste privatizovali nádherne!

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Vážený pán minister Jahnátek, vrátim sa k tomu, čo ste naznačili, aj keď to nie je téma dnešného rokovania, v súvislosti s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania, využívania tých dvoch miliárd. Máte pravdu, tieto peniaze pochádzali z exitov, z existujúcich revolvingových programov na podporu malých a stredných podnikateľov. Jeden z malej úverovej schémy a druhý z podporného úverového programu, cirka asi 2 mld. korún, slovenských korún. Tieto prostriedky, samozrejme, aj v komunikácii s Európskou komisiou, a ja som sa snažil vtedy, pretože som proponoval, promoval v podstate vytvorenie regionálnych programov rizikového kapitálu vzhľadom na to, že sme chceli, aby sme podporovali také inovatívne firmy v regiónoch. Je pravda tiež, že pán minister Rusko dosť netransparentným spôsobom to posunul, tie dve miliardy, ako na pilotný projekt pre takýto fond rizikového kapitálu, čo nebolo celkom dobré. Aj my sme sa proti tomu postavili.
Je pravda, že tie prostriedky potom neskôr pán minister Mikloš dostal ani nie na ministerstvo podľa mňa hospodárstva, lebo skôr na ministerstvo financií, a potom už som nevedel, kde tie prostriedky sledovali.
V každom prípade, pán minister, vyčítam aj vám ako bývalému ministrovi hospodárstva, vy ste skutočne zrušili mikropôžičkový program. Perfektný program pre malé úvery, pre malých podnikateľov, začínajúcich podnikateľov. V roku 2009 ste to urobili a doteraz v podstate tento mikropôžičkový program nefunguje. Začal v roku 2000 a bol to výborný nástroj, ktorý pomáhal začínajúcim podnikateľom odštartovať ich biznis. Momentálne to tu už nemáme alebo, respektíve on funguje veľmi slabo a priznám sa, že to bol veľmi zlý a škodlivý skutok z vašej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Mičovský, Forestportál, veď kto to spôsobil? Skúste sa obzrieť za seba! Skúste sa pozrieť za seba! (Reakcia z pléna.) Tam máte toho pracovníka. Ja to len riešim, ja to potrebujem nejakým spôsobom dať dokopy. Minimálne už je, aspoň čo mám informácie z Národného lesníckeho centra, funkčný Forestportál. Veď i ja som po vláde, v ktorej ste vy dneska v koalícii ako opozícia, ja som zdedil po vás prúser, nefunkčný Forestportál a vyplatené všetky peniaze. A ja riešim sfunkčnenie Forestportálu a doplatenie z vlastných peňazí a ešte som obviňovaný! Jako už odkiaľ pokiaľ, pán poslanec, ale pokiaľ máte problémy s Forestportálom, stačí sa do poslednej rady pozrieť, pravá strana z mojej, a tam nájdete odpoveď a určite dostanete aj odpoveď, ako to bolo s Forestportálom.
Čo sa týka poznámky, pán poslanec Simon, Telekom, jasné. Aj som čakal, že s tým začnete a som len čakal, kto vytiahne Telekom. Len má to jedno špecifikum. Pán poslanec, vy ste predávali čisté 100-percentné podniky a v prípade elektrární kúpna cena, alebo za čo ste to predali, bola hodnota polovičnej ceny jedného jadrového reaktora. Pritom ste im predali šesť jadrových elektrární, predali ste im tepelné elektrárne, predali ste im vodné elektrárne. Ešte raz. 800 miliónov bola cena, polovičná hodnota ceny jednej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som aj ja prispel niekoľkými údajmi do diskusie o čerpaní eurofondov v predchádzajúcom období.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky je v rámci programového obdobia 2007 až 2013 riadiacim orgánom pre Operačný program Vzdelávanie a Operačný program Výskum a vývoj. Riziká plnenia záväzkov riadiaceho orgánu v rámci oboch operačných programov, ktoré vznikli, vyplynuli – a hovorím to s plnou zodpovednosťou – najmä z nedostatočnej výšky zazmluvňovania nových projektov vyplývajúcich z nedostatočného vyhlasovania výziev v období rokov 2010 až 2012, t. j. počas vlády Ivety Radičovej, to predstavuje prvoradú príčinu nízkeho čerpania prostriedkov programov a tento balvan pred sebou tlačíme v podstate až dodnes. Nízke kontrahovanie, ako aj spomalenie procesu príprav projektov vyvolávalo oneskorenie zahájenia projektov a následnú koncentráciu ukončovania najmä dlhodobých projektov ku koncu programového obdobia, a to spôsobilo zvýšenie záťaže na konci programového obdobia, kedy už nie je časový priestor na možnosť predĺženia projektov v prípade ich opodstatnenosti.
Ak má niekto záujem, pripravil som si aj grafické zobrazenie, kde veľmi jasne vidíte, aký bol stav v tých kritických rokoch 2010 až 2012. (Minister ukázal plénu hárok papiera s grafom.)
Možno niekoľko detailov: V rámci Operačného programu Vzdelávanie bolo kontrahovanie k 30. 6. 2010 45,5 % a k 31. 3. 2012 52,8 % z celkovej alokácie. To jest kontrahovanie sa v danom období zvýšilo o úroveň 7,36 percentuálneho bodu z celkovej alokácie. Od 30. 6. 2010 do 31. 3. 2012 bolo celkovo vyhlásených iba 11 výziev v celkovej finančnej alokácii 180 miliónov.
Pre porovnanie uvádzam, že v rámci bezprostredne nasledujúceho rovnako dlhého obdobia, t. j. 21 mesiacov súčasnej vlády, od 1. 4. 2012 do 31. 12. 2013 bolo zvýšenie úrovne kontrahovania o 57,3 % z celkovej alokácie. V danom období bolo vyhlásených 21 výziev v celkovej finančnej alokácii 349 mil. eur a kontrahovanie dosiahlo úroveň 100 percent.
Z dôvodu vzájomnej porovnateľnosti týchto údajov uvádzam, že v sledovanom období nie sú tieto hodnoty upravené o nevyčerpané sumy riadne ukončených projektov, to znamená, že ide o hrubé kontrahovanie.
Pre úplnosť ešte uvádzam, že čisté kontrahovanie k 30. 4. 2015 je na úrovni 117,4 %, čerpanie k 30. 6. 2010 bolo 4,74 % a k 31. 3. 2012 14,53 percenta. To jest čerpanie v tomto období sa zvýšilo o úroveň 9,79 percenta.
Pre porovnanie uvádzam, že v rámci bezprostredne nasledujúceho rovnako dlhého obdobia 21 mesiacov súčasnej vlády, teda od 1. 4. 2012 do 31. 12. 2013, bolo zvýšenie úrovne čerpania o 24,44 percenta. To je Operačný program Vzdelávanie.
Teraz pár údajov k Operačnému programu Výskum a vývoj. V rámci Operačného programu Výskum a vývoj bolo kontrahovanie k 30. 6. 2010 44,91 %, k 31. 3. 2012 61,66 % z celkovej alokácie. To jest kontrahovanie sa v danom období zvýšilo o úroveň 16,75 percentuálneho bodu z celkovej alokácie. Od 30. 6. 2010 do 31. 3. 2012 boli celkovo vyhlásené iba štyri výzvy v celkovej finančnej alokácii 180 miliónov.
Opäť pre porovnanie uvádzam, že v rámci bezprostredne nasledujúceho rovnako dlhého obdobia 21 mesiacov súčasnej vlády, od 1. 4. 2012 do 31. 12. 2013, bolo zvýšenie úrovne kontrahovania o 42,57 % z celkovej alokácie. V danom období bolo vyhlásených 11 výziev v celkovej finančnej alokácii 634 mil. eur a kontrahovanie dosiahlo úroveň 100 percent.
Z dôvodu vzájomnej porovnateľnosti údajov kontrahovania opäť uvádzam, že tieto hodnoty nie sú opravené o nevyčerpané sumy, teda ide o hrubé kontrahovanie. Pre úplnosť uvádzam, že čisté kontrahovanie k 30. 4. 2015 je na úrovni 111 percent.
Čerpanie k 30. 6. 2010 bolo 4,83 % a k 31. 12. 2012 23,64 %, to jest čerpanie sa v danom období zvýšilo o úroveň 18,8 percenta.
Pre porovnanie uvádzam, že v rámci bezprostredne nasledujúceho rovnako dlhého obdobia 21 mesiacov súčasnej vlády bolo zvýšenie úrovne čerpania o 18,57 percenta.
Ďalším dôvodom nízkeho čerpania sú pochybenia identifikované auditmi Európskej komisie s následkom prerušenia platieb a povinnosti uplatnenia plošnej korekcie. V rámci Operačného programu Vzdelávanie išlo o pochybenia, ktoré sa týkali administratívnej kontroly projektov vrátane verejného obstarávania, v rámci Operačného programu Výskum a vývoj boli zo strany Európskej komisie pozastavené platby v dôsledku nedostatkov týkajúcich sa hodnotiaceho procesu, identifikovaných v rámci výziev, ktoré boli hodnotené v období rokov 2010 až 2012, a administratívne kontroly verejných obstarávaní.
Samostatnou oblasťou, ktorá mala a má vplyv na čerpanie v rámci oboch programov, boli nedostatky identifikované zo strany Európskej komisie v rámci takzvaných skrátených lehôt na vyžiadanie súťažných podkladov vo verejnom obstarávaní, v nadväznosti na ktoré boli uplatnené systémové korekcie v rámci Operačného programu Výskum a vývoj zatiaľ v sume 6,89 mil. za EÚ zdroj a v rámci Operačného programu Vzdelávanie vo výške 290-tisíc za EÚ zdroj. Predmetné korekcie sa dopočítavajú až do ukončenia programového obdobia 2007 – 2013.
Ďalší z dôvodov, ktorý má vplyv na čerpanie finančných prostriedkov, sa týka procesov verejného obstarávania realizovaných zo strany prijímateľov, kde ide o opätovné nedostatky v procese prípravy a realizácie verejných obstarávaní zo strany prijímateľov, prípadne opakovania nesprávne pripravených, respektíve zrušených súťaží.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zabezpečuje všetky potrebné kroky na to, aby prostriedky, ktoré sú alokované v rámci daných operačných programov, boli do konca roku 2015 vyčerpané. Nadkontrahovanie, ktoré v rámci oboch programov máme, by malo zabezpečiť, aby alokácia bola v plnej miere využitá. Riadiaci orgán prijal a zaviedol do praxe v rámci oboch programov systémové opatrenia na to, aby sme eliminovali nedostatky, ktoré boli v minulosti identifikované v kľúčových oblastiach týkajúcich sa najmä výkonu administratívnych kontrol, vo vzťahu k oprávnenosti výdavkov, zavedenie ex ante kontrol verejných obstarávaní zo strany riadiaceho orgánu, prípadne sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom, usmerňovanie v oblasti realizácie verejných obstarávaní, vydanie informatívneho materiálu, poučenie o najčastejších pochybeniach prijímateľov v procese verejného obstarávania, vydanie usmernení riadiaceho orgánu k zabezpečeniu jednotného postupu pri vykonávaní administratívnej kontroly žiadostí o platbu a kontroly na mieste, zintenzívnenie komunikácie s prijímateľmi, informačné dni pre prijímateľov dopytovo orientovaných projektov, individuálne stretnutia s prijímateľmi národných projektov a projektov univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier či zavedenie osobitného režimu pre takzvané kľúčové projekty, teda národné projekty a projekty univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier.
Riadiaci orgán tiež identifikoval projekty s vyšším rizikom neukončenia a dôsledne ich monitoruje. K maximálnemu využitiu alokácie v rámci operačných programov by mali prispieť aj opatrenia, ktoré boli prijaté v rámci akčných plánov vypracovaných v nadväznosti na iniciatívu Európskej komisie task force, medzi ktoré patrí vyhlásenie výziev na nové projekty a využitie desaťpercentnej flexibility.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, od roku 2012 prišlo v rámci oboch operačných programov k zásadnému posunu vo vypisovaní nových výziev, zazmluvňovaní nových projektov a na to nadväzujúcemu posunu v čerpaní, ale v plnej miere sa eliminovať negatívny dopad spomínaného výpadku rokov 2010 až 2012 nepodarilo, aj keď je potrebné uviesť, že sa podarilo zazmluvniť obidva operačné programy na 100 %, a teda je už na prijímateľoch, či budú schopní úspešne zrealizovať do konca roku svoje projekty. Riadiaci orgán všetkými vyššie uvedenými opatreniami, ktoré zaviedol do praxe za účelom zefektívnenia čerpania a skrátenia lehôt na kontrolu predloženej dokumentácie, vyvíja maximálne úsilie na dorealizovanie všetkých implementovaných projektov.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne. Ono v zásade je to príznačné, ale aj dokumentuje, čo sme za krajinu, že tie pozastavené programy je aj vzdelávanie, aj veda, aj výskum. To skutočne nie sú našimi prioritami? Prioritou je urvať, čo sa dá, koľko sa dá. To je proste celé. Viete, že už sa nám nedarí ani klamať, hej? Už sa nám nedarí ani klamať tú Komisiu alebo už neviem koho, už proste nám nechcú uznať to, že keď si budú niekde v unimobunke v osade ťukať do počítača, že to je vzdelávanie. Už nám to nechcú veriť.
Už ani neviete, kde by ste mohli vzdelávať? Ja vám to poviem na príbehu mojich detí. Moje deti chodili na výtvarný krúžok najskôr do centra mesta, potom ich stade vyhnali na perifériu ku pohrebníctvu Marianum. Aj tam to zrušili a zrušili krúžok ako celý. Ja už, viete, že tu nie je to vôbec prioritou, tak ako, zdá sa, že nie je prioritou aj pre túto vládu udržanie miesta, ktoré 60 rokov slúžilo deťom. A s tým skončím, pán minister. A ja vyjadrujem presvedčenie, že nebudete ten, že nebudete ten, ktorý predá objekt, ktorý 60 rokov slúžil deťom, kde sa vzdelávali, naozaj sa vzdelávali, kde chodili a kde mali krásne prostredie, krásny výhľad, nezrušíte im to len kvôli tomu, aby si na tom mieste mohli oligarchovia postaviť svoje vily. Lebo to miesto je veľmi cenné, všetci to dobre vieme. A ja verím a vyjadrujem presvedčenie, že vy nebudete ten, ktorý sa pod to podpíše.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, ja by som si dovolil ukázať taký príklad dvoch nití na konto tejto diskusie. Dve spletené nite. Jedna by bola modrá a druhá by ju ovíjala taká čierna. Tá modrá by boli tie európske zdroje a tá nádej, ktorá prichádza s možnosťou podporiť múdre veci, a tá čierna, to iste tušíte, to je korupcia, ktorá ako keby v pravidelnom rytme obvíňala túto modrú niť. Nemám na vás nič zásadné, že by som mal dôvod povedať, že som s niečím nespokojný, pretože som si to tak nenaštudoval z hľadiska vášho rezortu, ale jednu vec sa chcem takto tu verejne vás spýtať.
Mal som nedávno česť s vami hovoriť o tom, že protikorupčná výchova na školách je veľmi dôležitá a že existujú aj konkrétne programy, ktoré túto protikorupčnú výchovu vedia veľmi presne rozpracovať pre potrebu školstva. Chcem sa vás teda verejne spýtať, či nedokážeme nájsť v tejto diskusii, kde veľa vecí zapácha, aj čosi pozitívne, a či by ste mi nevedeli odpovedať, že protikorupčná výchova, možno aj s podporou európskych fondov, je vec, ktorá je už na spadnutie a že naozaj s ňou vážne uvažujete. Pretože to špinavé, čo tu máme za sebou, to už asi mnohokrát nenapravíme. Ale máme veľkú šancu vniesť do hláv mladých ľudí vedomie o tom, že takto sa krajina predsi riadiť nedá a že keď raz oni, nebude to tak dlho trvať, prídu do úradov štátnej moci, tak ich ani nenapadne tak konať, ako sa bežne koná dneska. Bol by som veľmi rád, keby naozaj protikorupčná výchova aj s ohľadom na našu spoločnú debatu, pozitívnu, bola takpovediac na spadnutie.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v tejto rozprave k stavu využívania štrukturálnych fondov na Slovensku. Dovoľte mi vopred varovať, že tento prejav nie je pre slabšie povahy, nie preto, že by som v ňom plánoval použiť nejaké vulgárne vyjadrenia, ale preto, že pri tom, čo budete počuť, sa musí zatmieť pred očami od hrôzy, prípadne vás môže pochytiť oprávnená zúrivosť, a v každom prípade predpokladám, že každého učiteľa, každú zdravotnú sestru, každého starostu, každého živnostníka, ale aj každému občanovi Slovenska pri tomto môžu hroziť zdravotné dôsledky vzhľadom na to, čo všetko sa naozaj na Slovensku s eurofondami stalo a stane.
Táto rozprava zatiaľ pripomína, by som povedal, dobre vyskúšaný vzorec, kde jedna strana kritizuje a druhá strana zahmlieva, prípadne skúša vracať – niekedy férovejšie, veľmi často menej férovo – loptičky na druhú stranu. Dovoľte mi nehovoriť až tak veľa konkrétnych príbehov, aj keď určite k niektorým sa dostanem, lebo historiek má naozaj každý dosť. Už ich tu za predchádzajúci deň zaznelo veľmi veľa, niektorých pravdivých, niektorých vymyslených, niektorých neoveriteľných. A skúsme hovoriť o tom, čo sa nedá historkami zhodiť zo stola, a to je fakt, že eurofondy sú najväčším zlyhaním vlád Roberta Fica, aké sme vôbec zažili, a je to zlyhanie, ktoré vyplýva zo samotnej povahy vládnutia týchto vlád a nie je možné ho zmeniť bez zmeny týchto vlád. Keďže ide o pomerne vážne tvrdenie, dovoľte mi ho zdôvodniť.
Začnem tým, prečo sú eurofondy najväčším zlyhaním vlád Roberta Fica. Toto tvrdenie má vyčísliteľnú a nevyčísliteľnú časť. Začnime tou vyčísliteľnou.
Najviac sa diskutuje, aj pán podpredseda vlády, keď prezentoval správu, hovoril o tom, či sa peniaze vyčerpajú alebo nevyčerpajú. Preskúmal som tie čísla, ktoré predložil, a dovoľte mi ich trochu poopraviť, aj keď ako o chvíľu zistíme, samotné vyčerpanie je z tých menej podstatných problémov.
V roku 2013 a 2014 sa za prvý polrok vyčerpala zhruba pol miliarda eur a za druhý polrok sa vyčerpalo 900 miliónov až miliarda eur v každom polroku. V prvých štyroch mesiacoch tohto roku sa zatiaľ vyčerpalo 517 mil., čo pri nezmenenom tempe čerpania znamená, že sa do konca tohto polroka vyčerpá asi 775 mil. a berúc do úvahy vždy zrýchlené čerpanie v druhom polroku o viac ako 100 %, sa do konca roka vyčerpá 2,2 mld. eur. To je, ak sa zachová tempo, ktoré nasadila, nasadil tento rok, za tých okolností bude do konca tohto roku vyčerpaných 9,5 mld. eur, pričom celková alokácia je 11,5 mld. eur. To znamená, zostane nevyčerpaných na konci tohto roku 2 mld. eur. To je momentálna najlepšia prognóza, akú vieme dať. Suma 2 mld. eur je neuveriteľná a nikto by jej neveril, keby sme o nej v roku 2007 hovorili, a ja si myslím, že ani nenastane, a dovoľte mi povedať prečo.
Niektoré tie dôvody sú pozitívne. Dá sa naozaj predpokladať ešte dobehnutie niektorých faktúr začiatkom ďalšieho roka, ako to tiež vicepremiér avizuje. Dá sa očakávať premiestnenie niektorých peňazí do nástrojov, ktoré sa dajú čerpať dlhšie, ako tiež vicepremiér avizuje. Tieto kroky však môžu zachrániť maximálne ďalšiu miliardu – a aj to pri veľmi optimistických predpokladoch – a stále zostáva miliarda, ktorá by mala prepadnúť, minimálne, a to je pri všetkých optimistických predpokladoch, ktoré som povedal, ak všetko pôjde správne. Ja si dovolím dnes predpovedať a môžme to zistiť, že tie prepadnuté peniaze budú nižšie a bude to pravdepodobne suma v stovkách miliónov eur, čo sú stále neskutočné peniaze. Stovky miliónov eur sú sumy, o ktoré pumpujeme živnostníkov, zamestnancov, dôchodcov, kohokoľvek v tomto rozpočte každý rok a tu nám len tak prepadnú.
Vážnejšie riziko však je, a k tomu sa chcem dostať, že oveľa väčšie hrozby hrozia v nasledujúcich troch až štyroch rokoch. Dnes už totiž vieme, že poslať faktúry do Bruselu je začiatok, nie koniec. Dnes už vieme, že z tých faktúr, ktoré poslali do Bruselu doteraz vlády, a hoci išlo ročne o oveľa nižšie sumy a tým pádom aj priestor úradníkov na ich kontrolu na všetkých úrovniach aj riadiacich orgánov, aj ministerstva financií bol oveľa väčší, tak napriek tomu ku koncu minulého roka už Brusel odmietol zaplatiť 260 mil. z nich a pán podpredseda vlády Vážny avizoval na európskom výbore, myslím, ďalších 300 mil. odhadu, že ešte to z tých prebiehajúcich, z tých dobehnutých auditov, ktoré treba doriešiť s Bruselom, bude.
Treba povedať, že drvivá väčšina týchto korekcií sa týka obdobia alebo obstarávania najmä obdobia prvej Ficovej vlády, kedy celkové kontrahovanie a čerpanie bolo pomerne nízke a už napriek tomu z toho prichádzajú tieto stovky miliónov. Ak vláda prikáže riadiacim orgánom a ministerstvu financií, aby zavreli oči, podpisovali a posielali do Bruselu, čo je to, čo sa nevyhnutne už deje, lebo inak by nebola šanca tento rok prehnať cez systém 2,2 mld. eur, to znamená, že za jeden rok prehnať viac ako 20 % alokácie. Ak v snahe, keďže aj tento výkon by viedol už k spomínanej dvojmiliardovej strate, sa to ešte zásadne zvýši na 3, 3,5 mld., pán podpredseda vlády avizuje cez 3 mld., tak to sa dá robiť naozaj jedine tým, že úradníci zavrú všetky oči a budú pečiatkovať, potom to všetko dajú do obálky a pošlú do Bruselu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem, blíži sa 11. hodina, máte vystúpenie na dlhší čas?

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Mám vystúpenie na dlhší čas.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, poslanci, chcel by som požiadať o otvorenie rozpravy ešte k Správnemu súdnemu poriadku, tlač 1335, vzhľadom na ešte nejaké technické veci, ktoré potrebujeme dotiahnuť, takže vás chcem poprosiť o otvorenie rozpravy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť pozmeňovací návrh, ktorý zosúlaďuje funkčnosť veľkého senátu v rámci Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.
Chcel by som zároveň ešte pred jeho prečítaním navrhnúť vyňatie na osobitné hlasovanie bodu 22 zo spoločnej správy k tlači 1333, teda k Civilnému sporovému poriadku.
Ten pozmeňovací návrh znie: Vládny návrh zákona Správny súdny poriadok sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 466 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
(3) Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty Najvyššieho súdu záväzný. Ak sa senát Najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.
Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 7.
2. V § 466 ods. 5 sa slová "podľa odseku 4" nahrádzajú slovami "podľa odseku 5".
Zdôvodnenie: Precizuje sa rovnako ako v Civilnom sporovom poriadku ustanovenie o veľkom senáte a záväznosti právnych názorov vyjadrených v jeho rozhodnutí.
Ďakujem, pán predseda.