51. schôdza

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ono zákon nerozpráva, lebo nehovorí o tom, že by ten podnikateľský projekt mal schvaľovať PP-áčko. Zákon jednoducho hovorí o tom, že musí sa predložiť podnikateľský projekt, na základe toho Slovenský pozemkový fond môže prideliť, tak preto aj hovorím, čo som aj hovoril, že zákon je síce pekný, ale nefunkčný. Takže keby ste mohli ešte trošku rozviesť, že ako sa dostane do obrazu PP-áčko, keď Slovenský pozemkový fond prideľuje tie pozemky.

Pán poslanec, myslím si, že treba si prečítať príslušnú pasáž programu rozvoja vidieka ako programu, ktorý stanovuje tú projektovú a neprojektovú podporu v rámci nového programovacieho obdobia pre jednotlivé subjekty podnikajúce v poľnohospodárstve, kde schéma podpory malého a mladého poľnohospodára je definovaná ako komplexná politika. A tá politika spočíva v tom, že ukladá povinnosti členskému štátu Európskej únie, ktoré vyplývajú priamo z nariadenia Európskej únie a plus tam môže dať každý členský štát nejakú pridanú hodnotu, ktorú si musí notifikovať v rámci európskej centrály.
Povinnosťou členského štátu z programu rozvoja vidieka bolo, že máme podporiť platbou na jednotkovú plochu mladého poľnohospodára výraznejšie, ako je bežný poľnohospodár. V našom prípade bude táto podpora na hektár o 60 euro vyššia, ako je pre iné typy podnikajúcich v poľnohospodárstve.
Druhá podpora, ktorá je už na vôli členského štátu, je, aký finančný príspevok štát poskytne alebo nastaví tento typ politiky v rámci finančného nenávratného zdroja, kde Európska komisia nedávala nejaké konečné čísla. My sme túto výšku stanovili na úroveň 50-tisíc euro ako štartovný kapitál s tým, že 75 % dostane takýto mladý začínajúci poľnohospodár na začiatku po schválení svojho podnikateľského zámeru, respektíve po certifikácii cez platobnú agentúru. Čiže to je ten prvý vstup poľnohospodárskej platobnej agentúry, jednoducho bez toho to nepôjde.
Ďalšou pridanou hodnotou, ktorú súčasná vláda Roberta Fica a ministerstvo pôdohospodárstva vložilo do politiky podpory mladých poľnohospodárov, je, že nad rámec všetkých povinností sme povedali, že poľnohospodár mladý začínajúci nemôže podnikať bez pôdy, lebo jedinečnosť tohto odvetvia je, že bez pôdy tu nemôže v podstate nikto vykonávať klasickú poľnohospodársku činnosť. Tak sme aj povedali, štát má k dispozícii 380-tisíc ha pôdy, ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond, tak sme vyčlenili zhruba 11-tisíc ha v tomto štádiu na to, aby sme ju rozdelili začínajúcim mladým a malým poľnohospodárom ako zdroj a základ na to, aby mohol ďalej rozvíjať svoju podnikateľskú činnosť. Ale aby sa nestalo, že jednoducho každý, kto pôjde okolo pozemkového fondu, si bude žiadať vzhľadom na to, že má menej ako 40 rokov, pôdu z pozemkového fondu na základe schémy podpory, sme povedali, musí tam byť určitá záruka, musí tam byť určitý podnikateľský zámer, ktorý musí nejaká inštitúcia odobriť. Vzhľadom na to, že vyplácaním poľnohospodárskych prostriedkov je poverená platobná agentúra, tak PP-áčka je menovaná a definovaná ako tá inštitúcia, ktorá bude schvaľovať ten podnikateľský zámer, čiže nemôže Slovenský pozemkový fond skôr vydať pôdu pre malého alebo začínajúceho poľnohospodára, pokiaľ nebude mať certifikát od platobnej agentúry, aby mu táto pôda mohla byť vydaná. A takto je definovaný aj zákon.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, dovolím si reagovať touto odpoveďou aj na vaše otázky 6, 8, 16 a 28, ak vám to nevadí.
Ako správne uvádzate vo svojej dnešnej otázke, už vo svojej odpovedi na vašu podobnú otázku z decembra 2014 som vám podrobne popísal problémy vzájomného postavenia železničnej a autobusovej dopravy. Je to spôsobené rozhodnutím z minulosti, konkrétne z čias vlád Mikuláša Dzurindu. Kompetencie v oblasti pravidelnej autobusovej dopravy sa presunuli zo štátu na samosprávne kraje, a to od roku 2002 ako samosprávna pôsobnosť a od roku 2005 ako samosprávna pôsobnosť vrátane jej financovania. Autobusovú dopravu si teda na rozdiel od železničnej neobjednáva a nedotuje priamo štát, ale vyššie územné celky. Tie rozhodujú aj o cenotvorbe alebo výške zliav, pričom už pred zavedením bezplatného cestovného platilo, že zľavy sú odlišné nielen od tých železničných, ale líšia sa navzájom kraj od kraja.
Problémom vzťahu železničnej a autobusovej dopravy je fakt, že miesto dopĺňania sa v prospech cestujúceho si často navzájom nezmyselne konkurujú. Často sa stáva, že jedným smerom prakticky v rovnakom čase vyráža poloprázdny vlak, ale aj autobus, pričom oba sú tým či oným spôsobom dotované z verejných zdrojov. Tento stav v konečnom dôsledku spôsobil, že autobusová doprava na mnohých miestach často neefektívne súperí so železničnou dopravou, pričom však jej výkony zase na druhej strane chýbajú na miestach, kde nie je vybudovaná železničná infraštruktúra. V dôsledku toho sú na Slovensku miesta s nadštandardnou dopravnou obsluhou a, naopak, sú aj oblasti, v ktorých je obsluha dopravná nedostačujúca. Počty cestujúcich vo verejnej doprave preto naďalej viac-menej stagnujú, najnovšie štatistiky to možno zmenia. Prijímané reštrikčné opatrenia obvykle najviac postihujú opäť tie najchudobnejšie regióny. Tento stav je preto nevyhnutné zmeniť, a to vo svojej podstate znamená, že od neefektívneho súťaženia železničnej a autobusovej dopravy sa musí prejsť na účelnú spoluprácu obidvoch systémov, pri ktorých bude v jednej línii použitý a financovaný len ten dopravný mód, ktorý je tam efektívnejší.
Ministerstvo dopravy sa intenzívne systémovým riešením tohto problému zaoberá už dlhšie. Dlhodobo presadzujeme zmeny v systéme objednávania výkonov vo verejnom záujme tak, aby sa kompetencie objednávať vlaky aj autobusy zjednotili pod jednu strechu. V takom prípade by bolo možné oveľa efektívnejšie nastaviť celý systém spolupráce vlakov a autobusov a zároveň by bolo možné zladiť aj všetky zľavové systémy. Dnes už môžeme konštatovať, že rozhodnutie o zľavách v železničnej osobnej doprave nielen viditeľne zvýšilo využitie železnice ako ekologického dopravného prostriedku, ale aj zintenzívnilo debaty o účelnejšej deľbe dopravných výkonov s následným zosúladením zľavových systémov tak medzi objednávateľmi verejnej osobnej dopravy navzájom, ako aj vo vzťahu k zúčastneným dopravcom. Preto verím, že sa približujeme k riešeniu popísaného problému, ktorý sa dlhé, dlhé roky nepodarilo vyriešiť.
V súvislosti s nedávnymi medializovanými správami o zlacnení autobusov vo vybraných trasách však považujem za potrebné poznamenať, že objednávka financovania autobusovej dopravy je stále plne v rukách vyšších územných celkov, preto časť vašej otázky je nutné smerovať na kompetentných, čiže vyššie územné celky.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za odpoveď, pán minister. No, sociálne balíčky z dielne strany SMER niečo stoja. Nielen zvýšené nároky na štátny rozpočet, ale aj príjmový výpadok na strane autobusových dopravcov. Vieme, že kvôli vlakom zadarmo už došlo k zrušeniu niekoľkých autobusových spojov, liniek, respektíve určité spoje sa stali nerentabilné a čaká ich zrušenie. Ak by som to chcela obrátiť na vtip, pán minister, tak by som sa spýtala, či nie je náhodou vašou stratégiou dostať postupne všetkých cestujúcich do vlakov a využívať železničné trate pred budovaním diaľničných úsekov alebo pred skvalitnením a opravou našich ciest. A peniaze, ktoré nepôjdu na cesty a diaľnice, pôjdu na vlaky zadarmo. Alebo nebodaj na to chcete použiť peniaze z predaja akcií Slovak Telekomu?
Ale teraz vážne. Keďže viem, že chystáte veľké veci, ako je napríklad bratislavský obchvat, tak preto sa pýtam a apelujem na váš cit spravodlivosti, že prečo tá nevyvážená podpora ľudí, ktorí cestujú vlakom a necestujú autobusom? Prečo tá nevyvážená podpora ľudí, ktorí sa rozhodli prestúpiť z autobusov do vlakov. A ja to vnímam ako opatrenie, ktoré je na úkor ľudí, ktorí zostali verní tým autobusom. Každá takáto dotácia len ďalej diskriminuje ľudí, ktorí cestujú autobusmi, znevýhodňujú a sťažujú postavenie podnikateľov v autobusovej doprave a nesmieme zabudnúť ani na vec, že títo ľudia zamestnávajú množstvo ľudí v autobusovej doprave. Toto opatrenie považujem ako ďalšie z dielne krátkodobých a nesystémových opatrení, výhod, ktoré bude vyzerať síce pekne na tabuľke sociálnych balíčkov, ale rada by som od vás mala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Myslím si, že sa nijako netajíme ambíciou presunúť čo najväčší počet cestujúcich práve do vlakov, pretože nielenže to je v súlade so všetkými východiskami a predpokladmi a stratégiami Európskej únie, ktorá má ambíciu dostať čo najväčší počet cestujúcich do čo najekologickejších foriem cestovania, čo vlak neporovnateľne s ostatnými módmi dopravy je, okrem teda cykloturistiky a využívania elektromobilov. Čiže ja si vôbec nemyslím, že je nejaká zvrátená logika pokúšať sa o to, dostať čo najviac cestujúcich práve na železnicu. Je tiež evidentné, že v niektorých častiach by autobusová doprava tam, kde je vybudovaná železničná infraštruktúra, mala byť len doplnkovou, tie ťažiskové transporty na dlhú vzdialenosť by mali byť realizované čo najekologickejšou formou a čo najefektívnejšie, čo železnica určite taká je.
Vy hovoríte, že niektoré autobusové spoje už rušia alebo niektoré trasy autobusov sú rušené práve preto, že toto opatrenie sa ukázalo ako pomerne využívané cestujúcimi. A to je práve to, čo sme hovorili aj na začiatku, že sú trasy, kde autobusy nezmyselným spôsobom konkurujú železnici, a vždy sme hovorili, že áno, môže dôjsť k poklesu tam, kde konkurujú železnici, a tu sa to ukázalo. Je zaujímavejšie pre toho cestujúceho využívať vlakové spojenie, ak je dostupné, a tým pádom nevyužíva to autobusové. A to bolo aj cieľom, aby sme sa dostali a zefektívnili prepravu tam, kde sa to zefektívniť dá. Vidíte, že ten trh to sám svojím spôsobom rieši, že tie neefektívne autobusové spojenia automatickým spôsobom zanikajú.
Čo sa týka zrovnoprávnenia toho celého systému, to je práve to, o čom som hovoril, ministerstvo dopravy už rokuje s viacerými vyššími územnými celkami na túto tému, ako zriadiť nejakú jednotnú dopravnú autoritu, ktorá by rozdeľovala čo najspravodlivejšie a najefektívnejšie jedny a tie isté verejné zdroje medzi železničnú a autobusovú dopravu a aby zosynchronizovala hlavne grafikony, aby sa nestalo, že si autobusová a železničná doprava robí naschvál, že autobus schválne príde o minútu neskôr, ako už vlak odišiel zo stanice, ako je ten vtip, že vlak už odišiel.
No a je to možné urobiť jedine centralizovane a fakt je ten, že niekedy, keď to sledujem, každá VÚC-ka má úplne iný vzťah ku svojim, alebo ku tomuto systému a niekedy sa mi zdá až neprimeraná preferencia voči autobusovej doprave. Čiže jediné riešenie, ktoré ja z tohto vidím, je zriadiť nejakú jednotnú autoritu, kde budú zástupcovia VÚC-iek, takisto štátu a centrálnym spôsobom sa určí najoptimálnejšia schéma grafikonov autobusovej a železničnej dopravy a adekvátne k tomu aj finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii.
kSkončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani podpredsedkyňa Národnej rady. Prajem všetkým príjemný dobrý deň.
Podľa štátnych záverečných účtov za roky 2010 až rok 2014, bol objem pokút, penále a iných sankcií za štátny rozpočet Slovenskej republiky, kód ekonomickej klasifikácie č. 222, nasledovný: V roku 2010 to bolo 64 mil. 235-tisíc eur, v roku 2011 57 mil.194-tisíc eur, v roku 2012 53 mil. 416-tisíc eur, v roku 2013 69 mil. 464-tisíc eur a minulý rok, roku 2014, to bolo 68 mil. 922-tisíc eur.
Ešte by som snáď mal spomenúť, kto všetko platí tieto pokuty a penále a iné sankcie a čo to sú? Sú to vlastne následky správnych konaní za porušenie povinností ustanovené zákonmi a platia ich naozaj všetci, právnické osoby, občania a platí ich aj samospráva, verejný sektor ako celok a aj štátne organizácie vrátane rezortov alebo rozpočtových kapitol.
Skončil som, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Spýtam sa len; viem, že to nebolo predmetom mojej otázky, takže ak mi budete vedieť povedať, bude to milé plus; či máte aj takú štruktúru, koľko z týchto uvedených čísiel boli tie právnické osoby, koľko boli fyzické osoby, verejná správa a tak ďalej. A keď nemáte, rešpektujem, samozrejme, že to nebolo predmetom otázky. Prípadne kde to je prístupné, ak je prístupné?
Ďakujem.

Odpoviem, pani poslankyňa. Neviem určite z hlavy, ale na základe nejakej analytiky, ktorá musí byť prístupná na rezorte financií, sme ochotní vám poskytnúť informáciu v takej štruktúre, aká je možná, samozrejme. Takže stačí, nemusí to byť ani formálna otázka, stačí sa obrátiť mailom a vybavím vám odpoveď.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, v prvom rade by som sa vás chcel spýtať, či máte na mysli práve ten, v úvodzovkách, mimoriadne nevýhodný PPP model, ktorý plánoval aj váš stranícky predseda pán Figeľ ako vtedajší minister dopravy, ale to len tak na úvod. Rád by som vám pripomenul materiál s názvom Informácia o pripravovanom obstarávaní poradcu a koncesionára na projekty diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, ktorú schválilo vtedajšie ministerstvo, a uložil vtedy pán Figeľ príslušnej sekcii ministerstva dopravy aj povinnosť zabezpečiť proces prípravy súťažných podkladov pre verejné obstarávanie na tento účel. Ale, toľko k histórii.
Neviem, odkiaľ vychádzate z toho, že mimoriadne nevýhodný, pretože existuje štúdia uskutočniteľnosti projektu D4, R7, to sú práve tie štúdie, ktoré som tu aj v rámci čerpania eurofondov spomínal, že neboli vaším veľkým kamarátom a bývalé vedenie rezortu veľmi málo realizovalo tieto štúdie, ktoré sú jediným nejakým základným predpokladom jednak pre zabezpečenie financovania, či už z európskych zdrojov alebo vôbec na to, aby sa dalo preukázať, či ten projekt je výhodné realizovať alebo nie je. My sme túto štúdiu v plnom znení a v plnom rozsahu v januári tohto roka zverejnili, poradenské konzorcium zložené z renomovaných nadnárodných poradenských spoločností v nej jednoznačne konštatuje, že PPP projekt D4, R7 prináša zadávateľovi hodnotu za peniaze a jeho realizácia formou PPP je výhodnejšia, ako keby bol uskutočnený tento projekt klasickým obstarávaním. To bolo zmyslom aj tej štúdie. Štúdia využila najkonzervatívnejšie odhady, aby tak štúdia celá bola konzervatívna a v tomto konzervatívnom videní tak či tak vychádzalo, že PPP projekt alebo realizácia tohto projektu formou PPP je výhodnejšia ako klasickou formou. Viem, že to dlhodobo ignorujete, tento fakt, ale toto hovoria čísla.
V súvislosti s výkupom pozemkov zásadne odmietam akékoľvek tvrdenia smerujúce k tomu, že by mal rezort dopravy plytvať peniazmi daňovníkov. Neviem vôbec, ako ste k tejto vete mohli dospieť, pretože pozemky pod telesom diaľnic sa oceňujú a vykupujú ako stavebné pozemky po územnom konaní, a to už od roku 1991, kedy sa zaviedla rovnosť vlastníctva. Súčasný právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje začať výkup pozemkov pred právoplatnosťou príslušného územného rozhodnutia, pretože až na základe územného rozhodnutia je určené trasovanie budúcej diaľnice, ako aj jej rozsah. Pozemok určený na zastavanie má objektívne vyššiu hodnotu ako pozemok určený na poľnohospodárske účely. Náhrada poskytovaná štátom musí byť podľa Ústavy Slovenskej republiky a relevantnej platnej a účinnej legislatívy primeraná, pričom primeranosť sa podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. V prípade dobrovoľného predaja pozemkov majú vlastníci zákonný nárok na navýšenie tejto ceny o 20 %, a to podľa § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, podľa ktorého náhrada za výkup pozemku alebo stavby predstavuje 1,2-násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov.
Výpočet výšky peňažnej náhrady sa v súčasnosti určuje vo výške ceny zistenej podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Táto vyhláška definuje všeobecnú hodnotu ako výslednú objektivizovanú hodnotu nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia. Primeraná náhrada sa vždy zisťuje analyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov z nehnuteľností a náklady podľa cien stavebných prác.
Nerozumiem, z akých dôvodov ste si vyrobili konštrukciu, že výkup pozemkov pre stavbu D4, R7 je nevýhodný či drahý, pretože je realizovaný podľa platných a účinných právnych predpisov. Iné neexistujú a iné ani nemôžeme používať. Dúfam, že nechcete naznačiť, že by mala Národná diaľničná spoločnosť, ktorá výkup pozemkov zabezpečuje, postupovať v rozpore so zákonom. Mimochodom, rovnaká právna úprava, ako som už spomínal, tu platila roky, čiže platila aj počas pôsobenia vašej strany v minulej vláde a ak vám takéto nastolenie pravidiel výkupu pozemkov sa nepozdávalo, nechápem, prečo ste potom presne v duchu litery tohto zákona postupovali aj vy.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán druhý minister, vážené kolegyne, kolegovia a pozdravujem aj... (rečník ukázal smerom na balkón) ... našich. (Potlesk.)
Všetci sme tu svoji, ale pýtajú sa ma kolegovia, či sú to moji. Nie, to sú naši. Všetci sme tu svoji, všetci sme občania tejto krajiny a tak by to malo byť. Lebo to delenie naši, vaši nerobí dobre. Ale pozdravujem našich teda z Oravy a môjho rodného kraja. To je taká náhoda, ale milá.
Prosím vás pekne, k týmto eurofondom, keď už, čo nebolo povedané. Neviem, či to zvládnem, ale skúsim, lebo veľa už bolo povedané. Keď pán minister Kažimír tu bol, myslím, že minulý rok to bolo, tam ste upravovali ten riadiaci orgán, tak ja som vtedy dal aj dokonca pozmeňovací návrh, že by bolo dobré, aby sme k tým tabuľkám pripisovali aj taký text, že tie fondy sú tvorené, eurofondy sú tvorené z peňazí alebo respektíve z príspevkov členských štátov a častokrát, už tú presnú formuláciu si nepamätám, častokrát tie príspevky sú tak vysoké pomaly ako celá hodnota toho projektu, a že teda je potrebné zohľadňovať to, aby tie výdavky boli hospodárne, efektívne a tak. Lebo ja mám niekedy pocit, že naši ľudia, aj sa to tak podsúva, že to sú iné peniaze, to nie sú naše peniaze, to pomaly nie sú peniaze zo štátneho rozpočtu, to sú ako keby iné peniaze, ktoré, úlohou je ich minúť, síce častokrát je to hlúposť, ale nevadí, lebo však to sú iné peniaze, to nie sú naše peniaze.
Dovoľte mi trošku nabúrať tento mýtus, hej, nabúrať, lebo je to fakt na úrovni mýtusu, že je to tak. A skúsim to na tomto druhom programovacom období. Myslím, že to prvé programové obdobie vyšlo to také skrátené jedna k jednej. To znamená, plus-mínus koľko sme poslali, toľko sme dostali. Toto druhé programové obdobie, teda nemyslím si to len ja, ale to aj renomovaná, myslím INES to publikoval, niekde to mám poznačené. Oni porovnávali 2004 až 2010 a im to v zásade, lebo oni to počítali presne na rozdiel odo mňa, ja to menej presne počítam. Ale napríklad oni obdobie 2004 až 2010 počítali a vyšlo im, že ak sme dostali euro, tak 90 centov sme poslali.
Čiže čo tým chcem povedať? Že nie je to až, nie sú to až také cudzie peniaze alebo nie sú to až také peniaze, s ktorými nič nemáme. A keď si vyberiem toto druhé programovacie obdobie, o ktorom teraz rozprávame, tak prísne vzaté, malo to vyjsť tak, že sme mali byť v pluse, hej? Keby všetko dobre dopadlo, mali by sme byť niečo v pluse. Ako však býva dobrým zvykom, veci sa zvyknú pokaziť, niekedy z objektívnych, niekedy z neobjektívnych príčin, plus ešte sme na Slovensku, takže k tomu ešte musíme dať, ešte teda o niečo to znížiť, hej? Čiže to, ten ideálny stav nenastane a to už viete aj vy, to vie už aj celá vláda, že ten ideálny stav nenastane.
Otázka stojí, že kde skončíme. Tu sa tie údaje rôznia alebo aj to, čo odznelo v rozprave, od 2 mld. do 3 mld., že nedočerpáme, nestihneme. Ja tiež neveštím, čiže neviem, že ako, ale asi sa zhodneme v tom, že nevyčerpáme, hej, nevyčerpáme všetko. A tam to bolo, niekto to, myslím, počítal, že keby sme všetko vyčerpali, tak sme v pluse jedna tri. To znamená, ak sme euro poslali, tak 1,30 sme dostali. Lebo a to, pán Vážny, treba aj ľuďom korektne povedať, že my okrem toho, že posielame peniaze do Bruselu, tak napríklad my už nevyberáme clo, hej? Lebo však sme v colnej únii. A keď vyberáme clo z tretích krajín, to znamená krajiny, ktoré nie sú v colnej únii európskej, tak 75 % z toho posielame do Európskej únie, iba 25 % si nechávame. Čiže to je nepriamy výpadok. To znamená, vy nemôžte iba počítať, že to čo sme poslali, tie, je rôzne, tam to má nejakú štruktúru, že tak, tak, tak, ale aj to, čo sme nevybrali, keby sme vyberali, hej? To znamená, lebo každé clo, každá, veď na tom sa tvorili civilizácie krajiny, že vyberali clo a chránili si vnútorný trh. Nám sa, žiaľ, stalo aj to, že tým, že nevyberáme clo, tak začneme dovážať rožky. To by jeden nikdy nepovedal, to by nikto nepovedal, to už údajne že vraj aj funguje, že 10 percent. Predstavte si, ľudia z Oravy, že z Poľska budú voziť rožky. Však to už je nonsens! A to naozaj tu hrozí, že jednak je to tým, že je to tak otvorené, ale aj tým, že sme tak neschopní, alebo tým, že tá prvovýroba, druhovýroba, proste tak je to nastavené, že naozaj pre niekoho vyjde to jednoduchšie a možno aj lacnejšie doviesť rožky. A my tu fakt dopadneme jak skanzen.
U nás na salaši máme takú malú piecku, tam to pečieme pred ľuďmi a neviem čo, človek si pripadá jak v skanzene a áno, to možno len zostanú fakt už len také nejaké výrobne, že budú chodiť autobusy a pozerať, že jak sa dakedy piekol chlieb. Ale rožky budeme jesť z Poľska.
Čiže to chcem tým povedať, že ľudia aby si uvedomili, že v zásade to nie sú iné peniaze, to nie sú peniaze z Bruselu, ktoré treba minúť na hlúposti. To sú v zásade naše peniaze, len idú cez Brusel. Niekto by povedal cez Košice. Viete, takto. Áno, niekedy je to naozaj že, tak akože prečo vlastne. Ale tak sme sa zaviazali, treba dodržať. Keď sme sa k niečomu zaviazali, treba dodržiavať. Ale v tom absolútnom vyjadrení sú to peniaze ako keby naše. To znamená, a potom ľudia by si mali zodpovedať, či sú ochotní platiť v Dojči nerezový záchod. Viete, tiež to tu už niekto naznačoval. V Dojči je nerezový záchod za 65-tisíc. V zime ho ani neotvárajú, lebo nemajú na to, aby v ňom kúrili.
Existuje údajne nejaká obec, čo má 50 obyvateľov a majú kruhový objazd. Viete, to je tiež absurdita. Niekde Rómov v unimobunke, proste potrebovali rýchlo zadeklarovať, že robia nejaký projekt, tak ich v unimobunke učili ťukať do počítača. Hej, oni ani nevedeli, len ťukali, lebo bolo potrebné nejaký čas ťukať, bolo treba to odfotiť, natočiť, poslať nejaké video a proste ťukali do počítača.
Naozaj, to sú, človek sa nad tým usmeje, ale je to tragikomické, že na toto idú v zásade peniaze, ktoré treba niekde inde, niekde na školách, možno aj na Orave sú školy, do ktorých ešte, s prepáčením, cikal Husák, alebo ja neviem ešte kto, Colotka. Viete, že proste naozaj, že staré, že nerekonštruované, zanedbané, neviem čo. A tu majú v Dojči nerezový záchod. Ja im ho nezávidím, hej? Ale to dokumentuje tú absurditu, že proste tým, že je, ten systém je v zásade zvrátený, tak umožňuje takéto excesy. A tieto excesy by nás mali zobudiť a povedať, že takto to asi ďalej nepôjde.
To, že sa eurofondy stali predmetom nájazdu lúpežníckych rytierov, tiež vieme. Tu sú ľudia, ktorí sa živia tým, že vedia, ako sa k nim dostať, že vedia, ako poukladať papiere na kopu, že na konci niekde tie peniaze prídu. To je normálne jedno odvetvie národného hospodárstva, to by nikto nepovedal, že odvetvím národného hospodárstva sa stane spôsob vybavovania eurofondov na hocijakú hlúposť. Ale formálne to sedí. Len už vás zastavila aj Európska únia, že naozaj, že Európska komisia už aj vás zastavila.
A to chcem zadokumentovať, že vlastne to aj svedčí, presne to vystihuje to, že čo sme za krajinu, že ak nám pozastavila programy a je ich tu, ja ich viem, teda tu ich čítam. Presne to svedčí o tom, čo sme, že konkurencieschopnosť a hospodársky rast, výskum a vývoj, informatizácia spoločnosti, vzdelávanie a ROP-ka. ROP-ku preto, lebo je veľká, hej? Ale tie prvé štyri preto, lebo tam ste už ani nevedeli, ako klamať, lebo tu nikomu v zásade nezáleží na vzdelávaní, lebo máme k tomu taký zvláštny prístup. Veda a výskum a konkurencieschopnosť? Viete, to ani podľa mňa niektorí ani neviete, čo to je, lebo vás to absolútne, ani to nepoznáte ako, čo to je za výraz, že čo to v sebe obsahuje. Lebo konkurencieschopnosť v zmysle chápania niektorých ľudí, žiaľ, musím to povedať, v dnešnej vláde je, poznáš alebo nepoznáš. To neni konkurencieschopnosť typu mám dobrý výrobok, viem ho načas dodať, kvalitne ho viem dodať, som najlepší. Vôbec nie. Konkurencieschopnosť v myslení tuná našich súdruhov je, proste poznáš alebo nepoznáš.
Viete, čiže je úplne jasné, že vám tieto štyri programy vyhodili. Lebo tam ste napchali Rómov ťukajúcich v unimobunke. A to už sa, aj oni už sa nevedeli na to pozerať. Čiže úplne symbolické, že vám tieto štyri problémy vyhodili. To je úplne, to sedí, to sa nečudujem, že je to tak. Viete, čiže už tá Európska komisia sama osebe sa nevedela, nevládala na to pozerať, tak im to zastavila.
A na to tiež chcem upozorniť, že nieže my sa dostaneme, že tie eurofondy, že jak to teda tie cudzie peniaze my tu minieme. Nie, my vlastne v zásade naše peniaze minieme na hlúposti a ešte to ani v určitom momente nemusí vyjsť tak, že to bude jedna k jednej. Viete, že tu naozaj už teraz, ak máte korekcie 300 mil. euro, tu sa spomínali tie riziká, že keď vám to nepreplatia, bude to treba vrátiť. My sa dostaneme ešte do situácie, kde zistíme, že to je ešte ďaleko a rádovo horšie, ako sme si mysleli.
A potom naozaj stojí otázka aj pre ľudí našej krajiny, či sú ochotní platiť proste hlúposti. Či sú ochotní platiť všetkým chlapcom. Všetci chlapci od J&T majú, Kempinski dostali peniaze, henten dostal peniaze, aj Široký, predpokladám, že na ten jeho hotel v Tatrách. Vám garantujem, že keby sme si zozbierali, že ktorí chlapci majú v Tatrách hotely, tak všetci z nich nejaký ten eurofond na to dostali, hej? A otázka stojí, že či to chcete, či to chcete, či si vy myslíte, či si ľudia tejto krajiny myslia, že je to správne. Lebo keby naozaj tie peniaze išli z rozpočtu a že niekto by sledoval tie kapitoly rozpočtu, tak by ten prah senzibility na to, že kam, načo sa to míňa bol vyšší. A povedali, no dobre, ale na toto my nedáme. Čiže to maskovanie cez eurofondy v zásade umožňuje týmto ľuďom vám znižovať prah citlivosti a akceptovať, že keď teda sú to akože iné peniaze, že nevadí, že sú to na hlúposti, lebo však to sú zadarmo. Nič také ako zadarmo neexistuje, nič! A zadarmo je najdrahšie a zadarmo je najdrahšie. Tak k tomu sme sa my dopracovali. Čiže naše peniaze, vaše peniaze sa míňajú, proste idú cez Brusel a takýmto spôsobom sa míňajú a už sa na to v zásade nevie pozerať ani Európska únia, to je to, hej, že vám to zastavila, že vám 300 mil. cvakla načisto.
Niektoré veci už schovávate, lebo viete, viete, že vám to nepreplatí, to je ten prípad už notoricky známy, Zlatovce. Ja som nevedel, že taká dedina existuje. Ale už teraz vieme, že to je váš prípad na nástenku, že to asi bude v nástenke SMER-u, že to bol ten náš vzorový pilotný projekt, rekonštrukcia Zlatoviec, že keď vám na to prišli, že ste vybrali o 40 mil. eur drahšiu ponuku. 40 miliónov eur, vážení, to je 1,2 miliardy. To sú strašné peniaze! Tuná milión eur nie je peniaz, milión euro, to je 5 korún teraz. Viete, tuná ľudia, aj tí, čo tu boli, aj tí, čo tu teraz ešte niektorí z nich sú, pre nich už počítajú iba v miliardách v starých korunách, vtedy ich to začne zaujímať. Oni proste vybrali ponuku druhú v poradí, bola o 1,2 mld. drahšia, lebo to bolo TSS Grade, potom zistili, že z toho môže byť problém, tak to stiahli, lebo Európska únia by, Komisia by im to mala kontrolovať, a zaplatíte to vy. Ja, vy, všetci dokopy to proste z týchto odvodov do rozpočtu v nejakom výhľade, nejaký splátkový kalendár tak asi aspoň dostaneme, dúfam. Dúfam, však štát nemôže dostať exekútora. Ale nečudoval by som sa, že keby TSS Grade ešte poslal, neviem, ešte nejakých vymáhačov, že aby to išlo rýchlejšie, tie peniaze, lebo oni ich budú chcieť. Ten TSS Grade, ktorý tiež reštrukturalizoval potichučky jak pena. Tí, ktorí ste, viete možno.
Tam koľko chlapov v Námestove ráno stojí o tretej na autobus? Koľko stojí chlapov ráno aj v Námestove, aj v Kubíne? Stoja ráno o tretej na autobus, idú do Bratislavy, idú do sveta za robotou a tu boli ľudia, ktorí sa nerozpakovali povedať týmto ľuďom, že im nezaplatia, že ideme do reštrukturalizácie. Že zákonom oni sa dozvedia, že oni sa, chlapi v dobrej viere robili a potom niekto povedal, však to je podľa zákona. Oni, chudáci, museli pozrieť, či je to pravda.
Je to pravda. V tejto krajine naozaj existuje zákon, ktorý to umožní. A oni to vedia, oni to zneužili. Ticho ako pena zreštrukturalizoval TSS Grade, tichúčko ako pena Doprastav, malo to byť až po Váhostav, len tam sa to, tam sa to vymklo trošku z rúk. A vidíte, aj tak našli riešenie, že proste druhých, ich dlhy, dlhy Váhostavu zaplatí vlastne štátny rozpočet.
Čiže ten TSS Grade, ten TSS Grade, ktorý zreštrukturalizoval, ktorý nezaplatil, tak ten má, zákazku vyhral o 1,2 mld. vyššiu, nejakú rekonštrukciu vlaku. Európskej únii to radšej ani neukážete, hej, lebo to viete, že tam to neobhájite, tak ste to stiahli vôbec z toho preplácania a zaplatíme to všetci.
Je toho veľa, čo by sa dalo povedať. Ja už pre túto chvíľu skončím. Mňa to mrzí, že koľko ešte alebo čo ešte ľudia tejto krajiny potrebujú na to, aby si povedali, že takto to už ďalej nepôjde. Že naozaj, ja mám niekedy taký zlý pocit z toho, že to porobníctvo je v nás. Možno to súvisí aj trošku s históriou, že ten ohnutý chrbát, to proste útrpné znášanie toho údelu, lebo však my tak si tu trošku v kobke.
Nie je to, vážení, tak! Naozaj rozhodujú o vašej krajine o našej krajine, zadlžujú naše deti, vaše deti, vaše vnúčatá. Viete, tu sú ľudia, tu teraz sedeli pred chvíľou ľudia, ktorí za hodinu budú sedieť v šere jeho kancelárie a podpíše zmluvu, ktorá zaťaží na 10, 20, 30 rokov ľudí v tejto krajine všetkých, aj moje deti, vaše deti. Teraz budú podpisovať obchvat Bratislavy. Miliarda sem, miliarda tam. Miliarda nie je peniaz. V tejto krajine miliarda eur už nie je peniaz. Teraz sadnú, podpíšu a zaviažu. A to sa čudujem, že dokedy ten prah citlivosti u tých ľudí našich bude, že to teda akceptujeme ako údel, že to tak má byť. Vôbec to tak nemá byť! Vôbec nie sme proste odsúdení, nemáme nejaké Kainove znamenie na sebe, že to musíme strpieť, že sme sa s niečím zhrešili a teraz musíme trpieť za hriechy našich predkov. Vôbec to nie je tak! Je to o tom, že povieme jasne a rázne, že takto to už ďalej nepôjde. Že už sa odmietate toho zúčastňovať, že už to odmietate posväcovať, že už sa odmietate na tom podieľať. A vtedy ich to trošku zobudí. Minulý rok bol toho svedkom.
Keď to nepríde, oni sa nebudú rozpakovať v tom pokračovať, lebo tá myšlienka, ktorú si niektorí ľudia myslia, že sa najedia, budú mať dosť, vôbec nesedí. A my, čo chováme dobytok, vieme, že keď sa dobytok prežere, alebo ináč to poviem, roztiahne si bachor, čiže pýta viac. Proste je to tak. To nie je, že nažere sa a už dá pokoj. Nie, tým že veľa žere, sa prežere a chce viac, viac, viac a stále viac. A z čoho? Z čoho?
Viete, že to je to, že už ste sa niekto pýtal, že z čoho? Už neni v rozpočte nič dokopy, už nie je z čoho. Už eurofondy vidíte, čo stihli, stihli, čo nestihli, im už Európska komisia nedá. Jediné, čo zostáva, je iba vo vašich vreckách, a to je presne Váhostav. Nie je príbeh stavebnej firmy, ktorá nezaplatila. Je to príbeh systému, operability, že ako vstupujeme do toho systému a zistíme, že kde ešte sú peniaze. Áno, peniaze sú, zopár drobných ešte medzi ľuďmi a oni si nájdu zákonné možnosti, ako sa ku nim dostať. To znamená, nezaplatiť faktúru, poslať na vás úžerníkov, exekútorov, ako sa dostať k tým vašim peniazom. To je ten posledný zdroj, ktorý ešte nevyschol. Tie prvé dva sú už na tom veľmi zle.
A oni to urobia. Oni to urobia, lebo budú vedieť, že v tejto krajine im za to nič nehrozí. Že v tejto krajine sú ľudia tak odovzdaní proste tomu svojmu osudu, že len po štvrtom pive možno nejaký Jano povie: To sa mi nepáči. Viete, ale to naozaj takto nefunguje. Tu treba urobiť niečo iné, lebo oni neprestanú. Oni neskončia, lebo im to zachutilo, lebo sa na to ľahko zvyká.
Ďakujem veľmi pekne.