51. schôdza

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v stručnosti zhrniem niektoré technické závery z tejto diskusie a, samozrejme, pokúsim sa aj nejaký záver uviesť. Nebudem hovoriť o všetkých, ale o tých, ktoré sa mi zdá, že je potreba dovysvetľovať v atribútoch z tejto diskusie.
V podstate, myslím, že pán poslanec Zajac spomenul viackrát, že vláda Roberta Fica nastavila systém riadenia, ktorý je byrokratický, umožňuje schvaľovať predražené projekty, umožňuje využívať systém agentúr a poradenských firiem a tak ďalej. Moja otázka znie, prečo ste potom v takomto systéme počas vášho vládnutia pokračovali, prečo ste tento systém nezmenili, naviac pán exminister Figeľ si stiahol pod seba aj toho hlavného metodika, ktorý v podmienkach Slovenska je centrálny koordinačný orgán, pod vtedajšie ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Čiže nič nebránilo tento systém zmeniť, prekopať, odbyrokratizovať, predložiť na rokovanie vlády.
Áno, systém je zložitý, ale systém je správny, o čom svedčí aj to, že ste naozaj naň vôbec nesiahli a pokračovali ste v ňom. Čiže ak je to problém, tak je niekde inde a nie v systéme riadenia, myslím, ktorý ste napádali, v systéme riadenia eurofondov.
Zas tu zaznelo veľa problémov ohľadne nástroja Jessica, finančného nástroja, alebo veľa námietok. Finančný nástroj Jessica je správny a je správne aj to, že nám Európska komisia v rámci tých nových flexibilít umožnila do tohto nástroja presunúť určité prostriedky vo výške absorpčnej kapacity tohto nástroja. Aby som trošku upresnil, na Slovensku je cirka 64 800 bytových jednotiek v obytných bytoch a momentálne je nezateplených asi 36 200 alebo presne 36 280 bytov, čiže ten priestor na využitie tohto nástroja je tu obrovský. Naviac tento nástroj Jessica, ktorý umožňuje využiť europrostriedky aj na energetické úspory v obytných budovách, je charakterizovaný ako návratná forma pomoci. Čiže to je to, čo by sme naozaj mali vo väčšej miere na Slovensku uplatňovať. Tá návratná forma pomoci je vlastne pomoc formou úverov s tým, že pri efektívnom rozdeľovaní, čo sa aj v Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý tento nástroj aplikuje, v praxi využíva a môže sa tento nástroj pri návratnosti a jeho zvyšovaní pri tom tzv. pákovom efekte zvyšovať podstatne viac. Čiže ten priestor je tu obrovský a je správne určený, len som vám chcel upresniť pár číslami smer vo využití tohto nástroja cez eurofondy.
Stagnácia kontrahovania za vlády Ivety Radičovej, viackrát sme to tu spomínali. Predvádzali sme tu rôzne grafy, kritika kontrahovania, stále sme si tu predvádzali, čo je, aké je, prečo bolo také veľké kontrahovanie, malé kontrahovanie. Fakt je ten, že krivka kontrahovania, čo som ja prezentoval, a to je zo zdrojov ITMS, zo zdrojov toho systému, ktorý je vlastný a ktorý rešpektujeme všetci, na spravovanie eurofondov a monitorovanie eurofondov, čiže tá krivka kontrahovania naozaj stagnovala a nie gradovala. To je ten kameň úrazu, o ktorom stále hovorím, že v tých rokoch, keď už sme vlastne vedeli, čo chceme, tak sme naozaj mali výrazne zvyšovať krivku kontrahovania tak, aby bolo dokontrahovanie čo najskôr a aby sme sa mohli uvoľňovať do implementácií, čo nám spôsobilo skoro dvojročný sklz v tom, že naozaj sme museli dokontrahovávať a až potom sme sa mohli venovať plne implementácii.
Ale to, či bola miera kontrahovania dostatočná alebo nedostatočná, o tom v podstate svedčia aj tieto správy a ja tu teraz nechcem hovoriť, či ste sa usvedčovali alebo neusvedčovali, dokonca tu mám k nahliadnutiu 2, 4, 6, 7 správ, ktoré schválila vláda za Ivety Radičovej od 17. 6., 31. 7., 31. 8. až do konca roka 2011. Ostatné som už nebral, kde v týchto správach, aby ste vedeli, jednoduché, ktoré schválila vláda o stave realizovania Národného strategického referenčného rámca napríklad 17. 6. 2011, mám tu aj vyznačené, čo sa dialo v kontrahovaní, a môžem teda, aj odcitujem dve vety k tomu, s tým, že napríklad v tejto informácii zo 17. 6. sa jednoznačne konštatuje a vláda to schválila, ktorá tu analyzuje o tom, že pri detailnejšej, citujem, "pri detailnejšej analýze vývoja kontrahovania v porovnaní so stavom k 31. 12. 2010 možno so znepokojením konštatovať, že dochádza k výraznej stagnácií stavu kontrahovania".
To je tu presne odcitované, čo schválila vláda Ivety Radičovej, a vôbec vás to nejako ani nevyrušilo a schvaľovali ste každý mesiac takéto správy. A teraz mi ale neargumentujte tým, že bolo kontrahovanie super, rôznymi grafmi, ktoré tu boli predvádzané.
Ďalej nárast, citujem z ďalšej správy, "nárast kontrahovania len o 4 % za necelých 6 mesiacov" videla vláda vtedy ako problém. Stagnácia v kontrahovaní sa prejavuje najviac v rámci OPIS-u, nárast len o 0,34 %, v Operačnom programe Vzdelávanie, nárast len o 2,6 percenta. Dokonca tu je veľmi tvrdá konštatácia v tých správach, ktoré ste schválili. V prípade, citujem, "v prípade, ak by ďalšie kontrahovanie pokračovalo v existujúcom trende, to je nárast kontrahovania len o 4,8 % za necelých 6 mesiacov, reálne hrozí, že Slovensko nedokáže ani do konca programového obdobia, t. j. do 31. 12. 2015 zakontrahovať celú alokáciu na programové obdobie 2007 až 2013".
Čiže vy ste sami videli, že to je problém, tak teraz ma tu nepresvedčujte rôznymi grafmi, že to problém nie je a to kontrahovanie bolo super. Tu ste sami povedali, že ak týmto tempom pôjdete, ktoré som ja dokumentoval, že bolo veľmi nízke, tak ani do konca decembra, ktoré je obdobie za 7 mesiacov, by ste nedosiahli kontrahovanie, ktoré treba. A za ním nasleduje celý rad procesov, ktoré sme si tu dokumentovali vo veci vlastnej implementácie, to spočíva v podpise žiadosti o nenávratný finančný príspevok vo verejnom obstarávaní alebo vo vlastnej implementácii toho projektu, ktorý je predmetom tejto europomoci. Čiže, a takýchto konštatovaní a mám tu tie správy, bolo v priebehu roku 2011 sedem. Takže opatrne s tými grafmi, lebo graf sa dá svojím spôsobom zdeformovať a naozaj treba sa opierať o fakty, ktoré ste sami konštatovali.
Nečerpanie v roku 2007. Často tu zaznelo, že čerpanie v roku 2007 bolo nula. Áno, je to pravda, ale súvisí s čerpaním v roku 2007 alebo v prvom roku oprávnenosti alebo oprávneného obdobia, v podstate nie je jednoduché dosiahnuť čerpanie, dokonca by som povedal, že ani v prvom polroku nasledujúceho roku je problematické dosiahnuť čerpanie. Čiže je to ľahko takúto myšlienku vysloviť, ale ťažšie je sa zamyslieť, čo všetko spočíva v tom, aby to čerpanie mohlo byť. Spočíva v tom, samozrejme, schválená Partnerská dohoda alebo vtedy Národný strategický referenčný rámec a následne v tom spočíva celý rad úkonov, ktoré sú obrovské, náročné, zložité, veľa, veľa dokumentov je potrebné vydať, čiže musí centrálny koordinačný orgán v zmysle pravidiel a metodík vydať možno 50 zložitých predpisov, každý má 20, 30, niektoré 120 strán. Volá sa to systém riadenia. Musí certifikačný orgán vydať systém finančného riadenia, tiež obrovsky, veľmi zložité predpisy a, samozrejme, musia operačné programy spracovať svoj systém riadenia, svoj systém finančného riadenia v celej jeho škále, dať si to zauditovať a až potom môžu realizovať prvé čerpanie.
Čiže, že tento proces nie je jednoduchý, o tom svedčí aj to, že v podstate, a zas tu mám len dokument, žiadna z členských krajín Európskej únie v roku 2007, je to cohesion date, informačná stránka cohesion date, informačná stránka Európskej komisie na webovej lokalite Európskej komisie zverejnená. Žiadna členská krajina Európskej únie v roku 2007 nevyčerpala nič. Takže nehovorte tu, že Slovensko je nejaké, bolo nejaké zaspaté v roku 2007, alebo mi povedzte, ktorá krajina nebola zaspatá, čiže opatrne narábať aj s takýmito údajmi.
Samozrejme, táto tabuľka, ktorú tu mám a môžete tiež do nej nahliadnuť, obsahuje 1,7, dvojpercentné čerpanie, ale ďalej vo výsledku, kde Slovensko dosiahlo, moment, 2,1 %, ale tak isto je treba si pozrieť ďalej vysvetlivky k tejto tabuľke a v podstate všetky členské krajiny čerpali takéto nízke sumy, čerpali preto, lebo si museli pripraviť systém riadenia, riadiacu dokumentáciu na úrovni centrálnej, ako národnej a na úrovni operačných programov, a v týchto krajinách v podstate boli čerpané iba alebo započítané, to som hľadal ten výraz, boli započítané iba zálohové platby na úrovni v priemere okolo 2 percent. Tak isto v prvom polroku 2008 boli započítané iba zálohové platby a až potom v druhom polroku 2008 sa niektoré krajiny rozbehli v čerpaní a už sa tu rysuje čerpanie okolo 5 %, čo má aj Slovensko, v tom čase 5,5 % dosiahlo, ale znamená to, že 1,5 % asi urobili v prvom polroku všetky krajiny a zostatok v druhom polroku.
Takže chcem len zdôrazniť, že nenarábajte s tými údajmi, že sme zlí v tom, že sme vyčerpali nulu v roku 2007, pretože žiadna členská krajina Európskej únie nedosiahla iné čerpanie a Slovensko v tom čase dosiahlo aj podľa týchto štatistických údajov Európskej komisie okolo 2 %, tak ako aj ostatné krajiny, a spočívalo to iba v zálohových platbách, ktoré sa mohli realizovať.
Čo sa týka akčných plánov a monitorovacích a kontrolných výborov, chcem skonštatovať len to, že prijímanie akčných plánov a režim monitorovacích a riadiacich výborov máme na národnej úrovni zabezpečené v podstate od roku 2012. Začiatkom roku 2013 sa to výrazne rozbehlo. Pravidelne rokujú monitorovacie výbory, v každom operačnom programe prijímajú opatrenia. Riadiace orgány monitorujú akčné plány skoro na dennej báze v rámci svojich rizikových manažmentov, čiže máme to už prerizikované a môj názor je ten, že ďalšie akčné plány a ďalšie monitorovacie výbory spôsobia len to, že budú ešte viacej nervózne riadiace orgány, ktoré sú z toho naozaj nervózne, lebo ten stav je, nepochybujem, napätý, hlavne ten časový stav, ktorý nám, alebo ten časový priestor, ktorý nám ostáva, a riadiace orgány potrebujú momentálne čo najviac času na kľud, čo najviac kľudu a najviac zmysluplnej roboty robiť, pretože naozaj sú zahltené rôznymi činnosťami a veľkým spektrom činností v starom období a potrebujú riešiť pomerne veľa činností aj v novom období.
Naviac chcem uviesť, a to aj uvádzame v správe, že na Slovensku máme krízový manažment nielen na národnej úrovni, ale aj na úrovni EK, a to v tej forme, čo som spomínal tie akčné skupiny, kde v spolupráci s Európskou komisiou naši odborníci, odborníci Európskej komisie hľadajú, hľadali, našli a ešte stále hľadajú možnosti ďalších opatrení, ktoré by eliminovali a ktoré eliminovali riziko nedočerpania zdrojov a ktoré pomôžu čerpaniu eurofondov. Takže v tejto chvíli naozaj posledné to, čo potrebujeme, paralelné vytváranie nejakých ďalších štruktúr. A ubezpečujem vás aj o tom, že ten akčný tím na úrovni Európskej komisie je funkčný a vláda v podstate alebo riadiace orgány a, samozrejme, aj vláda a ja online spolupracujeme a denne prijímame potrebné opatrenia a vyhodnocujeme, o čom zase svedčí to, že zase sa nám okrem tých opatrení, ktoré som definoval a som sa ich snažil vyčísliť aj v správe, podarilo nejako skoro uzatvoriť alebo pred uzatvorením máme tzv. zálohové faktúry ešte, čo nám zrejme Európska komisia umožní a čo bude ďalším prínosom vo vlastnom čerpaní.
Dámy a páni, čo sa týka vlastnej diskusie, môžem skonštatovať to, že rozprava bola z môjho pohľadu málo zmysluplná. Ja som uviedol fakty k stavu implementácie z ITMS, zo zdrojov ministerstva financií. Naviac sme identifikovali férovo problém ohľadne tej ohrozenej sumy, ktorá sa tu často spomína. Identifikovali sme ho tak, že na riešenie tohto problému sme vyčerpali svoje exekutívne možnosti, ale to neznamená, že tá suma tých 270 mil. nám bude nedočerpaná. Samozrejme, my vynaložíme maximálne úsilie aj napriek tomu, že vo vzťahu k samospráve, ale aj k privátnemu sektoru, to som viackrát spomenul, že máme obmedzené exekutívne možnosti, a máme naďalej tú ambíciu eliminovať riziko takto ohrozených zdrojov a, samozrejme, dočerpať ich zmysluplne do minima, resp. na nulu.
Viac som ale očakával diskusiu na budúcnosť. To znamená, očakával som aj námety, legislatívne námety, podnety, ako tento problém riešiť, pretože tento problém sme identifikovali a snažil som sa že v kontexte naznačiť, aby ste nám aj vy podali pomocnú ruku a skúsili spolupracovať, ako tento problém vyriešiť. A namiesto námetov a podnetov na budúcnosť som si tu vypočul trošku prispôsobené údaje, musím povedať, o mesiacoch, rokoch, o percentách – a mňa, už sa priznám, že to až tak nebaví – tej-ktorej vlády. A toto je z môjho pohľadu irelevantné a z vášho pohľadu vnímam to tak, že je rozhodujúce, pretože váš cieľ bol iný, ako hľadať budúcnosť. Váš cieľ bol, ako sa vysporiadať s tým, aby sme odvolali túto vládu alebo, ja neviem, odvolali predsedu vlády, a to ma trošku mýli, pretože rád by som bol, aby sme hľadali riešenia do blízkej budúcnosti spoločne.
Viem aj to, že ste svojím spôsobom rozčarovaní z toho a zo skutočnosti, že vo veci odúčtovania eurofondov za programové obdobie 2007 – 2013 na národnej úrovni je to tak, že termín je 04 až 05/2016, ale jednoducho je to tak, tak sú definované smernice a nariadenia, to už zoberte ako fakt, a vôbec to neni nejaké naše zatĺkanie alebo snaha to posunúť. Aj keby sme to chceli deklarovať, tak to nevieme zodpovedne deklarovať, ako to vlastne dopadne, ale robíme všetko pre to a pevne verím, že aj urobíme všetko pre to, aby to dopadlo úspešne.
Zopakujem len to, že ku koncu apríla 2015 vyčerpalo Slovensko vyše 8 mld. z tých celých 11,5 mld. alokovaných eurozdrojov v čistých európskych zdrojoch. Táto uvedená suma znamená to, že 70 % disponibilných prostriedkov bolo alokovaných na realizáciu projektov zameraných na infraštruktúru, na životné prostredie, dopravu, na regionálnu dostupnosť, vedomostnú ekonomiku a ľudské zdroje. Zopakujem aj to, že došlo k výraznej akcelerácii čerpania v porovnaní s minulosťou, a to nás oprávňuje definovať určité postupy a prognózu v tom, že tento scenár bude úspešný a bude naplnený až do konca.
Zopakujem aj to, že ďalšie znižovanie tohto rozdielu medzi mierou kontrahovania, ktoré máme 107 %, a mierou čerpania, ktorú máme 70 %, čiže ďalšie znižovanie tohto rozdielu je v súčasnosti naozaj takmer výlučnou zodpovednosťou prijímateľov a naozaj v najväčšej miere súkromného sektora, resp. sektora samosprávy. Je predovšetkým v ich záujme využiť možnosti, ktoré im nenávratná forma pomoci z eurofondov ponúka, čo v praxi znamená naozaj korektne zrealizovať a riadne ukončiť svoje projekty tak, aby mohli byť do toho apríla, resp. mája odúčtované. A práve od ich zodpovednosti a prístupu a spoľahlivosti v tomto procese závisí prípadná konečná výška možno prepadnutých prostriedkov, ale opakujem a znovu zdôrazňujem, že to riziko nedočerpania máme podchytené a budeme ho eliminovať na nulu. S tým, že je treba naozaj využiť v maximálnej miere zostávajúce mesiace roku 2015, je treba nechať čo najväčší kľud riadiacim orgánom, pretože sú to stovky projektov, ktoré treba dotiahnuť. Pre ilustráciu, máme cirka 10-tisíc projektov v tomto období, cirka 6 500 je už implementovaných a asi 2 700, skoro 3 000 ostáva na dočerpanie, ktoré sú rozbehnuté a, samozrejme, treba im dotiahnuť všetky tieto procesy, ktoré s tým súvisia.
Chcem len na záver zdôrazniť, že aj napriek určitému útlmu, ktorý som hovoril a ktorý ste dokumentovali aj vy vo schválení vašich správ, najmä teda straty kontinuity, útlmu v čerpaní, ktorý je preukázateľný minimálne tou správou, ktorú vláda Ivety Radičovej každý mesiac schvaľovala, ktorú mám k dispozícii, keby ste jej neverili, môžete sa na ňu pozrieť. Tak chcem zdôrazniť to, že súčasná vláda zaviedla dynamiku, dosiahla kontrahovanie vo výške 107 %, k dnešnému dňu čerpanie vo výške 70 percent. Tento harmonogram budúceho alebo zostávajúceho obdobia je naozaj napätý, ale môžem konštatovať to, že sme úspešní v tomto procese, a hlavne do mája 2016 budeme úspešní. Procesy sú nastavené tak, aby sa toto konštatovanie stalo skutočnosťou.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj v takejto komornej atmosfére mi dovoľte vystúpiť k môjmu návrhu, ktorý sa týka zmeny rokovacieho poriadku a v konkrétnostiach vychádza z celkom aktuálnej veci, a to je predseda NKÚ. Je to, myslím, celkom príhodné a je to aj priestor možno hovoriť ďalej o tom, čo sa stalo.
Ale v prvom rade ku môjmu návrhu, ktorý vychádza hlavne z toho, že tri roky sme na Slovensku mali presluhujúceho predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a predsedovia tohto parlamentu sa opakovane zdráhali navrhnúť voľbu nového. Odôvodňovali to hlavne tým, že opozícia sa nevie dohodnúť. Ja si osobne myslím, že predsedovia parlamentu mali konať, mali vyhlásiť voľbu na každú jednu schôdzu až dovtedy, dokým nebude zvolený predseda NKÚ, pretože im to podľa môjho názoru vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu, pretože by si mali plniť alebo pre nich by to mala byť ich povinnosť. Keďže toto nebrali v úvahu, tak som sa rozhodol pripraviť veľmi jednoduchú novelu rokovacieho poriadku, ktorá hovorí hlavne o tom, že v prípade, ak nebude zvolený predseda NKÚ, vykoná sa ďalšia voľba na najbližšej schôdzi.
Táto novela je tu, v zásade už je neaktuálna, ale nedá mi, aby som nepovedal, že ak pán premiér chcel opozičného kandidáta, pán Mitrík nie je opozičným kandidátom a jeho argumenty, ktoré pán premiér používal, že chce, aby to bol spoločný opozičný kandidát, takto vyznievajú tragicky, cynicky, smiešne, proste katastrofálne. Predseda NKÚ je ten, ktorý má kontrolovať celý štátny rozpočet, má to byť opozícia k tomu, kto vládne, a je to podľa mňa obrovská škoda a hlavne to ukazuje na neúprimný úmysel vládnej strany kontrolovať verejné prostriedky.
Ďakujem a v prípade, že pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu, poprosím vás o podporu.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ja len v zmysle toho, čo som avizoval, aj toho, čo som sľúbil, beriem späť tento návrh, inými slovami sťahujem tento návrh.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predložil ako jeden zo spolupredkladateľov – s kolegom Matovičom – zákon, ktorý sa týka nášho podnikateľského prostredia.
Myslím si, že každý z vás uzná, že naše podnikateľské prostredie na Slovensku neni zdravé a máme tu veľa podnikavcov, ale málo podnikateľov v dobrom slova zmysle. Mnohí sa snažia byť zo dňa na deň milionári a miliardári a to klasické, ako nás niekto učil, že babka k babce, budú kapce, u nás v mnohých prípadoch nepoznáme.
Hlavným účelom nami predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení Obchodný zákonník, je podpora zdravého podnikateľského prostredia, ktorú si predstavujeme asi v dvoch takýchto rovinách, ktoré v tejto novele sa snažíme predložiť.
Prvou rovinou je, že stanovíme povinnosť podnikateľov vyplácať si peňažné záväzky z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v poradí podľa splatnosti lehoty faktúr alebo inej výzvy podobnej povahy, ktorou sa požaduje plnenie a splnenie peňažného záväzku. Takouto formou a takouto úpravou sa zamedzí uprednostňovaniu určitých osôb, pretože v mnohých prípadoch sa stáva, že ten, kto dlží, si vyberá a uprednostňuje určitých, určité firmy a uprednostňuje hlavne veľkých hráčov. Pritom malí a miniživnostníci majú v mnohých prípadoch smolu.
Myslím si, že pokiaľ takto to bude pokračovať, tak tí malí a strední podnikatelia, na ktorých hovorím a každá vláda tvrdí, že na nich by chcela postaviť našu ekonomiku, že títo by mali byť hybným motorom, zdá sa mi, že asi im to neumožníme, aby títo podnikatelia išli so svojou podnikateľskou činnosťou vpred, skôr ich brzdíme a skôr ich likvidujeme, pokiaľ nebudú mať vyplatené za svoje služby tak, ako to zákon o podnikaní ukladá.
Ďalším z opatrení, ktoré by malo posilniť právnu istotu pri podnikaní hlavne v obchodných vzťahoch, je povinnosť pre podnikateľov informovať registrový súd, pokiaľ sú zapísaní v obchodnom registri, alebo živnostenský úrad, pokiaľ podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, o počte dní, v ktorých sú v omeškaní s platbami za faktúry alebo iné peňažné záväzky, a to ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Myslím si, že ak chcete ísť do nejakého obchodného vzťahu s niekým, mali by ste si vedieť tohto partnera nejakým spôsobom oklepnúť, overiť, ako možnože má aj tú splatnosť, či nebudete musieť čakať u neho niekoľko možno týždňov, mesiacov alebo rokov, alebo že sa toho vôbec dočkáte. Myslím si, že pokiaľ by sme zaviedli takúto povinnosť, že každý jeden podnikateľ by mal povinnosť takéto omeškanie svojich platieb evidovať, či už na živnostenskom úrade, alebo na registrovom súde, podstatne by sme zjednodušili a spriechodnili, ozdravili podnikateľské prostredie.
Samozrejme, že pokiaľ by sa takéto nami navrhované informácie a povinnosti podnikateľov nedávali v príslušných lehotách, tak sú tu nami navrhované určité sankcie, ktoré sa pohybujú, aby som bol konkrétny, v prípade registrového súdu do výšky 3 310 eur a pre podnikateľov zo strany živnostenského úradu do výšky 663 eur.
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, na hospodárenie obyvateľstva, výrazne pozitívny a jemne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, na rozpočet verejnej správy a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s našou ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, dúfam, že tento náš minipríspevok do zlepšenia ozdravenia podnikateľského prostredia nájde vo vašom svedomí tiež svoje miesto, a budem veľmi rád, keď túto našu novelu postúpite do druhého čítania. A sme, samozrejme, s kolegom Matovičom ústretoví na všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy aj z vašej praxe, aj z toho, čo vy ste možnože zažili, a budeme veľmi radi, keď aj týmto naším zákonom ozdravíme podnikateľské prostredie na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. P
redseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Dúfam, že ten scenár bude podobný ako pri predchádzajúcom zákone, že skončí rozprava a zoberiete to naspäť, pán poslanec. (Povedané so smiechom.) Nakoľko, nie ako tento zákon, ja chápem vašu pohnútku, čo chcete, spravodlivosť, čo sa týka toho, aby ten, kto niečo dodal, poskytol nejakú službu, odovzdal nejaké jeho, aby mal zaplatené v čase, keď je to splatné, ale, bohužiaľ, ten váš návrh je nereálny. Nereálny v tom, že niektoré faktúry nie je možné posúdiť podľa splatnosti. Ja keď mám po splatnosti iks faktúr a niektoré sú pre chod obchodnej spoločnosti, podnikateľa potrebné, potrebujem doviezť štrk, cement, keď som stavebná firma, a zatiaľ nezaplatím za kancelársky nábytok, ktorý som tiež objednal, a poviem, že ten kancelársky nábytok počká, lebo ja musím pre svojich robotníkov dodať tam štrk, cement, tak zaplatím kancelársky nábytok, na štrk a na cement mi neostane. No nedá sa to. Viem, že pán poslanec Matovič podniká, mal by to vedieť, proste ono to nie je čierne a biele. Chápem, rád by som našiel aj ja spôsob, ako spraviť to, že ľudia podnikatelia, ktorí dodali tovary, služby, aby dostali zaplatené, ale týmto zákonom by ste nikomu nepomohli.
A čo sa týka tej druhej, toho obchodného registra, zahlasovania, no každý mesiac teraz ohlásim, že som dva dni v omeškaní, tak zaplatím, už nie som v omeškaní, potom každý mesiac. To sa nedá, to, aj registrové súdy, to je proste, nevidím reálnu možnosť, ako dať tento zákon do života. Pohnútka veľmi dobrá, viem, vidím, že vás trápia tie isté veci čo väčšinu z nás, čo sa týka podnikateľov, ale toto riešenie nie je dobré, zaťažuje skôr tých podnikateľov ako tých lajdákov.
A ešte na záver, chcel by som vás poprosiť, to vaše úvodné, tú vašu úvodnú vetu aby ste zmenili alebo opravili, lebo, verte mi, na Slovensku je viac poctivých podnikateľov ako podnikavcov. Len, bohužiaľ, tí podnikavci kazia postavenie podnikateľov a škodia podnikateľom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Gál, no ja si práveže nemyslím, že ten návrh je zlý, podľa mňa je o. k. pretože tie obchodné vzťahy, ktoré dnes fungujú, sú častokrát založené na princípoch väčšia bere, na princípoch sily v tých obchodných vzťahoch. Práve tí malí živnostníci, ktorí zoberú robotu už len preto, aby mali nejakú robotu, nedostanú ju zaplatenú, lebo si nemôžu donútiť toho veľkého objednávateľa alebo prípadne generálneho dodávateľa, aby mu zaplatil. Proste z pozície sily ten generálny dodávateľ alebo ten objednávateľ proste nezaplatí alebo odsunie jeho pohľadávku do ďalšieho sledu, až keď teda bude mať dostatok voľných finančných prostriedkov. To sleduje tento návrh a je to, ak sa nemýlim, čo sa týka platenia faktúr, asi už tretí pokus podobným spôsobom pomôcť tým malým a stredným podnikateľom.
Ja inak v tomto pléne už dlhodobo apelujem na to, aby sme začali robiť na vymožiteľnosti práva, lebo očividne pokrivkávame, takéto iniciatívy nás môžu nepochybne posunúť vpred.

Ďakujem. Ja sa ospravedlňujem, lebo beriem ctenému plénu čas, ktorý si asi tento zákon nezaslúži, lebo v tomto návrhu vôbec nie je napísané, že silnejší a slabší. Každý je na rovnakej úrovni a to sťaží presne podnikať tým, ktorí nehúria s tými finančnými prostriedkami dostatočne, lenže musia presne vyrátať, že teraz čo zaplatím. To poškodí práve tým. A keď už, koniec koncov nevymýšľajme nové veci, keď máme v právnom poriadku už niektoré ustanovenia, máme trestný čin zvýhodňovanie veriteľa. Tam pritlačme, koľko trestných konaní bolo začatých za spáchanie tohto trestného činu? Začnime odtiaľ a potom by sme tu mali mať až taký poriadok, ale stále by som sa tiež nevzdával riešiť tento problém, ale nie týmto spôsobom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán kolega, že si sa zapojil do rozpravy, ja by som chcel vyzvať, že pokiaľ máte návod ako, budem veľmi rád, keď nám pomôžete s tým. A hovorím, ja ho nesťahujem, ja nie som z tých, čo by som sťahoval, takže ja ho nechám prejsť plénom, aby to išlo ďalej v pohode. A jak som povedal, myslím si, že pokiaľ sa zdravé rozumy vedia sústrediť na riešenie problému a myslím, že tu zdravých rozumov máme dosť v tomto pléne Národnej rady, tak myslím si, že mohli by sme aj tento problém poriešiť. Takže spojme sily a povedzte, že áno, máte riešenie, možnože ho preoriete celkom naopak a ja budem rád. Viete, ako keď to takto dáte, a myslím si, že mali by sme takto nejako pristupovať k riešeniu problémov.
Ďakujem pekne.