51. schôdza

V súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadal podpredseda Národnej rady Ján Figeľ, ktorý je tiež jedným z predkladateľov návrhu zákona. Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi pár pohľadov povedať na tému, ktorá si ich aj zaslúži. A ja ju považujem za riešenie viacerých súvislostí dnešnej slovenskej spoločnosti či z hľadiska problémov alebo potrieb, pretože rodinné podnikanie znamená dosahovanie viacerých cieľov naraz. Nie je to zázrak, nie je to marketing, ale naozaj vyjadrenie toho, čo rodina znamená a môže priniesť pre spoločnosť, ak je racionálne, dlhodobo, čitateľne podporovaná ako základná bunka spoločnosti. Čo je dobré pre rodinu, to je dobré aj pre spoločnosť a pre štát. To je múdrosť, to nie je definícia, ale civilizačná skúsenosť. Bez rodiny sa všetko robí ťažšie, drahšie. A dokonca bez rodiny mnohé problémy sa ani nedajú riešiť. A teraz tá téma rodinné podnikanie s tým súvisí v mnohých dimenziách práve preto, lebo nástup totality alebo strata slobody veľmi súvisela s ochudobnením rodín alebo odobratím toho, čo rodina znamená, už či znárodňovaním, vysídľovaním, presídľovaním, všelijakými atakmi na tých, ktorí znamenali základné bunky a hlavne teda nezávislé bunky od moci. A vrátiť tomuto prostrediu silu znamená dosiahnuť zároveň viacero cieľov, aj čo sa týka rodiny a vitality rodiny, aj čo sa týka podnikania, jeho vnímania charakteru a váhy v spoločnosti, aj správneho pochopenia tradície a takisto kultúry, lebo to zasahuje aj do kultúry.

Vrátim sa k rodine, ktorá je naozaj základnou bunkou spoločnosti. Tam sa vytvára prvotná, primárna, sociálna súdržnosť aj skúsenosť, tam by mala byť reálnou aj ekonomická vitalita, životaschopnosť z hľadiska zamestnanosti či zamestnávania alebo zamestnateľnosti. Tam sa buduje prvotná dôvera a angažovanosť človeka v zodpovednosti za seba, za tých druhých a za celok.

Som rád, že z hľadiska zamerania aj súčasná vláda dala veľmi silné vyhlásenie do svojho programu, no a vo svetle toho by možnože aj takýto návrh mohol byť osvojený aj väčšinou, nielen menšinou v parlamente, pretože ak na tých slovách záleží, tak rodinné podnikanie je veľmi dôležitou odpoveďou na také slová, aké sú v programovom vyhlásení vlády z mája 2012.
Podnikanie. Často na Slovensku je vnímané ako špekulácia, akože činnosť pre tých, ktorí, no, dobre, podnikajú, ale nie je to cnosť, je to skôr narábanie s peniazmi, záujmami, pričom podnikanie je a má byť poslanie. Podnikateľská činnosť je veľmi potrebná a prospešná, pretože preberá na seba iniciatívu, veľkú mieru rizika, zodpovednosti za tých druhých. Vážni podnikatelia sú väčšinou skôr chudí a unavení. Taký je ich reálny stav, pretože nonstop majú zodpovednosť za seba, za firmu, za budúci deň alebo rozhodnutia, ktorými nesú veľkú mieru rizika. Obraz podnikania na Slovensku by sa zmenil, keby rodinné podnikanie bolo uzákonené.

Po tretie, tradícia. Často to chápeme ako folklór, ako niečo z 20., 19., 18. storočia, cyrilo-metodského obdobia. Správna tradícia je aktualizáciou osvedčeného, je modernizáciou toho, čo funguje a z generácie na generáciu potvrdzuje svoju životaschopnosť. Aj podnikanie má byť tradičné, môže byť tradičné, pretože má prenášať to osvedčené, to dôležité aj v oblasti ekonomickej aktivity. Správne chápanie tradície nie je o prenášaní popola alebo uchovávanie popola po predkoch, ale prenášaní ich presvedčenia, ich kultúry, ich viery, teda ohňa, nie popola, ale, áno, kultúry života . Aj v podnikaní to platí, a preto sú mnohé rodiny hrdé na rodinné firmy, na tradíciu, ktorá hovorí o tom, že otec a otcov otec a generácie dozadu dokázali v ťažkých, zložitých meniacich sa podmienkach realizovať sen alebo poslanie, alebo víziu, ktorou je možno rodinný hotel, rodinná farma alebo zamestnávanie ľudí preto, lebo je to súčasť zodpovednosti za seba a za spoločnosť.

V západnej Európe, ktorú nepodčiarkujem ako ideál, ale ako reál, je rodinné podnikanie dominantnou formu alebo tradíciou v ekonomike. To zároveň znamená dominantnú zamestnanosť v tejto sfére, pretože rodinné firmy sú skôr malé, menšie, stredné, a preto zamestnanosť je ich väčšou silou než nejaké monopolné veľké výrazné postavenie megafiriem. Ale aj mnohé veľké medzinárodné firmy vznikali a žijú a existujú dnes ako rodinné. Tým vám chcem povedať, že rodinné podnikanie má významný dopad na charakter a rozsah zamestnanosti, ale aj na charakter ekonomiky.
A tú štvrtú odrážku som si spojil s termínom kultúra, lebo kultúra je v hodnotách, na ktorých záleží, ktoré považujeme za rozhodujúce v živote. A medzi nimi nemôže a nemá chýbať zodpovednosť, ku ktorej patrí aj schopnosť riešiť problémy, definovať projekt alebo zámer začať s iniciatívou, nielen s ňou začať, ale ju aj rozvinúť do úspešnej podoby. A táto kultúra zodpovednosti, etika zodpovednosti zároveň formuje charakter národa a charakter spoločnosti. (Reakcia z pléna.) So mnou hovoríte? (S úsmevom povedané.) Všetko dobré prajem, áno, pani predsedníčka, pozdravujem všetkých, aj Humenné. Je to o kultúre spoločnosti a tým pádom aj štátu, pretože ak na takýchto prístupoch jednotlivcov, rodín a spoločenstiev sa vieme zhodnúť ako dôležitých, pričom ich podporujeme, tak sa tým formuje kultúra národa a spoločnosti.

My sme do návrhu zákona zahrnuli tri základné formy, z nich jednu z poľnohospodárstva,. A tu ide o súkromne hospodáriacich roľníkov, teda vlastne rodinné farmy. Ďalšou formou sú rodinné živnosti a ďalšou formou sú obchodné spoločnosti, buď teda akciové spoločnosti, alebo spoločnosti s ručením obmedzeným. Som presvedčený, že je to lepšie ako akékoľvek balíčky, aj keď, samozrejme, isté doplnenia alebo aktualizácia a adresná pomoc vo forme balíkov je súčasťou slovenskej politiky už dlhšie. Ale toto znamená stavať ľudí na vlastné nohy, ponúknuť im namiesto záchrannej siete trampolínu, namiesto ryby udicu, ale aj zdravú vodu a priestor na to, aby cez rovnosť šancí, cez rozumnú podporu mohli obživiť seba, blízkych, ale aj ďalších.
Opakujem, v programovom vyhlásení vlády je veľmi, veľmi, veľmi silná pasáž o rodine. Oceňovali sme to, ale zároveň skôr sa pýtam, prečo takýto návrh zákona nemôže prejsť prvým čítaním, aby vylepšený alebo totožný mohol sa stať súčasťou slovenskej legislatívy, o to viac, že aj v Európe takéto pravidlá sú a dokonca Európsky parlament pracuje na spoločnom rámci po našej iniciatíve pre rodinné podnikanie v rámci Európy, teda Európskej únie.

Chcem na záver povedať, že, áno, tento návrh je takou vlajkovou loďou nášho programu. Nehovorím to ani prekvapivo, ale skôr v reakcii na kolegov, ktorí to tu spomínali, lebo spája v jednom viac rodinu, prácu a spravodlivosť. Ak je niečo dobré pre rodinu, tak to je dobré aj pre spoločnosť, aj pre štát. A ak je niečo dobré, tak je to aj spravodlivé, inak to nejde. Často sociálne opatrenia sú nespravodlivé, a preto sú antisociálne. Spravodlivosť je kritériom a je dôležitým prejavom spoločného dobra.

Takže, ctené dámy a vážení páni, aj vo vzťahu k rodine, aj vo vzťahu k zamestnanosti i spravodlivosti na Slovensku vám predkladáme návrh, ktorý je hodný nielen pozornosti, ale aj podpory. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána podpredsedu s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Mičovský a Bobík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi podpredsedovi Figeľovi. Myslím si, že je to presne v tej skupine zákonov, ktoré nepodporiť jednoducho nie je možné, nakoľko ten zákon je logicky konštruovaný a je dobovo veľmi presný. Potrebujeme ho.

Okrem toho sa mi aj veľmi páčilo to prirovnanie, že teda tá úcta k tradíciám nie je prenášanie popola, ale, naopak, prenášanie živého odkazu a vyťaženie toho dobrého, čo existuje v našej histórii, a použite toho aj do budúcnosti.

A myslím si, že život je naozaj režisér veľmi dobrý, lepší ako my ľudia, lebo aj na dnešok nám pripravil celkom peknú kontinuitu, že po tomto dôležitom a podporyhodnom zákone prichádza poobede na rad laznícky zákon, zákon, ktorý poukazuje na obrovské tradície slovenskej krajiny a zároveň aj veľmi presne ako keby vychádzal z princípov tohto zákona o rodinnom podnikaní, pretože na slovenských lazoch generácie rodín úspešne podnikali, pracovali, žili, zveľaďovali krajinu, žili pre seba, ale žili aj pre krajinu a my stále toto ovocie tohto dedičstva ešte máme možnosť užívať, ale, pozor, je tu problém, tikajú tu hodinky pomerne blízko k dvanástej a slovenským lazom treba pomôcť. Takže nechcem povedať, že toto využívam ako na nejaké entrée pre laznícky zákon, ale vidím v tom kontinuitu, ktorú napísal život. A napísal ju dobre. Ďakujem.

Pán poslanec Bobík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Chcem naozaj úprimne oceniť vystúpenie podpredsedu Národnej rady Jána Figeľa.

Okrem toho, že dobre prezentoval obsah samotný tohto zákona, tak bola tam podľa mňa aj jedna vec, o ktorej si myslím, že je potrebné ju oceniť z toho dôvodu, že ňou naznačil dôležitosť kontinuity slov a činov, lebo jedna vec je, keď napríklad vláda v programovom vyhlásení dobre vystihne potreby Slovenska, napríklad aj v takomto podnikaní, a potom je ale dôležitá vec, ako to reálne potom vyzerá.

Na druhej strane KDH aj keď bolo kritizované za ústavný zákon o podpore rodiny, tak toto, tu dnes čo máme, zákon o rodinnom podnikaní prakticky preukazuje, že nie je to len deklaratórny postoj, že rodinu je potrebné podporovať, ale že je tu predložený konkrétny návrh, ako by rodina mohla lepšie fungovať, nielen vo svoj prospech, ale aj naozaj v prospech spoločnosti, lebo ak niečo na Slovensku dnes potrebujeme, tak to je prebudenie ľudí k vlastnej aktivite, k vlastnej činnosti a nielen spoliehanie sa na podporu, či už štátu alebo niektorých ďalších subjektov, lebo po tých rokoch od roku 1948 naozaj mnohí, mnohí ľudia, už generácie si odvykli od vlastnej aktivity a spoliehajú sa na podporu, ktorá môže prísť, ale nie je tým, čo vlastne dnes Slovensko naozaj a najviac potrebuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán podpredseda Figeľ. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ja len krátko na skôr, samozrejme, pozitívne podnety zareagujem.

My čelíme dnes mnohým problémom, ktoré sú buď veľmi dynamické, alebo postupné. A jedným z nich je napríklad aj vyľudňovanie vidieka alebo niektorých vzdialených oblastí, pán kolega Mičovský naznačoval, že môžu to byť podhorské alebo horské oblasti, pričom zmena toho trendu bude ťažká. Ale som presvedčený, že napríklad podpora rodinného podnikania by výrazne napomohla udržať ľudí tam, kde ich aj Slovensko potrebuje. Je to v spoločenskom, verejnom záujme. A zároveň tí jednotlivci alebo rodiny tam potrebujú spôsob obživy, ktorý je nielen tradičný a náročný, ale aj dôležitý pre ostatných. A my nepotrebujeme vytvárať skanzeny, ale skôr udržateľné miesta pre život v rozsahu celého Slovenska. A ak sa neotočia tieto trendy v niektorých regiónoch, tak, opakujem, budú nezvratné dopady a dôsledky pre budúcnosť.

Chcem aj preto apelovať na všetkých, ktorí majú pre to zmysel, už aj v duchu novely ústavy, ktorá hovorí o tom, že Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru, napomáha jeho dobru, to je jej ústavná povinnosť, včítane tejto sály, tejto snemovne, je to jedna z foriem, ktorú navrhujeme. Nie je vyčerpávajúca, ale dôležitá súčasť pre vitalitu Slovenska po každej stránke. Ďakujem pekne.

Chcete vystúpiť v rozprave či mať záverečné slovo? (Reakcia z pléna.)

Tak vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa.) Áno, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, dovoľte mi na záver len zdôrazniť niektoré aspekty, ktoré tu boli odprezentované aj tými, ktorí sa zapojili do rozpravy, resp. aj prostredníctvom faktických poznámok.

Jedno možno z toho, čo tu zaznelo na konci, je tradícia. A som rád, že aj pán podpredseda Figeľ zdôraznil, že to nie je iba prenášanie popola, ako tu už viacerí potom následne ešte pripomínali, ale že to je v podstate živý odkaz.

Ja keď som spomínal moju účasť a prezentáciu na hearingu v Európskom parlamente k tzv. Family Business Actu, resp. Family Business in Europe, zhodou okolností takýto mal svoju tuto prezentáciu v Európskom parlamente a mimo neho, stretol som sa okrem iného s niekoľkými prezentujúcimi, ktorí sa dlhodobo angažujú v rodinnom podnikaní. A istý pán Peter von Möller, ktorého firma, teda rodinná firma pôsobí, a teraz počúvajte dobre, od roku 1730, od roku 1730 a doteraz funguje, zamestnáva 2-tisíc pracovníkov. Majú obrad 290 mil. eur a pôsobia v šiestich krajinách Európy. Stále je to rodinná firma, je to firma v podstate najbližších členov rodiny. A udržiavajú tento biznis, zamestnávajú ľudí, nespoliehajú sa na štát, vytvárajú pracovné miesta a vytvárajú, samozrejme, obživu a do určitej miery aj potom pokračujú v tej tradícii tej rodiny. A keď som sa s ním osobne rozprával, hovoril o tom, že to rodinné podnikanie ich jednoducho zbližuje, členov rodiny zbližuje, nie rozdeľuje.

Zaznela tu taká pripomienka od pána Bublavého, ktorý vytiahol možno akože, ja neviem, či to bol jeden príklad, že v podstate len biznis spôsobil to, že sa ja neviem dvaja manželia rozviedli. To, samozrejme, sa môže stať, ale určite to nie je všeobecný jav, všeobecná charakteristika rodinného podnikania ako takého, pretože ja predtým než som prišiel s návrhom zákona o rodinnom podnikaní, ja som prešiel celé Slovensko, v každom jednom regióne sme mali v podstate také stretnutie, kde bolo 80 až 100 ľudí, či už to boli živnostníci, malí podnikania alebo v podstate ľudia, ktorých zaujala táto téma, ktorí prišli, a ja som nepočul hádam jedno nejaké opozičné stanovisko voči tomuto návrhu, dokonca skutočne ľudia tam mi hovorili, že: „Treba, aby ste nás vedeli motivovať, aby sme sa jednoducho mohli angažovať.“ Totiž sami si uvedomili, že majú dostatok znalostí, zručností, schopností aj v rodine, len treba, aby štát vytvoril tie podmienky. To je ten princíp subsidiarity, to je tá pomoc svojpomoci, to je o tom, čo tu viacerí povedali, či už naučiť sa chytať ryby, a nie čakať na tie ryby a podobne, čiže pomôcť svojpomoci. A tento návrh zákona vytvára takéto podmienky pomoci svojpomoci, preto, aby ľudia zobrali na seba zodpovednosť teda za seba, ale aj za svoju rodinu, aby nečakali, že štát im niečo dá, lebo potom, samozrejme, keď sa vytvorí takéto prostredie, že ľudia skôr niečo od štátu očakávajú. A priznám sa, že však určite sa aj vy stretávate v nejednom prípade s tým, keď nájdu sa aj takí, čo hovoria, že štát sa má o nich postarať, prečo by sa mali starať o seba, o svoju obživu. No ale, viete, keď my im prostredníctvom politického marketingu dáme takúto nádej, že štát vytvorí istoty a len natiahnu ruky a dostanú niečo od štátu, no tak potom nečakajme, že niektorí takíto ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní 20 rokov, nič iné nebudú robiť, len stále budú mať vytrčené tie ruky a čakať na túto pomoc od štátu.

My musíme zvrátiť toto myslenie. Už nie je to jednoduché, pretože máme už možno druhú generáciu ľudí po týchto politicko-ekonomických zmenách v roku 1990, ktorí v podstate nepracujú a nevedia, čo je to robota. A my musíme prísť s určitými motivačnými programami, a toto je príklad jedného z nich, aby sme ich opäť vedeli naštartovať do vlastnej ekonomickej aktivity, čiže do podnikania. Bez toho to jednoducho nepôjde.
Ešte spomeniem opäť tú európsku úroveň. Viete, čo robia v mnohých európskych krajinách? Majú tzv. dedičské dane. A tie dane sú veľmi vysoké, aby jednoducho tú tradíciu. Aby to odovzdávanie toho rodinného podniku z jednej generácie na druhú generáciu v podstate nejakým spôsobom nezamedzili, tak tu rušia dedičskú daň, ale len v prípade rodinných podnikov, len v prípade, aby mohli jednoducho, povedzme, ten syn, ten vnuk prevziať ten rodinný podnik, samozrejme, so všetkými týmito aktívami, aby nemuseli platiť dedičskú daň, pretože, samozrejme, to odrádza, tá dedičská daň je skutočne vysoká. Čiže vidíte, že robia všetko pre to, aby to fungovanie toho rodinného podniku v podstate sa rozvíjalo.

A my sme teraz v podstate pred takou základnou dilemou, čo v tomto robiť ďalej, pretože riešenie sociálno-ekonomickej situácie cez balíčky, o ktorých ja nehovorím, že v niektorých prípadoch nie sú aj nevyhnutné, pretože mnohé rodiny sú skutočne na hranici biedy, chudoby a potrebujú nejaké takéto impulzy, to môže byť len krátkodobým podnetom. Nedá sa dlhodobo s tým vydržať. Jednoducho bude treba na to strašné množstvo peňazí. A my si nemôžeme dovoliť jednoducho požičiavať a takýmto spôsobom, neefektívnym spôsobom riešiť to, pretože máme tu systémové nástroje. Z nich jeden, ako to stále opakujem, práve predkladám. A treba, aby sme to zobrali do úvahy.

A ja teda chcem požiadať predovšetkým kolegov z vládnej strany, aby tento návrh zákona podporili, pretože neviem si predstaviť rozvoj Slovenska, neviem si predstaviť v podstate rozvoj zamestnanosti, a teda určité ekonomické prosperity bez takéhoto zákona, bez v podstate takýchto motivačných prvkov pre našich ľudí.

Takže ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili, či už v rozprave alebo prostredníctvom faktických poznámok. A ja verím, že teda presvedčíme aj našich kolegov z vládnej strany, aby podporili tento návrh zákona, pretože je potrebný. Jednoducho je to tak, ako aj náš predseda strany povedal, je to naša do určitej miery vlajková loď v tej sociálno-ekonomickej oblasti, určite to bude v našom volebnom programe. A ja by som bol rád, keby to bolo v podstate, ak sa teraz neprijme tento návrh zákona, bol by som rád, ak by sa prijal, jedným z dôležitých prvkov nového vládneho programu, tak ako to povedal pán kolega Viskupič.

Takže, ešte raz, všetkým veľmi pekne ďakujem a chcem požiadať ešte raz o podporu tohto návrhu zákona.