51. schôdza

Pán poslanec Zajac.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, vy ste na úvod svojho vystúpenia popísali, ako boli sprivatizované Slovenské elektrárne, faktograficky. A niektorí kolegovia tuto v sále za vládnu stranu SMER si myslia, že to je absolútna zlodejina, ako povedal pán Jarjabek, alebo čistá zlodejina, ako pán Martvoň. Viete, čo ja si myslím, čo je čistá zlodejina? Tak ako táto vláda Roberta Fica sprivatizovala všetkých 12-tisíc slovenských vagónov. Tak ich sprivatizovala, že tretinu tých vagónov dneska vlastní (reakcia z pléna), tretinu tých vagónov vlastní maltský investičný fond, ktorý vznikol, čudujte sa svete, po dokončení tejto privatizácie 7. 5. 2014. Pár chlapcov na Malte sa po dokončení privatizácie slovenských vagónov rozhodli, že založia maltský investičný fond a takto kúpia tretinu slovenských vagónov. Toto je u mňa čistá zlodejina.

Reakcia pána poslanca Přidala, nech sa páči.

Pani kolegyni Mezenskej by som chcel povedať, pani kolegyňa, tá privatizácia Slovenských elektrární, to nebolo o schránkových firmách, ani o tom, že by vyhral piaty, ktorý dal v poradí najlacnejšiu ponuku pre štát. Jednoducho tá privatizácia bola otvorená a taliansky Enel ponúkol najviac. Ponuku firmy Enel schválila privatizačná komisia ako poradný orgán vlády. Stotožnila sa s rozhodnutím privatizačného poradcu PricewaterhouseCoopers a v záverečnom hlasovaní 14 z 15-ch členov komisie za tento návrh zahlasovalo. Za vás tam bol poslanec Maroš Kondrót. Ten sa hlasovania zdržal, ale nie kvôli cene, ale kvôli tomu, že on sa vyslovil, že je proti privatizácii ako takej.
Pán kolega Jarjabek, pre vás je nebezpečné sedieť vedľa Blahu, lebo sa stávate taký úderný marxista. Tak lepšie by bolo, keby ste si sadli tam z druhej strany. Ale to, priateľská rada.
Pán kolega Bagačka, ja si píšem svoje prejavy sám. To vám tu chodia lístočky, aby ste neboli takí, ako vám povedal Hlina, ako sa vyjadril jeden váš poslanec.
No a, pán kolega Martvoň, pozrite sa, ja som si to naozaj pripravoval sám a ja som si myslel, že vy ste sám pripravovali zákon o tých kazítkach. Ale dozvedel som sa, že ani to ste neboli schopný, že aj to bola myšlienka Brixiho.

V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal pán minister životného prostredia Žiga, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pôvodne som chcel trošku neskôr vystúpiť, ale zaujal ma prejav pána poslanca Přidala. A ak sa vám, kolegovia a kolegyne, niektorým zdalo, že ako keby hovoril ústami Enelu a obhajoval celú tú privatizáciu, ani sa mu nečudujem, prehovoril člen privatizačnej komisie. (Smiech a potlesk.) Takže ten jeden z hlasov bol aj jeho, preto asi, asi takto urputne obhajoval túto privatizáciu.
A my sme ju nazvali obludnou privatizáciou, pretože naozaj taká bola. A ja sa nebudem venovať celému privatizačnému procesu, pretože moja časť je časť Gabčíkova, a v zásade, keď som počúval prejav pána premiéra, tak povedal skoro všetky fakty, ale ešte na niektoré zabudol. Pán premiér (rečník sa obracia na premiéra, ktorý súhlasne prikývol).
Prvým faktom je, že došlo k privatizácii Slovenských elektrární a ako bonbónik, ako čerešnička na torte bola daná Vodná elektráreň Gabčíkovo do prenájmu. Ono sa to nevolalo zmluva o prenájme, ale Zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo na 30 rokov Slovenským elektrárňam. A pred tým, ako došlo k tejto zmluve o prenájme, nastala jedna situácia mesiac pred tým. Pretože vláda Mikuláša Dzurindu vedela, že nemôže privatizovať Slovenské elektrárne, ktorých súčasťou bude Vodná elektráreň Gabčíkovo, musela ju vyňať, respektíve musela zmeniť správcu tohto majetku. A správcu majetku urobila tak, že Slovenské elektrárne zbavila správcovstva nad Vodnou elektrárňou v Gabčíkove a poverila správou Vodohospodársku výstavbu, štátny podnik. Je to normálne, deje sa to aj bežne, aj u mňa v rezorte sa to stáva, že nejakú budovu, keď potrebujem, presuniem na iný podnik, pretože tá ju nevyužíva, môže ju využívať nejaký iný, ale bežne v rámci štátu sa to deje za korunu, za euro alebo za nejakú smiešnu sumu.
Viete, čo sa udialo v tomto prípade? Slovenské elektrárne vzdali sa ako keby správcovstva, bola poverená Vodohospodárska výstavba, ale nie za 1 euro alebo za 1 korunu, za 150 mil. eur. To znamená, že o mesiac na to, keď sa 66-percentným vlastníkom stali talianske elektrárne, tak Vodohospodárska výstavba splácala už nie slovenskému štátu alebo Slovenským elektrárňam v rukách štátu, ale spoločnosti Enel. Takýmto spôsobom sa zlepšila privatizačná cena o ďalších 150 mil. eur, keď zoberiem ten fakt, ktorý tu spomínal pán poslanec Přidal, že 34 % vlastní štát, tak darovali sme ďalších 100 mil. eur Enelu, lebo 50 ako keby išlo na dividendy štátu.
Ale to je tiež také scestné, čo tu pán poslanec Přidal hovoril, že 34 % si berie štát. Štát zo Slovenských elektrární od roku 2006 do dnešného dňa nedostal ani euro dividend. Ani euro dividend.
A ešte sú tam také dve zaujímavé poznámky. A pán poslanec Viskupič, škoda, že tu nie je, pretože tu hovoril niečo o 700-tisíc eurách, ktoré vraj vláda dala privatizačnému poradcovi pri privatizácii Slovak Telekomu teraz alebo niečo. Viete, koľko sme dali ako Slovenská republika privatizačnému poradcovi, ktorý pomáhal, alebo radil pri privatizácii Slovenských elektrární? Deväťstošesťdesiat miliónov korún dostal privatizačný poradca za privatizáciu Slovenských elektrární – 960 mil. korún.
Pán poslanec Přidal ešte povedal takú jednu poznámku, že aký bol štát zlý hospodár, keď sa privatizovali Slovenské elektrárne, že predstavte si, že tam dochádzalo ku stratám. No ale však od roku ´98 Slovenské elektrárne boli v správe prvej a druhej Dzurindovej vlády. Čiže 315, či 361 mil. korún, či koľko to bolo, ktorú vykazovali Slovenské elektrárne stratu v roku 2003 – 2004 a podobne, však to boli nominanti SDKÚ, ktorí tam sedeli a ktorí spravovali Slovenské elektrárne.
A ešte viete, čo tam bolo také zaujímavé? Povedal, že vtedy bola zadlženosť podniku 38 mld. korún a teraz to je, to, čo v tomto roku 2005 znamenalo asi 1 mld. eur. Viete, aká je zadlženosť Slovenských elektrární dnes? Štyri celé tri miliardy eur. Čiže to bol dôvod na privatizáciu Slovenských elektrární, že štát je zlý vlastník a zadlžil Slovenské elektrárne v objeme 1 mld. eur, dnes majú Slovenské elektrárne dlh 4,3 mld. eur.
Veľmi ma dojala tá úprimná obava niektorých pánov poslancov, či to bol Viskupič alebo Přidal, ktorí ako keby obhajovali tú požiadavku Enelu, ktorý sa tvári, že má nárok na odškodnenie 588 mil. eur, ktoré akože žaloval štát teraz. My sme mu zobrali Vodnú elektráreň Gabčíkovo a Enel dal žiadosť alebo žalobu na štát, že mu má vrátiť 588 mil. eur. Ale on síce pán poslanec Viskupič nevystupoval v rozprave, čiže nezdôvodnil, prečo má tú obavu, ale pán poslanec Přidal, nie je tu a škoda, že tu nie je, lebo by som mu to trošku aj sa snažil vysvetliť, ale možnože niekde v zákulisí ma počúva, zároveň hovoril, že Enel, ktorý prevádzkoval Vodnú elektráreň v Gabčíkove 9 rokov, mal s tým veľké náklady a že on vlastne ani z tých tržieb nič nemal, ale zároveň sa obával o tých 588 miliónov.
A tu je práve tá nelogičnosť toho tvrdenia, pretože ak Enel mal náklady a z toho nič nemal, no nemôže žalovať štát ani o euro, pretože nemá žiaden ušlý zisk.
A naozaj, predstavte si, my so spoločnosťou Slovenské elektrárne, teda my ako Vodohospodárska výstavba, lebo to je moja aj rezortná organizácia, vedieme v súčasnosti 12 súdnych sporov. Pretože v našom práve to je tak, že keď vám niekto, keď vy poviete, že tá zmluva je neplatná, ale súd ešte nerozhodne o tom, že či je platná alebo neplatná, tak každý rok si musíte žiadať od toho, kto neplatne užíva váš majetok, všetky tie tržby, ktoré za to dostáva. A má vám vrátiť ten zisk, ktorý má. A my preto od roku 2007 každý rok podávame na spoločnosť Slovenské elektrárne, teda my ako Vodohospodárska výstavba, žalobu, aby nám vrátil to, na čom sa obohatil, pretože my od roku 2007 tvrdíme, že to užíva neprávoplatne. A my vedieme všetky tieto spory a máme samozrejme aj zápisnice zo súdnych pojednávaní, kde Enel tvrdí, že on žiaden zisk z prevádzky Vodnej elektrárne Gabčíkovo nemá. A teraz tvrdí, že prvých 9 rokov nemal žiaden zisk, ale najbližších 21 rokov bude mať zisk 588 mil. eur. Tak ja tomu nie celkom rozumiem, ale keď on mal také náklady doteraz, aké mal a tvrdí, že nemal žiaden zisk, tak už odkedy sme mu ich zobrali tú Vodnú elektráreň Gabčíkovo, odvtedy bude mať 21 rokov každý rok, predstavte si tú presnú sumu, 28 mil. eur každý roku bude mať zisk. Lebo 588 miliónov deleno 21 je presne 28 miliónov. Čiže on bude mať presne 28 mil. každý rok zisk až do roku 2036. To je tak, to oni vedia, lebo asi to tak bude, asi nejako.
A ešte viete, čo je zaujímavé veľmi? Že keď sme mu tú zmluvu vypovedali, tak sa tvárili, že oni budú žalovať štát. A potom keď krajský súd rozhodol o tom, že tá zmluva je neplatná, tak až do posledného dňa čakali a až vtedy si vybrali to rozhodnutie súdu, aby čo najďalej zdržovali to rozhodnutie, aby tá právoplatnosť bola čo najdlhšie. A, samozrejme, my, ako dobrý hospodár, sme s tým nemohli súhlasiť, preto sme konali a preto nám tu je aj vytýkané, že my sme 9. prišli do, 9. marca prišli do Gabčíkova a prebrali sme Vodnú elektráreň v Gabčíkove. Rozumiete tomu? Ja tomu nie celkom rozumiem, ale opozícia, ktorá sa tvári, že háji slovenské záujmy a že dobre privatizovala, tak kritizuje štát, že si chráni vlastný majetok. Že chráni to, čo mu patrí a čo niekto v rozpore so zákonom, pretože o tom som nerozhodol ja, ani premiér, ani vláda, o tom rozhodol súd, Krajský súd v Bratislave, že tá zmluva je neplatná a že tú zmluvu, že nikdy nemala byť podpísaná, pretože Vodná elektráreň v Gabčíkove nikdy nemohla byť prenajatá takýmto spôsobom, akým bola. Malo na ňu byť verejné obstarávanie, si predstavte.
A tu nás oni idú kritizovať za netransparentnosť a za nehospodárnosť. A krajský súd bez možnosti odvolania, nemôžu už Slovenské elektrárne alebo Enel už nemôže použiť žiaden riadny opravný prostriedok, pretože krajský súd rozhodol o tom, že tam nie je možnosť sa odvolať.
Teraz vysvetlím ešte, lebo tu bolo spochybnené, akým spôsobom sme to my dokonca vypovedali. Tak ja neviem, či pán Přidal je právnik alebo nie je právnik, ja tiež nie som právnik, ale ja sa spolieham na právne kancelárie, ktoré nám navrhli istý postup. A ten postup spočíval v dvoch krokoch. Okrem toho, že my od roku 2007, kedy sme napadli tú zmluvu a sme vyhlásili a žalovali na krajskom súde, že tá zmluva je neplatná, a aby súd vyriekol rozhodnutie o tom, že je neplatná, sme sa minulý rok v lete rozhodli, že začneme postupovať právne kroky na to, aby Slovenské elektrárne, ktoré zadarmo dostali Vodnú elektráreň v Gabčíkove, zadarmo ju dostali, aby postupovali aspoň v súlade so zmluvou, ktorú tam majú, a aby vykonávali všetky operácie a práce, ktoré v súvislosti s Vodnou elektrárňou v Gabčíkove majú, riadne podľa zmluvy. Nič iné sme nechceli: len dodržiavajte zmluvu.
A povedali sme minimálne tri dôvody, ktoré sme aj uvádzali ako dôvody pri výpovediach alebo odstupovaní od zmluvy.
Prvým dôvodom bolo, že Slovenské elektrárne sa zaviazali, že budú prispievať Vodohospodárskej výstavbe, ktorý je správca vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros, pretože Vodná elektráreň Gabčíkovo je len časťou veľkého vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros, že oni ako prevádzkovateľ vodnej elektrárne budú prispievať na celé vodné dielo. A dohoda bola, že budú prispievať 5 mil. eur ročne. A od 2006 do septembra 2013 aj riadne platili 5 mil. eur a potom sa niečo stalo, my nevieme čo, začali platiť s výhradou. To znamená, že spochybňovali všetky platby, ktoré platili, a zároveň nás požiadali, aby sme vrátili 43 mil. eur, ktoré zaplatili od roku 2006. A pán poslanec Přidal hovorí, že nás žiadali preto, lebo že v rámci zmluvy o prevádzke mala Vodohospodárska výstavba uzatvoriť zmluvu s SVP, Slovenským vodohospodárskym podnikom, na užívanie toho diela. A že, ešte pán poslanec Přidal povedal, že tá zmluva sa urobila až dodatočne v roku 2014 a dokonca, že sa ani nenachádza v centrálnom registri zmlúv. No, nenachádza, lebo keď budete hľadať za rok 2014, tá tam ani nebude, lebo tá zmluva platí od roku 2001. Čiže Vodohospodárska výstavba má s SVP uzatvorenú zmluvu od roku 2001, čiže nepotrebovala žiadnu novú zmluvu uzatvárať.
Druhý dôvod, ktorým sme argumentovali, je, že Slovenské elektrárne nám ako majiteľovi vodnej elektrárne, ktorému majú platiť 65 % výnosov, nechcú zverejniť údaje, keď podľa zmluvy majú ukázať, koľko utŕžili z predaja elektriny a majú sa s nami rozdeliť. Slovenské elektrárne to dlhodobo odmietali a my sme ich vyzývali. Tak sme sa dohodli, že keďže nám nechcú ukázať tieto údaje, že tam pošleme audítorov. A audítori len za rok 2010 zistili, že rozdiel medzi tým, čo nám vyplatili a čo nám vyplatiť mali, bolo 800-tisíc eur v náš neprospech. Tak. A naďalej nám, to bolo len za rok 2010, a naďalej nám nechceli ukazovať tieto údaje. Tak akú máte, aký je dôveryhodný ten partner, ktorý hovorí, no neukážem vám nič, zaplatím vám 65 % zo sumy, ktorú ja si vymyslím, že je tá správna, a keď tam pošlete audítora, tak audítor zistí, že len za jeden rok vás oklamali o 800-tisíc eur. A my sme im vlastne vytýkali, že ukážte nám údaje a zmluva môže platiť ďalej. Čiže to bol druhý dôvod. Ale pán poslanec Přidal hovorí, no oni všetko ukazovali. Ja neviem komu, možno jemu ukazovali, však bol členom privatizačnej komisie, tak mu to možno aj ukázali a možno, že mu aj ten prejav písali, ja neviem, je to možné, ale nám neukázali a oficiálne ani neukázali dodnes.
A tretí dôvod je, pre ktorý sme vypovedali tie zmluvy, že každé takéto technologické zariadenie má nejakú svoju životnosť, a pokiaľ vám výrobca povie, že životnosť takejto turbíny je 20 rokov, tak by ste mali niekedy pred ukončením jej životnosti pripraviť plán rekonštrukcie takejto turbíny. Pretože to neni tak, ako keby ste odniesli auto a za dva týždne vám ho opravia. Takáto rekonštrukcia turbín bude trvať pravdepodobne možno tri, možno štyri roky. Je ich tam osem, dve turbíny ročne, ja predpokladám, že asi štyri roky to bude trvať. A my sme požiadali Slovenské elektrárne, aby nám predstavili plán rekonštrukcie. A nič také sme nedostali.
Ale ešte viete, čo je zaujímavé? To, že treba tie turbíny rekonštruovať, to vedela aj Radičovej vláda, pretože už v roku 2011 informovala, a vtedy bol napríklad aj pán Miškov minister hospodárstva, tak nás informovali, že bude sa rekonštruovať, respektíve budú sa robiť isté úpravy na turbínach na Vodnej elektrárni Gabčíkovo. Ale vtedy bol návrh trošku iný. Oni nepovedali, že idú rekonštruovať turbíny, oni idú robiť to, že idú zvyšovať výkon turbín. Zvyšovať výkon turbín znamená zhodnocovať hmotný investičný majetok. Keď zhodnocujete hmotný investičný majetok, v takom prípade to ide na úkor štátu. Pokiaľ rekonštruujete vodnú turbínu, to ide na úkor prevádzkovateľa. Čiže my keď sme prišli v 2012 do podniku, my sme mali návrh, ktorý odsúhlasila, žiaľ, aj predchádzajúca vláda Ivety Radičovej, ktorej bol aj pán Miškov minister hospodárstva a mal v Slovenských elektrárňach svojich zástupcov, tak prišli s návrhom: my nejdeme rekonštruovať turbíny, my ideme zhodnocovať turbíny, zvyšovať výkon, a v tom prípade to ide na úkor štátu. Čiže oni nás teraz kritizujú, že teraz to bude platiť celé štát, no ale oni mali presne takýto návrh už v roku 2011, že to bude platiť celé štát.
A ešte je to v tom nepochopiteľné, kolegyne, kolegovia, my sme robili už aj takéto zhodnocovanie, respektíve zvyšovanie výkonu. Napríklad v Jaslovských Bohuniciach na blokoch sa robilo zvyšovanie výkonu, pretože tie dva reaktory išli na 400 megawattov a išli naplno. A preto sme zvýšili ten výkon na 505 megawattov (reakcia z pléna). Zvýšením výkonu, 440 na 505, pán kolega. Zo 440 na 505. A ale Vodná elektráreň v Gabčíkove nejde na plný výkon, tam netreba zvyšovať výkon, ona ide na plný výkon možno 15 dní v roku, keď máme takúto vodu ako teraz, aj teraz cez víkend išla na plný výkon, ale to naozaj trvá možno 10, možno 15, možno 20 dní v roku, a inak ona nepotrebuje zvýšený výkon, pretože ho nemá ako využívať, lebo nie je toľko vody v tom Dunaji.
Čiže zákonne a úplne logicky je, nám to dáva, že oni nemali zvyšovať výkon, ale rekonštruovať na náklady Slovenských elektrární. No a potom, keď sme im v 2012. povedali, že nie, že štát to nebude robiť, nebude zvyšovať výkon a nebude to robiť na svoje náklady, akože si zhodnocuje svoj majetok, ale urobíte to vy, tak prvý návrh rekonštrukcie turbín bol na rok 2019, kolegyne a kolegovia. Pán Přidal, na rok 2019. A potom, keď sme začali tlačiť a vyzývať ich listami, tak v novembri minulého roka prišiel všeobjímajúci návrh, nič konkrétne, len také všeobjímajúce áno, začneme rekonštrukciu turbín v roku 2016, ale bez toho, ktorých turbín, akým spôsobom, kto to bude robiť, čo bude robiť, prečo to takto bude robiť, nič. Začneme s rekonštrukciou turbín. Čiže my sme mali úplne legitímny dôvod veriť tomu, že oni to nemyslia vážne, pretože doteraz všetko, čo tvrdili, nemysleli vážne. A potom príde, zasadne valná hromada a na valnej hromade bude päť, schvália, ideme rekonštruovať turbíny, bianko šek.
My sme sa preto rozhodli, zmluvu vypovedať, aby určite od 10. 3. prešla pod správu štátu, a potom, nakoľko oni nesplnili právne dôvody, ktoré mali, sme od zmluvy odstúpili. To bol druhý právny krok. Ja keď som, aj vypovedávali tú zmluvu, ja som vtedy tvrdil, že nemôžme prezradiť všetko, pretože máme pripravené ďalšie právne kroky, a odstúpenie bol druhý právny krok, ktorý sme mali pripravený, aby si nemohli žiadať ani odškodnenie a aby sme dostali Vodnú elektráreň Gabčíkovo do rúk štátu. A zhodou okolností aj krajský súd po ôsmich rokoch rozhodol, že zmluva je neplatná, že zmluva je neplatná.
Takže celá tá diskusia o tom, či dobre sme to prevzali, zle sme to prevzali, ako sme to prevzali, je bezpredmetná. Ale boli sme na to pripravení. Štát hájil svoje záujmy proti nespravodlivej privatizácii. Štát vykonal všetky právne kroky, aby ochránil svoj majetok, a dnes prevádzkujeme Vodnú elektráreň v Gabčíkove tak, ako sa má, predávame elektrinu za burzové ceny a dôjde k transparentnej medzinárodnej súťaži na rekonštrukciu turbín.
Ďakujem zatiaľ. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami... Poprosím vás, kto je posledný? Technici, počkáme. Posledný je pán poslanec Kolesík. Blanár, Poliačik, Viskupič, jedenásť pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem za vystúpenie. Bolo veľmi zaujímavé sledovať, keď ste začali hovoriť o privatizačnej komisii, ako pán poslanec Přidal nenápadne zmizol ako gáfor zo sály, ale som rád, že už je naspäť.
Pán minister, vzhľadom na to, čo ste povedali, tu znie možno otázka, že či by nebolo vhodné podľa toho, čo som tu počul, zvlášť, keď niektorí poslanci ešte sedia vo výbore pre hospodárstvo, po tomto, čo sa všetko udialo, či by štát alebo vláda nemala podať trestné oznámenia na niektoré tie postupy, ktoré sa odohrali, lebo to bolo poškodzovanie vyslovene záujmov Slovenskej republiky a akcionárov ako takých. A bolo by možno zaujímavé, že kam by sa to potom dostalo, že keby pán Přidal potom, alebo niektorí iní, ktorí s tým mali niečo spoločné a pomohli Enelu získať tento majetok Slovenských elektrární a takto modernizovať, že možno by sme sa dozvedeli aj ďalších ľudí, ktorí v tom boli namočení.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hraško, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán minister, hovorili ste o tom, že kto koľko dostal ako privatizačný poradca. Bolo tuná teda viacero privatizácií, veľa vecí sa privatizovalo rôznym spôsobom a vždy privatizačný poradca si nechal zaplatiť za svoje služby. A ako netreba nikomu zazlievať, že zobral peniaze, aj keď si nemyslím, že sú to primerané peniaze za niektoré poradenské služby. Ale zobrať peniaze len tak za nič, ako to už trošku bije do očí. Privatizácia Telekomu, ktorá sa práve dorealizovala, alebo doprivatizácia, bola v rámci výdavkov o 700-tisíc ľahšia, teda náš rozpočet bo ľahší o 700- tisíc, pretože toto dostal privatizačný poradca. To je, ste sa toho dotkli, tak ja reagujem na to, čo ste povedali.
A mňa by zaujímalo teda, za čo to vlastne dostal, keďže ste urobili priamym predajom? Čo vám vlastne radil, v čom? Lebo sa nešlo cez burzu, proste normálne napriamo, nadrzovku, vybrali ste akože najvýhodnejšieho kupcu a tomu ste to dali. A 700-tisíc išlo len tak do luftu.
Ja si pamätám, keď sa privatizoval Transpetrol Trading, lebo v tom som pracoval, a privatizačný poradca prišiel za nami, že treba, alebo teda mal vypracovať nejaké podklady, no ani prstom nepohol, možno už len zosumarizoval papiere, dal ich na kôpku, potom to niekam posunul. Všetko, všetko, komplet všetko vypracovávali zamestnanci. On si len dodal nejaké tabuľky, ktoré my sme potom vypĺňali ako takí pakovia. A toto bolo poradenstvo. Ale naozaj je na pováženie, že či niekto zoberie za nejakú naozaj robotu a niečo aj predloží, alebo proste vy si predáte šmahom ruky Slovak Telekom a ešte zaplatíte aj privatizačnému poradcovi 700-tisíc eur.