51. schôdza

Pani poslankyňa Gabániová, nech sa páči.

Ďakujem. Ôsmeho decembra 2004 bola podpísaná zmluva o predaji 66 % Slovenských elektrární a o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo a, čuduj sa svete, zmluva obsahovala aj časť o pokute v prípade odstúpenia od zmluvy. Čiže druhá strana, Enel, vedela, že ak bude pri moci kompetentnejšia vláda, môže dôjsť k prehodnoteniu nevýhodnosti zmlúv a k ich zrušeniu, alebo odstúpeniu od niektorej jej časti. Štát má právo prehlásiť každú nevýhodnú zmluvu za nulitnú. Povedzme v lehote sedem rokov. V tomto prípade nebola lehota využitá. Neznamená to, že do budúcnosti je potrebné takéto zmluvy strpieť. Ak sa štát, svojprávny štát rozhodne na základe argumentov a dôkazov znárodniť nejaký podnik s účasťou štátu, tak to môže urobiť a netreba čakať až vďaka vlastizradným vládam, ich drancovaniu sa ocitne štát v bankrote, jak je to v niektorých štátoch Južnej Ameriky. To, že nastal v našom štáte takýto maras, tam si dajte tri bodky. Nie sme tu jeden deň. Múdrejšie je ísť cestou postupného ukrajovania koláča pre ľudí, lebo oni ho vytvorili, nie oligarchovia. A je potrebné krok za krokom nastoľovať právny štát.

Pán poslanec Blaha, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán minister, tiež som sa na úvod vášho prejavu zamýšľal, kam zdúchol pán Přidal, keď tu tú chvíľku nebol. Chvíľku som mal pocit, že išiel, že už je v lietadle do Ríma, ale očividne si iba odskočil na centrálu Enelu, aby získal nové inštrukcie.
Ale zakryť ten zrejmý fakt, na ktorý ste poukázali úplne krásne, že slovenská pravica tu kope za biznis, za nadnárodný biznis, a slovenská ľavica chráni štát, to sa mu nemôže podariť, pretože takto to je. Ja mám pocit niekedy, že to je až taká patologická choroba slovenskej pravice, obsedantné nutkanie privatizovať. Všetko rozpredávať. Oni nenávidia štát. Nenávidia Slovensko. Oni by ho zbavili úplne všetkého, ohlodali ako kosť. To by slovenská pravica robila. Oni by nás zbavili a predali by Talianom aj tú sochu Hurbana, ktorá je v Národnej rade. Všetko, všetko by ste najradšej rozpredali.
Ale ja som rád, že na Slovensku dneska vládne ľavica a opäť štát získava kontrolu nad tým majetkom, ktorý vieme prinavrátiť Slovenskej republike. A Slovensko je ďaleko sebavedomejšie, ďaleko spravodlivejšie, ďaleko sociálnejšie a ďaleko silnejšie ako za čias Dzurindu.
A ešte je tu jedna dobrá správa, že najväčší vinníci tohto celého, tí, ktorí to celé spackali, tí už dneska nie sú na Slovensku. Pán Dzurinda, pán Mikloš už radia ukrajinskej vláde. K tomu možno dodať jediné: úbohá Ukrajina. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.

Pán minister, vaše slová o momentálnej finančnej situácii Slovenských elektrární, teda vlastne talianskych elektrární, myslím si, že veľa vypovedajú. Pretože reagovali ste tým na pána poslanca Přidala, pretože on tým začínal, prečo bolo potrebné privatizovať Slovenské elektrárne, pretože boli stále zadlžené. To, že štát je zlý vlastník, sme počúvali dennodenne a v určitým tých rokoch 2005 a 2006 z ministerských kresiel privatizáciu Slovenských elektrární dohadovali Jirko Malchárek, Ivan Mikloš, Pavol Rusko, ktorým kraľoval Mikuláš Dzurinda. Takto to trio dennodenne skutočne hlásalo, pričom veľa z našich zlatých nosníc bolo sprivatizovaných štátom kontrolovaných spoločností krajín starej Európy. V starej Európe je bežným javom, že popri súkromných existujú silné štátne podniky. Ale samozrejme majú taký manažment, ktorý tvrdo a efektívne riadi tieto podniky. Prečo naši páni, ktorí vtedy vládli, nedokázali dať takýto manažment do podnikov?
Niekoľko rokov pán prof. Milan Šikula hovoril, že nemôže počúvať tie hlúposti a demagógiu z úst týchto pánov, že štát je zlý vlastník. Vždy hovoril: veď oni vlastne kritizujú sami seba, kritizujú svoju neschopnosť, dokladujú svoju neschopnosť.
A ešte k tej odmene, ktorú ste spomenuli, pre privatizačného poradcu Slovenských elektrární, nedá mi, lebo som to svojho času spracovávala. Koľko dostal privatizačný poradca pri privatizácii SPP? Bolo to 32 mil. USD. V tej dobe sa pohyboval kurz medzi 40 – 43 korunami slovenskými. To znamená, bolo to, keď to prepočítam, je to vyše miliardy. Nech to dáme tých štyridsať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Přidal, nech sa páči.

Pán minister, hovorili ste zaujímavo, niečo pravdivo, niečo nepravdivo, najviac poloprávd. Prejav máte dobrý. Ďakujem vám, že ste ma spomenuli asi osemkrát v svojom vystúpení. Dúfam, že si to všimnú i v KDH.
Bol som členom poradného orgánu ministra pri privatizácii ako jeden z 15-tich, tak sto ako kolega Kondrót za Národnú radu. A predstavte si, že sme odporučili najvyššiu ponuku.
Nemal by som reagovať na kolegu Martvoňa a kolegu Blahu, týchto nádejí v sociálnej demokracii, ale bol som sa napiť, pán kolega Martvoň, a bol som aj na malej potrebe. Prepáčte, že som sa od vás nevypýtal.
Opakujem, ak štát a Robert Fico vyhrá v spore o 588 mil., tak vám zablahoželám. Ale bojím sa, že keď niekto pochybil, tak to bola Vodohospodárska výstavba, ktorá teda nešla podľa zákona o verejnom obstarávaní. A teda dúfam, že ten súd dopadne tak, že Enel nemá v tomto prípade nárok na odškodnenie.

Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja tiež trošku blednem závisťou voči kolegovi Přidalovi, lebo toľko citácií, koľko použil pán minister Žiga na jeho adresu, to je minimálne na docentúru, Alojz.
Ale teraz vážne. Pán minister, uznávam, že ste mali dobrý prejav. Ale aby sme sa nestratili v tom množstve faktov, ktoré tu odzneli doteraz, tak len pripomínam, dámy a páni, že vyhral ten, ktorý v súťaži, jeden z troch, ponúkol najviac, najvyššiu ponuku pre štát. To znamená, vyhral ten, ktorý ponúkol o tretinu viac ako tretí. A teraz to porovnajme s tou praxou počas Ficovej vlády. Mýtny tender: traja, ktorí ponúkali štátu viac, boli vylúčení zo súťaže a vyhral štvrtý, ktorý ponúkal o 200 mil. eur menej, to je 8 mld. slovenských korún menej štátu. Ako to bolo v nástenkovom tendri, ako to bolo pri predaji vagónov spoločnosti Cargo, ako je to s pozemkami Slovenského pozemkového fondu, kde sa obchoduje? A to teraz štát, tento štát, vláda Roberta Fica, so schránkovými firmami, ktoré sú registrované na Cypre, na Belize, na Kajmanských ostrovoch, a keď tu vidím pána Jahnátka, tak si dovolím povedať, dokonca v Spojených arabských emirátoch, lebo ľudia blízki SMER-u kšeftujú s pôdou zo Slovenského pozemkového fondu, ktorí sú registrovaní už tam, už ani nie na Cypre. Prosím vás, porovnajte tú transparentnosť privatizácie, že tu vyhral strategický investor, ktorý ponúkol najviac, a kto vyhráva u vás, keď vypredávate či štátne zákazky alebo štátny majetok. To je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)