51. schôdza

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Ďakujem, pán poslanec Kollár. Vy máte schopnosť jednoducho povedať vážne veci odborne na výške zrozumiteľným spôsobom. Táto vlastnosť tu mnohým nám chýba a mne sa to počúvalo dobre. Ale dôležité je to, že sa pokúsim spojiť dve informácie a vyvodiť z nich jednu otázku, ktorá, si myslím, že je v tejto chvíli možno najdôležitejšia.
Spomenuli ste, že pán minister Jahnátek ešte ako minister hospodárstva kedysi doniesol na zasadnutie vlády ten nulový closing, teda spokojnosť nula k nule príde, nikto nikomu nič nedlží. Ten sa vzápätí z webu úradu vlády stiahol a z toho teda vyvodzujem záver, že tento nulový closing má teda nulitnú hodnotu, ako keby teda nebol.
Tá druhá informácia je od pána poslanca Dzurindu z dnešného rána, ktorý teda akúsi nádej tejto snemovni vlial, že tu stále je možnosť pre vládu SMER-u poukázať na možnosť, a nielen poukázať, ale využiť nástroje k tomu, aby nejakých 100-200 mil. eur bolo možné ešte v rámci neuzavretého closingu od Enelu požadovať.
A teraz ako zástupca občanov sa spytujem pri tejto debate, kde sa skutočne mnohí strácame a strácajú sa aj občania, pán poslanec Kollár, je teda možné z týchto dvoch informácií vyvodiť záver, že stále je dnes ešte akútna a aktuálna možnosť požadovať od Enelu aspoň tých 200 alebo 100-200 mil. eur ako doplatok? Ak áno, tak by sa mi zdalo, že toto je presne to, čo by občana Slovenskej republiky v tejto chvíli malo zaujímať a určite ho aj zaujíma.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Nachtmannová.

Ďakujem za slovo. Ja som už nechcela reagovať, pán poslanec. Ale v závere vášho vystúpenia ten "vysmiaty Deutsche Telekom". No bodaj by nebol vysmiaty, on bol hlavne vysmiaty v tom roku, keď sa privatizovali Slovenské telekomunikácie.
Prepáčte, ale s tvrdením, že štát je zlý vlastník, že, súkromník, nedokáže spravovať financie, musí ísť do toho. Teda, pardon, súkromník dokáže, štát nedokáže a potom sa ten podnik predá štátnemu podniku. Veď Deutsche Telekom je čo? A navyše, predá sa to tak, že všetko je utajené, že ľudia sa k tomu vôbec nedostanú. To bola tá úžasná privatizácia! Tak vtedy bol obzvlášť vysmiaty.
Prepáčte, keby si od vás niekto kupoval podiel vo vašom podniku a vy mu predáte 51% akcií, vy si necháte 49 s tým, že v tom chcete ďalej podnikať, veď to je taká naivita, taká hlúposť a to sa vtedy udialo. Ako môže štát, ktorý má potom menšinu, vôbec rozhodovať o tom podniku? Nie teraz bol vysmiaty, teraz bolo racionálne, pretože keď štát nemohol o tom rozhodovať, tak ako jeho postavenie fakt bolo značne oslabené. Asi aj vy ako súkromný podnikateľ by ste ťažko predávali 51% akcií. Takže s tým vysmiatím by som bola opatrnejšia, s týmto pojmom.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky. S procedurálnym? Nie. Faktickú. Faktickú keby ste zapli, prosím, pánovi poslancovi.

No, ďakujem pekne všetkým, ktorí dali faktickú. Začnem, z úcty k dáme začnem dámou. Pani poslankyňa Nachtmannová, viete, prečo bol Deutsche Telecom teraz vysmiaty? No hlavne preto, že sa mu nenatlačili do firmy brazílski, indickí, čínski a ďalší investori, ktorí by sa tam boli natlačili, keby premiér Robert Fico dokonal tú hru, ktorú sľúbil občanom Slovenska, že sa budú predávať podiely cez burzu. Preto bol vysmiaty Deutsche Telecom, že ten podnik ovládol celý.
A po druhé bol vysmiaty, lebo, viete, ťažká je komunikácia, keď tam máte zástupcov malých akcionárov, aj Inda, aj Brazílčana, aj Číňana a ja neviem, koho všetkého, tých 3 500 Slovákov alebo koľko, ktorí prejavili záujem a dali si order a dali si proste žiadosť o kúpu tých akcií, tí by tam nehrali v princípe objemovo žiadnu významnú úlohu. Takže preto bol ten podnik alebo zástupca nemeckého akcionára vysmiaty. Toľko k dáme, ku kolegyni Nachtmannovej.
A ďakujem mojim predrečníkom za faktické. Aj tebe, Peťo, ty si taká nekonečná studnica ducha, a že si dal tú definíciu toho latinského slova. Je to presne tak a presne v takom význame som mal na mysli, keď som označil pána ministra Jahnátka za agenta. Je mi ľúto, ostatní mysleli smeráci na niečo úplne iné, na negatívne konotácie.
Aj tebe, Vilo, ďakujem, pánovi Novotnému, kolegovi za jeho faktickú. Je to presne tak, ako hovoríš.
Pán Mičovský, áno, máte pravdu, tá vaša otázka a odpoveď je áno, stále má Slovenská republika možnosť nie nulový closing, ale vymáhať od Enelu 229 mil. eur. Tie materiály sú tam na ministerstve hospodárstva, boli urobené za čias Juraja Miškova.
No a to, čo predviedol kolega, viete, ja veľmi nerád, a už úplne keď som v krajnosti, tak idem do nejakých osobných invektív, ale, pán kolega Martvoň, prečítajte si knihu, napísal ju Mika Valtari a volá sa Egypťan Sinuhe, tam je tá veta, že vaše slová mi znejú v ušiach ako bzučanie múch.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko, má slovo.

Vážený, vážený pán podpredseda, vážené dámy a vážení páni, sklamaný som, nie som ja konfliktný typ, ktorý by som vystupoval tuná, či to je pri oblasti sociálnych vecí, alebo aj dneska, ale musíme si povedať k privatizácií s Enelom všetky veci podstatné, pretože bol som štátnym tajomníkom na ministerstve životného prostredia a išiel som tam len kvôli privatizácii Slovenských elektrárni.
Je pravda, že minister Jahnátek nemal a má zlikvidované všetky doklady, ktoré mali byť z privatizácií, čiže nemal zmluvy, nemal nič. V krabici riaditeľ, sekčný riaditeľ na ministerstve, čiže hospodárstva nemal o privatizácii Slovenských elektrárni jednu čiarku. Všetky veci boli zošrotované. Poďme ale pekne po poriadku, najprv sa vrátim k Vodnému dielu Gabčíkovo, lebo viete (reakcie z pléna), nezmysly, ktoré ste tu hovorili o SDĽ-ke.
SDĽ-ka skončila a nominanti SDĽ-ky skončili v roku 2002. Privatizovať sa malo 49 %, privatizovalo sa 66 %. Boli to nominanti SDKÚ, ktorí pripravovali celú privatizáciu. Ale boli aj seriózni ľudia v SDKÚ, bol to minister Kukan a jeho ľudia, ktorí keď nevedeli ako čo s Gabčíkovom, lebo predať sa nedalo, lebo na základe súdneho sporu, ktorý skončil v Haagu, Gabčíkovo, vieme, v akom stave sa nachádzalo, takže jeho odborníci dali stanovisko, že Gabčíkovo sa nedá predať, nedá sa ani prenajať a musí ostať v slovenských rukách. Minister, druhý minister za maďarskú koalíciu László Miklós, zastupovala ho advokátska kancelária Havláta, to isté dala, spracovala takisto celý materiál pre ministra Miklósa, ten ani nehlasoval za privatizáciu Slovenských elektrární. Čiže materiály keď som dal dokopy, a potom vďaka, nebudem menovať ľudí, ktorí mi dali, pretože ja som preto dneska vystúpil k premiérovi Dzurindovi, že som presvedčený, že o niektorých veciach nevedel. Čo tam napáchal Rusko, Malchárek, a potom kto dorazil Slovenské elektrárne úplne, jak sa povie na dno, ale ja sa vrátim hlavne k Slovenským elektrárňami a k číslam, o koľko nás Taliani obrali, a veci, lebo nemá význam o niektorých veciach sa baviť, tak jako ste sa tu bavili.
Nakoniec to, čo máte veľkú obavu, páni, celé tie zmluvy, keď som dal dohromady zásluhou slušných ľudí na ministerstve hospodárstva, si prezrela Generálna prokuratúra, prezreli si ju ľudia, ústavní právnici, prezreli si ju ľudia, sudcovia na Najvyššom súde, pretože to, čo tu vy tu vyprávate, jak keby sme my padli z palmy a neriešili sme to, čo bolo v zmluvách, a jak tie zmluvy boli spravené. Preto sa čakalo na príležitosť, akým spôsobom sa vysporiadať so Slovenskými elektrárňami. Čiže od roku 2000, ešte by som chcel poďakovať pracovníkom Generálnej prokuratúry, ktorí spracovali, pretože Úrad verejného obstarávania, v piatok som im tie podklady, ktoré som dal dohromady, ktoré neboli ani na ministerstve hospodárstva nikde, a do stredy, v stredu bol posledný termín o 13.00 hod., kedy do 15.00 hod. sme museli podať, resp. Úrad pre verejné obstarávanie musel podať žalobu. Nebudem sa, nepôjdem do detailov, lebo to nemá význam ísť a nič tuná nám neprinesie. Čiže Generálna prokuratúra si veci pozrela a doporučila Úradu pre verejné obstarávanie, čo má spraviť, a aj spravil, kým podal žalobu. Úrad pre verejné obstarávanie. Treba povedať, že v medzinárodnom tendri vyhlásenom nebolo Gabčíkovo ani v privatizácii, ani v prenájme. Bolo to tak, jak to bolo povedané, že ten bonbónik dostali.
Vrátim sa potom k tej druhej záležitosti a som naprosto presvedčený, že všetky veci, to, čo spravilo ministerstvo životného prostredia v roku a nakoniec to potvrdil aj Krajský súd, že zmluva, celá tá záležitosť je neplatná. Keď som celú vec dal odkonzultovať rakúskej právnickej advokátskej kancelárii, tak mi povedala, že áno, zoberú to okamžite zastupovať, pretože zmluva sa, celá zmluva sa prieči dobrým mravom v Európskej únii. Mám to, mám to písomné stanovisko a mám to celé u seba, takže viem, o čom hovorím. A to nie len ku Gabčíkovu, ale vôbec k celej zmluve o Slovenských elektrárňach. Arogantnosť štátneho podniku Enel za tých 10 rokov, čo ste tu hovorili, nemá obdobu, pretože nemôžme vyčítať našim nominantom, ani teraz nechcem hovoriť, aj nominantov, či tam boli SDKÚ, či tam boli nominanti potom SMER-u, alebo tam potom boli zase nominanti, ktorých nominoval pán Miškov, sa k ničomu nedostali a nedostali sme sa ani my teraz znova, pretože jednoducho všetky veci klamali a nedávali.
Takže pôjdem najprv k číslam. Pri privatizácii, po, keď to prevzali 27. 4. 2006, bola zadlženosť Slovenských elektrárni 1 207 957 080 v oficiálnych číslach a na účte mali 25 984 497 euro. K 31. 12. 2014 bola zadlžená, Slovenské elektrárne 1 000 592 610 euro. A teraz poďme a na účte mali 5 mld., pardon, 5 685 000. 5 mil., áno, čiže sú v takom finančnom..., máš v niektorých veciach pravdu, aj ti ich pomenujem, v čom si mal pravdu a v čom si nemal. Okrem toho na účtoch pri privatizácii bola vytvorená rezerva 1,9 mld. a na vyraďovanie a likvidácie jadrového odpadu, čiže energeticky a jadrového paliva. Slovenské elektrárne, vôbec by ma nezaujímalo, že boli predané, a tak, jak je, to, čo precenili, keby boli zdanili, ale oni prakticky odpisovali a krátili svoje dividendy. Pán Přidal to vyčíslil a ja to mám tiež tu celkové, Slovenské elektrárne v jednotlivých rokoch, v roku 2006 48 mil., 2007: 108, 2008: 169, 2009: 280, 2010: 367, 2011: 457, 2012: 445, 2013: 355, 2014: 170. Celkove získali na dividendách 2, 401 mld. euro. Nato, že nás na vyradení nás pripravili, pretože nám znížili zisk o 824 mil. a na precenení, ktorá, samozrejmá vec, to, že to vyhnali na 55 mld. a z toho robili odpisy, tak ďalších 600 mil. Čiže keď zoberiete 800, 600 a 2 400 mil., je to zhruba 5 mld. euro, ktoré odišli nevieme kam.
To ešte nie je všetko, páni. Celkove splatili za tých 10 rokov 607 mil. euro. (Reakcia z pléna.) Prosím? Všetko ostatné, no nie požičali si, znova si požičali od Sberbanky 800 mil. a to, čo si presne povedal, potrebujú na dostavbu 1, 644 mld., tak ako je rozpočet 4,630 mld.. Takže zrátajte, si, aká je hodnota Slovenských elektrární. Zrátajte si, aká je hodnota Slovenských elektrárni, preto ma prekvapuje váš postoj, že vláda nekoná alebo vláda nemá konať a nemá sa k tejto veci vyjadrovať a má to nechať Slovenským elektrárňam napospas tak, ako je. Čiže vláda bude mať problémy, keď náhodou by sa Slovenské elektrárne rozhodli to dať do konkurzu, a neviem, akým spôsobom bude riešiť veci, vláda bude musieť rozhodnúť, pretože tá jedna akcia, ktorá nám chýba, preto tam Najvyšší kontrolný úrad nemohol ísť, a všetky veci, ktoré požadovali sme, a nebudem sa, a preto, preto ti ani neodpovedám na tých 225 mil., čo vyčíslil pán minister Miškov, mal pravdu, aj predtým boli vyčíslené veci, pretože s Enelom sa na ničom nedá dohodnúť. Nedalo sa dohodnúť na dostavbe, kedy jadrové bloky mali byť 2012, ’13, ’14, ’15. Otázka je, či bude v roku 2015 tretí blok dostavaný a či bude v roku 2016 posledný blok dostavaný, samozrejmá vec, pretože to je rozhodujúce, a to je hlavný, pán Přidal už hovorí, že asi nie, kýva, takže nechcem teraz, nechcem hovoriť s týmato Slovenskými elektrárňami, či to bude vláda táto, alebo po voľbách zíde ďalšia vláda, bude mať iste problém.
Ale nemám, nemám žiadnu obavu z tých materiálov, ktoré som si preštudoval a zmluvy, že by slovenská strana ťahala za kratší povraz, to treba povedať otvorene a sedeli nad tým, a preto slovenská vláda nepostupovala, myslím si, ani jedna razantne, pretože mala obavy zo súdnych sporov a až sme sa dostali do tej situácie, kde prestali Enel, pretože nemal peniaze, preto nerobil údržbu, pretože..., vy sa všetci smejete možno, ale na mieste pána Žigu by som tam nesedel ani 5 minút, poviem vám prečo. Ja som z toho zutekal ako štátny tajomník, poviem vám prečo. To nie, že je tam, v akom, ty si hovoril, v akom stave sú turbíny. Vráta sú všetky v dezolátnom stave. Tie boli v dezolátnom stave, my ich len lepíme. Tým, že ide potápač, spraví röntgenový snímok, potom ide zvárač a potom to zvára. Šťastie jedno od Boha je, že tie vráta sa neotvárajú často, keby sa tie vráta otvárali často, dávno sú po záruke a je len otázka času, kedy sa tie vráta sa zastavia, keď príde náhodou veľká voda, sa otvoria aj s vrátami v Budapešti.
Druhá vec je podložie, ktoré je vymývané a ktoré, samozrejmá vec, prídu zase naši technici a natlačíme tam betón a samozrejmá vec, to sadá. Za éry v roku 2008 som dal opravovať, opravovali to Holanďania, všetky štyri brány, ktoré boli len pozliepané, pretože tie brány majú 25 rokov, a chcel som vypísať cez Akadémiu vied aj to bolo dohodnuté, že si to zoberie Akadémia vied a že bude vypísaný medzinárodný tender, aby sa všetky štyri vráta spravili, pretože tie vráta už sú dávno po životnosti. Takže treba veľmi citlivo vyjadrovať sa k skutočnosti, v jakom stave Gabčíkovo je a čo nás bude stáť Gabčíkovo. Nielen oprava turbín, ale aj oprava ostatných vecí tam je.
Chcem len podotknúť ešte jednu vec, aby ste vedeli, že v roku 2007 štát musel zaplatiť Boston Credit Suisse 200 mil. dolárov, ktoré sme nemali, Vohospodárska výstavba, čiže štát nám ich musel požičať. Kupovali sme za veľmi nevýhodných veciach, pretože cena, to viete, aká bola dolára v tej záležitosti. No a samozrejmá vec, to, čo ste tu polemizovali, že či 65 %, 35 % a 65 % mal výnos a 35 % mala výnos Vodohospodárska výstavba. Nechcem sa k tomu vracať, ako toto, tieto percentá boli nastavené, pretože jednoducho nominanti, ktorí tam boli, dostali pokyn, že to bude tak a tak. Bohužiaľ, dneska boli znesené trestné obvinenie a, chudáci, som zvedavý, čo budú hovoriť ďalej v tej celej záležitosti, pretože jednoducho za niektoré veci nemohli, a uvidíme, jak sa bude celá táto záležitosť vyvíjať.
Takže by som poprosil, keby sme skutočne, lebo vy ste si vyžiadali túto správu, a chceli ste vedieť, v akom stave sa nachádzajú Slovenské elektrárne. Slovenské elektrárne alebo Enel je veľmi zlý vlastník, že boli Slovenské elektrárne tunelované tak, keď si zoberiete inžiniering, tí, ktorí viete, sa pohybuje 4 %. V Slovenských elektrárňach sa inžiniering pohybuje okolo 30 %. Sú tam náklady vynakladané, ktoré boli, a vieme, v akom stave, keď sme na hospodárskom výbore mali riaditeľku dohľadu, v akom stave, a aby nás informovala seriózne, a v jakom stave sa dostavba III. a IV. bloku nachádza.
Takže toľko na doplnenie, lebo tu boli povedané rôzne veci, ktoré sa nezakladajú na pravde, a to isté nechcem sa miešať, pán Kollár, ani k tomu, čo ste tu hovorili, k privatizácii Deutsche Telecom. Deutsche Telecom sa správal tak, jak sa správali Slovenské elektrárne, pretože ani jednu korunu, jedno euro dividend nevyplatili. Nakoniec trh vygeneroval cenu, keby sme to predali tak, ako vygeneroval, tak ako boli jednotliví záujemcovia o akcie, tak nás zase napádate, že sme stratili 150 mil. To isté ste hovorili o slovenských plynárňach. Vôbec si neuvedomujete, že jedna tretina lôžka, ktoré je v matke, má určitú hodnotu. Nemusíte mať obavy, že bude štát doplácať na matku a nemusíte mať obavy ani o to, že keď štát prevezme Slovenské elektrárne, že nebudú fungovať. Fungujú všade. To je len otázka manažmentu, aký tam je a jako to bude riadiť. Ak tam budú nominanti, ktorí budú vedieť riadiť tú firmu, tak vás upozorňujem, tak ako robil, nie 400 mil., alebo jak tu čítal pán Přidal, alebo jak som tu čítal tie zisky, tie zisky budú ďaleko vyššie. To vám hovorím. Priemerne o 300, o 400 mil. Tak ako zisky SPP, ktoré ste mali tak strach, keď sa preprivatizoval, skúste sa spýtať Tkáča, koľko tuneloval, koľko tunelovali Ruhrgas a zahraničné firmy, aký je zisk teraz, čo získal Křetínský, a aký zisk robili v SPP pod zahraničným majiteľom. Čiže nechcem teraz tu hovoriť, lebo to je vždycky len otázka manažmentu, a otázka, čo ide von a za akých okolností. Nechcem ísť, nemá význam, pretože bolo tu dourážanie z jednej-druhej strany.
Chceli ste poznať skutkový stav, v akom sa nachádzajú Slovenské elektrárne, a čo bude musieť vláda robiť, a aké bude musieť prijať opatrenia, aby proste nešli alebo nešlo do krachu, pretože Slovenské elektrárne, resp. Enel mal pripravený aj iný variant, a hovorím, k ničomu sa naši ľudia, či to boli z jednej nominácií, či to boli z nominácií SDKÚ, alebo to boli z nominácií SMER-u, alebo to boli za Radičovej, k ničomu sa nedostali. Enel k ničomu nepustil. Dokonca to má zabezpečené bezpečnostne tak, že máte len určité veci, kde sa môžete dostať z hľadiska informačných technológií.
Takže by som nerád vás tu zdržiaval. Chcel som vám len pomenovať veci, ktoré sa skutočne nachádzajú. (Potlesk).

Faktické poznámky páni poslanci Blaha, Kollár, Petrák, Jarjabek. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Blaha.

Ďakujem pekne. Pán kolega Muňko, chcel by som oceniť naozaj faktický a vecný prejav, kde ste priniesli korektné hodnotenia, korektné čísla a naozaj pohľad z praxe, čo je veľmi vzácne najmä po tom, čo sme tu počúvali kolegov z opozície. Je len škoda, že si vás nevypočul Mikuláš Dzurinda, ktorý už medzitým asi opäť letí do Kyjeva radiť pánovi Porošenkovi, a kde bude pokračovať jeho rabovanie, tentokrát, našťastie, už inej krajiny. Ale je mi tak trošku Ukrajiny ľúto, poviem vám. Samé morové rany, najskôr občianska vojna, potom Mikloš a nakoniec Dzurinda. Fakt je mi ich ľúto.
Každopádne vypýtali ste si správu, kolegovia z opozície. Vypýtali ste si správu a je vás tu desať. Desať počúvalo kolegu Muňka, to by ste nenazbierali ani futbalový mančaft. Je to veľmi smutné, ale ja som veľmi rád, že my sme si mohli vypočuť pána Muňka, pretože veľmi jasne povedal veci, ktoré, ktoré tu aj vy spochybňujete, a keď ste hovorili o úlohe SDĽ-ky historickej pri privatizácii. Predsa kľúčový dátum - a toto bolo spomenuté aj pánom premiérom - je 4. február 2004. Tam už žiadna SDĽ-ka nebola, kedy ste sa vy rozhodli sprivatizovať 66 % a ešte aj dať ako cukríček Talianom Vodnú elektráreň Gabčíkovo. 4. február 2004, taký dzurindovský druhý Víťazný február. O prvom Víťaznom februári písal básničky ako mladý, potom si zorganizoval Víťazný február pravice, aby mohol sprivatizovať, čo sa len nehýbalo na Slovensku. Tak k tomuto Víťaznému februáru sa už, dúfam, nikdy nebude vracať s akoukoľvek radosťou.
Štátny podnik Enel, ďalšia vec, ktorú ste, pán Muňko, veľmi pekne povedali. Tak je tu veľká neoliberálna mantra, že štát je zlý vlastník, a preto naši provinční neoliberáli predali štátny podnik inému štátu. Fantastické. To nemá ani elementárnu logiku.
Páni kolegovia neoliberáli z pravice, mám pocit, že pán Muňko trafil kliniec po hlavičke.