Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, dovoľte mi trošku stručne vystúpiť k tejto téme, ktorú považujem za dôležitú. A myslím si, že je to téma, na ktorej keby sme na správnom riešení dokázali nájsť zhodu, tak môže pomôcť Slovensku, napriek tomu, že si myslím, že toto predložené riešenie nie je napísané úplne správne a že sa v ňom nachádza mnoho problémov. Ja osobne hneď na začiatku môžem povedať, že zahlasujem za jeho posunutie do druhého čítania, v ktorom by sme tie nedostatky mohli opraviť, a že táto téma odluky financovania politických strán od štátu, je témou, na ktorej sa jednoznačne zhodujeme, pričom rozdiel je možno v dôvodoch preto, že mne v tom odôvodnení chýbal podľa mňa ten hlavný dôvod, o ktorom chcem hovoriť, a rozdiel je v metóde realizácie.
Nechcel som vo faktickej reagovať, ešte mi dovoľte zareagovať na predrečníka, lebo dve pripomienky mi napadli. Veľmi sa mi páčila jeho prvá poznámka, kde hovoril o nezávislosti politických strán. A tu by som rád zdôraznil, že na Slovensku máme v ústave garantovanú aj nezávislosť cirkvi a štátu od cirkví, čiže jedným hlasom s odlukou financovania politických strán, ak rešpektujeme toto ako argument, ako jednoznačný a pravdivý argument, musíme hovoriť aj o odluke cirkvi od štátu. A dúfam, že teda celý poslanecký klub, ktorý podporí odluku financovania politických strán, podporí a nebude spochybňovať aj odluku cirkvi od štátu, pretože ideológia a cirkvi sú spomínané v rovnakom riadku, v rovnakom článku ústavy.
A jedna poznámka k tým volebným kampaniam za peniaze štátu. Áno, za peniaze štátu sa kampaň robí najľahšie, ale nemusí sa to diať len na bilbordoch a vo volebných kampaniach, ale ešte v omnoho väčšom rozsahu vo forme rôznych sociálnych balíčkov za peniaze daňových poplatníkov. Mne sa veľmi páčila veta, ktorú povedal Igor Matovič, že vykradnú špajzu a ráno sa postavia a jeden lekvár dobrodušne vrátia svojim voličom a že takto fungujú niektoré politické strany na Slovensku. Je to veľmi dobré prirovnanie a možno ešte aj väčší problém ako samotný problém financovania politických strán.
Čo je podľa mňa hlavným dôvodom, aby sme debatovali vôbec o takomto návrhu zákona, o presadení odluky financovania politických strán od štátu na Slovensku? Tým hlavným dôvodom, ktorý tu nezaznel, je podľa mňa to, že jedným z najväčších problémov na Slovensku je, že politika sa odtrhla od občianskej spoločnosti, politika na Slovensku sa odtrhla od ľudí a stať sa politikom je dnes nadávka. Keď sa niekto nový chce stať politikom, len čo sa začlení do nejakej politickej strany, okamžite je zle vnímaný, okamžite je vnímaný, že prešiel na tú druhú stranu, k tým nečestným, nepoctivým, k tým zlým. A povedzme si úprimne a otvorene, kolegovia a kolegyne, na jednej strane, tak ako aj na druhej strane, to nemôžeme klásť za vinu len jednej časti politického spektra, nemôžeme povedať, že to je len vina ľavice alebo že je to len vina pravice. Za posledných 25 rokov je to vina nás všetkých. Možno nemusíte úplne s tým súhlasiť, koniec koncov my všetci si uvedomujeme, že najväčšie problémy, ktoré trápia ľudí na Slovensku, sú iné.
Najväčšie problémy, ktoré trápia ľudí na Slovensku, sú zamestnanosť, resp. nezamestnanosť, pracovné príležitosti, totálna skepsa, klientelizmus. Stretávam sa s ľuďmi zvlášť na východnom Slovensku, najväčší problém je tam, že bez známostí a bez konexií nikto z mladých ľudí neverí, že sa dokáže vlastným úsilím uplatniť a že vlastným úsilím a vlastnou šikovnosťou a len tým, že sám je dobrý, dokáže zlepšiť svoje životné podmienky. Je to beznádej, ktorá u nás na Slovensku zavládla.
A obrovským problémom je chudoba, ak nebudem hovoriť len o nezamestnaných a sociálne vylúčených spoločenstvách. Obrovským problémom je to, že takmer jeden milión ľudí na Slovensku chodí poctivo do práce, má to zamestnanie, a pritom musí žiť z menej ako 500 eur mesačne.
Keď čítam e-maily od ľudí, ktorí mi píšu, a napíše mi učiteľka z Martina a povie, že jej najväčším problémom je to, že ona nechce nič veľa, ona chce len o trošku viac, pretože bola tuhá zima, pokazili sa jej topánky a ona si potrebuje kúpiť nové čižmy v čínskom obchode za 30 eur a nemôže si to dovoliť a musí dva mesiace odkladať peniaze, aby si ich mohla dovoliť kúpiť, to sú problémy, ktoré trápia ľudí na Slovensku.
Ale tieto problémy majú jeden spoločný dôvod a ten dôvod v pozadí, keď hovoríme o reforme politického systému, je to, že politika, tento parlament sa odtrhol od občianskej spoločnosti, že politika sa odtrhla od ľudí, že politici žijú v slonovinovej veži, vo veľkej bubline a zabúdajú na to, čo naozaj trápi tých bežných ľudí.
A prečo sa to stalo? Práve problémy politického systému na Slovensku sú jedným z tých hlavných dôvodov. Financovanie politických strán na Slovensku je jedným z tých hlavných dôvodov. Volebný systém ešte z čias Vladimíra Mečiara je jedným z tých hlavných dôvodov.
Slovenské politické strany, ktoré sú v parlamente, majú zabezpečené veľmi pohodlné živobytie zo štátneho rozpočtu. Presne na toto volebné obdobie dostávajú 48,1 mil. eur. Nečudo, že hlavnou snahou mnohých politických strán teda nie je presadzovať program, nie je sledovať to, čo naozaj ľudí trápi, ale v prvom rade zabezpečiť si svoje živobytie a zabezpečiť si svoje znovuzvolenie, veľmi pohodlný život z týchto štátnych peňazí.
A tu práve vzniká tá priepasť. Na rozdiel od mnohých iných krajín na Slovensku sa ľudia od politických strán dištancujú. Celkove je na Slovensku len približne 50-tisíc ľudí členmi rôznych politických strán, pričom keď sa pozriete len do vedľajšieho Rakúska, takmer každý siedmy občan je členom nejakej politickej strany. Tam sa ľudia za politikov nehanbia. Tam sa ľudia za idey, ktoré presadzujú, nehanbia prihlásiť, pretože veria, že tie strany naozaj presadzujú tie idey a nielen že sa snažia získať príspevok zo štátneho rozpočtu a zabezpečiť si pohodlné živobytie. Keby sme sa, mimochodom, chceli rovnať Rakúsku, tak na Slovensku by muselo byť približne 620-tisíc občanov členmi politických strán, ak by sme chceli dosiahnuť rovnaký pomer zapojenia ľudí do politiky.
A to nie je len také bezvýznamné, viete, jednoducho v každej spoločnosti sú potrební ľudia, ktorí sa zaoberajú správou vecí verejných, či to robia v občianskej spoločnosti alebo v politike, takíto ľudia potrební sú. Len na Slovensku sa slušní ľudia už pomaly k politike hanbiť priznajú. To je obrovský problém a systém financovania politických strán k tomu vo veľkej miere prispel. Politické strany na Slovensku preto nemajú potrebu približovať sa k ľuďom, nemajú potrebu fungovať demokraticky, nemajú potrebu stavať svoju existenciu na masovej podpore občanov.
Milióny zo štátneho rozpočtu postačujú aj menším stranám, aby mohli atakovať tú 5-percentnú hranicu pre zvolenie. A dnes sme sa dokonca dostali do štádia, keď máme politické strany, ktoré majú len stopäťdesiat členov a keď stačí im to, máme dokonca strany, ktoré majú štyroch členov a keď úplne im to stačí a ani sa nesnažia ten počet zvýšiť a získať si väčšiu a masovejšiu podporu medzi ľuďmi. Je to práve tento systém financovania, ktorý prispel k vzniku takýchto straníckych eseročiek a akciových spoločností. A tento systém treba zmeniť.
Dokonca aj kontrola hospodárenia politických strán, a o tom už niektorí predrečníci hovorili, je na Slovensku do veľkej miery iba formálna. A ak by sme zrušili financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu, mohlo by to paradoxne ku kontrole financovania politických strán prispieť. Videli sme to na prezidentských voľbách.
Prezidentské voľby nám ukázali dve veci.
Po prvé, našťastie, za peniaze sa volebný výsledok kúpiť nedá, v prezidentských voľbách stáli viacerí kandidáti, jeden z nich mal masovú podporu z peňazí svojej strany, na ktorej postavil svoju volebnú kampaň, a utrpel ťažkú prehru a debakel s človekom, ktorý nemal financovanie zo štátneho rozpočtu, za peniaze, našťastie, sa volebný výsledok kúpiť nedá, alebo peniaze na kúpenie výsledku volieb, našťastie, nestačia.
Na druhej strane ten systém ukázal aj druhú vec, keď kandidát nemá príspevky zo štátneho rozpočtu, nemôže sa nimi zakrývať a pri svojej drahej a nákladnej volebnej kampani hovoriť: „Na čo sa ma pýtate, odkiaľ mám tie peniaze, veď ich presa mám zo štátneho rozpočtu.“ A potom sa oveľa ľahšie kontroluje suma, ktorú naozaj vynaložil na volebnú kampaň, so sumou, ktorú oficiálne vykázal. A bol jeden kandidát na prezidenta, ktorému práve nezrovnalosti vo financovaní prezidentskej kampane možno urobili takú významnú jazvu na jeho charaktere, ktorej by oveľa radšej bol býval predišiel.
Tak zrušenie štátneho financovania politických strán paradoxne môže viesť ešte k vyššej transparentnosti. Keby aj neexistovali žiadne limity na tú kampaň, tak nevyhnutnosť, že strana musí každé jedno euro jednoznačne vykázať, odkiaľ ho zobrala, kto jej ho daroval, odkiaľ pochádza, samo osebe zabezpečuje oveľa väčšiu a lepšiu mieru kontroly než súčasný systém, keď jednoducho kandidát na prezidenta povie, financuje sa to z peňazí, ktoré strana dostala za voľby. A potom nikto sa ho už ani viac nepýta, odkiaľ tie peniaze na voľby dostal.
Argument, ktorý zaznel, a pán predkladateľ ho veľmi čestne spomenul, že ak by sme zrušili financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu, mohlo by to podporiť oligarchizáciu politiky a korupciu, by bol platný, ak by na Slovensku oligarchizácia politiky a korupcia v politike neexistovali už dnes. Je niekto v tejto sále, kto je presvedčený, že na Slovensku v politike neexistuje korupcia a oligarchizácia? Som presvedčený, že nikto takýto sa v tejto sále nenájde. Nepovažujem teda tento argument za platný.
A zároveň si dovoľujem upozorniť na to, že existujú krajiny a nie úplne vzdialené krajiny, ktoré odluku financovania politických strán od štátu presadili. Mimochodom, bol to partner strany SMER v Taliansku, kto presadil odluku financovania politických strán od štátu, kde hlavným argumentom bolo práve to, že chceli zabrániť korupcii a oligarchizácii politiky. Ten systém úspešne funguje, je zavádzaný, môžeme sa ním pokojne inšpirovať, môžeme sa naň pozrieť a je to systém z členskej krajiny Európskej únie, ktorú určite nikto nepovažuje za nedemokratickú.
No a tým posledným dôvodom, aj keď súhlasím s tým, že je asi najmenším, sú finančné dôvody, 50 mil. eur za jedno volebné obdobie možno sa nezdá poslancom ako príliš veľká finančná položka. Na druhej strane v čase, keď nám chýbajú peniaze v zdravotníctve, v školstve, v podstate všade tam, kam sa pozrieme, je aj toto do veľkej miery symbolické. A bolo by to výrazné gesto, keby sme sa dokázali týchto finančných prostriedkov vzdať. Preto podporujem odluku financovania politických strán od štátu.
Zároveň ale mi na záver dovoľte spomenúť výhrady, ktoré mám k návrhu, ktorý predložili kolegovia poslanci.
Tým mojím zásadným dôvodom je, že ja si myslím, politické strany nech žijú a nech robia svoju kampaň a nech pracujú, nech pracujú v prospech občanov, ale nech to robia za svoje a nech má každý rovnakú mieru príležitostí a nech má každý rovnakú čiaru. Nemyslím si, že je správne zavádzať do zákona diskriminačné mechanizmy. Vidíte, že na Slovensku stačí možno to, aby si niekto oholil fúzy, pričom hneď si ho aj kolegovia v parlamente pomýlia a zaradia ho medzi nových politikov.
Zavádzanie inštitútu novej strany na základe len personálnych indikácií, nie na základe nejakého objektívneho kritéria, ale len na základe personálnych indikácií, čiže, zjednodušene, nová strana je vtedy, ak tam nie je poslanec Národnej rady v orgáne alebo na kandidátnej listine, je podľa môjho názoru nedomyslené. Napríklad taký minister, ktorý bol ministrom, ale nebol nikdy poslancom Národnej rady a rozhodne sa kandidovať, to je starý politik alebo nie je starý politik? Tento systém s ním nepočíta. Ide o diskrimináciu na základe zastávanej verejnej funkcie. A myslím si, že takáto diskriminácia nie je správna. Ja osobne som ekonóm a nie som právnik, možno pani Žitňanská alebo pán kolega Kadúc by mi dokonca vedeli povedať, či by takáto diskriminácia nebola úplne na hrane ústavnosti, keby sme chceli len na základe v minulosti vykonávanej verejnej funkcie niekoho chcieť diskriminovať pri stanovení pravidiel účasti vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
Preto si myslím, že tento zákon sa venuje veľmi aktuálnej téme a že tento zákon ide správnym smerom, ale že ak chceme naozaj pristúpiť k významnej politickej reforme na Slovensku, musíme urobiť dva iné kroky.
Po prvé, musíme zrušiť všeobecné financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu, zaviesť odluku financovania politických strán od štátu a garantovať každej jednej politickej strane, ktorá splní určité kritériá, napríklad hranicu zvoliteľnosti 3 alebo 5 %, len základný rozpočet na rok a na stranu, povedzme, 100-tisíc eur na rok, aby si z toho mohla zaplatiť kanceláriu, jednu sekretárku, telefón, fax a pripojenie na internet, rovnaké podmienky pre každého, a zároveň priestor vo verejnoprávnych médiách zdarma pre politické strany.
Druhá vec, ktorá je extrémne dôležitá, je zmena volebného systému. Svoj príhovor som začal tým, že politika sa na Slovensku odtrhla od občianskej spoločnosti, politika sa na Slovensku odtrhla od ľudí. A jedným z tých základných dôvodov, prečo sa tak stalo, je, že celé Slovensko je len jeden jediný volebný obvod, reforma, ktorú zaviedol Vladimír Mečiar a ktorá ukázala, že politika sa centralizuje v jednom meste a čím ste ďalej od hlavného mesta, tým je schopnosť ovplyvniť dianie a ovplyvniť chod štátu menšia.
Existuje niekoľko spôsobov, ako sa dá zmeniť volebný systém, ten zlý Mečiarov systém. Môžeme zaviesť dvojkomorový parlament, môžeme zaviesť princíp, aby aspoň polovica poslancov bola volená priamo v okresoch, máme 79 okresov, to by plus-mínus vychádzalo, môžeme zaviesť osem volebných obvodov, pre každý kraj jeden volebný obvod, tak ako to majú v Českej republike.
Toto je zásadná zmena, ale je to potrebná zmena. A ak tu v parlamente dokážeme seriózne diskutovať o takejto zmene, tak môžeme začať tú priepasť medzi ľuďmi, medzi občianskou spoločnosťou a politikou na druhej strane možno pomaly preklenovať a pomaly zužovať. Ale nebude to ľahké, pretože tá nedôvera ľudí voči politikom, ktorá na Slovensku vládne, nie je ani bezdôvodná, nedá sa ani povedať, že by za ňu boli vinní len jedni alebo druhí. Musíme si povedať že každý z nás má svoju trochu masla na hlave.
A zmeniť to, aby politici neboli spolu s policajtmi a prostitútkami medzi najnedôveryhodnejšími povolanie v prieskumoch verejnej mienky, bude veľmi ťažké, dlhodobé a náročné. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.