51. schôdza

Tak ja som pri počítači presne 27 rokov, takže celé svoje mládí, bolo to až príliš veľa, takže troška tým veciam rozumiem.
Samozrejme, internet, to nie je len Firefox alebo operačné systémy, ale niečo si musíš kúpiť a zaplatiť, keď si to stiahneš a tak ďalej. Ale je to neobmedzené tlačenie, klikanie, preberanie celých kníh, nahrávania si, možností ho šíriť a tak ďalej, no. Čiže vyriešenie autorských práv na toto všetko sa prakticky momentálne ani nedá, ani nebude dať. Čiže to, že by to bolo spred dvadsať rokov, si myslím, že celkom tak neni. A ja neviem, že prečo ty si vždy bol na internete, všetko si mi klikal a teraz si sa nám vyparil. Vždy keď, zase keď dôjdu voľby, tak zase tam zrejme budeš. No ale už sa to blíži, už by si sa mal prihlásiť. Alebo si len prestal byť mojím priateľom? Ale v parlamente sa tak netváriš. Dobre.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V prvom rade tým, že, pán minister, nedovolíte, aby sme s vami naozaj diskutovali, a diskusia, to je parlamentná kultúra a vy ste minister kultúry, ja si myslím, že ako minister kultúry, by ste sa nemali dostávať do situácie, že tu osobne napádate ľudí a oni na vás vôbec nemôžu reagovať. Ja si myslím, že máte na to, či už ako pán poslanec verejne, že ste v Spolku spisovateľov a máte na to ako autor a máte na to ako dlhoročný minister kultúry predsa, aby ste mohol s nami diskutovať. To znamená, chcem tu zverejniť, že ten satelitný účet sa dostal do tej stratégie kvôli tomu, že ho navrhol Inštitút pre kultúrnu politiku. Len aby sme si boli jasní. Samozrejme, navrhovali sme aj iné veci, tie tam nezostali, ale snažili sme sa aj my vylepšiť túto stratégiu. A nie je ani pravda, že vy jediný a prvý ste začali rozmýšľať o stratégií.
Pán minister, 25 rokov sa striedajú ministri a viac-menej skoro všetci okrem možno pána Hudeca sa zaoberali tým, akým spôsobom určiť a kam tú kultúru posunúť. Niektorí urobili celkom dobré analýzy, niektorí vlastne urobili dokonca veľmi dobré veci a tak ďalej a myslím si, že začínate niečo, čo tu nebolo. Nie, pán minister, bolo by dobré, keby ste pokračovali v tom, čo bolo urobené, a nie si mysleli, že začínate všetko odznova.
Ale dovoľte, aby som teda vystúpila k Autorskému zákonu. V prvom rade... Aha, ešte jednu vec som chcela povedať. Vy ste ma obvinili, že som proti, proti ľudom, ktorí pracujú v osvetových centrách. Kedy som to povedala, pán minister? Ja viem, že sa schyľuje k voľbám, ale takéto veci si, prosím, nedovoľujte, to rozhodne nie. Ja som hovorila o niečom inom.
A teraz k Autorskému zákonu. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás o pokoj.

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Ale budem mať viac ako 4 minúty.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Budete mať viac ako 4 minúty?

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Ale asi takých 10.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Takže dáme prestávku?

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Tak začnem a môžem, potom budem pokračovať. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Začnite a potom budete pokračovať. Ale, páni poslanci, poprosím vás, aby ste venovali pozornosť pani poslankyni.

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Na začiatku by som povedala, že sme, že, že to veľmi oceňujem a sama som bola svedkom a moji spolupracovníci tiež v Inštitúte pre kultúrnu politiku, sledovali sme to, akým spôsobom sa tvoril tento nový Autorský zákon. Pán minister, aby ste ma zase neobviňovali, ja som si aj absolútne vedomá, že to je highlight vašej činnosti ako ministra kultúry. Že je toto najkomplikovanejšie, najzložitejšie, naj-, naj-, najpríšernejšie, čo ste museli na ministerstve kultúry robiť, a preto chcem poďakovať naozaj všetkým – aby som zabránila v tej demagógii pánovi ministrovi –, ktorí na tom mesiace a mesiace pracovali. A... (Reakcia z pléna.)
Ale keď sme v prvom čítaní, takže chcela by som sa venovať 4 bodom. Prvý bod je o komplikovanosti tohto zákona. Druhý bod bude odpoveď na otázku, komu je hlavne určený tento zákon. Po tretie. (Ruch v sále.) Poviem pár príkladov komplikovanosti tohto zákona a ja viem, pán minister, že nie ste ani právnik, ani možno odborník na autorské právo, ale pre vašich spolupracovníkov, ktorí hore sedia, možno budú vedieť vám povedať, ako máte odpovedať na niektoré moje otázky, a o tom, že čo je implementácia európskych smerníc. Týmto štyrom témam sa budem v mojom vystúpení po našom hlasovaní venovať, pán minister.
Ďakujem pekne. (Rečníčka sa obrátila k predsedajúcej.) Budem pokračovať.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, chcel by som vás poprosiť, keby sme si mohli minútou ticha uctiť obete arménskej genocídy z roku 1915. Národná rada Slovenskej republiky v 2004. roku prijala uznesenie, ktorým pomenovala tento zločin, zločin proti ľudskosti. Osmanskí Turci nevyvraždili Arménov len preto, že boli Arméni, ale vyvraždili ich v prvom rade preto, lebo boli kresťania. Osud Arménov je príkladom masovej likvidácie, etnických čistiek, odsunov, ale aj genocíd, ktoré postihli 20. storočie.
Chcem sa poďakovať, pán predseda, aj vám, že som mohol zastupovať Slovenskú republiku na oficiálnej spomienke tohto strašného masakru, ktorý zanechal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda, nie je to procedurálny návrh, len chcem uľahčiť život kolegyni alebo kolegovi, ktorý si u mňa v lavici nechal položený svoj mobilný telefón v čiernom obale, značky Nokia. Vyzdvihnite si ho, prosím, u mňa.
Ďakujem. (Smiech v sále.)

Vážení priatelia, ktorí chcete počuť niečo o novom Autorskom zákone, nech sa páči, znovu, pán minister, spolupracovníci z ministerstva kultúry, vítame.
Je to ťažká debata, pán minister, ja som už, aby ste neprekrútili moje slová, ja som už poďakovala všetkým tým, ktorí pracovali na tom zákone, a som veľmi rada, že po rokoch volania po novom zákone tu máme teraz originál nový zákon, teda nielen niečo, nejakú vec, dodatok, ktorý sa potom predstiera ako nový zákon. Takže je tu nový zákon. Keď som si ho porovnávala so starým zákonom, udrelo mi do hlavy, že je omnoho, omnoho komplikovanejší, je väčší, kým starý mal 90 paragrafov, tento má 193 paragrafov. To znamená, ten nárast je obrovský. Keď by som odpočítala tých 70 paragrafov, ktoré sa venujú viac-menej tej kolektívnej správe, tak ešte máme stále 33 paragrafov, ktoré sú navyše od toho starého zákona, a tento nárast by som považovala, pán minister, za vhodné, keby ste ho zdôvodnil. Je to, myslím, k prospechu veci, pretože nie vždycky veľké veci sú tie najlepšie alebo tie komplikovanejšie nie sú vždy najlepšie ako tie menšie a zrozumiteľnejšie. A ja viem, že sa stretávala, dokonca niekoľkokrát do týždňa tá Dočasná pracovná skupina pre rekodifikáciu Autorského zákona na ministerstve kultúry, že preberala niekoľkokrát pripomienky a všetky pripomienky k paragrafovému zneniu. Postupovala od paragrafu k paragrafu. To je veľmi v poriadku. Ja si myslím, že takto by zákony mali vznikať, a ako som už povedala pred prerušením, ide o najdôležitejší zákon za celých 8 rokov vášho ministrovania, pán minister.
Musím oceniť, že okrem stretnutí tej dočasnej pracovnej skupiny sa uskutočňovali aj osobitné stretnutia zainteresovaných strán, aby sa oslabili tie trecie plochy, ktoré, samozrejme, vznikali, a vyjasňovali si odlišné stanoviská. Dôkazom toho je, že to takto bolo, je, že znenie, ktoré bolo predložené do parlamentu, sa značne odlišuje od toho textu, ktoré sme dostali do ruky, keď, ešte pred pripomienkovým konaním. To znamená, že v tomto zmysle naozaj sa v zákone pracovalo a hľadal sa konsenzus medzi mnohými záujmami.
A to, o čom musíme dnes v rozprave k prvému čítaniu tohto zákona hovoriť, je, či tento Autorský zákon posunie Slovensko medzi krajiny s modernou autorskoprávnou úpravou vhodnou pre nové podmienky, pre nové digitálne prostredie alebo budeme konštatovať, že sme predsa len zmeškali vlak. Takže jedna z mojich prvých otázok alebo batérie otázok je, komu to slúži. Komu bude pomáhať tento zákon? Ako som už povedala, návrh tohto Autorského zákona je výsledkom spoločenskej dohody zainteresovaných strán, to znamená používatelia, producenti, vydavatelia, koneční spotrebitelia (reakcia z pléna), teda konzumenti predmetov ochrany. Ale moja otázka je, ako sú na tom nositelia práv, autori, bez ktorých tento zákon predsa nemá vôbec zmysel. Autorský zákon je len preto, lebo máme autorov, ktorí musia za svoju autorskú prácu dostávať nejaké peniaze, keď sa využívajú ich diela. Veď predsa organizácie kolektívnej správy, ak by autori nič neprodukovali, čo by chceli užívatelia, čiže ľudia tu na Slovensku vidieť, vedieť, čítať, skrátka užívať, nemá to zmysel.
Lenže, pán minister, pokiaľ si autori nenechajú urobiť nejakú právnu analýzu, sami autori nemôžu si prečítať ten zákon. Nie sú právnikmi a nikto, kto nie je naozaj odborným špecialistom v oblasti autorského práva, tomu nemôže rozumieť. Ja som si urobila malý sociologický prieskum medzi ľuďmi, ktorí sa tým zaoberajú, a medzi niektorými autormi, ktorých som požiadala, aby si tie strany, to obrovské množstvo strán prečítali. Nikto z nich to nedočítal, pretože sa v tom stratil. To znamená, že špecialisti od autorského práva v organizáciách kolektívnych správ budú tí, ktorí budú tento zákon vykladať. Ale oni, tieto organizácie sú len sprostredkovatelia. To nie sú samotní autori. To sú len organizácie, s ktorými autori podpisujú určité zmluvy. Samozrejme, na základe tej zmluvy v dobrej viere si hovoria, že tieto organizácie ten zákon budú vykladať v ich prospech, ale keď si samotní autori nemôžu prečítať ten zákon, no neviem. Možnože by bolo naozaj treba, aby vaši špecialisti dali, publikovali nejakú knižku, kde by normálnym ľudským jazykom autorom vysvetlili, o čo v niektorých tých paragrafoch ide. To by možno bolo veľmi dobré. To znamená, že ak budú hlavne všetci autori absolútne závisieť od toho, ako si bude vykladať zákon, ktorá, ktorá organizácia kolektívnej správy, tak načo potrebujeme autorov súhlas s týmto zákonom. To je moja základná otázka. A pri tejto príležitosti by som sa chcela spýtať, že okrem organizácií kolektívnej správy pri týchto rokovaniach kto zastupoval autorov, kto zastupoval ten hlas tých ľudí, ktorí nie sú právnikmi a nezaoberajú sa každý deň týmto, niečím podobným.
Ak dnes - a ja som hovorila s niekoľkými špecialistami organizácie kolektívnych správ a oni ticho priznávajú, bohužiaľ, pán minister, že zákon, ktorý sme ešte ani neschválili, by v budúcnosti a v krátkej budúcnosti potreboval novelizáciu, ktorá bude priaznivejšia pre nositeľov autorských práv, teda pre autorov, napríklad, napríklad posilnenie postavenia autora pri uzatváraní zmluvy alebo napríklad stanovenie nezrieknuteľného, nezrieknuteľného práva na odmenu za niektoré použitie diel. My nemôžeme pristupovať k tomuto zákonu, že bude vyhovovať pár špecialistom, ktorí ho budú rozumieť a ktorí ho budú vykladať, my musíme k nemu pristupovať tak, že tento, tento zákon je pre autorov. A my sme o tom hovorili teraz, než som začala hovoriť, pán minister, že my, tento zákon bude musieť byť veľmi v krátkej dobe znovu otvorený, pretože budeme musieť transponovať pripravované európske autorskoprávne predpisy, napríklad v súčasnosti na európskej pôde diskutovaná a pripravovaná novela smernice o informačnej spoločnosti aj ďalšie súvisiace s veľkou reformou celkovou európskeho práva.
Tým nechcem povedať, pán minister, že by som povedala, že tento zákon ste urobili zbytočne, aby ste ma zase nedezinterpretovali, tým ani nechcem povedať, že ste tento zákon nemali urobiť, len upozorňujem, že tie autorské práva a tá debata o autorských právach aj na pôde Európskej únie je tak intenzívna, že musíme počítať s tým, že zákon bude otvorený veľmi pomerne v krátkom čase. Ja dúfam, že dovtedy by sa podarilo pripraviť naozaj aj nejaké, paragraf, ktorý posilní vlastne postavenie tých, o ktorých tento Autorský zákon musí byť, a to je posilnenie postavenia autorov. Pretože, ak by bol pripravený v prospech len úradníkov organizácií kolektívnej správy, ktorí ho budú vykladať, to by bolo nonsens. A mnohí sa ma pýtali, keď si do polovice prečítali ten zákon a ničomu nerozumeli, že či je to zákon, ktorý je hlavne pre producentov. Ja som si nebola istá, pán minister, či teda uprednostňuje producentov, po diskusiách s niektorými, s niektorými odborníkmi som došla k názoru, že nie je ani veľmi pre producentov. Ale moja otázka je, viem, pán minister, že teraz nemôžete na to odpovedať, lebo to je strašne komplikovaný zákon.
Ale napríklad § 31. Pravdu vám poviem, prečítala som ho desaťkrát, diskutovala som trikrát o tom paragrafe 31 a každý z tých odborníkov mi povedal niečo iného. Takže kto dostane peniaze, kto dá autorovi, jak to bude, nebolo nám to nikomu jasné a každý si to vykladal inak.
Po tretie. Hovorila som o tom, že ten zákon je komplexnejší, je oveľa, oveľa väčší a je veľmi zložitý a je plný tých komplikovaných jazykových zvratov a nemožnosťou zistiť, autorov, či naozaj budú mať nárok na autorské. A napríklad dám ako príklady dva paragrafy, a síce § 25 - verejné vystavenie originálu alebo rozmnoženiny diela a 26 - verejné vykonanie diela. Čítajúc ten zákon, som si položila otázku. Keď bude v galérii použitý film, ktorý niekto autorsky urobil, ktorá je len pri otvorení tej výstavy živým prenosom, je to vystavenie alebo vykonanie? Toto mi nie je jasné a určite nechcem od vás teraz, pán minister, aby ste mi to vysvetľovali, ale možno vaši spolupracovníci si dajú tú námahu a trošku nás poučia. Ja totižto pre tú, pre tú jazykovú komplikovanosť by som citovala z toho jedného § 25 len tri riadky. "Pri audio diele je verejným vystavením umiestnenie rozmnoženiny osobitne vyňatého obrazu audio diela bez akejkoľvek následnosti na verejnosti." Rozumiete tomu? Následnosť na verejnosti. To čo je za slovenčina? Ak niekto vie tu dnes, čo to po slovensky znamená, následnosť na verejnosti, nech sa teraz prihlási, a ja si posypem popol na hlavu. Ale následnosť na verejnosti?
Po štvrté a naposledy, zdá sa mi, že ten zákon je určite konzervatívnejší ako ten predošlý. Neviem, či to je dobré, alebo nie, pán minister, to sa priznám. Obsahuje, samozrejme, implementáciu európskych smerníc a určite ten zákon, ktorý sme tak očakávali a tak sme ho ako avizovali už toľkokrát, mohol byť aj horší, ako je, ale ja naozaj dodnes nepoznám nikoho, koho by sa týkal, kto by to dočítal do konca. Ale stále sa nakoniec môžeme vyhovárať na tie európske smernice, že sú tak komplikované, že ako sme to mali implementovať, ale prihováram sa, pán minister, ak by niekto z vašich spolupracovníkov, kto naozaj rozumie všetkých 193 paragrafov, aby si sadol a ľudským jazykom prepísal niektoré veci, ktoré pre tých autorov budú veľmi potrebné. Ďakujem veľmi pekne.
Ale znovu zdôrazňujem, aby ste ma náhodou nedezinterpretovali, ja veľmi vítam tento zákon, pán minister. Takže, prosím, nedezinterpretujte ma.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa, aj za vaše teda úprimné slová, aj za rozbor toho zákona, len vy ste ho teda najskôr pochválili ako zámer ministerstva a potom ste ho začali rozoberať. Ja som presvedčený, že už na výbore, ako keď sa tento zákon bude pripomienkovať, pred tým druhým čítaním sa budú tie muchy teda vyberať. No vy ste potom začali robiť rozbor, ako keby sme boli v druhom čítaní vlastne toho zákona, s tým, že ste začali hovoriť o jednotlivých paragrafových zneniach, a ťažko je vám v tejto chvíli protirečiť, lebo je to, to hovorím, je to robota do druhého čítania, hej. A som presvedčený, že už na výbore sa tým budeme teda zaoberať a vznikne nejaká spoločná správa, o ktorej sa bude hlasovať.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predseda výboru, ja som sa snažila to uvádzať len ako príklady, pretože som si, samozrejme, vedomá, že toto je prvé čítanie, a preto som sa hlavne venovala autorom, teda tým, pre ktorých tento zákon vznikol.
Ja som len chcela upozorniť, a preto som si vybrala ako príklady niektoré veci. Je tam toho, samozrejme, oveľa viacej, ale ja sa nechcem tu hrať na právničku, ktorá celý život robí len to, že sa zaoberá Autorským zákonom, to nie. Ja som si zbierala informácie o tom a všetci sme v rovnakej situácii, to znamená aj vo výbore budeme vlastne v tej situácii, že budeme musieť vychádzať z tých odborníkov, a tých sa dá spočítať na prstoch jednej ruky na Slovensku, ktorí tomu rozumejú. Takže preto som sa prihovárala aj o tom, že predsa len, aj keď máme organizácie kolektívnej správy, s ktorými tí autori podpisujú tie zmluvy, tak predsa len nemôžeme nechať tých autorov len tak napospas tým právnikom, ktorí to tam jediní vedia vysvetliť a vykladať hlavne.
Takže snažila som sa veľmi zmierlivo, snažila som sa dokázať, že naozaj som sa snažila tomu porozumieť, vítam to, veď niekoľkokrát som tu hovorila, že čakáme na ten veľký Autorský zákon, som veľmi rada, že ho tu máme, len upozornila som na to, že vlastne ma aj tí niektorí odborníci upozornili na to, z tých organizácií kolektívnych správ, že sa im, aj im zdajú, že tie samotné práva samotných autorov sú trošku podcenené.

Kedyže ja som vám, pani poslankyňa, už nevyhovel? (Reakcia z pléna a smiech v sále.) Asi komisia posúdila, že inštitút taký, že si to nezaslúži, ja už neviem. Mal by som to teda takto ako minister vám dať? Snáď... (Reakcia z pléna.) No však práve.
No takže aby som, teda keď vás aj budem dezinterpretovať, aby ste sa mohli odinterpretovať, pani poslankyňa, ale nie, skúsim vecne na tie otázky a potom aj možno niečo, čo budete považovať za dezinterpretáciu.
Čiže nárast, ste sa pýtali, prečo ten nárast. Takže nárast oproti tomu súčasnému zákonu jednoducho spôsobený aj prírastkom novej témy, keby som ju tak ako všeobecne mal povedať, informačná spoločnosť, mnohé veci ešte kedysi neboli, ale teda najmä narástol vzhľadom na transpozíciu viacerých smerníc, potom je tam nová úprava osobitných režimov tvorby a nové zmluvné typy. To tvorí ako keby gro toho nárastu oproti súčasnému zákonu.
Komu, komu slúži zákon? Alebo ako ste sa pýtali, myslím, že tak, komu slúži. Tak jednoducho mohol by som to veľmi jednoducho povedať, odcitovať prvý paragraf ustanovenie 1, tam to je jasne napísané, tento zákon upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela alebo umeleckého výkonu v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielanie, vysielanie a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy, tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa, autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy. Samozrejme, že zákon je pre používateľov alebo tých, ktorí zastupujú, ktorí sú zástupcovia alebo držitelia práv.
No, čo sa, najviac ste podľa mňa teda hovorili o tom, o tom, komplikovanosti toho zákona, že teda kto ho čítal, ho nedočítal a proste mu neporozumel. Po prvé som laik, ale oddávna viem, odkedy sa pohybujem aj v tej oblasti ako kultúry, autorské právo patrí k najzložitejším právam v oblasti práva. Jednoducho sa tam uplatňuje jazyk paragrafov, zoberte ktorýkoľvek relevantný autorský zákon európsky, ak ho nájdete, nejaký nekomplikovaný, v reči rozprávok, že tomu porozumie dieťa, rád sa nimi inšpirujem. Je to proste reč paragrafov vo veľmi zložitej právnej oblasti, takže áno, ani ja pri tom čítaní som vždy neprežíval pôžitok z vynikajúcej štylistiky, alebo jednoducho že mi všetko bolo na prvú jasné, je to zložitá oblasť, nedá sa urobiť čítavým spôsobom, preto aj sú veľmi cenení odborníci na autorské právo. Vždy boli aj dodnes sú, a pokiaľ viem, tak bude aj niekoľko súdov v budúcnosti zameraných práve na oblasť autorského práva, lebo budú mať aj túto, túto, ja neviem, ako to teda nazvať právne, nejakú kompetenciu, alebo budú, budú sa tomuto venovať.
No a to, teda čo vás dezinterpretujem teraz, na jednej strane ste povedali, že tomu zákonu ani vy nerozumiete, ale zase ste skonštatovali, že je horší ako ten súčasný. Tak buď rozumiem a potom poviem, že je horší, alebo nerozumiem a nemôžem asi hodnotiť, či je horší alebo lepší.

Ja som nepovedala, že je horší, ja som len povedala, že na to, čo sme očakávali, to mohlo byť horšie, to je niečo iného. (Povedané so smiechom.) Pán minister, tomu určite rozumiete.
No deti určite nemajú nárok na autorské práva na svoje výtvory, ale to znamená, detský jazyk určite nie. Práve preto, že je ten Autorský zákon vlastne tak zložitý, je v niektorých krajinách vôbec nie je v gescii ministerstva kultúry, to určite viete, pán minister, to majú v gescii iné ministerstvá, niekedy ministerstvo spravodlivosti alebo ministerstvo hospodárstva, alebo niečo takého. Takže uvedomujem si, že ten zákon musí byť komplikovaný, a práve preto som vás prosila, že pre autorov, pre ktorých je to kľúčový zákon, samozrejme, by bolo treba, aby vaši právnici, ktorí ten zákon pripravovali, ho určitým spôsobom vyložili, a nielen tie organizácie kolektívnej správy. To je podľa mňa dôležité.
A znovu opakujem, je to mimoriadne komplikovaný zákon, ale som šťastná, že ho máme, pretože my predsa nie sme v Číne alebo v Rusku, kde kolektívne práva od buka do buka alebo vôbec neplatia. Samozrejme, my sme kultivovaná európska zem a musíme mať čo najlepší Autorský zákon, pretože ľudia, ktorí tu robia tvorivú prácu, si zaslúžia za svoju tvorivú prácu aj nejakú finančnú odmenu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vážení občania, čakali sme a čakali sme dosť dlho teda, ale, chvalabohu, dočkali sme sa nového Autorského zákona. Vznikli totižto kedysi dávnejšie určité problémy pri kolektívnej správe práv a tie sme chceli riešiť, keďže ministerstvo dalo prísľub, že pripravuje úplne nový Autorský zákon, tak tieto drobné zmeny sme už do starého zákona neaplikovali.
Nový návrh zákona má naozaj zhruba o 100 paragrafov viacej ako ten starý aj body sa trošku rozšírili a naozaj reflektuje súčasné potreby, najmä potreby digitálnych technológií, šírenia a tak ďalej, čiže nové technické prostriedky, ktoré v starom Autorskom zákone neboli. Zároveň tu vzniká polemika. Aj vznikla polemika o tom, ako tento Autorský zákon do budúcnosti pomôže alebo nepomôže rozvoju kultúry na Slovensku. Na jednej strane áno, môže pomôcť, ale na druhej strane ani veľmi nemusí.
Teraz hovorím konkrétne za jednu oblasť a je to oblasť tradičnej ľudovej kultúry alebo teda folklóru všeobecne, pretože tu vznikali a vznikajú spory o tom, či je ľudové dielo alebo teda dielo nášho ľudu autorskoprávne chráneným alebo nechráneným dielom. Samozrejme, že ak niekto v duchu zákona má určitý autorský prínos do hudby, tak, samozrejme, má nárok na autorskú odmenu a veci súvisiace s autorskoprávnou ochranou. Avšak je tu polemika o tom, či interpretované dielo ľudovej kultúry, a teraz konkrétne hovoríme o ľudových piesňach, súčasťou hudby, je teda súčasťou ľudových piesní, je určitá melódia, takže tam je zahrnutá aj hudba, aj spev, v podstate aj text, že či úprava, určitá úprava povedzme starej nahrávky, zápisu notového nejakými zberateľmi je predmetom autorskej ochrany, alebo nie je. Či tam vôbec je nejaký autorský prínos a aký veľký? Ak niekto medzi dve pesničky vloží nejakú medzihru, pár tónov, dá sa to považovať za úpravu alebo sa to nedá považovať za úpravu, a teda už to spadá pod autorskoprávnu ochranu, alebo nie.
Toto je jedna časť problematiky ľudovej hudby a druhá je potom odhaľovanie toho, či teda ide skutočne o autorskoprávne chránený obsah, alebo nie. Za súčasného stavu vznikali problémy v rámci kolektívnej správy práv v tom, že povedzme folklórna skupina nenahlásila to, že ide v obci stavať máj a popri tom si bude spievať. Podľa výkladu kolektívneho správcu práv ide o verejné prezentovanie, teda verejnú kultúrnu udalosť. Tým pádom podľa zákona mala by táto udalosť nahlásená kolektívnemu správcovi práv, ktorý potom na základe svojich vnútorných predpisov určí, či boli, alebo neboli použité autorskoprávne chránené diela.
Dnes som však zistil, že kolektívny správca práv nie je kompetentný určiť, či skutočne ide o autorskoprávne chránené dielo, alebo nejde o takéto dielo. Kolektívny správca práv totižto má svoju nejakú databázu, do ktorej mu zadá nejakým zrejme vyhľadávaním názov predmetnej skladby, a tam mu vybehne, že áno nachádza sa v databáze, tým pádom je autorskoprávne chránená. Ale táto skladba môže mať sto, možno tisíc podôb na Slovensku a v tomto prípade kolektívny správca práv vôbec nemá záujem skúmať o tom alebo tento stav, či naozaj je toto dielo, je to pôvodné alebo už istým spôsobom autorsky upravované. Vyskočí jednoducho v databáze a tým pádom už je autorskoprávne chránené a vôbec nezáleží na tom, že ho interpretuje folklórna skupina, teda pôvodný nositeľ tradície v danej obci, v ktorej sa tieto pesničky tradujú z generácie na generáciu, teda žiadny autor tam nie je.
Ďalšou zaujímavosťou je, že doteraz stavanie májov bol taký nejaký prirodzený proces, a nikdy nedochádzalo k tomu, že by sa ozval kolektívny správca práv, že nejaký organizátor, v tomto prípade obyčajná folklórna skupina, ktorá sa dohodne s obcou, že ide postaviť máj, že by doteraz platila nejaké autorské odmeny za použitie ľudových piesní. Zrazu tu tento problém vyvstal a za minulý rok sa našli určití organizátori, ktorí si nesplnili povinnosť nahlásenia kultúrneho, verejného kultúrneho podujatia na kolektívneho správcu práv. Z toho potom vyplývajú, samozrejme, pri dodržaní, striktnom dodržaní zákona povinnosť pre kolektívneho správcu práv na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe použitia autorskoprávne chráneného diela, pričom k tomuto, samozrejme, nedošlo. Tam, samozrejme, ide o celý proces skúmania toho, či naozaj k tomuto stavu došlo, a akým spôsobom.
Tieto veci by sa určitým spôsobom mali napraviť v rámci nového Autorského zákona, a aby naozaj nedochádzalo k popieraniu práv autorov, ktorí naozaj vytvorili, ešte raz opakujem, ktorí vytvorili nejaké hudobné dielo, tak je povinné, teda všetci organizátori dostanú povinnosť, aby nahlasovali, že sa na nejakom verejnom kultúrnom podujatí budú používať určité hudobné diela. Ak však kolektívny správca práv nie je kompetentný na určenie toho, že či dané autorské dielo je, alebo nie je autorskoprávne chránené, ako potom môžeme zabezpečiť, že sa naozaj nebude zbytočne platiť za niečo, čo patrí tomuto národu, tomuto ľudu?
V tomto prípade však musím pochváliť ministerstvo kultúry, pretože na základe určitého vyhrotenia situácie spísaním petície proti zmenám v Autorskom zákone, ku ktorým došlo v medzirezortnom pripomienkovom konaní, upustilo od úpravy, aby organizátori kultúrnych podujatí, na ktorých znie ľudová hudba, boli povinní nahlasovať dvakrát kolektívnemu správcovi práv to, čo sa vlastne na podujatí vôbec bude prezentovať. Ak totižto organizátor potvrdí, že sa budú prezentovať predovšetkým diela autorskoprávne nechránené, za tým by si mal, samozrejme, stáť a už je len na kolektívnom správcovi práv, aby zistil, či skutočne nedošlo k porušeniu autorských práv a nebolo prezentované aj dielo, ktoré je autorskoprávne chránené. V Nemecku je to napríklad tak, že príde inšpektor na dané podujatie s kamerou, s diktafónom, nahrá alebo natočí si časť, ľubovoľnú časť podujatia, kde je prezentovaná hudba, spev, a na základe softvéru dokáže identifikovať, či sa hrala skutočne, či sa hralo skutočne to, čo bolo dodané v rámci organizátora kolektívnemu správcovi práv. Samozrejme, väčšinou sa jedná o modernú hudbu, a nie o tradičnú ľudovú hudbu, ale aj tu by sa dalo v podstate určitým spôsobom zistiť, teda že či sa hralo to, čo organizátor nahlásil. Avšak aj tu je problém, určité typy folklórnych podujatí nedokážu dopredu vôbec identifikovať čo a akým spôsobom sa bude prezentovať.
Mám možno dva príklady, jeden od nás zo Slovenska a jeden zoberiem zo zahraničia. Začnem tým zahraničným, zúčastnili sme sa ešte kedysi dávno s folklórnym súborom Železiar na folklórnom festivale v Szegede Maďarsku. Tam sme boli požiadaní, bol spravený, navrhnutý program, ktorý mal určitú tému. Náš vedúci bol požiadaný o to, aby sme skúsili dať choreografiu, ktorá do tejto témy spadá určitým spôsobom, takže až priamo na festivale, v telocvični sme prezentovali to, čo by sa malo na druhý deň prezentovať. Čiže ani organizátor absolútne netušil, čo ktorý folklórny kolektív bude na tom javisku prezentovať v rámci hudby, spevu a tanca.
Teraz sa vrátim na Slovensko, máme niekoľko festivalov folklórnych, kde sa uskutočňujú súťaže ľudových hudieb. A keďže som niekoľko z nich moderoval, pýtal som sa ľudovej hudby, ktorá akurát išla na javisko, že čo budú hrať. No odpoveď bola taká zaujímavá, že vieš čo, neviem, čo ma prvé napadne. Takže ten dotyčný primáš, samozrejme, mali natrénované veci zo súboru, až na javisku si ujasnil, čo vôbec bude hrať. Ako to potom má ten organizátor nahlásiť vopred?
No a druhá časť týchto folklórnych podujatí sú tzv. tanečné domy alebo ľudové zábavy. Ľudová hudba jedna, druhá, tretia, piata, sólisti, inštrumentalisti, heligonkári sa zídu niekde na pľaci a prebieha voľná zábava. Naozaj nikto, nikto, ani ten muzikant, ani tí speváci, ani tí účastníci, ktorí sú tam, nikto z nich netuší, čo sa spievať bude, čo sa bude hrať, pretože sa to robí spontánnou formou, príde sa pred muziku a rozkáže sa. No a chcel by som vidieť takého organizátora, ktorý by si zvlášť zaplatil alebo zabezpečil človeka, ktorý by sedel počas celého podujatia, možno aj v troch-štyroch rohoch, lebo keď sa spontánne hrá na viacerých miestach, aby sledoval, že čo sa vlastne odohralo, a aby potom toto mohol odovzdať kolektívnemu správcovi práv, že či sa náhodou nepoužilo nejaké autorsky spracované dielo. A toto sú problémy, ktoré, žiaľ, kolektívny správca práv nejak nechce uznať, preto to zabaľuje pod jeden balík, že v prípade, že sa nevie, že či naozaj je alebo nie je autorskoprávne chránené dielo prezentované, takto sa to bude brať, akože to je autorskoprávne chránené. Tým pádom budú folkloristi alebo organizátori folklórneho podujatia cálovať. Teda platiť za to, že sa prezentuje ľudová hudba.
A v tomto je trošku problém, pretože niektorí organizátori už si povedali, viete čo, ja na tom nezarobím nič, pretože to robím zo srdca, narobím sa na tom ako taký... niečo, nedostanem ja svoju autorskú odmenu ani honorár, o tom nesnívať, možno mám nejakú tú zabezpečenú stravu, možno dostanú nejaké smeti tí interpreti, ktorí tam prídu, a ja mám ešte byť v mínuse za to, že musím zaplatiť nejakú hromadnú licenciu? V tomto prípade, keď prišiel návrh zákona autorského do medzirezortného pripomienkového konania, bol folkloristom celkom vyhovujúci. Potom však v medzirezortnom pripomienkovom konaní prišiel kolektívny správca práv, konkrétne SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský, s návrhom, aby folkloristi posielali dvakrát to, čo sa bude diať, čiže nahlásenie vopred a nahlásenie potom. Je to naozaj problematika zložitá a nedá sa, nedá sa to, už som vám to pred chvíľkou dokumentoval, že je to nemysliteľné na folklórnom podujatí a aj napriek tomu, že sa dodá playlist, tak SOZA nie je kompetentná na to, aby určila, či skutočne ide o autorsky chránené dielo alebo nechránené dielo.
A môžem to vysvetliť ešte aj iným spôsobom. Ľudová hudba, ktorá 40 rokov alebo vyše 40 rokov zbiera ľudové piesne v určitom regióne, hrá si to podľa svojho, tak ako to počuli od starých muzikantov, tak ako im to zaspievali staré tetky, starí ujkovia, bačovia. Dnes však tieto pesničky hrajú už v niektorých súboroch a povedzme, že sú určitým spôsobom upravené. Táto pieseň sa vyskytne v databáze kolektívneho správcu a na základe toho už je autorskoprávne chránená. Ale táto ľudová hudba, ktorá tú pieseň hrá 40 rokov alebo vyše 40 rokov v tej pôvodnej verzii, vôbec nehrá autorskoprávne chránený obsah, ale kolektívny správca práv povie, že to je chránené dielo, to znamená, že musíte za to zaplatiť. A toto je nonsens. Preto sú to naozaj dve roviny. V prvom rade na hlasovanie a v druhom rade kompetencia na to, že či dokážem posúdiť, že ide o autorskoprávne chránený obsah alebo autorskoprávne nechránený obsah. Toto však zákon akosik nerieši a je to na svojvôli kolektívneho správcu práv.
Keď som hovoril, že do procesu medzirezortného pripomienkového konania vstupovala SOZA, ktorá bola účastníkom prípravy tohto Autorského zákona, avšak to, čo tam chcela zamontovať, jej neprešlo. Koľko tam bolo, pán minister, tých ľudí, ktorí riešili Autorský zákon? Si hovoril, vyše tridsať. V tej základnej skupine 30 ľudí sa nezhodlo na tom, to, čo chcela presadiť SOZA v rámci Autorského zákona. Ona bola súčasťou. Bola v príprave. Tieto veci posunula v medzirezortnom pripomienkovom konaní a naozaj mohlo dôjsť k tomu, že zase sa bude robiť určitá duplicita a nepohodlná pre folkloristov, pretože naozaj je nemysliteľné niektoré veci proste robiť takýmto spôsobom. Vznikla petícia, zdvihla sa vlna odporu, túto petíciu naozaj podpísalo veľmi veľa ľudí a osobností slovenskej etnológie, etnografie, folklóru a tak ďalej a na základe tohto potom po rokovaní na ministerstve kultúry sme teda zistili, že na rokovanie vlády išiel zákon v prijateľnej podobe pre folkloristov. To znamená, že tie state, ktoré by mali byť problematické pre organizátorov folklórnych podujatí, neboli zapracované tak, ako to chcela SOZA.
Ja by som chcel apelovať na pána ministra, lebo dneska som bol teda na rokovaní v SOZE, a SOZA predtým bola na ministerstve, aby sa nenechal uchlácholiť určitými rečami o tom, že je to potrebné a nevyhnutné, lebo dochádza k podvádzaniu v rámci tejto oblasti. Ako som uviedol z nemeckého príkladu, na toto, aby si niekto preveril, či skutočne ide o autorsky nechránené alebo autorsky chránené diela, majú byť inšpektori. SOZA tvrdí, že ich má málo, ale ja sa pýtam, keď je niekto naozaj dlhoročným organizátorom folklórneho podujatia, či on bude podvádzať, alebo bude podvádzať niekto, kto, je nejaká firma niekde v obci a povie, že asi ide hrať ľudovú hudbu. Tak asi sa skôr vyberiem na kontrolu nie na to folklórne podujatie, ktoré má dlhoročnú tradíciu už niekoľko rokov, ale skôr idem sa zamerať na kontrolu práve takýchto. A to by mali mať na to svoje kapacity. Takže tak ako je zákon predložený, je zatiaľ v poriadku. Ja budem čakať a prídem na výbor pre kultúru a médiá, aby som sa dozvedel, či tam náhodou niekto nepríde s nejakým pozmeňovákom, ktorý ma sťažiť proces nahlasovania a nenahlasovania folklórnych podujatí na kolektívneho správcu práv.
Ďakujem pekne.