51. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som zareagovať len na niektoré veci, ktoré povedal pán poslanec Hrušovský a zároveň tým odpovedať aj na otázky niektorých iných poslancov. Napríklad otázka kauzálnej príslušnosti, na to upozorňoval alebo poukazoval tiež pán poslanec Gál vo včerajšom svojom príhovore. Treba povedať, že ide, že toto riešenie je riešenie, ktoré je výsledkom konsenzu a je na žiadosť odborových zväzov.
Na druhej strane to, čo hovoríte o tom, že sa bude musieť dochádzať alebo, že je to náročnejšie pre toho spotrebiteľa, alebo pre tie fyzické osoby, tak je to zase vykompenzované určitou špecializáciou a odbornosťou tých súdov, ktoré sa budú špecializovať na tieto druhy sporov a tým by mali zabezpečiť aj rýchlejšie konanie. Rýchlejšie konanie, čo na druhej strane je zase vo vzťahu k týmto skupinám pozitívne. Čiže si myslím, že je tam nejaká vyváženosť práve tej dostupnosti.
No a pokiaľ sa týka toho, čo ste hovorili o odklone od predchádzajúcej judikatúry, treba povedať, že tak, ako to konštatuje Európsky súd pre ľudské práva, najdôležitejšou z hľadiska práva by mala byť predvídateľnosť súdnych a právnych rozhodnutí a zabráneniu prekvapivých rozhodnutí a práve toto sú hodnoty, ktoré by mali zabezpečiť, aby sa obdobné alebo totožné prípady rozhodovali obdobne a totožne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja vystúpim teraz len veľmi krátko, pretože v nadväznosti na úpravu a zmenu § 85 ods. 3 je potrebné, aby sme upravili aj § 420 ods. 2 písm. c) navrhovaného Civilného sporového poriadku, tlač 1333 a preto podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona Civilný sporový poriadok, tlač 1333, v znení: V § 420 ods. 2 písm. c) znie:
"c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa."
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, poslanci, chcem veľmi pekne poďakovať za diskusiu, ktorá mala naozaj veľmi odborný charakter a, samozrejme, okrem niektorých poslancov, ktorí si naozaj museli urobiť povinnú politickú jazdu, to je samozrejme prirodzené, ale k tej odbornej časti myslím si, že je dôležité povedať to, že aj ten počet pozmeňovacích návrhov vzhľadom na tú obrovskú matériu, ktorú máme pred sebou, ktorú vlastne, v tomto volebnom období nikdy nebol ešte takýto materiál predložený, je pomerne skromný, čo svedčí podľa môjho názoru o tom, že tá práca, ktorá bola odvedená rekodifikačnou komisiou, bola naozaj urobená dobre a chcem naozaj veľmi pekne aj z tohto miesta všetkým poďakovať, vrátane, samozrejme, predsedu doc. Števčeka a myslím si, že naozaj to svedčí o tom, že ten materiál bude dobrý. Ja na tomto mieste chcem povedať, že si stojím za tým, že to bude dobrý súdny poriadok, či už jeden, druhý alebo tretí, ktorý bude kvalitný a som presvedčený o tom, že tie školiace a by som povedal propagačné a, samozrejme, osvetové akcie, ktoré chystáme, budú dostatočné na to, aby všetci tí, ktorí s týmto súborom predpisov budú prichádzať do kontaktu, tak budú o nich dostatočne oboznámení, nevynímajúc hlavne samozrejme sudcov, ktorí budú rozhodovať podľa týchto nových predpisov.
Čo sa týka pozmeňovacích návrhov, ktoré boli predložené, tak ja v podstate som bol v kontakte so všetkými predkladateľmi, čiže mal som možnosť s nimi aj hovoriť o nich a stručne by som len povedal k jednotlivým návrhom tieto poznámky.
Pán poslanec Kadúc, ktorý predložil pozmeňovací návrh týkajúci sa zmenkového a šekového rozkazu, ja chcem povedať, že ten návrh nerieši problém, pre ktorý sa vlastne ministerstvo spravodlivosti rozhodlo vypustiť tento inštitút z jednoduchého dôvodu, a to, že v spotrebiteľských veciach existuje zákaz použitia zmenky a my nevieme rozlíšiť, alebo súd presnejšie povedané nemá možnosť, alebo nemá spôsob, ako posúdiť v konaní, či táto zmenka súvisí alebo nesúvisí s kauzálnym spotrebiteľským vzťahom a teda objektívne by sudca nebol schopný dodržať v podstate normu, ktorá mu prikazuje v § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, aby takéto niečo vylúčil a tým pádom nikto nechce, aby dochádzalo k poškodzovaniu spotrebiteľských práv, ani k porušovaniu normy verejného práva.
Preto sme sa rozhodli vypustiť tento inštitút, ale na druhej strane treba povedať, že naše riešenie nevylučuje používanie zmeniek a šekov, iba ak bude spor, samozrejme bude potrebné takúto vec uplatniť v riadnom konaní, ktorá však vzhľadom na to, že tam neprichádza ku kauzálnemu dokazovaniu, tak to nebude časovo náročné. Čiže nevidím v tom nejaký zásadný problém z hľadiska vymožiteľnosti práva. Toľko, čo sa týka mojich poznámok k poslaneckému návrhu pána poslanca Kadúca.
Ale čo sa týka návrhu, ktorý dal pán poslanec Lipšic, ja som sa s ním dohodol, že ešte budem debatovať s rekodifikačnou komisiou v niektorých inštitútoch, ktoré on tam navrhuje zmeniť, preto v tejto chvíli sa zdržím hodnotenia, pretože aj som sa dohodol s ním, že ešte budeme o tejto veci debatovať a potom nakoniec to hlasovanie sa odrazí v tomto celom. Takže toľko z hľadiska môjho, čo sa týka pozmeňovacích návrhov, ktoré boli predložené opozičnými poslancami.
Z hľadiska návrhov, ktoré boli predložené poslancami vládnej strany, tak myslím si, že tam nemám výhrady, s mnohými som aj spolupracoval na ich znení, prípadne rekodifikačná komisia ešte ich dotvárala a teda nemám žiaden problém.
Teda záverom, pretože tá diskusia v podstate, ktorá prebehla, ja si myslím, že aj poslanec Susko, zároveň poslanec, ktorý má na starosti dohliadať na priebeh, tak ešte vyhodnotí túto diskusiu, aby sme si nebrali vzájomne slovo a ja zatiaľ využijem čas účelne inak. Ďakujem veľmi pekne a chcem vás naozaj požiadať o podporu tohto trojzákona, ktorý je tu teraz predložený a myslím, že urobíte dobre, ak ho podporíte hlasovaním za.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. V rozprave k tomuto návrhu alebo k týmto trom kódexom v rámci rekodifikácie občianskeho civilného procesu vystúpilo desať poslancov, niektorí jednotlivo, niektorí opakovane v písomnej aj ústnej rozprave. Bol podaný pánom poslancom Lipšicom jeden procedurálny návrh a takisto bolo podaných niekoľko doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov. Tieto podal pán poslanec Madej, pán poslanec Lipšic dva návrhy, pán poslanec Kadúc, pani poslankyňa Vitteková dva návrhy a posledný pozmeňovací návrh som podal ja.
Vzhľadom na tieto pozmeňujúce návrhy a potrebu ich zosúladenia s obsiahlou spoločnou správou navrhujem, pán predsedajúci, aby sme odložili hlasovanie o týchto troch kódexoch na zajtra, na 11.00 hodinu.
Teraz by som sa ešte stručne vyjadril k niektorým vecným vystúpeniam kolegov v rozprave. V prvom rade by som sa taktiež pripojil k ostatným kolegom a upozornil na to, že by mohla byť nejaká pochybnosť o tom, či mám osobný záujem alebo nemám, tak v tomto teda vyhlasujem aj ja, že ako advokát zapísaný do advokátskej komory by som mohol mať osobný záujem, ako na druhej strane si myslím, že všetci máme osobný záujem na tom, aby tieto kódexy fungovali dobre a aby civilný proces prebiehal efektívne, rýchlo a kvalitne.
Rád by som sa vyjadril ešte teda z hľadiska zhodnotenia, tak ako vyplýva z rokovacieho poriadku úloha pre spravodajcu, zhodnotenia rozpravy k jednotlivým vystúpeniam, k niektorým, nie k všetkým, z hľadiska vecnej stránky.
Pokiaľ ide o vystúpenie v rozprave pani poslankyne Mezenskej ohľadom toho, že spotrebitelia nemali dostatočnú možnosť alebo spotrebiteľské zväzy na ochranu spotrebiteľa nemali dostatočnú možnosť zapojiť sa do tohto rekodifikačného procesu, tak v prvom rade treba povedať, že tieto procesné kódexy sú celé postavené, alebo ich základným konceptom je zvýšenie ochrany spotrebiteľa ako nosného prvku celej tejto rekodifikácie, no a pokiaľ ide o celý proces, tak v medzirezortnom pripomienkovom konaní boli zúčastnení všetci, všetky subjekty, ktoré, to je teda 37 subjektov pri správnom súdnom poriadku a k civilným 24 subjektov s 1 083 pripomienkami, ktorí všetci boli prizvaní do medzirezortného pripomienkového konania a mohli odôvodňovať svoje, svoje návrhy. Zúčastnili sa tam aj niektoré združenia na ochranu či už spotrebiteľov alebo, alebo občianskych práv, napríklad spoločnosť Otcovia.sk a niektoré ďalšie, no a pokiaľ teda, pokiaľ teda spotrebiteľské zväzy sa nezúčastnili, tak dovolím si povedať, že táto rekodifikácia sa pripravovala tri roky, mali možnosť a nikto nemôže povedať, že o tom, že o tom nevedel.
Pokiaľ ide o nejaký, transparentnosť, tak treba povedať, a ja som to citoval už v prvom čítaní, aj ocenenie mimovládnej organizácie Via Jurisk, ktorá sa vyjadrila k tomu, že je potrebné vyzdvihnúť, akým spôsobom bola rekodifikácia civilného procesu pripravovaná, že bol v dostatočnom predstihu zverejnený legislatívny zámer, bol predložený na pripomienkovanie a že tieto kódexy boli v takom legislatívnom procese, ktorý sám o sebe zabezpečuje, alebo je výbornou správou pre kvalitné tieto kódexy. Nebudem to citovať teraz znova, citoval som to už v prvom čítaní. Takže myslím si, že z tohto pohľadu bola celá príprava týchto kódexov nadštandardná a každý, kto chcel, sa mohol k tomu vyjadriť.
Pokiaľ ide o vystúpenie v rozprave pána poslanca Kadúca, vyjadril som sa už vo faktickej poznámke k otázke, ktorú namietol, spojenia procesného a hmotného práva, kde som jednoznačne povedal, že tieto inštitúty spolu nesúvisia tak, aby musela byť najprv rekodifikovaná hmotná právna úprava a až potom procesná. Nakoniec domnievam sa, že je otázne vôbec, či hmotné právo potrebuje takúto veľkú rekodifikáciu a treba povedať, že tá rekodifikácia hmotného práva prebieha už niekoľko desiatok rokov a zatiaľ nedospela do žiadnej záverečnej fázy, takže čakať na to by bolo úplne, úplne neefektívne.
Pokiaľ ide o koncentráciu konania, pán poslanec Kadúc namietal, že strany sa budú musieť v koncentrovanej lehote vyjadriť k časovo obsiahlym dokumentom. Treba povedať, že v kontraiktornom konaní ide o základnú povinnosť procesnej strany, teda povinnosť tvrdenia a protitvrdenia a ak chceme zefektívniť a zrýchliť súdne konanie, je potrebné práve tento princíp koncentrácie posilniť.
Ďalej pán poslanec namietal možnosť vykonávania dôkazov v odvolacom konaní. Treba povedať, že aj v súčasnosti je možné vykonávať dokazovanie v odvolacom konaní, napríklad keď dlžník počas odvolacieho konania zaplatí, tak musí na to súd prihliadať, čiže dá sa to aj, dá sa to aj dnes.
Pokiaľ ide o ďalšie veci, napríklad lehota na plnenie. Lehota na plnenie ostáva tri dni, tak ako je to v súčasnosti. Aj to je dôkaz, že navrhovateľ vyšiel v ústrety pripomienkam a požiadavkám, ktoré vzišli na stretnutí ústavnoprávneho výboru s rekodifikačnou komisiou, ktorá sa uskutočnila medzi prvým a druhým čítaním v Omšení. Nie je možné totiž nestanoviť lehotu na plnenie a dôvodom je rozdiel medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou, pričom tieto momenty nemôžu splývať.
Pokiaľ ide o Civilný mimosporový poriadok, pán poslanec sa zamýšľal nad tým, prečo notári nemôžu zapisovať do obchodného registra a do katastra. Tu treba povedať, že to nie je otázka Občianskeho súdneho poriadku a civilných kódexov, že ide o koncepčnú zmenu, ktorá by si vyžadovala najmä zmenu hmotného práva, a to najmä správneho práva, čiže nespadá to do reformy civilného procesu. A pokiaľ ide o to, že pán poslanec namietal nepredloženie súvisiacich predpisov súčasne s týmito civilnými kódexami, je to z toho dôvodu, že zmeny, ktoré ešte budú, ak teda budú prijaté k týmto civilným kódexom, tak sa musia reflektovať v konečnom znení týchto ďalších kódexov a preto tieto budú upravené a budú v najbližších dňoch predložené do medzirezortného pripomienkového konania. No a pokiaľ ide o to, čo hovoril, že 30 % celej matérie z hľadiska paragrafového znenia civilných procesných kódexov tvoria pozmeňovacie návrhy, tak je to len také zdanie, pretože áno, číselne to možno sedí, ale obsahovo a vecne nie, pretože dovolím si tvrdiť, 90 % týchto pozmeňovacích návrhov alebo 80 %, nech nepreháňam, má legislatívno-technický charakter, čiže nie sú to, nie sú to vecné, vecné zmeny týchto civilných kódexov.
Pokiaľ ide o vystúpenie pán poslanca Gála k tomu, že hovoril o tom, že ide o facelift, som sa vyjadril už vo faktickej poznámke, to nebudem, nebudem opakovať, ale vyjadril by som sa k ponechaniu, respektíve k úprave zmenkového platobného rozkazu pri spotrebiteľoch, respektíve nespotrebiteľoch. To je vlastne odpoveď aj na otázku, respektíve pripomienku pána poslanca Kadúca, ktorý to takisto spomínal vo svojom vystúpení.
Predkladateľ vypustil z normatívneho textu inštitút zmenkového platobného rozkazu predovšetkým z dôvodu zákazu použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, a to, myslím si, ocenila aj pani poslankyňa Mezenská vo svojom vystúpení. No a prečo, prečo to nie je možné ponechať, alebo upraviť, alebo prečo sa to vlastne vypustilo? Aby to bolo úplne jasné a aby sme vedeli, že prečo to tam nemôže ani v nejakej pozmenenej forme ostať, je to, že v skrátenom rozkaznom konaní bez nariadenia pojednávania nemá súd spôsob, ako posúdiť, či zmenka súvisí alebo nesúvisí s kauzálnym spotrebiteľským vzťahom, teda objektívne by sudca nebol schopný dodržať imperatívnu normu § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, čím by mohlo dochádzať k porušovaniu spotrebiteľských práv a k porušovaniu imperatívnej normy verejného práva a preto predkladateľ teda pristúpil k vypusteniu tohto inštitútu zmenkového platobného rozkazu. Inak povedané, keďže sudca musí zo zákona skúmať, či spotrebiteľská zmluva nebola zabezpečená zmenkou alebo šekom, musí nariadiť pojednávanie, inak nemá ako zistiť, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože z tej zmenky sa to nedá vyčítať, kto je účastníkmi, respektíve stranami sporu, respektíve kto sú strany tejto zmenky. Napriek tomu, samozrejme, toto riešenie nevylučuje používanie zmeniek a šekov, iba sa budú musieť uplatniť v riadnom konaní, ktoré však s ohľadom na povahu zmeniek a šekov nebude časovo náročné.
K vystúpeniu pána poslanca Lipšica, ktoré bolo veľmi obsiahle, sa budem venovať len niektorým veciam. Prvú vec, ktorú namietal pán poslanec Lipšic, že do procesu rekodifikácie bolo slabé zapojenie opozície. No treba povedať, že rekodifikácia sa pripravovala niekoľko rokov nie na politickom základe, ale na odbornom, teda je to projekt odborný a boli prizývané najmä odborné subjekty a snaha o zapojenie opozície bola načasovaná medzi prvým a druhým čítaním, kde sa dali pripomienkovať ešte tieto veci, kde sme boli v Omšení, bolo naplánované to ďalšie stretnutie, o tom už bola reč, prečo z objektívnych dôvodov sa nemohlo uskutočniť.
Pokiaľ ide o sudcovskú tvorbu práva, a to odpoviem aj na otázku pána poslanca Hrušovského, treba povedať, že nejde o sudcovskú tvorbu práva. Ide o interpretačné pravidlo, ktoré nemôže byť zamieňané so sudcovskou normotvorbou, ale je len určitým osobitným vyjadrením zákazu odopretia spravodlivosti a umožňuje sudcovi vec spravodlivo rozhodnúť aj v tých prípadoch, ak výslovné znenie zákona neexistuje. Čiže len v tých prípadoch, ak neexistuje právna norma. Pôvodnú formuláciu obsahuje aj viacero európskych kódexov, napríklad čl. 1 švajčiarskeho občianskeho zákonníka a niektoré ďalšie. K čl. 3 ods. 2 výklad proti účelu a zmyslu, takisto namietal pán poslanec, by som chcel, a tu si dovolím stručne zacitovať z nálezu Ústavného súdu Českej republiky z marca roku 2013, ktorý hovorí: "Nelze proto tolerovat formalistický postup nimž se za použití sofistikované argumentace odůvodňuje zřejmá nespravedlnost. Obecný soud neni absolutne vázán doslovným zněním zákona, nýbrž se od nej smí a musí odchýlit, pokud to vyžaduje účel zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principu jenž mají svůj základ v Ústavě konformním právním řádu jako významovém celku. Povinnost soudu nalézat právo neznamená pouze vyhledávat příme a výslovné pokyny v zákonném textu, ale též povinnost zjišťovat a formulovat, co je konkrétním právem i tam, kde jde o interpretaci abstraktních norem a ústavních zásad."
Čiže pokiaľ ide o otázku veľkého senátu, veľký senát je navrhnutý tak, aby prispel ku konštantnosti judikatúry, ku konštantnosti judikatúry, ktorá by mala predstavovať základný postulát práva na spravodlivý proces vo forme predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Predvídateľnosť súdnych rozhodnutí je, a to som už, myslím, hovoril vo faktickej poznámke, jedným zo základných inštitútov na zabezpečenie spravodlivého súdneho konania. Veľký senát by mal mať širšiu legitimitu, keďže sa skladá okrem pôvodných zákonných sudcov v danej veci aj z ďalších sudcov Najvyššieho súdu, z čoho vyplýva, že jeho rozhodnutia budú rešpektované ďalšími sudcami Najvyššieho súdu, ktorí budú o obdobnej veci rozhodovať. Rozhodnutia veľkého senátu budú vždy chronologicky v čase novšie ako aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu, respektíve predošlé, z čoho vyplýva ich legitimita a logicky by mali byť nasledované sudcami v obdobných veciach, teda v analogicky v zmysle zásady lex posterior derogat legi priori.
Pokiaľ ide o nesúlad § 322 a 324 neodkladné opatrenia, tak treba povedať, že súd nedoručuje v každom prípade z dôvodu ochrany pred zbytočnou záťažou, respektíve neodôvodnenými návrhmi. Ak je podané odvolanie proti nenariadeniu neodkladného opatrenia, toto uznesenie takisto nedoručuje, pretože odvolaním môže byť odmietnuté z procesných dôvodov. Ak odvolanie je prijaté na ďalšie konanie, súd doručí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie druhej strane na vyjadrenie. Čiže protistrana sa o neodkladnom opatrení dozvie vždy súčasne s výzvou na vyjadrenie a teda nie je potrebné, aby sa o neodkladnom opatrení dozvedela skôr.
Pokiaľ ide o vašu námietku k hromadným žalobám v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, treba povedať, že ste zamenili konanie o abstraktnej kontrole s hromadnou žalobou, respektíve kolektívnou žalobou, kde v konaní o abstraktnej žalobe je vždy len jeden žalobca, a tým je organizácia na ochranu spotrebiteľa, hoci rozsudok je potom záväzný er gaunes.
Pokiaľ ide o inštitút predbežného právneho posúdenia, tvrdíte, že nebezpečné v praxi je to pre stranu, pre ktorú je predbežné posúdenie negatívne. Treba povedať, že predbežné posúdenie v určitej miere funguje už aj dnes, pričom cieľom je zabrániť vedeniu dlhých a zbytočných sporov a napomáha predvídateľnosti a nie je záväzné pre sudcu, ktorý môže v konečnom rozhodnutí na základe argumentácie dôkazov strán rozhodnúť aj inak.
A pokiaľ ide o pojednávanie v drobných sporoch, čo sa vidí pánovi poslancovi protiústavné, tak treba povedať, že pojednávanie sa nenariadi len v tom prípade, ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, to znamená, že ak nie je spor medzi stranami v otázke skutkovej, ale v otázke právnej. Teda cieľom je zrýchlenie konania a je to v súlade aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.
Takže toľko, vážení kolegovia a kolegyne, k zhodnoteniu rozpravy k týmto trom návrhom civilných kódexov rekodifikovaných. Ja dúfam, že aj vzhľadom na priebeh rozpravy a ocenenie z úst niektorých pánov poslancov, toto vyjadríte, páni kolegovia z opozície, aj teda z opozície, hlasovaním za tieto navrhované kódexy.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Keďže Lucia, kolegyňa, to mala na poslednú chvíľu, tak ju nechám vydýchať sa, ona potom vystúpi v rozprave.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zavedenie povinného nástupu do materskej školy pre deti vo veku od troch rokov. Pôjde o deti, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, čím sa týmto deťom umožní postupná a plynulá adaptácia na školské prostredie. Nie je to téma nová, nie je to téma, o ktorej by sme tu predtým nehovorili, je to návrh, ktorý sme s kolegyňou Luciou Nicholsonovou predkladali aj predtým. Doznal miernych úprav, aby bol akceptovateľnejší pre celé politické plénum a v zásade je to návrh, ktorý lícuje s teóriou, ktorú priniesol do pléna aj splnomocnenec pre rómske záležitosti Peter Pollák a v zásade vychádza z premisy, že deti zo znevýhodneného prostredia, z prostredia, ktoré im neposkytuje dostatok podnetov, ak sú zapojené do vzdelávacieho systému skôr, než vo veku šiestich rokov, a to konkrétne v rozmedzí rokov medzi tretím a šiestym rokom života, tak dokážu sa do toho socializačného procesu, aj vzdelávacieho procesu zapojiť oveľa lepšie, efektívnejšie a v zásade nám platí, že deti, ktoré dokážu prejsť trojročným predškolským vzdelávaním, potom prejdú aj základnou školou a niektoré alebo dokonca mnohé z nich dokonca aj školou strednou.
Ako predkladatelia považujeme súčasnú úpravu takzvanej predškolskej dochádzky za jednu z príčin existencie nultých ročníkov, pri ktorých prirodzenému kontaktu s väčšinovým prostredím prichádza neskoro, nehovoriac o tom, že finančná úspora z nultých ročníkov, by sa mohla efektívnejšie využiť na financovanie povinnej dochádzky do materskej školy pre deti, ktoré sa potrebujú adaptovať na školské prostredie. Nulté ročníky z uvedeného dôvodu navrhujeme zrušiť, keďže ich socializačné funkcie by v dostatočnom časovom predstihu plnila povinná návšteva materskej školy od troch rokov veku dieťaťa. Šesťročný žiak nultého ročníka je už vo výraznejšej miere formovaný prostredím, v ktorom dovtedy žil a je teda ťažšie takzvane tvarovateľný novým prostredím, než trojročné dieťa, ktoré to môže zvládať hravou formou v materskej škole. Väčšina z tých detí bez škôlok nikdy nezvládne náš vzdelávací systém a štát bez prijatia tohto návrhu bude naďalej podporovať rozrastanie armády nevzdelaných ľudí, ktorí sa v živote budú len schopní, budú len veľmi ťažko schopní uplatniť.
V zásade naším návrhom sledujeme jedno, aby možnosť detí z veľmi sociálne znevýhodneného prostredia na primerané vzdelanie, na možnosť získania kvalifikácie a uplatnenie sa, či už v osobnom živote, v personálnom živote, alebo na trhu práce bola vyššia, než je tomu dnes.
Návrh je zúženou verziou návrhu, ktorý na 48. schôdzu Národnej rady predložila poslankyňa Lucia Nicholsonová. Uvedený návrh bol predmetom pomerne búrlivej rozpravy, po skončení ktorej predkladateľka tento návrh listom z 18. 3. vzala späť. Dôvodom bolo rozhodnutie predkladateľky vypustiť z návrhu všetky ustanovenia súvisiace s predmetom výchova k zodpovednému rodičovstvu, keďže tento prvok v návrhu zákona vyvolal nesúhlas konzervatívne orientovaných opozičných politických strán.
Napriek tomu, že predkladateľka je naďalej presvedčená, že predmet podobného typu by mohol eliminovať niektoré nežiaduce javy, najmä predčasné neželané tehotenstvá veľmi mladých matiek, cieľom predloženého návrhu nebolo polarizovať opozíciu na tejto téme. Zmeniť súčasný spôsob riadenia tejto krajiny možno len raz za štyri roky. Zostávajúci necelý rok do parlamentných volieb by preto nemal byť, by sa nemal niesť v znamení trieštenia sa opozície na okrajových témach so svetonázorovým podtextom, kde sa zhoda hľadá ťažko, ale je potrebné sa zamerať na spoločný názorový prienik v takzvaných ústredných témach, teda témach, na ktorých je založená prosperita štátu a jeho každodenné fungovanie.
Vypustenie ustanovení upravujúcich zavedenie predmetu výchova k zodpovednému rodičovstvu z návrhu zákona bolo vyjadrením podielu spoluzodpovednosti predkladateľov za budúci vývoj tejto krajiny. V zásade sa tu hovorí, že áno, na kultúrno-etických otázkach môžeme diskutovať, sú dôležité, ale je možné oddeliť ich od diskusie od tak základnej veci ako, či rómske deti z osád majú mať zvýšenú šancu na vzdelávanie vo svojom živote alebo nie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, tak isto s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.
Aby som to zosumarizoval. SaS predložila zákon, v ktorom povinnosť predškolského vzdelávania pre deti z mimoriadne znevýhodneného prostredia bola zviazaná tak isto s povinnosťou zúčastňovať sa vzdelávania v oblasti sexuality a intímneho života. Toto vyvolalo pomerne ostrú diskusiu, preto sme sa rozhodli tieto dve témy oddeliť. O tom, akým spôsobom majú byť deti alebo aj deti z osád vzdelávané v oblasti intimity, môžeme diskutovať na inom fóre. Dnes sa, prosím, poďme rozprávať o tom, či naozaj, ak nám výskumy ukazujú, že deti s absolvovanou predškolskou výchovou majú oveľa vyššiu šancu dokončiť základnú školu, dokončiť strednú školu a uplatniť sa na trhu práce, či by sme to nemali urobiť.
Teším sa na diskusiu a v mene svojom, aj kolegyni Nicholsonovej a v zásade aj celej strany SaS verím v podporu tohto návrhu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady som bol určený výborom pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a legislatívnych pravidiel pri tvorbe zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý cieľ navrhovanej úpravy.
A tak vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán podpredseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som sa teda s takou nejakou tvrdošijnou snahou autistu opäť pokúsila predložiť vám tento návrh zákona, s ktorým zvyknem chodiť do parlamentu ako agent s teplou vodou. Na tej minulej schôdzi, ako povedal kolega Poliačik, som sa ho tiež pokúsila predložiť ctenému plénu, avšak musím teda priznať, že veľmi nešťastným spôsobom, nakoľko som to spojila s výchovou k zodpovednému rodičovstvu, čo sa stretlo so všeobecným nesúhlasom. Takže nejdem hlavou proti múru a snažím sa tieto dve veci oddeliť, lebo chápem, že niekto by sa možno aj svojím ráciom priklonil k povinnej predškolskej výchove pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, pretože všetci vieme, že to potrebujú, ale nedovolia mu podporiť takýto spojený návrh jeho izmy a dogmy a ďalšie veci.
Takže prichádzam sem s týmto návrhom a pokúsim sa vystúpiť s rečou, ktorá nebude dlhá a bude trochu iná a modifikovaná, ako všetky tie reči predtým, keď som tento návrh zákona predkladala. Len veľmi nedávno vyšla správa o tom, že Európska únia dáva za pravdu mamičkám, ktoré sa sťažujú, že nemajú kam umiestniť svoje deti, mamičkám predovšetkým zo Slovenska. Slovensko je krajinou s druhou, s druhým najnižším podielom detí mladších ako tri roky, ktoré chodia do jasieľ alebo do iného zariadenia dennej starostlivosti. Eurostat vydal správu, podľa ktorej v roku 2013 išlo len o 4 % najmladšej detskej populácie na Slovensku. Horšie od nás je na tom už iba Česká republika.
Európska únia si v roku 2002 dala ambiciózny cieľ: odstrániť všetky prekážky účasti žien na trhu práce a usilovať sa zabezpečiť formálnu starostlivosť o deti prinajmenšom na úrovni 33 % populácie pod tri roky. O jedenásť rokov vidíme, že je to len ilúzia, ale moment, pokiaľ iné členské štáty Európskej únie, predovšetkým Škandinávie, ďaleko prevyšujú tento 33-percentný podiel detí zaškolených v predškolských zariadeniach, napríklad aj v jasliach, tak ten priemer Európskej únie a dosiahnuť ten cieľ, ktorý si vytýčila už v roku 2002, kazia Európskej únii predovšetkým postsocialistické štáty na čele so Slovenskou a Českou republikou. Z dostupnosti služieb o starostlivosti o dieťa musí nastať zlepšenie najmä v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku, konštatuje Eurostat.
Ďalšia vec je, že nám napriek tomu, že si všetci uvedomujeme, že tá predškolská výchova je dôležitá pre dieťa a je to hlavne dôležité pre deti, ktoré sú zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde, všetci vieme, sa im dostáva veľmi málo podnetov na to, aby sa dokázali normálnym spôsobom vyvíjať a potom zvládnuť ten vzdelávací systém na základnej škole, napriek tomu, že to všetci vieme a všetci sa v tom podľa mňa zhodneme bez ohľadu na to, či tento návrh podporíte alebo nie, dochádza na Slovensku k poklesu materských škôl. Počet materských škôl klesá každým rokom od roku 2006 s malou výnimkou v roku 2014. Rozdiel medzi rokmi 2006 a 2014 je až 124 zatvorených materských škôl. Ale toto číslo vôbec nezodpovedá počtu detí vo veku troch až piatich rokov. Zatiaľ, čo do roku 2008 bol počet detí vo veku tri až päť rokov 158 942, v roku 2014 to bolo 178 141 detí. To znamená nárast o takmer 20-tis. detí. Detí, ktoré by mohli chodiť do predškolského zariadenia, nám pribudlo a škôlok ubudlo. Po roku 2012, teda po znovuzvolení vlády Roberta Fica, sa počet nevybavených žiadostí počas dvoch rokov zvýšil o tretinu, zo 7 551 až na 10 261.
Ministerstvo práce, ak by ste si teda mysleli, že si nie je vedomé tejto situácie, tak sa, samozrejme, mýlite, pretože podpora rodín s deťmi je jednou z programových priorít sociálneho štátu Roberta Fica. Dlhodobým cieľom Slovenskej republiky je 95-percentná hrubá zaškolenosť detí vo veku troch až piatich rokov, teda 95 % detí vo veku od troch do piatich rokov by sa malo v nejakej forme zúčastňovať výuky v materskej škole. A to sa, samozrejme, nedeje. Ten papier znesie strašne veľa. Ja som čítala programové vyhlásenie vlády, aj všetky ciele, ktoré si tam jednotlivé ministerstvá stanovili. Predovšetkým ma zaujímalo teda ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo školstva v tejto súvislosti. Stanovili si 95-percentnú zaškolenosť detí vo veku od troch do piatich rokov v materských školách. A realita je celkom iná.
To, čo nám najviac kazí tie čísla, ktoré sa nepodarilo dosiahnuť a nepodarí sa dosiahnuť či už Európskej únii alebo nášmu úbohému ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, je to, že tie tri až päťročné deti, veľa z nich sa nachádzajú práve v rómskych osadách. A to sú tie deti, ktoré z rôznych dôvodov do tých materských škôlok nechodia. To, že do nich nechodia, o tom napísali rôzne mimovládne organizácie kvalitnejšie, aj menej kvalitnejšie, rôzne analýzy. Ja som si požičala analýzu dobre spravovanej spoločnosti o tom, že kde začať, aby rómske deti začali chodiť do školy.
Prečítam vám zhrnutie: "Predškolské vzdelávanie by mohlo v dlhodobom horizonte podľa viacerých odborných štúdií výrazne zlepšiť situáciu rómskej menšiny na Slovensku. Pripravovaná rómska reforma má ambíciu zaviesť povinnú predškolskú dochádzku od troch rokov pre deti z rizikových rodín. Na to, aby bolo takéto opatrenie efektívne a v praxi uskutočniteľné, sú však potrebné viaceré systémové zmeny." Nedošlo k ničomu. Nedošlo ani k tomu, aby tie trojročné deti z rizikových rodín, čo sú v prevažnej miere deti z rómskych osád, aby chodili do tých škôlok. Hovorilo sa tu o tom za pána ministra Čaploviča, že deti od štyroch rokov budú musieť všetky plošne chodiť do škôlky. Ani k tomu nedošlo. Nedošlo absolútne k žiadnej takejto systémovej zmene, ktorá by spôsobila, že deti z rómskych osád budú chodiť do materských škôlok nielen sami kvôli sebe. Keď to nedokážeme podporiť kvôli tým deťom, ktoré predškolskú výchovu potrebujú, podporme to kvôli sebe a kvôli tomu, aby nám o pár rokov neskolaboval náš sociálny systém, predovšetkým dôchodkový.
Čo sa týka krajín, ktoré sú porovnateľné so Slovenskom v zmysle toho, že majú početné zastúpenie rómskej národnostnej menšiny predovšetkým v separovaných a segregovaných osadách, prichádzajú do úvahy krajiny ako Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Česká republika, Slovensko. Kto si myslíte, že je na absolútnom chvoste, čo sa týka zaškolenosti detí z osád v materských školách?
Pán poslanec Viskupič, dajte typ. (Reakcia z pléna.) No to je chyba. Som rada, že tu sedíte, ale ešte by ste mohli aj počúvať. No je to Slovensko. Deti z rómskych osád, slovenských, chodia do škôlok len 28 % z nich. Česká republika, je to 32 %, Rumunsko, vážení, Rumunsko 37 %, Bulharsko 45 % a Maďarsko 76 % detí z rómskych osád chodí do materských škôlok.
Ono by nás to nemuselo až tak veľmi zaujímať, keby neexistovala absolútna prepojenosť, a to je dokázateľné, experti Svetovej banky skúmali tento, tento fenomén a dospeli k záveru, že je absolútna prepojenosť medzi číslom detí z rómskych osád, ktoré chodili do škôlok, medzi číslom detí z rómskych osád, ktoré boli schopné si dokončiť strednú školu a číslom z nich, ktorí boli schopní zamestnať sa na otvorenom trhu práce. Tam je 100-percentná návratnosť investícií do toho, aby tie deti do tej škôlky chodili. Mám tu graf, ktorý presne o tom hovorí, že môžu sa oni potom vzdelávať na základnej škole, môžu sa vzdelávať na vysokej škole s odretými ušami, môžu sa vzdelávať v rámci vzdelávania dospelých. Ani jeden stupeň tohto vzdelávania nespôsobí takú návratnosť investícií do tých detí, ako keď ich pošleme do materských škôlok. Tam nám to vyskakuje na 100 %. Čo do nich vložíme, to sa nám vráti. Nám všetkým, nielen tým deťom z tých rómskych osád. Ako nerobme to preto, aby oni prekročili svoj tieň a proste mali lepší život, keď to nedokážeme, ale urobme to sami kvôli sebe a urobme to kvôli ekonomike tohto štátu a to doslova.
Viete asi o tom, že Európska komisia začala kvôli porušeniu antidiskriminačného zákona Európskej únie voči Slovensku konanie. Dôvodom pre konanie Európskej komisie voči Slovensku, čo je veľmi vážna vec, ktorá môže skončiť až pred Európskym súdom, je to, že segregujeme rómske deti na školách. Ja tvrdím, že ich na tých školách nesegregujeme kvôli tomu, že sú čierne, že majú inú farbu pleti. Ja tvrdím, že ich segregujeme kvôli tomu, že sú z málo podnetného prostredia, že prichádzajú do tých škôl nepripravené, neschopné zvládnuť ten vyučovací proces, vzdelávací proces, že keby sme ich chceli integrovať, budú brzdiť tú časť detí, ktorá prichádza z iného prostredia. Tvrdím, že ich segregujeme kvôli tomu, že prichádzajú do škôl neumyté, všivavé, hladné, nesústredené, čo, a to mi je veľmi ľúto, nie je chyba tých detí. To je chyba tohto štátu a to je chyba toho, ako prerozdeľujeme eurofondy a všetkých ďalších vecí, toho, že nám chýbajú komunitné centrá a podobne. Ale predovšetkým aj chyba rodičov. Aj chyba rodičov. Ale skúste umyť svoje dieťa, keď ste v osade, kde nemáte tečúcu vodu. Skúste to, pán poslanec. A ste rodič, ktorý to chce urobiť. Kam ho pôjdete umyť? Ako si pomôžete z tohto začarovaného kruhu? Viniť z toho len rodičov do istej miery je namieste, ale môžete byť akokoľvek dobrá matka, keď ste z osady a nemáte tam tečúcu vodu, nemáte tam tie možnosti, ktoré máme my, bežní ľudia, tak je veľmi ťažké poslať svoje dieťa do školy umyté, učesané, čisté a nie hladné napríklad.
Veľká časť toho, tej viny podľa mňa, za čo nás teraz viní Európska únia, že teda segregujeme rómske deti na školách, čo je fakt - aj keď ja si nemyslím, že my segregujeme rómske deti ako také, my segregujeme deti z osady, čo ja medzitým proste vidím rozdiel - spočíva v tom, že tie deti nechodia do škôlky, že nie sú pripravené. Tie nulté ročníky na tých školách nestačia na to, aby pripravili tie deti, ktoré prichádzajú v 6 - 7 rokoch do toho nultého ročníka, aby ich za rok pripravili na to, čo ich čaká, aby z nich urobili dieťa ako keby z majority, ktoré sa bude podľa toho správať, ktoré bude chápať, ktoré nebude vyrušovať, pretože je hladné a teda nesústredené.
Vidím to v dvoch rozmeroch, to konanie Európskej komisie voči Slovensku. Jedna vec je, že na Slovensku naozaj cielene posielame deti z osád do špeciálnych teda osobitných škôl. Špeciálne školy robia po osadách doslova nábory detí. Ja som to zažila. Zaradením dieťaťa do špeciálnej školy totiž získavajú peniaze. Myslím si, že v prípadoch niektorých, nechcem povedať, že všetkých, ale väčšiny špeciálnych škôl, ktoré pôsobia na územiach, kde je zastúpená početne rómska menšina, najmä v separovaných, segregovaných osadách, ide o to, že robia nábor, aby zarobili na hlavu jedného žiaka. Dôvodom teda sú peniaze, pretože na špeciálnych školách sú vyššie normatívy na žiaka a keď sú plné, škola je bohatá. Štát si ale takto vyrába armádu analfabetov, ktorí nikdy nebudú schopní pracovať a uživiť samých seba. Jedného dňa, a nebude to trvať tak dlho, na tejto armáde analfabetov stroskotá náš solidárny dôchodkový systém a dnešní štyridsiatnici sa budú veľmi čudovať, že na ich dôchodky štát nemá, lebo na ne jednoducho nemá kto robiť. Preto z tohto pohľadu si myslím, že je fajn, že si Európska komisia všimla problém toho, že rómske deti posielame do špeciálnych škôl. Ak to nakoniec nakopne rôznych sociálnych inžinierov, aby sa spamätali a začali riešiť napríklad povinnú predškolskú výchovu v osadách, profitovať z toho naozaj budeme všetci.
Druhá vec ale je, že Európska komisia namieta segregáciu rómskych detí na školách, oddeľovanie rómskych detí od nerómskych detí a tu je tá kritika podľa mňa mimo, pretože rieši dôsledok, ale nerieši príčinu. Faktom ale je, že nám sem ako také držhubné posiela tie eurofondy a je na nás, na čo ich použijeme. Ja si viem celkom dobre predstaviť, že by sme práve na túto povinnú predškolskú výchovu pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia použili eurofondy. Myslím si, že by to bolo prospešné pre všetkých, naozaj nielen pre tie deti z rómskych osád.
Keď sem prišiel pán minister Richter a hovoril o otvorení II. piliera, priniesol vtedy ten návrh do parlamentu, bola tu k tomu búrlivá diskusia. Hovorili sme o tom, ako veľmi sa nám otvárajú tie nožnice, hej, ako veľmi nám rastie počet tých, ktorí skôr alebo neskôr budú odkázaní na tie dôchodky a vplyvom teda demografickej krivky, ktorá, všetci vieme, aká je nielen u nás, aj v iných štátoch Európskej únie, na ne jednoducho nebude mať kto robiť. Tu si musíme uvedomiť, že na 89-tis. dnešných štyridsiatnikov to vychádza zhruba 50-tis. detí, ktoré by o pár rokov, keď sa dostanú do dôchodkového veku, mali robiť na ich dôchodky. To jednoducho nie je možné. To je nepredstaviteľné. Na tomto to celé stroskotá, pretože my si musíme uvedomiť, kto sú tie deti. Kto je tých 50-tisíc? Odkiaľ sú tie deti? No aj z demografickej krivky je zrejmé, že sú to v prevažnej miere deti práve z rómskych osád. A pokiaľ ich budeme na základe zlých diagnostických testov, na základe toho, že sú z málo podnetného prostredia a nie sú vzdelávané v predškolskom zariadení, posielať do špeciálnych škôl, tak na to skutočne doplatíme všetci.
Ja by som vás veľmi pekne chcela poprosiť, keby sme sa tak spoločne pokúsili nad tým zamyslieť, pretože tvrdili to aj vaši ministri, ministri za SMER, že je dôležité, aby tie deti sedeli v tej škôlke. Tvrdili, že by mala byť zaškolenosť detí oveľa vyššia od štyroch rokov. Potom hovorili, že pre deti z málo podnetného prostredia to bude vo veku od troch rokov, že presadia povinnú predškolskú výchovu. Nepresadili nič. Nepresadili nič.
Ak ale vychádzam z tej premisy, že súhlasíte s tým, že by sme takéto niečo mali urobiť pre nás všetkých, pre túto krajinu, nielen pre tie rómske osady, ja vás veľmi pekne prosím, aby ste tento návrh zákona podporili. Tie peniaze tam sú. Keď sa zrušia nulté ročníky, ktoré už budú bezpredmetné pri povinnej predškolskej výchove pre deti z málo podnetného sociálneho prostredia, ušetria sa tam nejaké peniaze. Keď si predstavíte, že máme dostatočné množstvo eurofondov napríklad v Európskom sociálnom fonde, ktoré by sa dali využiť na to, aby sa budovali komunitné centrá pri tých osadách, kde by boli škôlky pre tieto deti, tak to nie je taký obrovský nápor na štátny rozpočet. Práve naopak, išlo by konečne o efektívne využívanie eurofondov v prospech nás všetkých. Tak by som vás chcela veľmi pekne poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili, lebo je dôležitý a ja pevne verím, že keď vás stretnem na chodbe a budeme sa o tom rozprávať, všetci poviete, že s tým súhlasíte. Tak skúste to pretaviť do toho, že za to konečne aj zahlasujete.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem na začiatku oceniť úsilie pani poslankyne neustále proste pripomínať, že je potrebné riešiť túto situáciu. Zároveň by som chcel niekoľko poznámok. Prvá je otázka, ktorú som sa nedozvedel teda z dokumentov, ako je dôvodová správa, ani z toho vyjadrenia v rozprave, že akým spôsobom, verím, že určite to máte premyslené a možno, že mi to len ušlo, sa bude vyhodnocovať, že kto je zo znevýhodneného sociálneho prostredia. A tu by som povedal, že v tomto je potrebné, aby bolo také rozlišovanie, že ak je to, ak sme schopní to jednoznačne určiť, tak v poriadku.
Na druhej strane rád by som, rád by som podal takú, takú poznámku, že, že som presvedčený, že v prípade rodinného prostredia, normálneho, nie patologického, je lepšie pre deti, ak sú doma, než, než sú v materskej škôlke. Verím, boli spomínané, že málo podnetné prostredie a tak ďalej. Myslím, že normálna rodina je dostatočne podnetné prostredie. Môžem povedať aj vlastný príklad. My máme štyri deti, momentálne štvrtá, najmladšia je v škôlke a mám taký pocit, že najlepšie, najlepšie vplývalo na naše deti, keď boli doma s maminou do predškolskej výchovy a že tí, ktorí strávili dlhý čas v škôlke, ktorú pokladám za veľmi kvalitnú a sme veľmi s ňou spokojní, mám pocit, že to majú náročnejšie.
Takže prihováral by som sa za to, aby sme sa nedostali do takého, do takej pozície, že materská škôlka je nejaká výhra. Materská škôlka môže aj v tomto prípade byť pomôckou v nejakých naozaj okrajových alebo extrémnych situáciách, ktoré tu boli spomenuté a ktoré na Slovensku jestvujú. Ale aby sme teda nezabudli, že rodina a súrodenci, rodičia sú pre deti to najpodnetnejšie a najlepšie prostredie. A ďalšia vec je všeobecne slabá dostupnosť škôlok, ktoré ste tiež spomenuli a o ktorej treba hovoriť a riešiť ju, pretože mnohí, ktorí chcú dať z rôznych dôvodov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja som túto tému opakovane v pléne zachytil a je pravdou, že je to veľmi dôležitá téma a som rád, že tá vytrvalosť skutočne je a možno existuje niekoľko argumentov, veľa som z nich počul, len ja mám pocit, že ten apel, ktorý sa možno snažíš vyvolať aj tými rečníckymi otázkami, ako keby nepadal na úrodnú pôdu. Ja neviem, či sa to objaví v balíčku ,alebo neobjaví, myslím si, že tuná dokonca budete zdieľať absolútne rovnaký alebo veľmi podobný názor aj s Peťom Pollákom a myslím si, a preto aj tá prítomnosť pri tvojich prejavoch na túto tému v pléne, že je veľmi dôležitá, pretože hovorí v zásade o jednej veci, a to, že vidíme kúsok cez dekádu alebo možno cez dve, pretože tá realita, ktorá príde, ak tento proces nenastavíme dobre, nás môže veľmi nepríjemne vyfackať. Potom som sa dozvedel, že si sa pýtala na nejaké štatistické čísla. Ich poznám, len ja sa chcem ospravedlniť, keďže som predseda jedného, ako opozičný poslanec, jedného z výborov a tuná naši kolegovia z výborov vládnych alebo vládni poslanci si veľmi nepozerajú, aj keď s dvojmesačným predstihom oznámim zasadnutie výboru, tak sa dozviem nakoniec, že do môjho výboru idú zasadať ďalšie dva, ktorých som členom alebo ostatní poslanci. Tak sa ospravedlňujem, ale riešil som toto.

Chcem povedať, že toto je ďalší jednoznačne nestranícky zákon. Aj keď je tu, hádam, len traja, štyria kolegovia z vládnucej strany, chcel by som povedať, že keď už nie oni, tak aj oni majú deti a to, čo hovorila Lucia v závere o dôchodkovom systéme, je veľmi dôležité. Čím skôr sa dieťa naučí, že je povinné podávať istý výkon, že ten výkon mu zabezpečuje isté postavenie, hoc len v matersko-školskej komunite, že sa niečo deje na základe pokynu, ktorý treba splniť, čo povie teta učiteľka a vychovávateľka, tak je to veľmi cenné v svetle tom, že, a teraz možno budem zlý, ale presne to, o čom hovorí Lucia, pologramotní, nevzdelaní a hlavne nenavyknutí plniť pokyny, podriadiť sa a podávať výkony, sú odsúdení na živorenie akokoľvek, pretože za päťdesiat rokov, za šesťdesiat môjho života sa veľa zmenilo. Mnohé veci, ktoré sa kedysi robili ručne a stačilo na to byť aj negramotný, už dnes takmer všetky robia stroje. Pre ľudí, ktorí sú nevzdelaní, neochotní plniť žiadosti a pokyny svojich napríklad klientov v služobnom sektore, sú odsúdení na zlé konce. A v tomto zmysle to "ohýbaj ma mamko, kým som ešte Janko", je presne, ako hovorí Lucia, tá najlepšia investícia. Lebo ohýbať ich v Leopoldove a v Ilave je drahé, neplodné a zbytočné.