53.schôdza

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem krátku prestávku do prípravy hlasovania.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Pani predsedajúca, dávam procedurálny návrh, aby v prípade, že poslanec, ktorého návrh sa prejednáva, nie je v sále, aby nebol že preradený na koniec schôdze, ale aby bol vyradený z rokovania schôdze.
Odôvodňujem: Je piatok, sú tu poslanecké návrhy. Ja nechcem nikoho menovať, ale je vysoký predpoklad, že budeme sa znova boriť s týmto problémom. Čiže navrhujem, aby pokiaľ poslanec tu nie je, aby návrhy boli vyradené z rokovania a presunuté až na ďalšiu schôdzu.
Ďakujem.

71.
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem veľmi, alebo budem stručnejší, ako som pôvodne plánoval, vzhľadom na svoju zdravotnú indispozíciu. Predkladám veľmi jednoduchý, ale o to žiadanejší návrh zmeny zákona o verejnom obstarávaní. Už nie raz, dokonca pri Váhostave, pri rokovaní kauzy Váhostav sme veľmi vehementne žiadali to, aby platná právna úprava chránila subdodávateľov pri verejných zákazkách. Je trendom – a čoraz častejším a divším trendom – to, že výherca verejnej zákazky dá práce, ktoré má urobiť na základe verejného obstarávania, niektorým alebo viacerým subdodávateľom. On peniaze na verejnú zákazku dostane, ale svojich subdodávateľov nevyplatí.
Táto krátka novela má tomu zabrániť, a to tým spôsobom, že zo zákona bude tá spoločnosť alebo ten uchádzač vyradený z verejného obstarávania, kto svojich subdodávateľov z predchádzajúceho verejného obstarávania nevyplatil, keď už sám obdržal za túto dodávku služieb či prác alebo tovarov od zadávateľa verejného obstarávania finančné prostriedky. Čiže keď niekto dostane za zákazku, ktorú získal na verejné obstarávanie, peniaze a svojich subdodávateľov nevyplatí z tejto verejnej zákazky, tak nebude môcť sa zúčastňovať ďalšieho verejného obstarávania. Veľmi jednoducho sa týmto vyčistí celý priestor jednak podvodných spoločností, o ktorých sme sa tu nie raz už zmienili, ktoré využívajú to, že idú pod cenu pri verejných zákazkách. Sami dobre vedia už dopredu, že tú verejnú zákazku za takú finančnú hodnotu by nevedeli spraviť, ale zoberú to kvôli tomu, lebo dopredu tiež vedia, že svojich subdodávateľov nevyplatia a tým vlastne to finančné mínus, ktoré im vzniká tým, že idú pod cenu, vykryjú tým, že subdodávateľov nevyplatia nielen v tom čase, keď je aktuálne, ale dlhé, dlhé roky. A potom týmto subdodávateľom nič iné nezostáva, len sa súdiť. Súdne konania sú dosť pomalé, výsledný efekt aj tak nemusí sa dostaviť, lebo ak ten subjekt, ktorý je dlžníkom, povie, že si dá spoločnosť do reštrukturalizácie alebo do konkurzu, tak títo subdodávatelia, ktorí nie sú zákonom chránení, nemajú inú možnosť ako za odvedenú prácu služieb, dodávok vlastne len odpísať, zdaniť a vykázať takto stratu.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma svojím uznesením číslo 443 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1592. V súlade s § 73 odseku 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona v druhom čítaní prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý navrhujem aj za gestorský výbor.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

75.
Dobrý deň, ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, vážení občania, je známe také jedno zvolanie v istých chvíľach, keď sa povie: Nalejme si čistého vína. Dovolím si urobiť takú voľnú analógiu a poviem teda tu v sieni zákonnosti, že pustime si sem trocha čistého vzduchu.
Nie je to náhodou, tá analógia celkom pasuje, pretože opäť tu máme na programe zákon, ktorý bude pojednávať práve o čistote vzduchu, ktorý dýchame, alebo keď to pozrieme z toho opačného, negativistického pohľadu, tak o nečistote vzduchu, ktorý niektorí občania na Slovensku musia dýchať. A naozaj je niekoľko oblastí, ktorých sa náš zákon, ktorý predkladáme spolu už po tretíkrát s pánom poslancom Mikulášom Hubom, dotýka, niektorých veľmi citlivo zasiahnutých oblastí. A to je zákon o čistote ovzdušia, ktorý si dovoľujeme rozšíriť – nie v súlade s tým, že sme si hľadali tému, ale v súlade s akútnou potrebou niektorých oblastí – o otázku zápachov. Je to otázka, ktorú doteraz náš zákon – ani tento spomínaný o ovzduší, ani žiadny iný – neriešil a je to na prekvapenie, pretože oblasti, ktoré sú napríklad v okolí Hencoviec, Bukóza Vranov, okolité dediny sú už dlhodobo zaťažované niečím, čo sa nedá nazvať vôňou, ale zápachom, alebo v tom takom šťavnatejšom vyjadrení smradom.
Ale nie je to len okolie Bukózy, už sme tu viackrát spomínali jeden z veľmi ťaživých problémov stredného Slovenska: Ružomberok, čistička odpadových vôd, jedna z najväčších v strednej Európe, dlhodobo zaťažuje obyvateľov najmä miestnej časti Hrboltová neznesiteľným zápachom, alebo znesiteľným, ale za podmienok, ktoré by nikto z nás s týmito ľuďmi nemenil.
Vzduch v našej krajine, a teraz to myslím v tom ozaj fyzikálnom zmysle, naozaj nie je v poriadku. Pravdepodobne ste viacerí zaregistrovali nie tak dávnu štatistiku, ktorá pojednávala o čistote ovzdušia, nie síce z hľadiska zápachov, ale z hľadiska množstva prachových častíc, a to najmä tých mikročastíc, ktoré voľným okom nevidíme, ani ich veľmi necítime, ale ktoré majú tú vlastnosť, že dokážu preniknúť všetkými obrannými valmi našich organizmov a dostávajú sa ťaživým spôsobom do ľudských tiel. V tomto štatistickom prehľade sme obsadili veľmi nelichotivé jedno z posledných miest a je to otázka, ktorú teraz neriešim, pretože sa ja vrátim k tým zápachom. Ono existuje tu dvojitý pohľad, že teda zápach ako obťažujúci prvok a on teda môže byť nebezpečný práve takou dvojcestnou, dvojcestným prístupom do našich organizmov. Jednak ten zápach nie je sám osebe nejakým len zápachom, on je prejavom čohosi, čo môže byť látka toxická pre organizmus. Ale povedzme, že aj existujú zápachy, ktoré nemusia byť vnesené takýmto toxickým nosičom, ale vôbec ešte lekárska veda nedala odpoveď na to, či samotný zápach ako taký, hoc by bola teda jeho intenzita spôsobovaná niečím, čo neni samo osebe pre ľudský organizmus toxické, nie je tým, čo ohrozuje ľudské zdravie.
Takže otázka zápachu nemôže byť posudzovaná len z pohľadu toho, že zaťažuje životné prostredie mnohých občanov, a je to možno spôsobené aj niečím, čo by sme mohli nazvať, že samotný zápach je prvkom, ktorý ohrozuje našich občanov. Musíme si uvedomiť, že nie všetci na Slovensku môžu v prípade, že sa dostanú do prostredia, kde takýto zápach sa vyskytuje, urobiť to také tradičné, že podržať nos a rýchlo pridať do kroku, čím skôr sa zbaviť toho nepríjemného pocitu, pretože oni tam jednoducho bývajú, musia tam žiť, pracovať, musia vetrať svoje miestnosti a to sú všetko veci, ktoré im určite nikto nezávidí a málokto alebo nik by sa s nimi nemenil. Ak by sme im dali cynické odporúčania, no, nuž nech sa stadiaľ odsťahujú, určite by to bol cynizmus nevídaný, tí ľudia žijú vo svojich domovoch a majú záujem v nich žiť tak ako všetci občania, ktorí nie sú vystavení takémuto smradľavému tlaku, a preto si myslím, že náš zákon je veľmi potrebné nielen prerokovať, ale konečne už aj prijať, tobôž že on nezakladá žiadne nároky na štátny rozpočet, on len hovorí, že treba sa voči občanom chovať na úrovni doby.
A teraz vám stručne popíšem charakteristiku toho zákona a pôjdem si sadnúť na miesto pre predkladateľa, aby mohla byť zvyšná časť, tá možno šťavnatejšia, predložená v rozprave. Takže akým spôsobom chceme riešiť túto netradičnú otázku zápachov, pretože ozaj meranie zápachov je problémom.
Náš zákon, a to je možno jeho jadro, podstata stanovuje prípustnú mieru zápachu v prostredí, v krajine, keďže ozaj stanoviť takúto mieru je ťažké, tak sa hovorí, a je to teda vec, ktorá bola prelúskaná právnikmi a boli sme aj ochotní zobrať si poučenie z iných krajín. Hovorí sa tam, že je to, tá miera ešte môže byť prípustná, ktorá je spôsobená producentom, veľkým alebo stredným, ktorý využil všetky technické možnosti, ktoré daná doba ponúka a umožňuje použiť, a ak ich použije a tá miera zápachu, ktorá vyjde po takomto technologickom inovatívnom modernom použití, tu existuje, tú možno považovať za prípustnú.
Stále tu ešte ostáva otázka subjektivity, že keď aj teda daný producent takéhoto zápachu použil modernú technológiu, čo urobiť s tým, čo pociťujú občania naďalej vo vzduchu. Nuž v takomto prípade náš zákon uvažuje s tým, že najmenej 20 ľudí z postihnutej oblasti musí namietať, že tento stupeň zápachu považuje za neprimeraný. Za druhé, súbežne musí byť splnená podmienka, že zákon o ovzduší nejakým spôsobom producent porušuje. A za tretie, je tam ešte aj podmienka, že obecné zastupiteľstvo z regiónu, ktoré je takýmto zápachom zaťažené, musí sa stotožniť s tým subjektívnym pocitom najmenej dvadsiatich občanov. Ak tento prípad nastane a kumulatívne všetky tieto tri podmienky sú splnené, v tom prípade má povinnosť orgán životného prostredia prejednať otázku pokutovania takéhoto producenta, a to pokutovanie je pri stredných znečisťovateľoch možné v rozpätí do 6 700 eur a pri veľkých až do 33-tisíc eur.
Môžete sa spýtať oprávnene, no tak dobre, zaplatia pokutu a budú naďalej produkovať zápach, občania tým nič nezískajú. No nie je to celkom tak, pretože v takomto prípade, a to už neni súčasťou nášho návrhu, to už je súčasťou doteraz prijatého zákona o čistote ovzdušia, umožňuje po roku opäť si pozrieť na otázku znečisťovania ovzdušia, v tomto prípade produkovania zápachov, a ak sa neurobila náprava, ktorú umožňuje technológia dobe primeraná, tak je možné pokutu buď zdvojnásobiť, to znamená už 13 400 alebo u veľkých až 66-tisíc eur, alebo dokonca prevádzku obmedziť alebo zakázať.
Tu chcem povedať, a tým úvodnú reč skončím, že vôbec neni naším cieľom likvidovať prevádzky. Vieme, že títo producenti zápachov nespôsobujú zápach pre nejaké potešenie alebo nedajbože ako svoju hlavnú činnosť, ale že je to mnohokrát vynútená sprievodná stránka ich výrobných procesov. Takže my ich nechceme postaviť do role ľudí, ktorí majú byť vyháňaní z regiónov, pretože sú to mnohokrát alebo vždy zamestnávatelia a mnohokrát nie zanedbateľní, ale veľmi radi by sme ich teda posunuli do role využívačov moderných technológií, to znamená, aby tá miera zápachu bola len v rozsahu, ktorý je prípustný, tak ako to náš zákon špecifikuje.
Toľko, vážená pani podpredsedníčka, v mojej úvodnej reči, teraz chcem sa len prihlásiť do rozpravy, v ktorej by som chcel vystúpiť ako druhý. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory ústavnoprávny a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a v gestorskom výbore do 11. septembra 2015.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

79.
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, opäť komorná atmosféra v piatok doobeda. Ja neviem, či teória pravdepodobnosti trošku aj nezlyháva v našom prípade, lebo ani si nepamätám, keď sme s kolegom Mičovským a niektorými ďalšími, s ktorými predkladáme takto environmentálne ladené zákony, tu vystupovali, že by to nebolo buď večer alebo ráno alebo v piatok po hlasovaní. Takže má to aj svoje čaro, riziko, že nás tu bude niekto vyrušovať, sa tým zmenšuje, ale na druhej strane aj ten dosah tých vystúpení sa asi zmenšuje. No tak už sa spoliehame len na tých našich priateľov, ktorí trpia nespavosťou a pozerajú tie prenosy ráno niekedy od tretej, či kedy začínajú. Takže dúfam, že to nehovoríme len pre nás desiatich alebo koľko nás tu je. Dobre.
Takže zopakujem tie základné skutočnosti. Ovzdušie v zmysle nášho právneho poriadku musí byť chránené pred vnášaním znečisťujúcich látok produkovaných priemyselnou činnosťou. Samozrejme, znečisťujúce látky produkujú aj iné aktivity, nielen priemyselná činnosť, ale tento zákon bude o priemyselnej činnosti, a preto som začal touto všeobecnou formulkou. Táto požiadavka je o to naliehavejšia, ak tieto látky majú bezprostredný negatívny vplyv na zdravie a kvalitu života ľudí.
Nóvum tohto nášho návrhu je v tom, že kým táto prvá časť tejto formulky, ktorú som práve uviedol, je nielenže známa, ale aj v našom právnom poriadku zakotvená niekoľko desaťročí, máme tam istú anomáliu a za ňu je možné označiť skutočnosť, že jedna z obťažujúcich látok alebo faktorov, ktoré nám znepríjemňujú život, sú aj zapáchajúce látky, ktoré v zákone v ovzduší sa zatiaľ, o chvíľu poviem, vyskytujú čiastočne, ale nie dostatočne. A teda to nóvum toho nášho návrhu je v tom, doplniť zákon o ovzduší aj o tieto látky, ktoré nepochybne znižujú kvalitu života, a to aj v prípade, že nemajú dokázateľne negatívny vplyv na zdravie. Ale ak zdravie chápeme v širšom slova zmysle, nielen neprítomnosť choroby, ale aj akúsi pohodu a aj z toho psychohygienického hľadiska, tak nepochybne život v zapáchajúcom prostredí je aj atakom nášho zdravia a nepochybne je teda prejavom alebo spôsobuje zníženie kvality nášho života.
Takže zrejme sa zhodneme všetci na tom, že ak Slovensko chce patriť do kategórie vyspelých alebo dokonca najvyspelejších krajín sveta, ako o tom svedčí naše členstvo v tých elitných kluboch vrátane OECD, tak potrebujeme vytvoriť legislatívny rámec na ochranu obyvateľov pred zápachom, čo korešponduje aj s právom občanov na zdravé a priaznivé životné prostredie, ako o tom hovoria články 44 a 45 Ústavy Slovenskej republiky.
Ako to už bolo povedané, cieľom predkladaného návrhu zákona je obmedziť koncentrácie pachových znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia, zdôrazňujem, zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia, a to len z veľkých a stredných zdrojov ovzdušia.
Keď sme prvý raz predložili tento návrh zákona, tak prišli najmä z bulvárnych médií aj také otázky mierne pikantné, že aké všetky typy zápachu sa tam predpokladajú. Tak treba si uvedomiť naozaj, že ide o stacionárne zdroje, ide o priemyselné zdroje, ide o veľké a stredné zdroje znečistenia. Takže na tieto kategórie treba adresovať aj prípadné otázky, keby sa vyskytli zo strany médií alebo vás, ktorí by ste chceli reagovať na tento návrh.
Ako tu už bolo povedané, návrh zákona je, a ešte bude povedané, návrh zákona je aj reakciou na požiadavky a veľmi ultimatívne alebo, ako by som povedal, apelatívne požiadavky občanov, ktorí sú priamo dotknutí týmto fenoménom, že sú nútení žiť v lokalitách alebo v regiónoch, ktoré sa vyznačujú prítomnosťou takýchto zapáchajúcich látok, a naozaj tá ich kvalita života je tým výrazne znížená. Práve obťažujúci a miestami až neznesiteľný zápach je v niektorých lokalitách či regiónoch Slovenska dôvodom zníženej kvality života občanov, obmedzovaním ich dennodenných aktivít, či dokonca príčinou ich núteného presťahovania sa mimo postihnutý región, a to ešte nehovoríme o tom, ako negatívne táto skutočnosť ovplyvňuje hodnotu ich nehnuteľností.
Nezanedbateľným faktorom je aj skutočnosť, že takýto zápach u týchto obyvateľov vyvoláva logicky aj znepokojenie nad prípadnými zdravotnými rizikami, ktoré môžu byť potenciálnym sprievodným znakom tohto javu, aj keď zdôrazňujem, že nemusia. Ale treba povedať, že nie je medicínsky vylúčené, že samotný zápach môže ohrozovať zdravie aj v prípade, ak nevzniká na báze látok bezprostredne ohrozujúcich zdravie. Čiže môže tam dochádzať k rôznym kumulatívnym javom a podobne. Takže aj látky, ktoré by samy osebe nemali byť zdravotne závadné, v istých kombináciách môžu pri týchto zapáchajúcich látkach spôsobovať aj fyzické ujmy na zdraví, nehovoriac o tom, že ako sme spomínali v tej rovine psychohygienickej, ktorá je tiež súčasťou zdravia, k tým ujmám nepochybne dochádza.
Vytvorenie právneho rámca na ochranu občanov pred zápachom patrí medzi znaky kultúrnosti a vyspelosti krajiny a jednotlivých jej regiónov či obcí. Vo vyspelej kultúrnej krajine by kvalita životného prostredia, ovzdušia a s tým spojená kvalita života obyvateľov mala byť jedným z prvoradých cieľov každej zodpovednej vlády a parlamentu. To je taká moralitka trošku do vlastných radov, ale myslená úprimne.
Návrh zákona v smere zvyšovania kvality života predstavuje impulz k vytváraniu ekologicky a humánne dlhodobo udržateľnejšej spoločnosti a krajiny priateľskej voči svojim občanom. Z dôvodu sledovaného cieľa predkladaného návrhu zákona, ktorým je zvýšenie kvality života ľudí a priamo či nepriamo aj zlepšenie zdravia občanov a prostredia, v ktorom žijú, je potrebné rozšíriť aj predmet úpravy zákona o ovzduší – to je teda naše presvedčenie, a to týmto aj činíme – a to teda o úpravu práv a povinností osôb v prípade tejto skutočnosti, teda obťažovania obyvateľstva zápachom.
Tu treba povedať, že už platný zákon o ovzduší urobil čosi ako prvý krok, keď v § 9 ods. 1 písm. b) ustanovil, že oblasťou vyžadujúcou osobitnú ochranu ovzdušia je aj vymedzená časť zóny alebo aglomerácie, ak sa v nej vyskytujú pachové znečisťujúce látky v koncentráciách, ktoré znepríjemňujú život obyvateľstvu. Deficitom tejto úpravy je, že podrobnejšie sa táto problematika v našom zákone o ovzduší dosiaľ neupravuje a navyše, keď sa v ňom aj hovorí o pachových znečisťujúcich látkach, tak sa myslia len tie látky, ktoré dokázateľne negatívne ovplyvňujú alebo ohrozujú naše zdravie, a teda nie látky, kde tento negatívny bezprostredný vplyv na zdravie nie je dokázaný, a to je prípad nášho zákona.
Treba tiež povedať, že ani na úrovni Európskej únie nejestvuje smernica či iná právna norma, ktorá by túto problematiku komplexne a vyčerpávajúco upravovala. Avšak aj tu jestvuje čosi ako precedens, keďže jedna z najnovších smerníc Európskej únie v oblasti ochrany ovzdušia, a to Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách v čl. 52 ods. 1 už ustanovuje, že prevádzkovateľ spaľovne odpadov je povinný obmedziť pri svojej činnosti aj iné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie vrátane hluku, zápachu a priamych rizík pre ľudské zdravie, čo predstavuje určitý posun v tejto problematike, keďže otázky zápachu a zapáchajúcich látok boli doteraz skôr predmetom úpravy právnych aktov Európskej únie v oblasti odpadov. Čiže nie v prípade emisií a imisií spôsobených priemyslom. Takže aj keď sa táto formulácia v smernici týka len jedného typu priemyselných podnikov alebo zariadení, teda konkrétne spaľovní odpadov, predsa je to, ako som povedal, precedens, ktorý je akýmsi prvým krokom ku komplexnejšej právnej úprave tejto problematiky aj na úrovni Európskej únie.
Pokiaľ ide o meranie pachových znečisťujúcich látok, viaceré členské štáty Európskej únie, spomeňme aspoň Holandsko, Veľká Británia alebo Nemecko, ako aj niektoré štáty mimo nej, napríklad Japonsko alebo Austrália, prijali technické normy, ktoré túto problematiku upravujú. Meranie pachových znečisťujúcich látok a povinnosti prevádzkovateľov dodržiavať určité limity znečistenia týkajúce sa výlučne zápachu vrátane prípadných sankcií však dosiaľ nie sú predmetom úpravy platného zákona o ovzduší, ako som už povedal.
Nechcem opakovať to, čo povedal predrečník, preto možno v tom skrátenom mojom vystúpení spomeniem, že naše legislatívky, keď sme im toto zadanie zadali, tak si lámali niekoľko týždňov hlavu nad tým, ako k tomu pristúpiť, a potom zistili, že v českej právnej úprave je už niečo dosť podobné tomu, čo nakoniec volili ako schodnú cestu. Ja som tu chcel v stručnosti zrekapitulovať, čo sú tie tri základné podmienky, na základe ktorých v podstate sa tento zákon dá uplatniť, ale keďže ich tu už vymenoval predkladateľ kolega Mičovský, alebo hlavný predkladateľ, tak ich nebudem opakovať a budem šetriť náš čas.
Možno sa zmienim o tom, k čomu sa až tak nevyjadril zatiaľ, a to je tá kompetencia obecného zastupiteľstva. Ak si spomínate na jeho úvodné slovo, tak to je jedna z tých troch podmienok, že nestačí len tá sťažnosť tých dvadsiatich občanov bezprostredne dotknutých negatívnym vplyvom zapáchajúcich látok v mieste ich bydliska, ale je to ako keby verifikované stanovisko obecného zastupiteľstva príslušného, samozrejme, aby sa ako keby objektivizoval ten ich postoj a pocit deklarovaný touto svojou sťažnosťou. A tu sa zdôrazňuje, ako je i v dôvodovej správe, môžete si to prečítať, nebudem to tiež citovať, že to nie je zase nejaké objavovanie Ameriky, že analogické kompetencie a obecné zastupiteľstvo má v iných prípadoch, spomína sa tu napríklad zákon o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ale nie je to jediný, kde by sme mohli poukázať na analógiu, analogickú kompetenciu alebo právomoc obecného zastupiteľstva vyjadrovať sa a rozhodovať v podobných záležitostiach. Tak isto je to aj v prípade potom okresného úradu, ktorý je na základe takéhoto podnetu povinný začať konanie o udelení pokuty, zase sa problematikou pokút nebudem zaoberať podrobne, pretože to urobil kolega Mičovský.
Možno na záver také tie tradičné zaklínadlá na konci každého zákona uvádzané. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva ani negatívne sociálne vplyvy. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Jeho účinnosť sa navrhuje od 1. novembra 2015.
A ešte pár slov k reakcii externého prostredia. Už to naznačil kolega Mičovský, predpokladám, že o tom ešte bude hovoriť vo svojom vystúpení, a to je tá pozitívna reakcia obyvateľov dotknutých obcí a regiónov na fakt, že takýto návrh zákona sme tu už opakovane predložili. Ale je tu ešte aj iná reakcia externého prostredia, ktorú si veľmi ceníme, pretože sme komunikovali aj s odbornou verejnosťou a veľmi nás potešilo a povzbudilo stanovisko pravdepodobne najlepšieho odborníka na túto problematiku na Slovensku pána profesora Ing. Katuščáka, PhD., zo Slovenskej technickej univerzity a z toho by som si dovolil odcitovať len pár viet. Citujem: "Zákon o ochrane obyvateľov pred obťažovaním zápachom je potrebný, predložený návrh správne uvádza, že aj v Slovenskej republike už v súčasnosti existujú systémové predpoklady, znalosti a prostriedky vrátane najlepších dostupných techník na ďalšie skvalitňovanie právnych predpisov v oblasti obťažovania obyvateľov zápachom. Správne uvádzajú jednu z najvýznamnejších relevantných európskych noriem v tejto oblasti, záväznú aj pre Slovensko." A ešte tu vymenúva to, čo sú podľa neho výhody alebo pozitíva tohto zákona, ochrana občanov pred zápachom ako zásadný znak kultúrnosti a vyspelosti krajiny. To, že zákon chráni občanov pred importom zapáchajúcich prevádzok a zdrojov zápachu do krajiny, to, že sa ním zlepšujú systémové predpoklady na riešenie sporov a sťažností v oblasti narušovania práva na riadne užívanie bytov, domov, pozemkov a iného vlastníctva, a to, že predkladaný zákon bude impulzom pre ďalší rozvoj kvality života ľudí, kontinuálne zlepšovanie stavu, výskumu a vývoj progresívnych technológií, merania, monitoringu, informačných systémov s cieľom minimalizácie zápachu.
A celkom na záver si dovolím povedať ešte také čosi ako apel alebo memento a to znie, že problém, ktorý sa snažíme riešiť alebo aspoň zmierniť návrhom tohto zákona, sa našťastie netýka väčšiny obyvateľov Slovenska a tým ani nie väčšiny potenciálnych voličov. Ale otázka znie, či napriek tomu, že nejde o väčšinu, máme právo túto menšinu takpovediac hodiť cez palubu len preto, že jej hlasy s najväčšou pravdepodobnosťou nerozhodnú najbližšie parlamentné voľby. Dúfam, že takýto cynický postoj nezaujmeme len preto, že ide o menšinu, a podľa toho sa zachováme aj pri hlasovaní. Nehovoriac o tom, že z menšiny sa časom niekedy stáva aj väčšina, ale to už je na ďalšiu diskusiu.
Ďakujem za pozornosť.

81.
Ďakujem pekne. S týmto návrhom ja, samozrejme, súhlasím, aj keď teda fanúškom regulácií som až taký neni, ale, žiaľ, keď opäť niektorí sa nevedia správať a nemajú mieru pri spravovaní či svojich domácností alebo v tomto prípade podnikov, tak, žiaľ, musí prísť takáto regulácia. Ja teda neviem si ani predstaviť, že by od kolegu Mičovského, od kolegu Hubu prišlo niečo, s čím by som ja nesúhlasil, čo sa týka ich oblasti životného prostredia alebo celkovo úprimnosti toho návrhu, čiže som úplne, úplne že za.
Ale chcel by som hlavne reagovať na tú prvú poznámku, Maňo, čo si dal v tej komornej atmosfére, a tým si asi veľa nepomôžem, keď to poviem, a to je, že je faktom, že práca poslanca nie je iba sedieť v pléne, je aj naozaj komunikovať s ľuďmi, byť v budove, byť v kancelárii a pracovať na či zákonoch alebo rôznych iných, inej poslaneckej činnosti. Ale pre piatky je naozaj príznačné to, že táto budova je nie poloprázdna, ale je naozaj skoro prázdna a je to dosť, dosť žalostné. Myslím si, že by sa to nemalo stávať, pretože minimálne to má jeden dôsledok, a to je, že poslanci vládnej strany si nevypočujú tie opozičné návrhy, ktoré spravidla bývajú práve v piatok, nepamätám si, že by bol nejaký vládny návrh v piatok a potom, samozrejme, nemôžu ani argumentovať, ak nevedia v zásade, o čom sa hlasuje, a je to dosť nešťastné.
Čiže, možno dávam občanom do pozornosti stránku www nrsr.tv, kde si môžte kedykoľvek pozrieť, ako a kto teda sedí a kto počúva v parlamente. A čo sa týka mňa, mne môžete kedykoľvek napísať a opýtať, či som alebo čo robím. Myslím, že to platí aj pre veľkú časť kolegov z opozície alebo minimálne u nás v klube určite.

83.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
V súlade s tým, čo si povedal, pán kolega, pán profesor Huba, chcem len potvrdiť, že naozaj máme nielen pocit, že to treba riešiť, ale my máme nielen stanovisko od významného akademika, ktorý túto vec odobril ako veľmi akútnu, ale my máme písomné stanoviská viacerých starostov obcí, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti takýchto zdrojov zápachov, ktorí doslova prosia, aby sme tento zákon presadzovali, a veľmi ho podporujú. Je to nie množstvo obcí, súhlasím s tým, že to neni väčšina, ako si povedal, ale sú to predstavitelia obcí, ktorí doslova prosia a žiadajú, aby sa s týmto problémom už na úrovni doby niečo riešilo a pohlo, takže len toto pridávam k tvojmu vystúpeniu.
Ďakujem.

85.
V úvode vystúpenia si narážal na teóriu pravdepodobnosti a ja som tak položartom ti povedal, že akákoľvek teória sa vždycky nakoniec musí stretnúť s praxou. A tuná my máme systém, ako to, že to, že sa dostáva opozičný návrh do rokovania na nejaký čas, už ja dlho nepovažujem za náhodu a párkrát som to už aj komentoval.
A myslím si, že tento typ návrhov zákonov, ktorý podľa mňa nevzbudí nejaký veľký politický boj, pomáha konkrétnym ľuďom v konkrétnych nedobrých a neľahkých situáciách. Mali sme výjazdové zasadnutie poslaneckého klubu v Hrboltovej; ozaj, kedy sa vrátiš do nášho klubu, lebo mám pocit, že tam si bol vtedy s nami tiež. (Povedané so smiechom.)
Takže ja možno si spomeniem aj na ľudí, ktorí žijú v Trnave na Veternej ulici a dlhodobo bojujú proti zápachu, ktorý tam či už infraštruktúrny projekt odpadový alebo spôsobuje to, že je tam nenormálny zápach, a parametre tohoto zákona, ak by prešli prvým čítaním, druhým čítaním, tretím, podpisom prezidenta, by jednoznačne uľahčili ich život. A mali by sme zadefinované to, že ak je dokázateľné a vedecky, na základe vedeckých metód potvrdené, že toto otravuje ľudský život, tak máme nejaký legislatívny alebo zákonný nástroj, aby sme to odstránili len a len dobre pre ľudí. Prečo sa k tomu nechce vládna strana pripojiť, je pre mňa záhadou a záhadou vždy zostane.