53.schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Zámerom vládneho návrhu zákona je zlepšiť podmienky uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre malé a stredné podniky a uľahčiť plnenie daňových povinností zavedením možnosti posunúť daňovú povinnosť za dodané tovary a služby až na moment prijatia platby od odberateľa.
Súčasná situácia ukazuje, že jeden zo základných problémov podnikania malých a stredných podnikov predstavuje zlá platobná disciplína alebo platobná neschopnosť ich odberateľov, pričom neuhrádzanie záväzkov v termíne splatnosti ovplyvňuje okrem iného aj plnenie daňových povinností týchto podnikov. Z tohto dôvodu sa návrhom novely zákona o dani z pridanej hodnoty zavádza dobrovoľná osobitná úprava - uplatňovanie dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby, tzv. cash counting scheme alebo cash counting scheme.
Zároveň vládny návrh zákona pokračuje v zlepšovaní kvality podnikateľského prostredia v oblasti dane z pridanej hodnoty návrhom ďalších opatrení na odstraňovanie administratívnych prekážok, znižovanie administratívnej záťaže a upevňovanie právnej istoty platiteľov dane. Ide napríklad o opatrenie, ide o zrušenie povinnosti zložiť zábezpeku na daň v prípade, že zdaniteľná osoba v čase podania žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre daň neuskutočňuje dodanie tovarov alebo služieb alebo vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie.
Ide v ďalšom o liberalizáciu podmienok platných pre skoršie vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu. Ide o skrátenie posudzovanej doby z 12 na 6 mesiacov a pôvodne maximálneho nedoplatku do výšky 1 000 eur.
Tieto opatrenia, ktoré smerujú ako keby k znižovaniu administratívnej záťaže, sú aj našou reakciou, ktorá bola sľúbená po zavedení kontrolného výkazu DPH. Je to aj naše spätné prehodnotenie toho celého spektra opatrení, ktoré sme za posledné tri roky prijali v rámci boja s daňovými únikmi, a je to vlastne začiatok takého postupného ústupu od niektorých opatrení, ktoré v momente zavádzania aj spôsobovali veľmi vzrušenú reakciu aj v tejto miestnosti v Národnej rade. A je to plnenie toho sľubu, že ak sa nám umožní v podstate dostať monitorovanie a zberanie informácií z platenia, celého systému platenia DPH, tak postupne niektoré opatrenia zrušíme, lebo sme si vedomí, že ich fungovanie má plošný prístup a sťažuje podnikanie. Na druhej strane chcem pomenovať, že výsledky vybranej DPH za posledné tri roky a hlavne parameter zvýšenej efektívnosti výberu DPH je dôkazom toho, že ten súbor opatrení mal zmysel.
Ak sa vrátim ešte k tej schéme, schéme platenia DPH až po zaplatení, chcem ešte pred rozpravou, ktorá určite bude veľmi široká, upozorniť na dve veci.
Nevymysleli sme koleso, hýbeme sa v rámci európskej legislatívy. Treba si uvedomiť, že daň z pridanej hodnoty je plne harmonizovaná európska daň. To znamená, národné štáty majú relatívne malý priestor na vlastnú tvorbu, a keď, tak je tá tvorba daná historickými výnimkami, ktoré si vyrokovali pri vstupe do Európskej únie. Preto niektoré prekvapenia aj pre mňa, dokonca prekvapenia v niektorých krajinách z hľadiska fungovania DPH, rôznych sadzieb a možností výnimiek a podobne, ale v zásade, ak sme už vnútri systému, tak ten priestor je relatívne malý, preto tie niektoré prístupy, ktoré sú v tomto zákone, sú plne v súlade s európskou legislatívou. Chceli sme sa a priori vyhnúť nejakému možnému infrigementu, nejakému napadnutiu nesúladu našej legislatívy s európskou, aby sme nespomalili tento proces, lebo naozaj ho chceme zaviesť od 1. januára budúceho roku. A nebude to ľahké ani z hľadiska finančnej správy, ani z hľadiska samotných daňovníkov.
A snáď posledná informácia. Na základe rokovania so slovenskými živnostníkmi sme sa dohodli na zvýšení toho stropu možnosti kvalifikovať sa na tento spôsob platenia DPH zo 75-tisíc na 100-tisíc eur ročne. To je dohoda, ktorú som ja osobne uzavrel s predstaviteľmi slovenských živnostníkov, a táto dohoda sa bude realizovať počas legislatívneho procesu v Národnej rade. Takže aj z tohto pohľadu je, samozrejme, tá diskusia stále otvorená a zmeny sa budú realizovať na príslušnom gestorskom výbore.
Ďakujem vám veľmi pekne. Všetko.

Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Ladislavovi Kamenickému.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Jozef Kollár a pán poslanec Alojz Hlina písomne.
Dávam slovo prvému prihlásenému. Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, treba povedať celkom objektívne, aj keď niektorí moji kolegovia z opozície to nemajú radi, keď sa chváli vláda, ale tento návrh je naozaj dobrý a možno skôr naopak by som povedal, že je škodou, že neprišiel už dávno. Ja som to v jednej spoločnej diskusii v televízii pánovi ministrovi pripomenul, že, ak si pamätám, uznesením vlády Slovenskej republiky z januára tohto roku ste mali takýto záväzok priniesť, poviem to ľudovo, paragrafované znenie takejto právnej úpravy, ktorá by to kľúčové, čo ja tam vidím v tej právnej úprave, ktorá by znamenala, že vzniká povinnosť uhradiť dane z pridanej hodnoty až po tom, čo bola dodávateľovi uhradená faktúra zo strany odberateľa.
Čiže ešte raz hovorím, tento návrh sa dá len a len privítať a ja pevne verím, keďže sme v prvom čítaní, tak nebudem hovoriť teraz a predkladať, samozrejme, pozmeňujúce návrhy, ten predložím pozmeňovák až v druhom čítaní, ale dopredu avizujem, keď bude rozprava práve o tomto ustanovení platenia DPH po úhrade faktúry, aby sme uvažovali na zvýšení hranice ročného obratu nie zo 75-tisíc eur na 100-tisíc eur, ako to tu bolo avizované. Aj keď rozumiem tomu, že, a teraz ste to povedali priamo v úvodnom slove, pán minister, že to po nejakej dohode so zväzom živnostníkov alebo ako sa ten zväz volá. Tak jasné, že máloktorý živnostník na Slovensku má ročný obrat vyšší ako 100-tisíc eur. Čiže tejto dohode rozumiem a takúto úpravu limitu zo 75- na 100-tisíc ročného obratu beriem.
Ale pýtam sa, a skúste mi, aj keď sme v prvom čítaní, predsa len, aby som ten pozmeňujúci návrh nerobil zbytočne, dať nejaký rozumný, kompetentný, vecný argument proti tomu, aby ten limit bol zvýšený na 500-tisíc eur.
Ak ste povedali v úvodnom slove, že daň z pridanej hodnoty je harmonizovanou daňou na úrovni Európskej únie, to je všetko pravda nespochybniteľná, ale ja som si tú európsku smernicu o dani z pridanej hodnoty preštudoval a tam je naozaj možné ísť až do úrovne ročného obratu 500-tisíc eur. Nie 75 a nie 100.
Prečo o tom hovorím? Myslím si, že zavedenie tej zmeny povinnosti platenia DPH až po úhrade faktúry zo strany odberateľa je naozaj kľúčovou vecou, ktorá by mohla výrazne pomôcť hlavne pri odstraňovaní alebo, ak chcete, znižovaní druhotnej platobnej neschopnosti. A pýtam sa, prečo do tohto nového režimu nezahrnúť nielen malých, stredných a živnostníkov a prečo do toho režimu nezahrnúť aj stredne veľké podniky, a teda ísť až na tú úroveň 500-tisíc eur ročného obratu? Obzvlášť, ak sa v dôvodovej správe píše v doložke vplyvov, že toto opatrenie bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet vo výške 12,1 mil. eura, ak som to správne prečítal.
A hovorím o tom aj preto, lebo málokto si uvedomuje, že toto opatrenie je symetrické. To znamená, že ak vy niekomu dodáte tovar a služby, vystavíte mu faktúru a on vám ju ešte neuhradil, tak vy nie ste povinný zatiaľ odviesť DPH. Ale súčasne platí, že ak vojdete do tohto nového režimu, tak aj ten, kto od vás ten tovar odobral, si nemôže uplatniť nárok na nadmerný odpočet DPH tiež až v okamihu, keď vám tú faktúru zaplatil. To znamená, že to opatrenie, zatiaľ čo ten, kto dodáva tovary a služby, tak má opciu, má možnosť na dobrovoľnej báze si tento špeciálny režim zvoliť, ale akonáhle si ho zvolí, tak ten, kto od neho tovar a službu odobral, tak do toho režimu vstupuje s touto faktúrou povinne.
Čiže nechcem skĺzať na nejakú úroveň nejakej vulgarizácie, ale, pán Hlina, práve Váhostav, keby toto opatrenie už dávno platilo, by si nemohol uplatniť nadmerné odpočty z DPH z faktúr, ktoré nezaplatil drobným živnostníkom, aby sme to mali na úplne konkrétnom prípade.
Takže ak sa zhodneme na tom, že to opatrenie je symetrické a má zanedbateľný, 12 mil. eur je naozaj z pohľadu objemu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu štatisticky zanedbateľné číslo, v žiadnom prípade nemá negatívny dopad na štátny rozpočet, mierne pozitívny. Tak teraz sa pýtam pána ministra financií, keby nám mohol v reakcii na moje vystúpenie povedať jeden jediný pádny vecný odborný argument, ktorý hovorí proti tomu, aby sme ten spomínaný limit ročného obratu zvýšili nie zo 75-tisíc na 100-tisíc eur, ale aby sme využili maximálny strop, kam nás púšťajú európske smernice, to je 500-tisíc eur. A dokonca pokiaľ viem, tak existuje možnosť vynegociovať v Bruseli aj výnimku, ale to by trebalo do toho Bruselu vycestovať a negociovať, a tá výnimka je až do výšky 2 mil. eur ročného obratu. Ak by sa nám toto podarilo, tak potom súhlasím s tým, že takéto opatrenie môže výraznou vierou prispieť aj k znižovaniu druhotnej platobnej neschopnosti v slovenskej ekonomike.
Takže posledná poznámka. Vidím tam ďalšie nejaké 2-3 opatrenia, ktoré takisto si zaslúžia len a len podporu. To je napríklad zrušenie povinností, keď viete, že sa začal ten hon na neplatičov DPH, tak zaviedli sa zábezpeky. No a tu sa konečne ukázalo, že aj tie zábezpeky v niektorých prípadoch pôsobia kontraproduktívne. Teda nielen na zníženie rizika štátu, že niekto požiada o vydanie tej "licencie" na platcu DPH a potom si neplní povinnosti. Plní si ich na strane požiadania nadmerných odpočtov, ale neplní si povinnosti na strane platenia dane z pridanej hodnoty. Na to mala slúžiť zábezpeka, aby si štát potom v prípade vyvstania takýchto rizík mohol na tú zábezpeku siahnuť. A ukázalo sa, a myslím, že tu predkladateľ aj jasne potvrdil, že sme niekedy s tou vaničkou, s tou vodou z tej vaničky vyliali naozaj aj to dieťa a akokoľvek pôvodný dobrý úmysel v podobe skladania zábezpek sa prejavil v aplikačnej praxi aj kontraproduktívne. To znamená, vytváral do slova, do písmena neprekonateľnú bariéru pre niektorých slušných podnikateľov. Tak tu sa v tejto predloženej zmene alebo novele zákona o dani z príjmu, teda o dani z pridanej hodnoty dáva napríklad to nóvum, že sa ruší povinnosť zložiť zábezpeku na daň v prípade, že zdaniteľná osoba v čase podania tejto žiadosti vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie. Čiže ide o green fieldové, proste investície na zelenej lúke. Vzniká nový subjekt daňový, nová právnická osoba, aby takáto právnická osoba, ak sa chce stať platcom, dobrovoľným platcom dane z pridanej hodnoty, nemusela uvedenú zábezpeku zložiť.
Zdanlivo máličko zopakujem, ale ja si cením aj to, že priznal predkladateľ, že keď sa zaviedla povinnosť skladania spomínaných zábezpek, že sa proste s tou vodou, ako som povedal, z tej vane vylialo aj to dieťa a že sa narobili aj veci, ktoré sa teraz snaží predkladateľ uviesť trošku opäť do nejakého feasibilného stavu.
A takisto vítam aj tú zmenu, ktorá hovorí o skoršom vrátení uplatneného nadmerného odpočtu v lehote do 30 dní od podania daňového priznania.
Takže pevne verím, že hlavne to prvé, tá prvá poznámka, ktorú som hovoril na úvod, že bude nejakým spôsobom zdôvodnená, a rovnako verím, že bude aj priestor, či už na finančnom výbore, alebo potom v druhom čítaní tejto predloženej úpravy, bude priestor diskutovať naozaj o tom, že poďme využiť ten priestor maximálne, kde nás európska smernica púšťa. Napriek tomu, že DPH je harmonizovanou daňou, ale poďme na 500-tisíc ročného obratu. A zasiahne potom táto, podčiarkujem, stokrát pozitívna zmena ďaleko, ďaleko väčší počet podnikov. Pretože keď tu niekde spomínate v dôvodovej správe, že, myslím, 125-tisíc subjektov by zasiahla už zmena podmienená teda ročným obratom do 75-tisíc eur. To je pravda, ale to číslo nech nás nikoho v sále neohúri, že to je 125-tisíc subjektov, pretože máme násobne viacej podnikateľských subjektov na Slovensku. Neviem, či celkový počet, nechcem, ale všetkých dokopy právnických osôb, neviem, či nie je až 700-tisíc, nejakých 690-tisíc. Platcov DPH je možno 200. Ale aj tu asi platí, a to všetci cítime bez nejakej veľmi sofistikovanej hĺbkovej analýzy, že to pravidlo 20 : 80. Čiže 20 % podnikateľských subjektov vám vygeneruje 80 % daní a, naopak, 80 % podnikateľských subjektov vám vygeneruje 20 % daní. To je proste tak v rámci nejakého rovnomerného rozloženia.
Čiže skúsme diskutovať naozaj o tom vecne v čiste v tej technickej rovine, prečo, aký argument proti tomu, aby sme neišli na tú spomínanú hranicu ročného obratu 500-tisíc. A dokonca by som sa nebál vyrokovať a pokúsiť sa vyrokovať aj spomínanú výnimku až do výšky 2 mil. eur.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie sú, pán poslanec, tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

Ďakujem. Ja som na tento problém, ktorý pán Kollár naniesol, upozorňoval viackrát, ja som tu prichádzal aj pri kauze Váhostav s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré práve toto riešili.
To schovávanie sa za smernicu je neopodstatnené, pretože konkrétne smernica č. 112/2006, aby sme vedeli presne, o čom sa bavíme, umožňuje každej krajine, aby sama bez akýchkoľvek ďalších konzultácií alebo nejakého procesu zaviedla tento limit na úrovni 500-tisíc. To dáva smernica okamžite možnosť a zvýšiť tento limit do 2 mil. po konzultáciíis výborom pre DPH.
A v našom prípade naozaj sa pripájam k tomu, čo som už v predchádzajúcich, na iných schôdzach hovoril, jednoznačne treba zvýšiť tento limit podľa môjho názoru, nie je dôvod to nerobiť a určite nie je objektívne schovávať sa za tú smernicu, že je harmonizovaný. Sme. Ale nič, v ničom nás nezväzuje. Je to, až sa zavedie na úrovni 100-tisíc, tak treba otvorene povedať, že ten názor tejto vlády, že to nie je smernica EÚ, ale je to názor tejto vlády, že nechce tam pustiť podnikateľov, ktorí majú väčší obrat. A tým pádom to nepriamo alebo priamo znamená, že napríklad tie negatíva, ktoré sa pri kauze Váhostav naplno prejavili, že Váhostav neplatil, ale vyťahoval zo štátneho rozpočtu vratky v objeme desiatok miliónov eur, bude pokračovať naďalej. To je ďalšie sprievodné negatívum, že toto neodstraňuje túto vec, takže je to príliš málo na to, čo je možné.
A vláda, jej názor je jej názorom, ja môžem mať iný názor, ale je to čisto jej názor, že sa takto rozhodla, a ja si myslím, že keď chceme podporiť a pomôcť podnikateľskému prostrediu, treba ísť ďalej a netreba zostať na hranici ani 75-tisíc, ani 100-tisíc, ako sa avizuje už... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kamenický.

Ďakujem. Vážený pán poslanec Kollár, ďakujem za ten konštruktívny prístup, aj to, že ste v podstate privítali túto novelu zákona. Ja by som sa chcel vyjadriť v podstate k tým dvom veciam, kde teda spomínate to navýšenie na tých 500-tisíc eur. Podľa mňa už to, že vlastne sa vyrokovalo v tej prvej fáze tých 100-tisíc eur, čo tvorí rádovo okolo 68 % všetkých platiteľov DPH, je pozitívum a jedná sa o novú, novú úpravu, nie je odskúšaná, a preto si myslím, že ísť do toho nejakými veľkými, veľkými očami, treba to najprv podľa mňa odskúšať a potom prípadne upraviť.
Čo sa týka toho výpočtu pozitívnych vplyvov 12,1 mil., tam, samozrejme, pri tom výpočte IFP použil rôzne predpoklady, tam je nejaká priemerná splatnosť 42 dní, 60 % z oprávnených subjektov sa zúčastní tohto systému, je jasné, a ďalšie a ďalšie tie predpoklady, je jasné, že ak sa všetky tie predpoklady toho výpočtu nenaplnia, tak musíme vidieť, aký to bude mať dopad na štátny rozpočet, či to bude pozitívny, alebo môže byť teoreticky aj negatívny.
Čo sa týka zábezpeky, zábezpeka podľa mňa na začiatku plnila, plnila nejakú funkciu nejakého nástroja na boj s daňovými únikmi, dnes, samozrejme, pri tých výsledkoch, ktoré prezentuje aj minister financií, ktoré sú veľmi pozitívne, vidíme, že je možnosť trošku ustúpiť z tých tvrdých požiadaviek a je to určitá forma aj podpory nových firiem, ako sú startupy a podobne, aby sa im zjednodušil ten proces práve v období prípravy daných projektov.
Ďakujem pekne.