90.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, musím povedať, a ctená kolegyňa jedna, v podstate celý deň tu dnes diskutujeme o viacerých zákonoch, ktoré majú jeden taký spoločný menovateľ, že sa snažíme nejakým spôsobom lepiť problémy, ktoré sa u nás nakopili za dvadsať rokov v oblasti daní a odvodov a, bohužiaľ, dvadsať rokov sa o nich diskutuje a, bohužiaľ, je to tak, že v podstate každý, kto je v opozícii, tak prichádza s riešeniami, ale každý, kto je vo vláde, tak tie riešenia potom nepresadí. To sa týka aj zníženej DPH na potraviny. Môj kolega Juraj Miškov pred pár minútami jasne upozornil, že aj strana SMER predkladala návrh zníženia DPH na všetky potraviny približne pred desiatimi rokmi. Potom bola osem rokov vo vláde a zníženú DPH na všetky potraviny nepresadila. A takto by sme mohli pokračovať a je to taký ten klasický boj ľavice a pravice medzi sebou, ako na seba vzájomne nadávajú a kydajú a hovoria, toto je dobré a vy ste to nespravili a oni im hneď odvrknú, že no ale ani vy ste to nespravili, keď ste boli vo vláde. A výsledkom sú tie košíky, ktoré som tu pred sebou mal položené, že aj ten košík ľavice, aj ten košík pravice, aj košík SMER-u, aj košík opozície pre občanov v konečnom dôsledku sú prázdne. Veľa vody sa namúti, veľa rečí sa povie, ale občania z toho veľa nemajú.
Jedným takým obrovským problémom, o ktorom sa odjakživa hovorí, je aj problém vysokého odvodového zaťaženia práce na Slovensku. Ja si pamätám, v roku 1999 som štartoval kampaň Deň daňovej slobody v Slovenskej republike, v ktorej vyhlasujeme výšku celkového daňového a odvodového zaťaženia na Slovensku a prepočítavame ju na jeden rok, takže sa ukazuje, že dokedy vlastne ako keby občania pracujú pre štát a odkedy robia sami pre seba. Už v tom roku 1999 sme vo všetkých analýzach upozorňovali na to, že sadzby povinných odvodov zo mzdy na Slovensku patria medzi top 10 najvyšších spomedzi všetkých krajín OECD. Od roku 1999 sa na Slovensku vystriedali v podstate všetky vlády, ktoré sa vystriedať mohli. Vlády SMER-u, aj koaličné a ľavicové vlády, aj vlády pravice a koaličné pravicové vlády.
A hádajte, čo sa s odvodmi od toho roku 1999 zmenilo? Nič. Ba práve naopak, spýtajte sa ktoréhokoľvek drobného podnikateľa, spýtajte sa ktoréhokoľvek živnostníka, jasne vám povie, že podmienky pre jeho podnikanie sa z roka na rok zhoršujú a že podnikanie pre drobných živnostníkov a drobných podnikateľov je z roka na rok ťažšie, že odvody a hlavne tie minimálne odvody pre živnostníkov stále rastú a že štát im hádže stále viac polien pod nohy. A tu si musíme naliať úplne jasne čistého vína a toto je problém všetkých vlád, ktoré sa tu od roku 1999 vystriedali. Tu už nestačí povedať, že len lebo Fico. Alebo tu už nestačí povedať len, že lebo zlá pravica. Aj my sme boli vo vláde, síce som mal zodpovednosť za iný rezort, ale jasne si to treba priznať, aj my sme boli vo vláde, ktorá s týmto problémom nič neurobila. A odvody neznížila, napriek tomu, že sa k tomu vo svojej ideológii jasne hlásila.
Problémom Slovenska totiž je, že pre mnohé politické strany je ideológia len akýmsi prázdnym nástrojom na to, aby polarizovala voličov pred voľbami a aby ich mobilizovala k tomu, aby išli voliť, ale keď sa tieto strany do vlády dostanú, tak sa správajú v mnohých veciach úplne rovnako. Neurobia to, čo sľubovali, neznížia odvody tak, ako pravica, neznížia DPH tak, ako z opozície sľuboval SMER a správajú sa takmer úplne rovnako. A toto je systém, ktorý treba zmeniť. Ja viem, že je to nepopulárny názor a vidím mnohých z obidvoch strán, ako teraz znechutene krútia hlavami a tvária sa, že nesúhlasia, ale výsledok je ten, ktorý by si občan mal naozaj zapamätať, tie dva prázdne košíky pravice, aj ľavice sú výsledkom toho 20-ročného striedania týchto dvoch politických prúdov, ktoré o ideológii len hovoria, ale v skutočnosti jej sami neveria. Česť výnimkám.
Slovensko teda vyše 20 rokov prechádzalo fázou transformácie a bolo to obdobie, ktoré najmä pre ľudí vôbec nebolo ľahké, najmä z dôvodov svojich dopadov na slabšie príjmové skupiny. Otvorene povedané, za posledné roky, za posledných 10 rokov Slovensko zažilo vlnu zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia. Pravicová vláda sľúbila odvodový bonus, ale zaviedla len tie opatrenia, ktoré ešte sťažili život podnikateľom a občanom a tie dobré, na tie už nevyšiel čas. Ľavicová vláda, tá ani nesľubovala, jednoducho zavádzala daňové licencie a zvyšovala sadzby daní a keď DPH mohla klesnúť, tak zahlasovala proti tomuto poklesu DPH. A táto situácia sa priamo alebo nepriamo dotkla úplne všetkých rodín na Slovensku. Niektorí ju pocítili priamo na svojej výplatnej páske, iní ju pocítili nepriamo pri cenách nákupov na svojej peňaženke.
Existuje jedna veľká pravda. Slováci sú dnes chudobnejší, než by mohli byť. Na Slovensku sa prehlbuje sociálne napätie. Roztvárajú sa nožnice medzi bohatými a chudobnými. A jednoducho je to tak. Roztvárajú sa nožnice medzi Bratislavou a vzdialenejšími regiónmi. Roztvárajú sa nám nožnice takmer vo všetkých oblastiach života. Roztvárajú sa nožnice medzi počtom vysokých škôl a kvalitou vzdelania. Sčasti je pravda, že životná úroveň na Slovensku nemôže byť hneď taká dobrá, ako je napríklad životná úroveň v Nemecku. Nemôžeme mať rovnaké výplaty, je to daň za 40 rokov pred rokom 1989. Ale je zároveň faktom, že podiel miezd na HDP je na Slovensku druhý najnižší v celej eurozóne po Grécku. Keď si zoberiete všetko, čo sa na Slovensku vytvorí, tak ľudom na mzdách ide druhý najnižší podiel zo všetkých krajín v eurozóne. A to je reálny stav a je to reálny stav, o ktorom som ešte nepočul, že by sa v tomto parlamente niekto zmienil a že by o ňom hovoril.
Odvody pritom na Slovensku patria medzi najvyššie. Sadzby odvodov medzi top 10 spomedzi krajín OECD. No a ako sa tu diskutovalo v podstate celý deň, ako jediná z okolitých krajín Európskej únie nemáme na Slovensku nižšiu DPH na potraviny a preto nakupujeme drahšie, ako všetci ostatní. Životná úroveň na Slovensku sa ale dá zvýšiť aj skokom, aj bez zadlžovania. Občania neustále počúvajú, ako sa ekonomike darí, ale čo z toho dostávajú naspäť? Koľko z toho sa k nim vráti, aby mali plnšie peňaženky? Dobre spravovať štát neznamená, že musíme ľudom neustále uťahovať opasky. Naopak, uťahovanie opaskov nemôže byť nekonečný príbeh. A ak je uťahovanie opaskov nekonečným príbehom, niekde sa stala chyba.
My ako predkladatelia tohto návrhu zákona veríme, že po siedmich rokoch krízy si ľudia zaslúžia vydýchnuť. Vidíme, že existuje obrovský priestor na to, aby sa ušetrilo na štáte a aby sa tieto ušetrené peniaze vrátili ľudom. Stačilo by, aby tí, ktorí vládnu, si zamietli pred vlastným prahom a prestali namiesto toho vymetať peňaženky daňových poplatníkov.
Preto predkladáme návrh na zníženie povinných sociálnych odvodov o dva percentuálne body, ktorý by priemernej slovenskej domácnosti mohol priniesť niekoľko stoviek eur ročne na výplatnej páske. Ja viem, že ľudia sú alergickí na Slovensku na to, keď im niekto sľúbi vyššie mzdy, pretože v drvivej väčšine prípadov politici nemajú takmer žiaden vplyv na to, aká je výška mzdy v tom-ktorom konkrétnom podniku. Ale jedna z málo oblastí, kde politici majú vplyv na to, koľko človek dostane do svojej peňaženky, koľko dostane mesačne na výplatu, je práve úprava sadzieb povinných odvodov. A dnes na Slovensku existuje priestor na úpravu týchto sadzieb.
Celkové zníženie odvodov u zamestnancov navrhujeme o dva percentuálne body. Navrhujeme zníženie uskutočniť takým mechanizmom, aby sme vyrovnali hospodárenie fondov v sociálnom poistení a zároveň presadzujeme také úspory vo výdavkoch štátneho rozpočtu, ktoré umožnia vykryť tento znížený príjem Sociálnej poisťovne. Zamestnanci na Slovensku v súčasnosti odvádzajú spolu 9,4 % zdrojov zo svojej hrubej mzdy do štyroch poistných fondov Sociálnej poisťovne. Do nemocenského, invalidného, do fondu poistenia v nezamestnanosti a do starobného fondu. Všetky tieto fondy, okrem toho posledného starobného sú dlhodobo v prebytku. Vyberajú viac, než sa z nich vydáva. Zreálnenie týchto sadzieb tak, aby prebytkové fondy hospodárili vyrovnane, teda umožní zníženie sociálnych odvodov zamestnancov z 9,4 na 7,4 % hrubej mzdy a teda rast ich čistých príjmov. Opatrenie navrhujeme realizovať tak, aby celý benefit nižšieho odvodového zaťaženia niesol zamestnanec. Pre každú typickú rodinu s dvoma deťmi na Slovensku by toto zníženie znamenalo zvýšenie čistého príjmu ročne o 199 eur. Priemerná rodina by týmto návrhom získala 200 eur ročne.
Návrh predkladáme ako rozpočtovo neutrálny. Práve z toho dôvodu, že zároveň s návrhom zníženia odvodov aby sme nepredkladali, ako niektorí kolegovia, návrhy, ktoré zvyšujú štátny dlh, ktorý je už dosť vysoký na Slovensku, navrhujeme zároveň úspory na výdavkovej strane verejných financií. Tieto úspory máme spolu navrhnuté v celkovej výške viac ako 1,2 mil. eur, niekoľkonásobok, aký je potrebný. O týchto úsporách, keďže nechcem príliš naťahovať čas v tejto rozprave, hovoril už pri predchádzajúcom návrhu nášho balíčka v znížení DPH na potraviny pán kolega poslanec Jozef Kollár.
Z informácií Sociálnej poisťovne, resp. z dát Štatistického úradu, lebo sme si dali tú prácu, sme vypočítali očakávaný výpadok verejných príjmov v dôsledku zreálnenia sadzieb sociálneho poistenia na 247 mil. eur ročne. Čiže zhruba 5-násobne menej, než sú navrhnuté úspory, ktoré v našom návrhu prinášame. Pri výpočte vplyvu zreálnenia sadzieb sociálneho poistenia sme vychádzali zo vstupného údaja o hrubom pracovnom príjme rodiny. Z tohto príjmu sa dnes platia paušálne sociálne odvody vo výške 9,4 % do Sociálnej poisťovne až po hranicu maximálnych vymeriavacích základov, ktoré sú stanovené na úrovni 5-násobku priemernej mzdy. Po zreálnení týchto sadzieb by tento odvod klesol o dva percentuálne body. Úľava na odvodoch tak zohľadňuje pokles tejto sadzby, rovnako ako nárast zaplatenej dane z príjmu fyzických osôb vyplývajúcej z navýšenia daňového základu.
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, veľmi často sme v tejto miestnosti, v tomto parlamente svedkami toho, ako prebiehajú také rôzne vzrušené súboje medzi pravicou a ľavicou, z ktorých sa ale v konečnom dôsledku občania nenajedia a osobne si myslím, keďže viem aj z vlastnej skúsenosti pôsobenia v jednej vláde, že veľmi často tá ideológia je len vymyslenou zásterkou na to, ako polarizovať voličov, aleže v skutočnosti tí, ktorí sa tou ideológiu najviac oháňajú, sa ňou vôbec neriadia, keď sa dostanú k moci a keď majú moc presadzovať konkrétne opatrenia, že je na čase snažiť sa ideológiu čo najviac zahodiť a snažiť sa viesť len ideológiou správnych riešení. Väčšina tých vecí, ktoré našich ľudí na Slovensku trápia, nie sú ľavicové, ani pravicové. Napríklad taký chodník pred domom nie je ľavicový ani pravicový, on je v zime buď odhrnutý alebo neodhrnutý. A my by sme mali hľadať správne riešenia, ktoré povedú k tomu, aby sa zlepšoval život obyvateľov na Slovensku.
Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu v zmysle tej novej ideológie, že prestaňme politikárčiť a hľadajme veci, ktoré nás spájajú na riešenie problémov občanov, namiesto politikárčenia, ktoré nás navzájom rozdeľuje.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
