53.schôdza

Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za vami položenú otázku. Chcem podotknúť, že samotná existencia detašovaného pracoviska v zahraničí nie je dôvodom na pozastavenie práva vysokej školy udeľovať absolventom študijného programu zodpovedajúci titul. Teda zjednodušene povedané, nie je to dôvod na pozastavenie akreditácie. Dôležité je, či boli splnené podmienky, pre ktoré bola akreditácia udelená, a či fakulty uskutočňujú študijné programy tak, ako ich mala Akreditačná komisia možnosť posúdiť, teda vrátane detašovaných pracovísk, či už na Slovensku alebo v zahraničí.
Môžem len deklarovať, že v prípade, že Akreditačná komisia skonštatuje v akomkoľvek ďalšom prípade, že je porušenie podmienok akreditácie, samozrejme, ja z môjho postu som pripravený spolupracovať a podpísať rozhodnutie tak, ako mi ho doručí Akreditačná komisia.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem, pán minister.
Nech sa páči, pán poslanec Kadúc, doplňujúca otázka.

Ďakujem pekne. Trošku mi je to ľúto, že vystupujem iba ja skoro, tak už sa zaväzujem, že dneska nevystúpim. A dám teda doplňujúcu otázku. Pán minister, teda keby ste mohli v stručnosti za tých pár už sekúnd zhrnúť, že teda čo boli hlavné príčiny, prečo bola odobratá akreditácia alebo teda pozastavená? A aký bude ďalší postup? A čo čaká Paneurópsku vysokú školu práva už len kvôli teda ani nie môjmu záujmu, ale verejnosti, aby verejnosť vedela, ako sa bude, ak to viete povedať, ďalej vyvíjať tento stav? Či je tam možná náprava alebo... Naozaj skrátka, aby sme to stihli.

Áno, je tam možná náprava. Akreditácia bola pozastavená na základe toho, že nebola práve na detašovaných pracoviskách v Českej republike, kde boli aj sťažnosti od Českej advokátskej komory, takisto inde na Slovensku nebola vykonávaná v súlade s podmienkami akreditácie, preto príslušná pracovná skupina na pôde Akreditačnej komisie preskúmala daný stav. Hlasovaním rozhodla, že je potrebné pozastaviť akreditáciu. Podobne rozhodla aj Akreditačná komisia ako celok. Ja som toto rozhodnutie svojím podpisom len odobril.
V tejto chvíli ministerstvo školstva požiadalo Akreditačnú komisiu, aby znovu preskúmala stav, či došlo k náprave. Akreditačná komisia sa môže rozhodnúť tento stav preskúmať v dohľadnej dobe. V prípade, že skonštatuje, že došlo k odstráneniu tých problémov, ktoré boli dôvodom pre pozastavenie akreditácie, tak samozrejme tá akreditácia bude obnovená.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister.
V poradí desiatu otázku položil pán poslanec Jozef Mikuš opäť na vás, na ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána ministra Juraja Draxlera: "Prečo sú náklady na pripojenie jednej školy v projekte Digitálne učivo na dosah desaťkrát vyššie ako v projekte SANET do škôl, ktorý financuje ministerstvo školstva od roku 2005?"
Nech sa páči, pán minister.

Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Zároveň, pán poslanec, ďakujem za položenú otázku.
Neviem, z čoho vychádza tento konkrétny údaj? Dovoľte, aby som to zhrnul. Plánované priemerné náklady podľa schváleného rozpočtu na vybudovanie jedného kilometra optickej siete v národnom projekte Digitálne učivo na dosah sú vo výške 21 150 eur vrátane DPH. Táto suma je zložená z nákladov na projektovú dokumentáciu vo výške 2115 eur, to znamená, je to desať percent. A z nákladov na samotné výkopové práce a materiál, teda HDPE rúrky, chráničky, optický kábel a tak ďalej, vo výške 19 035 eur. Ide o priemerné náklady za všetky oblasti. To znamená, aj za rýchle kopanie v meste, aj za náročnejšie práce, napríklad so skalným podložím a podobne. Podľa údajov, ktoré zverejňuje SANET ako verejný obstarávateľ na svojej web stránke, boli priemerné náklady na jeden kilometer, ktorý vynaložil na výkopové práce v roku 2013, Senec, Nové Zámky, vo výške 15 363 eur. Išlo o krátke a nenáročné úseky v rámci intravilánu miest. Takže v projektovom rozpočte národného projektu Digitálne učivo na dosah sú plánované priemerné náklady na jeden kilometer o niečo vyššie, 19 035 eur oproti 15 343 eur, než skutočné náklady SANET-u v roku 2013. Ale je to potrebné chápať ako údaj, ktorý pokrýva, ešte raz zdôrazňujem, všetky profily terénu, to znamená aj horské oblasti, rieky a tak ďalej, v ktorom budú tieto stavby realizované.
Tak isto si dovoľujem upozorniť, že ide, ešte raz, o plánované sumy, ktoré môžu byť v procese verejného obstarávania aj znížené.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister. Vzhľadom k tomu, že sme vyčerpali čas určený na hodinu otázok, končím tento bod bez teda doplňujúcej otázky pána poslanca Mikuša.
Zároveň prosím členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále, keďže nasledujú písomné odpovede na interpelácie a interpelácie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nasledujú teda body písomné odpovede na interpelácie a samotné interpelácie. Predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o týchto bodoch programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície Ľubomíra Vážneho, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude zastupovať neprítomných členov vlády.
(Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1542.)

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešných interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú: podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zahraničná pracovná cesta, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny; ďalej podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zahraničná pracovná cesta, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny; ďalej podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák, tuzemská pracovná cesta, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec; minister dopravy a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec; minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ktorého zastupuje minister kultúry Marek Maďarič; tiež je neprítomný minister obrany Martin Glváč, ktorého zastupuje minister kultúry Marek Maďarič; ďalej minister hospodárstva Vazil Hudák, tiež zahraničná pracovná cesta, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek; ďalej minister životného prostredia Peter Žiga, ktorého zastupuje minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek; a tiež je neprítomný minister zdravotníctva Viliam Čislák, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler.
Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 21. mája 2015, tlač 1542. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojim vystúpením uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 1542 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviedli, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.
Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili títo poslanci: pán poslanec Pavol Zajac, pán poslanec Mikuláš Huba, pán poslanec Ján Mičovský.
Dávam slovo prvému pánovi poslancovi Pavlovi Zajacovi. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení páni ministri, dámy a páni, chcem poďakovať ďalším mojim dvom kolegom pánovi Hubovi a Mičovskému, že ma takto džentlmensky pustili pred seba.
Ja sa vyjadrím k odpovedi na moju interpeláciu pre predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie. A teda odpoveď pani predsedníčky Zity Táborskej. Odpoveď je v tlači pod č. 18.
Dámy a páni, opakovane som interpeloval pani predsedníčku Zitu Táborskú vo veci, ako dopadla kontrola súťaže, ktorú robila Národná diaľničná spoločnosť na zabezpečenie platieb za služby elektronického mýta palivovými kartami. To je tá známa kauza firmy Paywell, pre ktorú sme tu odvolávali aj pána ministra Jána Počiatka. Pokiaľ si dobre spomínate, tak táto firma Paywell vznikla len jeden deň pred, pred dňom, kedy bola posledný deň možnosť prihlásiť sa do tejto súťaže. Len jeden deň predtým tá firma vznikla, aj tak túto súťaž vyhrala, hoci mala dokladovať tri roky dozadu svoje ekonomické postavenie, svoje odborné postavenie. Na toto odborné a ekonomické postavenie použila referencie firmy Flitpay, ktorá tieto služby od roku 2010 robila pre Národnú diaľničnú spoločnosť bez súťaže. To znamená, 5 rokov Flitpay robil tieto služby bez súťaže. Aj naďalej ich bude robiť, len už nebude to fakturovať priamo Flitpay, ale novovzniknutá firma Paywell, ktorej majetkový reťazec sídli v schránkovej firme na Cypre. Zhodou náhod v tej istej kancelárii je ďalších niekoľko firiem, ktoré sú v pôsobnosti finančnej skupiny J&T.
Preto som opakovane interpeloval, čo je s kontrolou tejto súťaže. Na prvú moju interpeláciu som dostal odpoveď, že kontrola ešte len prebieha. Až niekedy koncom mája som dostal odpoveď, že, a na ktorú teraz reagujem, to je tá odpoveď č. 18, že síce úrad našiel určité pochybenia, napríklad vykonanou kontrolou nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní neboli v predloženej dokumentácii zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré by mali zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, ale našli sa tam pochybenia, keď obstarávateľ nezaslal, neposlal úradu kópie ponúk všetkých uchádzačov doručených v lehote na predkladanie ponúk, a podľa úradu uvedené konanie však nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Alebo našli porušenie, že obstarávateľ žiadal, požadoval záujemcov o doplnenie predložených dokladov čestným vyhlásením bez uvedenia dôvodových pochybení žiadosti o doplnenie dokladov na preukázanie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. A znova to Úrad pre verejné obstarávanie vyhodnotil, že toto nie sú teda také porušenia, ktoré by mali zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Poviem asi takto, Úrad pre verejné obstarávanie niekedy zruší súťaž aj za oveľa menšie pochybenia. Ak chce, zruší súťaž aj za oveľa menšie pochybenia, ako je toto. Preto vyjadrujem a chcem, aby Národná rada dala hlasovať o mojej nespokojnosti s touto odpoveďou.
A doložím to aj najnovším vývojom, keď včera v dennej tlači som si prečítal, dámy a páni, že Generálna prokuratúra teraz začala trestné stíhanie v tejto záležitosti. To znamená, vyjadrenie hovorkyne Generálnej prokuratúry, predmetná trestná vec, o ktorej som hovoril, teda tá kauza Paywell a palivové karty. Mimochodom v ďalších trinástich rokoch táto firma má získať z verejných zdrojov čiastku cez 100 miliónov. Ja som ju vypočítal na 130 miliónov. Takže Generálna prokuratúra: Predmetná trestná vec bola postúpená na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Bratislave.
Ďalej sa v médiách píše, vyjadrila sa krajská prokuratúra. V predmetnej trestnej veci vykonáva dozor prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorý predmet vyvodil ako trestné oznámenie, a 22. júna ho odovzdal na ďalšie konanie na odbor Kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.
Jedno podanie na Generálnu prokuratúru pre túto kauzu už bolo podané, myslím si, že ešte v decembri minulého roku. Jeho vyšetrovanie skončilo na Okresnom riaditeľstve v Bratislave a bola zastavené ako nedôvodné, preto som veľmi rád, že aj keď Úrad pre verejné obstarávanie nevidí závažné porušenia tejto súťaže, že Generálna prokuratúra tie pochybenia, alebo možné pochybenia, tým, že začala trestné konanie, vidí. Lebo aj podľa medializovaných informácií, aj podľa toho, keď sme tu odvolávali pána ministra Počiatka, sme tu dosť dlho debatovali o tom, že takéto služby, takéto služby v súkromnom sektore, v bankovom sektore sa robia a vykonávajú niekoľkonásobne lacnejšie, niekoľkonásobne lacnejšie. A preto sme odvolávali ministra Počiatka, že on a jeho podriadení nehospodárne nakladajú s verejnými zdrojmi. Stotridsať miliónov eur v najbližších  trinástich rokoch nie je malý peniaz, aby sme to platili nejakej firme, ktorá vznikla len jeden deň predtým, a jej koneční majitelia sídlia na Cypre. Je to schránková firma, nevieme, kto sú jej skutoční majitelia. A možnože sú to občania Slovenska, ktorí sídlia tu neďaleko.
Ďakujem za pozornosť.