91.
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v takej komornej atmosfére síce, ale dovoľte mi, aby som uviedol novelu, návrh novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vychádzam z predpokladov, ktoré, žiaľ, na Slovensku sú pretrvávajúce, a to je jeden aj z najzávažnejších problémov, ktorý sa dotýka súčasného podnikateľského prostredia, čo je veľmi zlá platobná disciplína medzi podnikateľskými subjektmi. Predovšetkým obyčajne tých veľkých podnikateľských subjektov voči tým menším, predovšetkým k malým firmám a živnostníkom. Tento problém, samozrejme, potom vstupuje ďalej a rozširuje sa prostredníctvom takzvanej druhotnej platobnej neschopnosti. To znamená, ak jeden subjekt, ten menší podnikateľ, nedostane zaplatené, tak obyčajne nezaplatí aj tomu ďalšiemu. A skutočne ten problém naberá veľký rozmer a to už súvisí potom so značnými problémami, ktoré sa dotýkajú aj tej sociálnej oblasti, predovšetkým v súvislosti s tými malými podnikateľmi a živnostníkmi. Obyčajne sa to odráža v tom, že buď potom prepúšťajú ľudí, alebo do určitej miery priamo majú problémy obyčajne malí živnostníci ako riešiť svoje, doslova svoje živobytie.
Momentálna legislatíva, žiaľ, ani prostredníctvom existujúceho zákona o konkurze a reštrukturalizácii tento problém nerieši. Svojím spôsobom samotný zákon o konkurze a reštrukturalizácii problém zlej platobnej disciplíny, respektíve druhotnej platobnej disciplíny vlastne ani nerieši, pretože tá príčina je kdesi inde. Obyčajne zákon o konkurze a reštrukturalizácii vlastne už len rieši tie dopady, dôsledky toho, čo by sa malo vyriešiť inými zákonnými prostriedkami.
My sme v návrhu zákona o ochrane subdodávateľov prišli s takýmto riešením. Neskôr už zákonom o, teda novelou zákona o DPH, ktorý tiež môže výrazným spôsobom ovplyvniť tú príčinu vzniku druhotnej platobnej neschopnosti, a tak isto aj čiastočne Obchodný zákonník. V každom prípade my sme konzistentní tak, že sme sa snažili riešiť tú príčinu od riešenia zlej platobnej disciplíny cez zákon o ochrane subdodávateľov až v konečnom dôsledku teraz už riešením toho problému skôr dopadov, dôsledkov toho celého, čo je zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
Obyčajne ten existujúci zákon, ktorý je, o konkurze a reštrukturalizácii, skôr rieši problém alebo uprednostňuje ekonomicky silných veriteľov. A títo už vlastne pri uzatváraní zmlúv obyčajne, keďže už majú silnejšie postavenie na trhu, majú určitú výhodu pri tom. Pretože obyčajne si tie pohľadávky vedia zabezpečiť, takže platí potom to pravidlo, že tí silnejší veritelia majú samozrejme potom väčšiu šancu sa dostať k týmto svojim pohľadávkam už v tom procese konkurzov, respektíve reštrukturalizácií.
Ten problém samozrejme súvisí s tým, že ten úpadca, čiže firma, ktorá je v konkurze, prípadne v reštrukturalizácii, nemá dostatočný majetok na to, aby vedela zabezpečiť všetkých veriteľov. Či už tých zabezpečených alebo tých nezabezpečených, ktorí sú obyčajne malí. A preto samozrejme ten dopad je predovšetkým na tých malých, slabších veriteľov. A my sa snažíme aj týmto návrhom zákona túto disproporciu nejakým spôsobom zmierniť. Nehovorím, že celkom odstrániť, ale zmierniť, a to takými troma základnými opatreniami, ktoré sú v návrhu tohto zákona.
Po prvé, chceme posilniť postavenie ekonomicky slabších veriteľov pri hlasovaní na schôdzi veriteľov. Po druhé, chceme obmedziť výšku tej časti oddelených podstát zabezpečených veriteľov, ktoré sa dostanú do peňažnej formy, na úroveň percenta zabezpečených pohľadávok zo všetkých pohľadávok voči úpadcovi. A potom tretie to opatrenie, zavádzame poradie do uspokojovania nezabezpečených pohľadávok tak, že najskôr sa uspokojení ekonomicky slabší veritelia.
Možno trochu komplikovane povedané. Ale v každom prípade chceme skutočne týmito opatreniami zlepšiť postavenie tých slabších veriteľov. A to aj tým, že nielen teda že im dáva možnosť, aby získali väčší počet hlasov, ja ten mechanizmus ešte vysvetlím, ale chceme, aby aj z tých, z objemu tých zabezpečených pohľadávok určitá časť, len určitá časť išla v podstate na zabezpečenie týchto zabezpečených veriteľov a aby aj z tejto časti zabezpečených pohľadávok, čo sú hlavne v peňažnej forme, aby sa dostali medzi nezabezpečených veriteľov, čiže tie malé firmy. No a ten tretí, to tretie opatrenie už som spomínal, že chceme, aby to poradie pri vyplácaní tých veriteľov bolo, bolo opačné. Aby teda boli najprv boli uplatnené tie pohľadávky tých ekonomicky slabších veriteľov a tak tých ostatných.
Čo sa týka toho princípu ako urobiť, ako urobiť v podstate tie podmienky také miernejšie pre tých menších veriteľov, prišli sme s takým váhovým systémom, kde sa snažíme, aby, aby sa posudzovala nielen výška pohľadávky, ale aby sa zároveň posudzovala aj výkonnosť, ekonomická výkonnosť tej firmy. Čo znamená, že chceme, aby, aby sme posudzovali, aby tá váha vlastne odrážala aj tú ekonomickú silu tej konkrétnej firmy, čiže toho veriteľa. A tak v podstate sme prišli so zavedením vzorca pre výpočet hlasov, ktorý bude závislý od pomeru, ako som hovoril, tej dlžnej pohľadávky k základu dane z príjmov veriteľa. Čo odráža? Hľadali sme rôzne tie parametre výkonnosti tej, ekonomickej výkonnosti tej konkrétnej firmy a myslím si, že jediný taký parameter, ktorý je skrz všetky tie subjekty podnikateľské, či už si zoberieme banky, veľké spoločnosti v každej jednej oblasti alebo malých živnostníkov, v podstate myslíme si, že ten základ dane z príjmov veriteľa je ten parameter, ktorý je všeobecný a dá sa uplatniť do tohto opatrenia.
V praxi to vlastne znamená, že nielen výška pohľadávky, ale aj výška príjmu dlžníka v danom období, bude mať vplyv na počet hlasov na schôdzi veriteľov. Čiže cez túto váhu posunieme obyčajne tých malých veriteľov, ktorí sú, ktorí majú pohľadávku relatívne nízku, ale zas na druhej strane majú aj nízky príjem, a do určitej miery niekedy pomerne tá nízka výkonnosť ako toho malého veriteľa k tomu, k tej výške pohľadávky je v podstate to opatrenie, ktorým vlastne my ho posunieme aj čo sa týka počtu hlasov, aj čo sa týka potom ostatných opatrení tak, aby v podstate tie rozdiely, ktoré sú teraz ohromne markantné, aby sa znížili.
Samozrejme, vychádzame pri tomto návrhu z tých posledných rokov, už som to spomínal na začiatku, kde obyčajne malí podnikatelia, živnostníci doplácajú na ten zlý stav podnikateľského prostredia, a dotýka sa to predovšetkým platobnej disciplíny. Či si zoberieme veľké spoločnosti, obyčajne sa to práve realizuje pri tých veľkých verejných projektoch, kde tie veľké spoločnosti, ktoré obyčajne vyhrávajú to verejné obstarávanie, potom nie sú schopné, a to obyčajne ani nie tak z toho dôvodu, že nie sú schopní, nemajú dostatočnú likviditu, nie sú schopní v podstate si plniť tieto svoje záväzky, dosť často je to arogancia tých veľkých spoločností voči malým firmám. A potom ďalšia tá skúsenosť, ktorú máme spred niekoľkých mesiacov, že potom tie veľké spoločnosti, ak majú teda aj ekonomické problémy, tak sa dostanú takýmto účelovým spôsobom až do procesu reštrukturalizácie a obyčajne potom tí malí, malí veritelia prichádzajú o svoje zdroje. A tak potom, tak ako to bolo v prípade Váhostavu, musíme riešiť tieto veci nejakou na mieru šitou legislatívou, aby sme hľadali riešenia, ktoré sú, samozrejme, nesystémové, pretože aj to posledné legislatívne riešenie bolo absolútne nesystémové, ktoré nerieši ani do budúcnosti tento problém malých veriteľov, aby sa dostali k svojim, aspoň k časti svojich zdrojov, a to tak, aby minimálne si vedeli zaplatiť DPH. Aj keď napriek tomu teda, že, a čo sme aj radi, že novela zákona o DPH vlastne už bude čiastočne riešiť, aj keď je tam obmedzená limitom obratu do 75- tisíc eur.
Dámy a páni, ja nebudem ďalej sa rozširovať o tejto problematike. Koniec koncov sme ju preberali v poslednom období veľmi často. Chcem ešte raz povedať, že je to veľký problém podnikateľského prostredia, slabá platobná disciplína, následne druhotná platobná neschopnosť. Tento návrh zákona, respektíve tento návrh novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa snaží alebo má za úlohu zmierniť tie dopady. Ja si myslím, že je to zákon, ktorý by sme mali zobrať do úvahy, a preto vás chcem vyzvať všetkých, aby, aj keď hlavne na tej ľavej strane vládni poslanci sú tu dvaja, tak aspoň takýto apel, povedzte to svojim kolegom, aby teda sa pozreli na tento návrh zákona. Ja si myslím, že je to nástroj, ktorý môže pomôcť zlepšiť podnikateľské prostredie.
Takže vás, samozrejme, žiadam o podporu tohto návrhu. A ďakujem za vašu pozornosť.
=====