53.schôdza

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Juraja Drobu, Mikuláša Hubu, Miroslava Kadúca a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 1613, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1630.
Dávam slovo poslancovi Mikulášovi Hubovi, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu, Mikuláša Hubu, Miroslava Kadúca a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1613.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, budem sa snažiť byť stručný.
Tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, predkladáme, ako už bolo povedané, v zostave Juraj Droba, Mikuláš Huba, Miroslav Kadúc a Martin Poliačik, pričom chcem hneď na úvod povedať, že to, že Juraj Droba sa nachádza na prvom mieste v tomto zozname, nie je len tým, že to zodpovedá abecednému poradiu našich mien, ale aj tým, že bol naozaj iniciátorom vzniku tohto návrhu, a to, že tu stojím ja, je len zhoda okolností. Je to spôsobené tým, že Juraj nemohol byť v tejto chvíli prítomný, takže ho ako keby zastupujem.
Ak by som mal podstatu tohto návrhu zhrnúť do dvoch viet, tak by zneli asi tak, že ide o to, umožniť daňovníkom jednorazovo odpísať elektromobil, pričom ak sa daňovník rozhodne, že tak neurobí, teda že neodpíše elektromobil jednorazovo, môže použiť štandardný postup taký, akého sme svedkami dnes pri ostatných automobiloch.
V rámci úvodu do problematiky spomeniem notoricky známu vec, že Slovensko patrí k tým krajinám, kde automobilový priemysel má dominantné postavenie. Môžeme sa sporiť o to, či je to dobré alebo zlé, ja osobne patrím skôr k tým, čo nie sú nadšení týmto stavom, aj keď nepopieram ani ja, že prináša krátkodobé výhody, ale hovorím, to je na inú, inú debatu. Na čom sa však zrejme všetci zhodneme, je skutočnosť, že nielenže máme v prepočte na počet obyvateľov najväčšiu produkciu automobilov na svete. Neviem, či v tejto chvíli, ale niekoľkokrát uplynulých rokoch to tak bolo, ale zároveň na túto aktivitu nadväzuje aj celý rad subdodávateľských aktivít, čo ďalej znásobuje a umocňuje ten význam tohto odvetvia pre ekonomiku štátu.
Na druhej strane je fakt, že čo sa týka udržateľnosti automobilového priemyslu a potreby reagovať na celosvetové trendy v tejto oblasti, Slovensko nie je na tom celkom ideálne a hovoríme teraz konkrétne o jednom probléme a to je preferencia elektromobility, resp. využívania elektrických vozidiel v Slovenskej republike. Uvedená téma je aktuálna aj vzhľadom na to, že Európska únia už dvakrát podporila túto aktivitu alebo rozvoj elektromobility u nás, a to podpornými mechanizmami, najmä na výstavbu nabíjacej infraštruktúry na Slovensku. Išlo konkrétne o podporu získanú z fondov TEN-T, kohézneho fondu a štrukturálnych fondov Európskej únie.
Možno pár slov k tomu, čo hovoria kritici tejto cesty rozvoja automobilizmu. Niektorí ju označujú dokonca za slepú uličku, prax však dokazuje pravý opak, napr. podľa štúdie Centra pre výskum solárnej a vodíkovej energie v Bádensku-Württenbersku, rastie predaj automobilov v globálnom meradle, takýchto automobilov, teda poháňaných elektrickou energiou priam raketovým tempom. Podľa ich výskumov dochádza každoročne k nárastu o 100 % v predaji takýchto automobilov.
Ďalším z argumentov, ktorý zvyknú používať odporcovia tejto cesty rozvoja automobilizmu, je vysoká alebo relatívne vysoká vstupná cena automobilov, elektromobilov, samozrejme. Je si však treba uvedomiť, že ju vyvažuje, a čím ďalej, tým viac bude vyvažovať nenáročnosť prevádzky takéhoto typu vozidla, a to najmä s ohľadom na spotrebované pohonné hmoty. Podľa záverov Slovenskej asociácie pre elektromobilitu sa môže rozdiel medzi vstupnou investíciou do štandardného automobilu a "elektroauta" vrátiť prostredníctvom úspory paliva už v období okolo piatich rokov, pričom možno s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou predpokladať, že vzhľadom na vývoj výskumu a vývoja v tejto oblasti sa táto doba bude ďalej skracovať.
Často skloňovaným problémom elektromobilov je aj otázka nedostatočnej infraštruktúry, najmä čo sa týka siete dobíjacích staníc. Podľa stanovísk odborníkov, ktoré sme získali, je však už aj súčasná situácia u nás viac-menej uspokojivá, aj keď sa, samozrejme, nemôžme porovnávať s takými lídrami v tejto oblasti, akými sú napr. Nórsko alebo Nemecko, ale aj v súčasnosti už dokonca aj elektromobily s najnižším dojazdom poľahky dôjdu z Bratislavy do Košíc, že už súčasná sieť dobíjacích staníc toto umožňuje.
No ale teraz k tomu, aké sú hlavné dôvody, ktoré nás viedli k predloženiu tohto návrhu, a teda k takejto forme podpory elektromobilov. Ako prvý a kľúčový argument uvádzame negatívne dopady štandardných, dopravných systémov založených na fosílnych palivách na životné prostredie, následne na zdravie ľudí a na celkovo kvalitu, kvalitu nášho života. Znepokojujúca je najmä vysoká a stále stúpajúca produkcia emisií z tohto druhu znečistenia. Máme tu dočinenia s takým kontrastným vývojom, že kým z toho dlhodobého hľadiska, ak rátame za dlhodobé hľadisko posledných 25 rokov, tak pri stacionárnych zdrojoch znečistenia sa nám darí plus-mínus to znečistenie znižovať, v tých prvých obdobiach po novembri ’89 dokonca výrazne, neskôr sa to viacej blížilo k stagnácii, ale celkovo ten trend možno označiť s istými výhradami za vcelku pozitívny, tak v prípade mobilných zdrojoch znečistenia je tomu práve naopak. Takže toto je jeden z významných dôvodov, aby sme v oblasti práve dopravy prijali zásadné rozhodnutia a zásadné zmeny.
Čiže je to výzva hľadať alternatívne cesty k doterajšiemu dominantnému modelu dopravného systému na Slovensku a jednou z týchto alternatívnych ciest, by mohla byť práve aj podpora tohto vo svete sa, ako sme už povedali, dynamicky sa rozvíjajúceho odvetvia automobilizmu. Takým synergickým efektom by sme okrem toho dosiahli, že by takýto rozvoj a podpora tohto typu rozvoja, bola zároveň podporou inovácií a dynamiky rozvoja priamo zainteresovaných, ako aj nadväzujúcich priemyselných odvetví a podobne aj podpora rozvoja alebo impulz pre rozvoj vedeckých a výskumných kapacít v tejto oblasti.
Vzhľadom na prognózu vývoja počtu elektrických automobilov, ktorá pochádza z roku 2012, by sa mala Slovenská republika v roku 2020 vo výrobe týchto automobilov približovať k hranici 100-tisíc automobilov, čím by sme ďalej prispeli k zvýšeniu ich podielu a vplyvu v rámci celej dopravnej štruktúry.
Toto sú len niektoré dôvody, pre ktoré si myslíme, že štát by mal pristupovať k tejto problematike proaktívne a presadzovať návrhy vedúce k podpore rastu tohto perspektívneho odvetvia hospodárstva, aj keď jedným dychom musíme povedať, že celkovo automobilizmus nie je zrejme ideálna cesta rozvoja dopravy, takže môžeme sa opäť sporiť o to, či tu podporujeme niečo, čo je absolútne pozitívne alebo čo je len menšie zlo. Je to vec uhlu pohľadu.
Ja ako nemotorista by som si vedel predstaviť aj ten druhý pohľad, ten, že podporujeme len menšie zlo, ale myslím si, že v tomto prípade aj menšie zlo je lepšie ako väčšie zlo, ale nakoniec v každom prípade je menšie zlo lepšie ako väčšie zlo a minimálne ako taký medzikrok k iným ešte alternatívnejším formám dopravy, ktorých sa snáď dožijeme v budúcnosti, je, myslíme si, tento krok žiaduci. Presviedča nás o tom aj pohľad do zahraničia, kde vidíme, že sú oveľa ďalej ako Slovenská republika, ktorá v podstate k žiadnym systematickým riešeniam, podporným riešeniam v tomto smere dosiaľ nepristúpila, pritom tých nástrojov na podporu jestvuje viacero a sú úspešne využívané viaceré a pre inšpiráciu môžeme zájsť do mnohých európskych krajín. Napríklad v Nórsku sú pri kúpe elektromobilu odpustené všetky jednorazové dane a poplatky, zároveň majitelia týchto automobilov nemusia znášať nutné poplatky či cestnú daň. K ďalším výhodám patrí bezplatné využívanie verejných parkovísk alebo využívanie špeciálnych jazdných pruhov v prípade používania elektromobilov. Susedné Rakúsko dotuje nákup elektromobilov pre podnikateľské účely, podniky tak môžu získať až 30 % z ich ceny. V Estónsku sú už štandardom daňové úľavy pre elektromobily. Aj viacero ďalších krajín razí podobnú cestu jednorazovej pomoci vo forme finančného príspevku alebo, naopak, daňovej úľavy. Firmy sú podporované aj vo forme zvýhodnených odpisov, čo je aj nami navrhovaná cesta. Je tomu tak napr. v Holandsku či Belgicku.
Naším navrhovaným riešením, ako podporovať a motivovať podnikateľské subjekty ku kúpe takýchto typov vozidiel, je skrátenie doby ich odpisovania. Pokiaľ ide o aktuálnu legislatívnu úpravu, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zaraďuje automobily do prvej odpisovej skupiny s dobou odpisovania štyri roky. Uvedený právny predpis pritom nerozlišuje, či ide o štandardný automobil alebo o vozidlo, ktoré je možné zaradiť do kategórie zelených elektromobilov. A práve tu vidíme vhodný priestor na presadenie nášho riešenia, kedy by štát vytvoril skrátením doby odpisovania zo štyroch na jeden rok citeľnú motiváciu pre podnikateľské subjekty, ktorá by však zároveň neohrozila citeľne príjmy štátneho rozpočtu. To by sa následne pozitívne prejavilo aj na zvýšení predajnosti týchto vozidiel, a teda častejším obstarávaním takýchto typov vozidiel podnikateľskými subjektmi.
Otázka udržateľnosti a podpory inovatívnych alebo tzv. zelených riešení je čím ďalej, tým častejšou súčasťou politiky podnikov, a to aj podnikov nachádzajúcich sa na území Slovenska, čo by ešte zvýšilo, predpokladáme, popularitu tohto opatrenia.
No a na záver také tie obligátne zaklínadlá, ako sa hovorí, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Nebude mať negatívny dopad na verejné financie ani na životné prostredie - na životné prostredie skôr naopak - ani na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti či negatívne sociálne vplyvy. (Reakcia z pléna.) Obávam sa, že my teraz... Budeš taký dobrý? (Povedané so smiechom.)
Takže toľkoto som považoval za potrebné povedať na úvod, a dúfam, že tento návrh podporíte.
Ďakujem vám vopred za pochopenie.

Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Matovičovi, ktorý nám odkázal, že to sleduje, tak už je tu.
Nech sa páči, pán spravodajca, vidím, že ste to pozorne sledovali, celý priebeh.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona následne prerokoval výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Nikto nemá záujem.
Pán poslanec Kadúc. Končím možnosť prihlásiť do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vyjadriť podporu tomuto nenápadnému návrhu, ktorý ale môže mať naozaj významné dôsledky tak z pohľadu životného prostredia, ako aj ekonomickej situácie niektorých daňových subjektov.
Som veľmi rád, že, že tento návrh je predkladaný zase naprieč politickým spektrom, kde som predkladateľom ja a Mikuláš Huba, Juraj Droba a Janko Mičovský... (Reakcia navrhovateľa.) Aha, Martin Poličiak. Myslím, že takto by mohla vyzerať aj opozičná spolupráca na pragmatických riešeniach, ktoré naozaj môžu uľahčiť život a môžu pomôcť trvalo udržateľnému rozvoju našej krajiny. A keď už nie to, tak minimálne Slovensko ako líder produkcie automobilov by sa malo zamerať trošku aj, trošku diverzifikovať, keď už nie priemysel, tak aspoň ten automobilový, resp. pozrieť sa aj na elektromobilitu. A to je práve to, čo sleduje tento návrh, kedy je, sa umožňuje jednorazovo odpísať celú hodnotu elektromobilu, čo si myslím, že dopady na ekonomiku nebude mať nejaké, nejaké zásadné, ale určite pre podnikateľov tu môže uľahčiť povedzme daňovú optimalizáciu celkom legálne. A ako som povedal, výrazne to motivuje ľudí k tomu, aby sa zamysleli nad ochranou životného prostredia, čo si myslím, že je veľmi dôležité, a skôr či neskôr sa k tomu budeme musieť dostať. A som presvedčený, že musíme nad tým rozmýšľať už teraz, lebo zdá sa, že už v niektorých oblastiach je neskoro. Takže verím v podporu takéhoto v zásade nenápadného, ale veľmi jednoduchého, a čo do dôsledkov významného návrhu.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať k rozprave stanovisko, pán navrhovateľ? Áno.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ja len aby to nezostalo také otvorené na záver, tak dvoma vetami. Chcem poďakovať kolegovi Kadúcovi, že zhrnul v kocke to, čo som ja možno nakoniec pomerne rozvláčne hovoril, čiže tie hlavné prínosy predloženého návrhu. A zároveň chcem mu poďakovať aj za to, že pripomenul fakt, že sme nejako prekročili rubikon v tom zmysle, že sme dokázali spolupracovať naprieč viacerými stranami. Ja som navyše nezaradený poslanec, takže sa tam vlastne objavili, keď to takto zoberieme, až tri subjekty pod jedným zákonom alebo tri skupiny, skupiny poslancov, čo je, myslím, tiež celkom dobrá výzva pre budúcnosť, najmä keď ide o takéto rýdzo vecné návrhy a neideologické, nezaťažené akoukoľvek pravo-ľavou či inou optikou. Tak verím, že aj hlasovanie dopadne podobne prierezovo.
Ďakujem.

Ďakujem, pán navrhovateľ. Pán spravodajca chce zaujať stanovisko? Má slovo.

Ďakujem pekne, za konštruktívnu rozpravu. Zapojil sa jeden poslanec, ale však vypočuli sme si veľa v úvodnom slove aj v záverečnom slove predkladateľa.
Ja ako spravodajca by som chcel tiež podporiť tento návrh zákona, lebo myslím si, že Slovenská republika by mohla byť niekedy takým trendsetterom, alebo ako by som to povedal, lídrom v niektorých nových prístupoch, a toto považujem za novátorský prístup, kedy by sme naozaj ukázali podporu správnym technológiám a zároveň by nás to nič moc nestálo a pomohlo by to našej prírode, životnému prostrediu. By sme ľudí tak trošku začali vzdelávať, že nielen chlebom sú ľudia živí.
Ďakujem pekne.