54. schôdza

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mihál.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážená pani kolegyňa spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tri poznámky si dovolím povedať vo svojom vystúpení na adresu predloženej novely.
Zákon o službách zamestnanosti ja niekedy sám pre seba nazývam zákon o službách zamestnanosti a sociálnom inžinierstve. Tie zmeny, ktoré tu vnímame, ten príspevok na zvýšenie mobility za prácou, to je práve príklad toho sociálneho inžinierstva, dobre, je to teda nástroj ktorým sa má nejakým spôsobom zvýšiť zamestnanosť, tak teraz poďme ho nejako preparametrizovať, keď ten doterajší spôsob nastavenia priniesol asi také výsledky, že to využili dvaja, traja ľudia ročne, tak poďme nejako tie parametre pomeniť, predĺžiť, skrátiť, zvýšiť, znížiť, zmeniť nejaké papiere, ktoré musí ten dotyčný zamestnanec doniesť na úrad práce, aby to dostal. Tak niekde zvýšime byrokraciu, niekde ju znížime. Skrátka, úradníci sa tým na ministerstve trošku vyšantia, pán minister to tu predloží a niekto si možno bude myslieť, že tým sa, skrátka, zvýši zamestnanosť na Slovensku. To je nezmysel, zamestnanosť na Slovensku sa zvýši vtedy, keď sa tu budú robiť systémové zmeny, a nie takéto hrátky, keď sa bude napríklad meniť Zákonník práce na prospech zamestnávania, a nie naopak.
Mimochodom, pán minister, dúfam, že ste zaregistrovali, že Zákonník práce sa bude v tomto parlamente meniť a nepôjde to cestou vášho zákona, ale pôjde to cez ministerstvo školstva, cez zákon o športe. Ja sa z toho teším, pretože športovci budú mať od nového roku svoj malý Zákonník práce, ktorý bude výrazne jednoduchší, ako je ten veľký, ťažkopádny, kostrbatý. Predpokladám, že to zlepší fungovanie v športových kluboch, v športových zväzoch, ktorých sa to bude týkať, a, samozrejme, aj tých športovcov ako zamestnancov. Čiže keď sa chce, tak sa to urobiť dá.
Takéto hračičky, že príspevok na zvýšenie mobility premenujeme, zmeníme, pridáme nejaké euro, pridáme nejaký papier, ktorým treba niečo potvrdzovať, to je k ničomu. Znížte dane, vráťte rovnú daň. Takto podporíte zamestnanosť, nie takýmito zmenami.
Druhá vec. Teda zaregistroval som to predĺženie obdobia pre potenciálnych zamestnancov z tretích krajín. No odôvodňujete to všelijako v dôvodovej správe, ale ja za tým cítim to, že tak ak ten Jaguar v Nitre má ma 5-tisíc alebo neviem koľko tisíc zamestnancov a ten pracovný trh v Nitre a v okolí je dosť už vyčerpaný, neviem, ako to inak povedať, tam pracovnej sily niet, keby to bolo niekde na východe alebo aspoň na strednom Slovensku, tak by to bolo zrejme v inej rovine, že ten Jaguar bude potrebovať ľudí. A toto práve je spôsob, ako sem priviesť jednoduchšie zamestnancov, neviem, teda odkiaľ by to bolo. Tretie krajiny, to je, povedzme, Vietnam, to je, povedzme, Srbsko, to je, povedzme, Ukrajina. Čiže tu vlastne otvára sa lepšie tá brána pre zamestnávanie cudzincov, teda občanov mimo krajín Európskej únie, by som to zdôraznil, pre komfortnejšie cudzincov v našich fabrikách. O tom to podľa mňa je.
No a tretia vec, to je taká maličkosť, ktorú si málokto všimne, ale mne to neuniklo. Medzi samostatne zárobkovo činné osoby podľa definície v zákone o službách zamestnanosti na tieto účely pridávate aj prokuristov a zároveň si opravujete chybu, ktorú ste urobili práve v tej definícii samostatne zárobkovo činných osôb, pokiaľ ide o rôznych štatutárov, teda chybu, ktorú ste urobili v novele, ktorá platí od 1. mája 2013, keď ste to, jemne povedané, spackali, a za samostatne zárobkovo činné osoby na účely tohto zákona sa nepovažovali takí štatutári, ktorí boli súčasne aj zamestnanci, čiže tam sa podaril gól do vlastnej brány a teraz to teda po dvoch rokoch alebo po roku a pol opravujete, no dobre.
Ale čo je dôležité.
Tá definícia samostatne zárobkovo činných osôb, do ktorej teda spadajú aj spoločníci eseročiek, konatelia eseročiek, členovia dozorných rád, členovia predstavenstiev obchodných spoločností, vlastne znamená, že ak niekto je takouto osobou, napríklad je konateľ v eseročke, tak nemôže byť zapísaný do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože je SZČO. Darmo tým konateľom je v takej eseročke, ktorá vôbec nefunguje, ktorá len pro forma je niekde zapísaná v obchodnom registri, respektíve je na ceste do bankrotu, skrátka, považuje sa ten konateľ za SZČO a tým pádom v prípade, že nemá seriózne zamestnanie, teda iné zamestnanie, nemá príjem, nemôže byť zapísaný do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. To je po prvé.
A, po druhé, to má za dôsledok to, že ak si konateľ v takej eseročke aj predtým x rokov platil poistenie v nezamestnanosti, tým, že ho nezapíšu na úrade práce do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, čo je jednoducho diskriminačné. Poviete si, no však veď je predsa konateľ, veď predsa z toho má nejaké príjmy. A čo bude potom, keď ich z toho nemá? To, že je niekto konateľom v eseročke, neznamená, že je z neho milionár. To znamená len to, že, skrátka, je v tom obchodnom registri zapísaný ako štatutár, ale to ešte nič nehovorí o tom, či má alebo nemá príjmy. Predstavte si, že tej eseročke, ktorá teda niekedy aj fungovala, pričom ten konateľ bol v pohode, nepotreboval, samozrejme, žiadnu dávku v nezamestnanosti, sa, skrátka, prestalo dariť, on ak aj príjmy mal, dnes ich už nemá, ale do evidencie na úrade práce ho, skrátka, nezapíšu, dávku v nezamestnanosti nedostane, aj keď v danej sekunde nič nezarába. Mne písali napríklad ľudia. Z nich jeden človek mi napísali toto: „Bol som zamestnaný, pracoval som, mal som príjem, o ten príjem som prišiel, vyhodili ma z roboty, prišiel som na úrad práce, aby ma teda zapísali do evidencie s tým, že budem mať teda nárok pol roka na dávku v nezamestnanosti, veď som si platil odvody.“ A odmietli ho zapísať do tejto evidencie, odmietli mu teda tým pádom vyplatiť dávku v nezamestnanosti. A ten človek zostal bez peňazí len a len preto, lebo pro forma x rokov je zapísaný ako konateľ v nejakej fakticky neexistujúcej eseročke. Poviete mi, aby sa dal odtiaľ odpísať. Jasné, jednoduché, skúsili ste niekedy riešiť niečo v obchodnom registri? Ono to nie je tak, že prídete a o päť minút je tá vec vybavená. Ono to trvá nejakú chvíľu. Ja teda neviem presne, akú chvíľu to trvá, ale určite je to nie päť minút, je to možno niekoľko týždňov, neviem presne, naozaj. Ale za ten čas ten takýto kvázi konateľ nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Z čoho má žiť? Platil si päť, desať rokov odvody a nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
Čiže namiesto toho, aby ste tento problém nejako skúsili riešiť, vy to, naopak, ešte skomplikujete aj tým nešťastným prokuristom. Tak, fajn, dobre, no čo si mám o tom myslieť? O tom si myslím len a len, že, áno, ľavicová strana SMER – SD to zase dobre naložila tým špinavým kapitalistom, prokuristom, spoločníkom a tak ďalej, ktorí majú tú drzosť, že podnikajú, že majú nejaké firmy, pričom to je jedno, či sa im darí alebo nedarí, skrátka, zase ste im dobre naložili. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako jediná prihlásená do rozpravy ústne je pani podpredsedníčka Jurinová. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, veľmi kratučko len chcem dokončiť to, čo som nestihla vo faktickej poznámke.
Teda najskôr som sa dotkla novelizácie zákona o kompenzáciách, štyristoštyridsaťsedmčky.
Hovorila som o stretnutí, na ktorom boli zúčastnení aj poslanci z vládnej strany, aj opoziční. Prišlo mi dosť ľúto, keď v novele, ktorá je naozaj prílepkom k službám zamestnanosti je riešená vec mimo tých vecí, o ktorých sme sa bavili práve na výbore. Jednalo sa o skupinu zdravotne ťažko postihnutých, riešenie kompenzácie.
Minimálne ma ešte napadla ďalšia vec, o ktorej sa tam hovorilo, napríklad započítavanie darov od fyzických osôb do príjmu pri kompenzáciách, čo takisto často sa stane, že na základe toho, že ľudia prispejú, fyzické osoby prispejú na rehabilitáciu dieťaťu, o čom vieme, že to nie je lacnou záležitosťou a zdravotné poisťovne to nepreplácajú, tak namiesto toho, aby sa im tým uľavilo, sa im dostane rany v podobe zrušenia kompenzácií. To je len teda na margo tej nepriamej novele, ktorá, si myslím, v tomto zákone nemala čo robiť. Ale viem aj to, že je potrebná. A na druhej strane môžeme byť radi, že aspoň toto odsunutie je.
Druhá vec, ktorú som teda celú nedopovedala, je príspevok, ktorý sa týka priamo služieb zamestnanosti. Jedná sa o drobné obecné práce. Stretla som sa zo starostami, ktorí naznačovali, že už dlhší čas komunikujú najmä smerom k ZMOS-u, k vedeniu ZMOS-u, pričom tento komunikuje s vedením ministerstva. Boli tam dosť prekvapení, že vlastne do novely sa nedostalo nič v podobe úpravy práve drobných obecných služieb, a to v tom duchu, že často sa stáva, že malá obec, ktorá má dlhodobo nezamestnaných, použije ten príspevok, dá im teda prácu na rok, možno ešte to predĺženie, ale potom ich už musí prepustiť, jednoducho lebo obec nemá na to, aby ich financovala zo svojich zdrojov, pričom u ďalších nezamestnaných v obci napríklad nemajú ja neviem, proste teraz sa stalo po roku a pol pôsobnosti tejto novely, spôsob, ako týchto ľudí udržať, keď nie sú rozvinuté služby, ktoré by im pomohli zotrvať, byť zaradenými na pracovnom trhu, ale rovnako neexistuje ani žiadna možnosť pre nich, ako by mohli v tom pracovnom pomere pokračovať. Takže tiež mi prišlo ľúto, keď som im povedala, čo obsahuje táto novela. Tak sa pozastavili nad tým, ako je to možné, keď už tak dlho práve hovoria, minimálne pol roka teda že hovoria o tom probléme s vedením ZMOS-u. A ja predpokladám, keďže tie vzťahy medzi ZMOS-om a vládou sú dobré, že tento problém neprišiel na pretras.
To je všetko, čo som chcela v súvislosti s tými pripomienkami povedať, a budem rada, pán minister, keď mi odpoviete na tieto dotazy. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

Neevidujem žiadne faktické poznámky.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.Chcem sa spýtať pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Relatívne stručne sa vyjadrím k rozprave, pretože v tých vystúpeniach bola podporená základná filozofia, sme v prvom čítaní, čo sa týka novely zákona o službách zamestnanosti, nepokladám za potrebné možno detailne odpovedať na všetky otázky alebo otázky, ktoré tu zazneli, na to je priestor v druhom čítaní, ale k niektorým z nich zaujmem veľmi konkrétne stanovisko.
Pán Brocka, otázka administratívy, respektíve byrokracie, že u ju odstraňujeme a tu ju zavádzame a že čo sa zmenilo. Zmenilo sa tu, že jednotlivé štátne inštitúcie zriadili svoje informačné systémy tak, že dnes z úradov práce sa vedia napojiť na viaceré inštitúcie a nepotrebujú od nich potvrdenia, ktoré sú nevyhnutné pri získavaní nejakej tej podpory, ktorá súvisí s jednotlivými nástrojmi aktívnych opatrení trhu práce. To sa zmenilo, preto vychádzame veľmi v ústrety, aby sme zbytočne nepreháňali ľudí za predpokladu, že sú prepojené tie informačné systémy. Myslím, že tá odpoveď je veľmi konkrétna a jasná, prečo a z akých dôvodov to je. Nie, neboli to v tomto prípade zamestnávatelia, my sme aktívne prišli aj na Hospodársku radu s týmto návrhom. Samozrejmá vec, všetci sociálni partneri privítali, podporili toto úsilie. To je jasná odpoveď, myslím si, veľmi konkrétna.
Čo sa týka mobility za prácou, myslím, že nikto nespochybňuje jej potrebu, pretože nie do každej hladovej doliny môže prísť investor. A práve preto treba hľadať možnosť a formy, aby sme podporili ľudí, ktorí majú záujem pracovať a vedeli by financovať nejaké náklady s tým spojené. Preto ten jednorazový meníme na pravidelný príspevok, preto ideme systémovejšie na tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, až dvanásť mesiacov.
Čo sa týka tej administratívy s tým spojenej, zamestnanec len raz predloží veci, ktoré súvisia so zamestnávateľom, to, čo predkladá, je vlastne mesačné potvrdenie o trvaní zamestnania, aby mal nárok v zmysle tohto nástoja, no a, samozrejmá vec, užíva byt a s tým spojené náklady. Toto je potrebné doložiť pravidelne, aby nebol obídený účel tohto nástoja ako taký.
To znamená, toto sú veci, ktoré sa nedajú nahradiť informačnými systémami, ani ničím iným, o čom hovorím v súvislosti s tým predchádzajúcim odbúraním tej administratívy. Myslím, že to je veľmi konkrétne a jasné.
Čo sa týka pána Mihála. No, pán poslanec, vy vždy otvoríte aj tú otázku Zákonníka práce a ja vám vždy budem hovoriť, máme výsledky pod naším socialistickým Zákonníkom práce, i keď ja tvrdím, on je vyvážený, to nie je prevaha jedného, druhého, ale vyvážené štandardné európske pomery medzi zamestnancami a zamestnávateľom. Sa u nás o 65-tisíc ľudí znížil stav z hľadiska evidovanej nezamestnanosti. A vytvorili sme 110-tisíc nových pracovných miest. Keď bol liberálny Zákonník práce, stúpala nezamestnanosť, klesala zamestnanosť, a to aj pri lepších parametroch ekonomiky z hľadiska rastu DPH.
Otázka odpovede, ktorá sa týka zamestnávania cudzincov. No tu je absolútne nepochopenie, vôbec to navzájom nesúvisí. Ja, a dal som striktný príkaz, mám dnes strašne veľa žiadostí z Ukrajiny, z Mongolska, z Vietnamu o povolenie vydania pracovných povolení, kde už sa javia aj vážne problémy, lebo tu je 30-tisíc voľných pracovných miest, z ktorých niektoré sa nám nedarí celkom efektívne obsadzovať, pretože medzi evidovanými nezamestnanými sú aj takí, ktorí objektívne nemajú záujem pracovať. To v plnej miere priznávam. Ale ten náš spôsob a hľadanie je dať šancu a priestor tým, ktorí pracovať záujem majú. To znamená, že cudzinecká polícia nevydá rozhodnutie o pobyte cudzinca za predpokladu, že nepredloží z úradu práce potvrdenie o tom, že povoľuje tento mechanizmus a ten spôsob. V tejto chvíli jednoznačne, samozrejme, úplne iná vec je Európska únia, pretože to je otvorený pracovný trh. Áno, Rumunov tu relatívne dosť robí, ale tomu sa zabrániť nedá, je to prirodzené, lebo sú súčasťou Európskej únie.
Toto, čo predlžujeme, aj za vás už platilo. Platili na dva roky tie medzinárodné zmluvy, ktoré uzatváralo ministerstvo zahraničných vecí. Prípadne mohlo ísť o výmenu diplomatických nót, kde my len predlžujeme to obdobie z dvoch na päť rokov, to nemá žiaden iný súvis. Napríklad ideme to predĺžiť aj Spojeným štátom americkým, aby to nebolo len na dva roky, aby sme zabránili byrokracii, pretože sú tu podniky, ktoré majú manažment, odkiaľ pochádza investor ako taký, minimálne ten vrcholový manažment. To sa im nedá prikázať, že to je alebo nie je možné. To sa týka napríklad kórejskej automobilky a to sa týka viacerých firiem, mimo investora z Európskej únie. Takže vôbec to nesúvisí.
Áno, ja nevylučujem, že ak budú definitívne potvrdené a urobené dohody aj o príchode investora Land Rover a Jaguar, že možno si nejaký vrcholový manažment dosadia z Anglicka. Ale to je výsostné právo investora. Na toto celkom sa istým spôsobom rezignovať nedá. Na druhej strane ak k tomu dôjde, prvé diskusie budú také, že by sme budúci rok poslali nejakých ľudí na zapracovanie tam, pre manažment možno stredného alebo aj iného stupňa. Ale je predčasné o týchto veciach dneska hovoriť.
Takže, opakujem, je to podmienené medzinárodnou zmluvou. To nie je klasický štandard, ale je to jednoducho len predĺženie zaužívaného spôsobu na základe týchto vecí.
No a čo sa týka toho roku 2013, čo pán Brocka naznačil, bombastického. No, dobre, hovorme aspoň o efektívnosti, pán poslanec, pretože konkrétne čísla nás nepustia. My keď sme urobili v roku 2013 tie zmeny, 50 % nástrojov sme znížili. Vytvorili sme tak veľmi kritizované tripartitné výbory, ktoré rozhodujú o pridelení nástrojov v rámci aktívne politiky trhu práce na jednotlivých úradoch. Viete, aký je tu výsledok? Dávalo sa na aktívnu politiku trhu práce 186 mil. v roku 2010,162 mil. v roku 2011. No a vytvorilo sa tak 126-tisíc nových pracovných miest v roku 2010 alebo teda umiestnilo sa toľko ľudí na trhu práce, aby som použil tento výraz, a 124-tisíc to bolo v roku 2011. V roku 2013 po prijatí tohto zákona a v roku 2014, pritom môžem hovoriť už aj o prvej polovici roku 2015, išlo na aktívnu politiku trhu práce 127 mil. v roku 2013, 129 mil. v roku 2014 roku a za prvý polrok tohto roku je to 56 mil. Toho v roku 2013 sme umiestnili 200-tisíc, v roku 2014 to bolo 196-tisíc a za prvý polrok tohto roku to bolo za 56 mil. nákladov cez aktívnu politiku trhu práce 106-tisíc. To je výsledok, to je efektívnosť. A preto si dovolím povedať bombastické, lebo my sme dokázali raz toľko, ja použijem taký výraz, za málo peňazí relatívne veľa muziky v porovnaní s tým obdobím, keď tu bola predchádzajúca vláda. To znamená, stojím si za tým, čo som tam uviedol. Možno by som mohol hovoriť o ďaleko lepšej efektívnosti použitia tých prostriedkov, áno, správnom rozhodnutí a novele zákona o službách zamestnanosti v roku 2013, keď sme znížili počet tých jednotlivých nástrojov a sústredili sme sa na to, aby sa objektívne každá tá požiadavka posúdila tam, kde ona vzniká, v konkrétnom regióne, pretože tam sa ľudia ďaleko viacej poznajú.
Čo sa týka toho zákona, okolo ktorého tu vznikla dosť veľká polemika, viete, prečo otvárame tie kompenzácie? Je to z jedného jednoduchého dôvodu. Áno, je to nepriama novela, ale taká, ktorá veľmi úzko súvisí aj s aktívnou politikou trhu práce, pretože lekárska posudková činnosť je nevyhnutná v súvislosti s posudzovaním obsadzovania pracovných miest, predkladania tých dokladov, či samostatne zárobkovo činných osôb v niektorých oblastiach alebo zamestnancov. Jednoducho je prijaté uznesenie, že do konca tohto kalendárneho roka si každý jeden terajší posudkový lekár má doplniť vzdelanie, aby mal atestáciu z posudkového lekárstva. Situácia je v tom taká, že 131 teraz vykonávajúcich lekárov túto činnosť, nemá to ešte zatiaľ absolvované. Nedá sa nič iné v tomto prípade robiť, len predĺžiť to obdobie, dokedy majú šancu títo lekári si doplniť to vzdelanie. Hovorím to veľmi otvorene. O toto ide. Preto otvárame tento zákon, on má priamy súvis s aktívnou politikou trhu práce, ale týka sa len kvalifikácie posudkových lekárov ako takých.
Posledná téza, pani podpredsedníčka, obecné služby a ZMOS. Samozrejme, veľmi často hovoríme, že je to super zaujímavý nástroj pre každú jednu obec a mesto. Ja použijem výraz, že sú to bývalé VPP, možno trošku v inej podobe. Nie je jednoduché vôbec vybaviť v Bruseli, aby takýto nástroj a vôbec opatrenie mohli byť ďalej ponúkané. Sú, chvalabohu, realizujú sa, len základný cieľ, ktorý sme v súvislosti s týmto pri obhajobe v Bruseli ponúkli, je obdobie počas obecnej služby získať pracovné návyky, lebo tam pozývame a šancu dostanú ľudia, ktorí relatívne dlhé obdobie boli úplne mimo práce, opakujem ešte raz, získať pracovné návyky a potom sa, samozrejmá vec, uchádzať o štandardné zamestnanie vzhľadom na to, že my tu máme 30-tisíc voľných pracovných miest, ktoré eviduje Ústredie práce ako také. Tieto služby sa nekončia, my v nich pokračujeme ďalej, ale takúto šancu je potrebné v tom ďalšom období dať ďalšiemu, ktorý je dlhodobo bez práce, aby mal šancu získať pracovné návyky za toto obdobie a mal šancu sa potom uchádzať o štandardné a riadne zamestnanie. To znamená, že ja rozumiem ZMOS-u ako takému, ale treba vnímať aj tú základnú filozofiu a princíp, ktorý má ponúknuť tento nástroj alebo tieto projekty ako také. A opakujem ešte raz, je to o získaní pracovných návykov, ideme ďalej, budeme to ponúkať, ale nie je možné po sebe ponúknuť takúto prácu jednému a tomu istému človeku, čo je jediná zásada ktorú bolo potrebné akceptovať pri tvorbe toho projektu.
Ďakujem pekne za tú diskusiu, samozrejmá vec, som pripravený, pokiaľ budú podnety v druhom čítaní, na výbore o veciach diskutovať, a, samozrejme, uchádzam sa o podporu tohto návrhu v prvom čítaní.

Uzatváram všeobecnú rozpravu.
Pani spravodajkyňa sa nechce vyjadriť.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/ 2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1706, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1690.
Nech sa páči, pán minister, uveďte vládny návrh zákona.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predloženým návrhom zákona sleduje vytvorenie priaznivých podmienok pre možnosť zosúladenia rodinného a pracovného života rodičov, udržanie si zamestnania a uľahčenie vstupu na pracovný trh rodičom starajúcim sa o malé deti, a tým aj zvýšenie životnej úrovne rodín s deťmi po troch, respektíve šiestich rokoch veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Poskytnutím tohto príspevku sa taktiež nepriamo vytvára priestor na vznik a rozvoj flexibilnejších služieb starostlivosti o dieťa v domácom prostredí alebo mimo neho v zariadeniach zriaďovaných fyzickými alebo právnickými osobami.
Týmto vládnym návrhom zákona sa zvyšuje hranica, do ktorej sa príspevok na starostlivosť o dieťa poskytuje, a to z doterajších 230 eur na 280 eur. Ak je táto starostlivosť dieťaťu poskytovaná materskou školou zriadenou obcou, hranica príspevku bude 80 eur. Táto suma predstavuje náklady rodiča na zabezpečenie starostlivosti o dieťa v takomto zariadení, pričom rozhodujúce sú sumy úhrady určené všeobecne záväzným nariadením obce.
Tiež sa tu odbúrava administratívne náročné preukazovanie skutočných nákladov na starostlivosť o dieťa, keď na preukazovanie nákladov bude postačovať písomná dohoda o jej poskytovaní, respektíve jej zmena v materskej škole zriadenej obcou, nebude musieť rodič preukazovať náklady vôbec, pretože potom úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sám overí výšku úhrady prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia konkrétnej obce alebo mesta. Zároveň pokiaľ ide o materské školy, ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, bude rodič preukazovať náklady na starostlivosť o dieťa rozhodnutím, respektíve potvrdením riaditeľa materskej školy. To je toľko úvodom, ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán minister.Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre sociálne veci, predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Jánovi Podmanickému.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre sociálne veci za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1706.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1690 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015 od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.Pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.