54. schôdza

36.
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, vážený pán poslanec, generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne priznal kúpu bytu vo svojom majetkovom priznaní. Hodnota tohto bytu je podľa jeho vyjadrenia niečo viac ako polovica sumy, ktorú uvádzate. A možno si spomínate, že v súvislosti s medializáciou svojich majetkových pomerov sa pán Forai obrátil priamo na poslancov Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií a poslancom i verejnosti poskytol vyhlásenie týkajúce sa okolností súvisiacich s kúpou bytu v Bratislave. Kúpu bytu financoval z hypotekárneho úveru, ktorý bude splácať 23 rokov, a o tom ste boli informovaní, samozrejme, aj na výbore.
Ďakujem pekne, skončil som s odpoveďou, pán predsedajúci.

Ďakujem. Zrejme prvýkrát zabudol pán bývalý generálny riaditeľ Forai, že tento byt má, pretože prvýkrát ho neuviedol v priznaní, majetkovom priznaní verejných funkcionárov, bez ohľadu na to, či to bolo za 700-tisíc alebo za menšiu sumu. Asi má tých bytov viacej, pretože stáva sa, že zabudnete v takýchto veciach dať do majetkového priznania takúto asi maličkosť.
V každom prípade sa chcem opýtať, či naozaj aj v súvislosti s tými predchádzajúcimi otázkami, ale teraz naozaj vážne, či uvažujete o tom a chcete naozaj prešetriť túto kauzu, ktorá je kauzou podľa môjho názoru, a budete uvažovať aj o tom, okrem úradu pre dohľad, že dáte podanie, keď už nie na Generálnu prokuratúru, aspoň na Najvyšší kontrolný úrad.
Ďakujem.

Pán poslanec, je mojou úprimnou snahou naozaj túto kauzu vyšetriť, ale zhodnime sa na tom, že ten prvý krok naozaj a porovnať tie zmluvy, či sú alebo nie sú výhodné, alebo zvýhodnené objektívne, odborne, v tejto chvíli naozaj môže iba Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A tie ostatné inštitúcie, ktoré tu boli spomínané, mimochodom, aj v prvom vstupe som ich spomínal, absolútne sú vylúčené, takže ony môžu, samozrejme, takisto konať.
A ešte čo sa týka tohto bytu, v podstate vy ste povedali, že v hotovosti, on povedal, že to platí cez hypotéku, a on sa sám priznal, že to jednoducho nestihol, takže takýmto spôsobom to dokladoval.
Odpoveď na otázky. Ďakujem pekne, skončil som.

41.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, budem vám odpovedať v rámci platného právneho poriadku, tak ako ho dnes máme, a to tak, že každá osoba v tomto štáte má – či už fyzická, alebo právnická, samozrejme, má Ústavou Slovenskej republiky garantované právo podať tzv. ústavnú sťažnosť, ak namieta porušenie svojich základných práv alebo slobôd. A pevne verím, pán poslanec, že nie je vaším záujmom, lebo mojím určite nie, popierať ústavné práva občanov tohto štátu alebo spochybňovať základnú povinnosť advokáta pri výkone advokácie: postupovať jednak s odbornou starostlivosťou, ktorou sa, samozrejme, rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Akákoľvek limitácia týchto skutočností by bola zásahom do platného právneho stavu, navyše aj do ústavných práv, čo určite nikto nechce.
Čiže v tomto kontexte musím povedať, že ministerstvo spravodlivosti nemá akúkoľvek, žiadnu teda ingerenciu do tohto stavu a nemôže nijakým spôsobom do týchto práv zasahovať.
Toľko z mojej strany, samozrejme. Skončil som, pán predsedajúci.

43.
Veľmi krátko, nechcem zdržovať druhých, ale ten rastúci počet žiadostí je hrozný, každoročne je to o pár tisíc. Ďalej naša legislatíva umožňuje, aby jedna právnická osoba dodala za 6 mesiacov 8 399 podaní, ktoré väčšinou sú zamietnuté, ale vyplýva z toho potom to, že priemerná dĺžka jedného podania je vyše 8 mesiacov a na jedného ústavného sudcu treba 805 rozhodnutí za rok. Čiže to je strašne, samozrejme, veľa, čiže, samozrejme, nemáme úplný počet sudcov, iba tri senáty pracujú, čiže ja si myslím a konštatujem, že Ústavný súd je svojím spôsobom paralyzovaný a nespĺňa tú funkciu, na čo tu bol. Čiže bolo by dobré, keby niekto bol za toto zodpovedný a niekto zatlačil a urobil niečo také, čo by tento neúnosný stav zlepšilo.
Ďakujem, skončil som.

44.
Neviem, do akej miery, ale však zareagujem, aj keď som otázku celkom nezachytil, ale konštatujete teda, že stav je neprimeraný, zlý. Stotožňujem sa s vami v tomto, lebo tie fakty nepustia. Zároveň treba povedať, že v dôsledku legislatívnych chýb v podstate, dá sa povedať, minulej vlády prišlo k tomu, že vlastne tá legislatívna chyba týkajúca sa konkrétne elektronických podaní, ktoré nebolo možné prijímať fakticky na elektronických podateľniach súdov, keďže neboli zriadené, hoci zákon už platil, spustila jednu obrovskú vlnu hromadných podaní, ktoré prebehli cez všetky stupne súdov, samozrejme, Ústavný súd ako ten najvyšší stupeň vlastne ústavnosti tiež bol zachytený týmto a máte pravdu, že to obrovské množstvo hromadných podaní sa tam tiež dostalo.
Riešili sme to na všetkých stupňoch súdov, musím povedať, v uplynulých štyroch rokoch, prijali sme mnohé legislatívne opatrenia na to, aby už to tu nebolo v budúcnosti možné, naposledy, pokiaľ viem, tak včera bola prijímaná na pôde Národnej rady v rámci zákona o e-Governmente tiež úprava, ktorá sa týkala súdnych poplatkov pri elektronických podaniach.
Čiže nedá sa povedať, že by sme nerobili z hľadiska legislatívy niečo, čo je potrebné a čo sa týka tohto, ale asi nie je miesto na to, aby sme teraz tuná de lege ferenda, to znamená, do právnej budúcej úpravy teraz uvažovali, aké konkrétne opatrenia legislatívneho charakteru by sa dali robiť.
Ale vaša otázka smerovala k tomu, čo je možné urobiť z pohľadu súčasného platného právneho stavu, aspoň tak mi to vyplýva, a tu naozaj v tomto momente sa nedá urobiť nič viac. Ale teda to, čo som povedal, z hľadiska úpravy legislatívneho prostredia, zvýšenej vymožiteľnosti práva nového civilného kódexu procesného si myslím, že takéto prípady do budúcnosti budú ubúdať a celkovo tá súdivosť bude klesať.
Ďakujem pekne, skončil som, pán predsedajúci.

46.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, v polovici júla tohto roku som sa obrátil s interpeláciami na niekoľkých členov vlády, interpelácie boli šité na mieru toho-ktorého člena, ale inak sa týkali jediného problému, a to Iuventy – Slovenského inštitútu mládeže a priľahlých pozemkov.
Na Slovensku je veľké množstvo nedoriešených, nevyšetrených a do želateľného konca; upozorňujem, že želateľného z pohľadu štátu a verejnosti; nedotiahnutých káuz, pochybení či iných "záhad", ktoré iritujú a znechucujú občanov. Ale nie je veľa takých, kde by sa na takej relatívne malej ploche koncentrovalo toľko pochybení, záhadných rozhodnutí, konfliktov záujmu a vyhýbavých odpovedí ako v tomto prípade. Ako by to bolo priamo úmerné lukratívnosti tejto lokality a jej polohy.
Začnem tým pánom ministrom, ktorého nezvyknem interpelovať, ale ktorého stanovisko som v tejto veci považoval a považujem za veľmi dôležité, a tým je minister spravodlivosti pán Borec. Najskôr odcitujem aspoň časť z mojej interpelácie. Citujem:
"Vážený pán minister, predpokladám, že Vám neunikol masívne medializovaný spor okolo budovy Iuventy – Slovenského inštitútu mládeže a priľahlých pozemkov na Búdkovej 2 v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Nejde o banálny spor o budovu a pozemok, aké sú na Slovensku na dennom poriadku. Ide o viac ako štvorhektárový pozemok v najlukratívnejšej časti hlavného mesta Slovenska v odhadovanej hodnote cirka 30 až 40 miliónov eur, teda približne jednej miliardy bývalých slovenských korún, ktorý mal dodnes patriť štátu. A nie je to len môj názor. Ale zdá sa, že niektoré osoby si to vysvetľujú inak. Snaha dozvedieť sa záväzné právne stanovisko k tejto kauze, dopátrať sa spravodlivosti a zasadiť sa za zachovanie štátneho majetku v rukách štátu, ale najmä v snahe prinavrátiť tento areál jeho pôvodnému účelu, teda deťom a mládeži Slovenska, obraciam sa na Vás s touto interpeláciou.
Čo sa týka verejne dostupných zdrojov, zrejme najkomplexnejšia informácia na túto tému odznela v televíznej relácii RTVS Reportéri dňa 18. 6. 2015. Odporúčam vám si ju pozrieť a vypočuť." Uvádzam link na túto reláciu. "Okrem iných nesmierne zaujímavých informácií a faktov v relácii odznel aj zásadný výrok profesora JUDr. Beňa z Právnickej fakulty UK, ktorý si dovolím parafrázovať v tom duchu, že prevody pozemkov v areáli Iuventy (teda reštitúcie, náhradné reštitúcie a dedičské konania) sa po roku 1989 udiali v rozpore s platným právom, a preto skutočnosť, že sa niekto snaží spochybniť vlastnícky vzťah štátu k týmto pozemkom, nemôže mať relevantný právny základ. Inými slovami, pán doktor Beňo aplikoval na túto kauzu známu pravdu, že právo sa nedá budovať na bezpráví.
Dovoľte mi preto, vážený pán minister, aby som sa na Vás obrátil s niekoľkými otázkami:
1. Sú na území Slovenskej republiky naďalej platné Benešove dekréty?
2. Bola konfiškácia majetku doktora Jablonického v prospech štátu v areáli ohraničenom ulicami Búdková, Majakovského, Francúzskych partizánov a Stará vinárska niekedy právoplatne spochybnená?
3. Sú informácie uvedené v relácii Reportéri správne a pravdivé?
4. Aký je oficiálny právny názor Vášho rezortu na súčasný stav v tejto kauze?
5. Aký je Váš právny názor ako najvyššieho predstaviteľa rezortu spravodlivosti v Slovenskej republike na túto kauzu?
6. Čo plánuje ministerstvo spravodlivosti v tejto veci urobiť, ak sa potvrdí to, čo odznelo v relácii Reportéri?
Vopred Vám ďakujem za relevantnú, pravdivú a vyčerpávajúcu odpoveď."
Od pána ministra som dostal odpoveď v rozsahu necelých trinástich riadkov. Konkrétne odpovedal len na jednu z vyššie položených šiestich otázok, ktorá je v tejto veci najmenej dôležitá, a to, že rešpektuje existenciu tzv. Benešových dekrétov, ale aj to s opatrným dôvetkom, že nie je oprávnený posudzovať ich platnosť alebo neplatnosť.
Otázka je, kto iný je na to oprávnený, ak nie vy, pán minister spravodlivosti.
Ďalej nasledovalo už len všeobecné konštatovanie, že pán minister nepovažuje za vhodné ani žiaduce, aby sa ako minister spravodlivosti vyjadroval ku konkrétnej právnej veci, prejednanie ktorej patrí do právomoci súdov. A na záver poučenie, ktoré som však od adresáta svojej interpelácie nežiadal a ktoré v čase, keď pán minister písal svoju odpoveď, už ani nebolo celkom pravdou. A to, že "záujmy Slovenskej republiky v týchto veciach zastupuje príspevková organizácia ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Iuventa – Slovenský inštitút mládeže. Z tohto dôvodu si Vám dovoľujem odporučiť obrátiť sa s Vašimi otázkami priamo na túto organizáciu prípadne na jej zriaďovateľa." Toľko uviedol na záver pán minister Borec.
Iste uznáte, vážené dámy, vážení páni, že nemám inú možnosť, ako vyjadriť z takéhoto prístupu pána ministra spravodlivosti sklamanie a navrhnúť, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s jeho odpoveďou.
Na ministra financií a podpredsedu vlády Petra Kažimíra som sa taktiež obrátil s niekoľkými otázkami, ktoré som považoval vo vzťahu k nemu a jeho rezortu za relevantné. Citujem:
"Snaha dozvedieť sa záväzné stanovisko rezortu financií k tejto kauze a zasadiť sa za zachovanie štátneho majetku v rukách štátu" a tak ďalej a tak ďalej, "obraciam sa na Vás s touto interpeláciou. Odporúčam Vám pozrieť a vypočuť si reláciu Reportéri," zasa link.
Odpoveď podpredsedu vlády a ministra financií v jednej osobe bola o niečo obšírnejšia ako predchádzajúca. Snažil sa odpovedať na všetky moje otázky, aj keď odpoveď na otázky 2 až 6, teda na 5 otázok filigránsky zhrnul do jednej odpovede, z ktorej som sa dozvedel známe skutočnosti o tom, kto je aktuálnym správcom Iuventy, ako aj to, že ministerstvo financií, citujem, "nie je aktívne legitimované vykonávať akékoľvek právne kroky na preverenie reštitučných konaní, respektíve vtedajšej či súčasnej činnosti správcu", pričom autor odpovede sa odvoláva na § 2 ods. 2 zákona č. 278/93 Z. z.
Najzaujímavejší je však záver odpovede pána ministra, v ktorom sa konštatuje, citujem: "K potenciálnym škodám, ktoré Slovenskej republike podľa poslanca Hubu hrozia, sme toho názoru, že za súčasného právneho stavu nevznikla Slovenskej republike žiadna škoda. Škoda by vznikla až v momente preukázania nesprávnosti, respektíve protiprávnosti rozhodnutí príslušných orgánov, na základe ktorých boli príslušné majetky prevedené do vlastníctva tretích osôb. Príslušný správca majetku štátu by v tomto prípade bol oprávnený požadovať náhradu škody, napríklad vo forme peňažnej náhrady alebo reálneho vrátenia pozemkov."
Z citovanej relácie Reportéri som nadobudol presne opačný dojem. Preto je tento výklad podľa mňa až podozrivo benevolentný vo vzťahu ku všetkým záhadným krokom, ktoré sa v súvislosti s Iuventou diali, dejú a s veľkou pravdepodobnosťou aj budú diať. Dosiaľ som si zrejme naivne myslel, že tam, kde je dôvodné podozrenie, že štátu hrozí veľká finančná ujma, bude sa ministerstvo financií ako správca štátnej pokladne aktívne o celú záležitosť zaujímať, a nie na jednej strane tvrdiť, že sa k celej veci nie je kompetentné vyjadriť, a napokon sa predsa len vyjadrí, a to tak, že napriek všetkým indíciám a dôvodným podozreniam údajne žiadna škoda Slovenskej republike nevznikla.
Preto ani s touto odpoveďou, žiaľ, nemôžem vysloviť súhlas a spokojnosť.
Na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka som sa obrátil s interpeláciou, z ktorej odcitujem podstatnú časť. Citujem:
"Vzhľadom na to, že ide okrem iného aj o problematiku sporných reštitúcií, ktorá spadá pod Váš rezort, dovoľte mi, vážený pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby som sa na Vás obrátil s niekoľkými otázkami:
1. Aká je reálna trhová cena pozemkov vo vyššie uvedenom areáli?
2. Sú informácie uvedené v relácii Reportéri správne a pravdivé?
3. Aký je oficiálny právny názor Vášho rezortu na ekonomicko-právne aspekty tejto kauzy s dôrazom na oprávnenosť, respektíve neoprávnenosť uskutočnených reštitúcií?
4. Aký je Váš právny názor ako najvyššieho predstaviteľa rezortu pôdohospodárstva Slovenskej republiky na dôvodné podozrenie, že štátu v tomto prípade hrozí strata rádovo niekoľkých desiatok miliónov eur?
5. Môže si náš štát podľa Vás takúto stratu dovoliť?
6. Čo plánuje ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v tejto veci urobiť, ak sa potvrdí to, čo odznelo v relácii Reportéri, čiže skutočnosť, že štátu hrozí strata vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur?
7. Aké systémové opatrenia plánuje Váš rezort prijať, aby sa predišlo riziku vzniku podobných situácií?"
Od pána ministra Jahnátka som sa dozvedel, že ním vedené ministerstvo je síce ústredným orgánom štátnej správy, ktorý participuje v oblasti reštitúcií, ale právomoc rozhodovania v týchto záležitostiach zveril zákon súčasným okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom.
Zaujímavý je aj ďalší citát z odpovede pána ministra, citujem: "Mám za to, že Vašu konštrukciu o dôvodnosti podozrenia na vznik straty rádovo desiatok miliónov eur je potrebné riešiť s inými orgánmi plniacimi funkcie zabezpečovania dodržiavania predpisov a noriem, respektíve zisťovania vzniku a výšky škôd."
S ktorými menovite, pán minister, keď som sa obrátil na všetkých členov vlády, u ktorých som predpokladal, že by som sa od nich mohol dozvedieť aspoň jedinú konkrétnu odpoveď na veľmi znepokojujúce otázky nastolené nielen mnou, miestnymi aktivistami a komunálnymi poslancami, ale aj verejnoprávnou televíziou?
Čosi ako iskierku nádeje, pripustenie možnosti pochybenia (či skôr zadné vrátka?) predstavuje táto formulácia z odpovede pána ministra Jahnátka, citujem: "Samozrejme, nemôžem vylúčiť, že v rámci riešenia reštitučných nárokov mohlo a môže dochádzať k postupu nesúladnému s legislatívnym zámerom zákonodarcu, avšak nielen v tejto oblasti a nielen na Slovensku dôležitú úlohu vždy zohráva ľudský faktor a etický profil každého jednotlivca zaangažovaného v tomto procese."
Myslím, že v tomto prípade trafil pán minister klinec po hlavičke, len by som očakával, že v intenciách tejto premisy bude v záujme záchrany majetku štátu aj pokračovať.
Aj keď odpoveď pána ministra Jahnátka bola zo všetkých odpovedí členov vlády na túto tému najpodrobnejšia, najkonkrétnejšia, na väčšinu svojich otázok som ani od neho nedostal dostatočne konkrétne odpovede, a tak musím podobne ako v predchádzajúcich prípadoch navrhnúť, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s jeho odpoveďou na moju interpeláciu.
A napokon, ale nie na poslednom mieste, som si nechal odpoveď toho najpovolanejšieho v tejto veci, ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Draxlera. Citujem: "Vážený pán minister, Vaše ministerstvo je správcom objektov a pozemkov Iuventy – Slovenského inštitútu mládeže a priľahlých pozemkov na Búdkovej 2 v Bratislave, ktoré v súlade s poslaním spomenutej organizácie tradične slúžili a majú slúžiť verejnosti, najmä deťom a mládeži, na edukačné, osvetové a oddychové činnosti. Verím, že sa zhodneme na tom, že by to tak malo byť aj do budúcnosti. Medzičasom sme sa dozvedeli, že vláda označila budovu, respektíve areál Iuventy za prebytočný majetok, čo vo mne, ale nielen vo mne, vzbudzuje obavy o ďalší osud tohto zariadenia, o jeho budúce využitie i formu vlastníctva. Dovoľte mi preto, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s nasledujúcimi otázkami:
1. Aké sú zámery vami vedeného rezortu ohľadom Iuventy, jej ďalšieho využitia, vlastníckych, respektíve užívateľských vzťahov a podobne?
2. Môžete garantovať, že spomínane nehnuteľnosti zostanú naďalej v rukách štátu a budú slúžiť verejnosti?
3. K akým prevodom a prechodom; reálne či fiktívne reštitúcie, reálne či fiktívne... (Prerušenie vystúpenia vystupujúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Vážený pán kolega, prepáčte, že vyrušujem, predsa len zatiaľ máme bod písomné odpovede na interpelácie. Interpelácie budú ďalším bodom, že či by nebolo vhodnejšie, keďže sú to otázky, v tom ďalšom bode sa prihlásiť, ale nechám to na vás.

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Nie, nie, nie, ďakujem, ale možno ste nepostrehli, pán predsedajúci, že vždy len citujem z mojej interpelácie, aby bola jasná tá odpoveď, čoho sa týkala. Keby som len odpovede rekapituloval, tak by to nedávalo veľký zmysel takpovediac, takže preto som nútený vždy aspoň časť mojej interpelácie odcitovať a potom. (Reakcia predsedajúceho.) Hej, hej, už budem aj tak končiť, ale na vysvetlenie.
Teda "k akým prevodom a prechodom (reálne či fiktívne reštitúcie, reálne či fiktívne dedičstvo, prípadne iná forma prevodu) došlo v celom viac ako štvorhektárovom areáli bývalej stanice mladých prírodovedcov (neskôr EkoIuventa, dnes Iuventa), ktorý sa stal po roku ´45 ako konfiškát na základe Benešových dekrétov majetkom štátu? Teda aby sme sa vyhli nejednoznačnosti, upresňujem, že ide o areál ohraničený ulicami Búdková, Majakovského, Francúzskych partizánov a Stará vinárska.
4. Prečo vyššie uvedený areál nespravuje naďalej Iuventa, Váš rezort, resp. štát, keď právoplatnosť Benešových dekrétov a konfiškácia relevantného majetku v prospech štátu nebola nikdy právoplatne spochybnená?"
Z odpovede pána ministra Draxlera som sa okrem iného dozvedel, respektíve nedozvedel, nasledujúce informácie. Dozvedel som sa, že vo veci momentálne prebiehajú tri súdne spory. Nedozvedel som sa však, ako je možné, že nedlho po nákladnej rekonštrukcii a prestavbe sa stala budova a areál Iuventy prebytočnými, keď, naopak, podobných zariadení pre deti a mládež vo vlastníctve štátu máme v Bratislave i na celom Slovensku akútny nedostatok. To považujem za prvý škandál.
Nedozvedel som sa ani adekvátnu odpoveď na moju otázku, k akým prevodom majetku v pôvodnom areáli Iuventy, ktorý bol na základe Benešových dekrétov po roku ´47 pôvodnému vlastníkovi skonfiškovaný, od roku ´47 až po súčasnosť došlo a na základe čoho k nim došlo, keď platnosť Benešových dekrétov a právnych aktov, ktoré sa na ich základe uskutočnili, nebola nikdy spochybnená. Nedozvedel som sa, ako je možné, že štát vôbec uznal v tejto veci reštitučné nároky, keď reštitúcie sa vzťahovali na majetky zhabané po 28. februári ´48. Dekréty vzťahujúce sa na doktora Jablonického boli podľa našich vedomostí vydané prevažne v roku ´47 a nevzťahovala sa na ne výnimka zo zákona. Čiže nárok potomkov nemal základnú oporu v zákone od začiatku, takže skúmať iné veci vrátane dátumu úmrtia doktora Jablonického je v podstate bezpredmetné. Reštitúcia sa skrátka nevzťahuje na majetky skonfiškované pred 28. februárom ´48, a to je práve tento prípad. To považujem za druhý škandál.
Po ďalšie, časť pozemkov získal reštituent ako náhradné pozemky za medzičasom zastavané pozemky na obvodovom páse areálu, to mu však nebránilo tomu, aby si po rokoch uplatnil aj dedičstvo. Koľko pozemkov získal vlastne dvakrát a prečo? Koho je to zodpovednosť? To považujem za tretí škandál.
Kontrolné orgány pred časom konštatovali, že sa stal trestný čin v tejto súvislosti a Slovenská republika prišla o 300 miliónov slovenských korún. Prečo štát nežiadal o vrátenie podvodom vydaných pozemkov? To považujem za štvrtý škandál.
Zato som sa dozvedel pre mňa nepochopiteľnú informáciu, že podľa právneho názoru súdov a správnych orgánov údajne nedošlo vo vzťahu k pozemkom v predmetnom areáli k dovŕšeniu procesu konfiškácie, následkom čoho pozemky v uvedenom areáli, ktorý vlastnil doktor Jablonický, mu nikdy neboli skonfiškované, a teda vlastnícke právo k týmto pozemkom údajne nikdy neprešlo na štát. Ako dôvod sa uvádza tvrdenie, že doktor Jablonický v čase vydania konfiškačných rozhodnutí už nebol nažive. Upozorňujem, že opäť ide o konštatovanie, ktoré protirečí informáciám a právnym názorom, ktoré odzneli okrem iného v relácii Reportéri. To považujem za piaty škandál.
Po šieste, ako je možné, že štát, v tomto prípade zastupovaný Iuventou, účinne nenamietal vydanie pozemkov pod štátnymi budovami a zariadeniami, keďže takéto pozemky sa zo zákona v rámci reštitúcií a dedičských konaní, pokiaľ viem, nevydávajú.
Po siedme, prečo štát a právni zástupcovia po 20-ročnom spore nežiadali vecné bremeno a právo prechodu k vlastným objektom?
Tuná sa musím pristaviť pri tomto unikátnom bode, pretože asi viete, čo je Iuventa, je to dosť známe miesto neďaleko odtiaľto, takže máte trošku predstavu, že je to budova na kopčeku, ku ktorej vedie komunikácia. V rámci týchto všelijakých presunov majetkov došlo k situácii, že aj komunikácia, ktorá nebola tak dávno opravená, vedie zrazu na území, ktoré sa ocitlo v súkromných rukách, čiže dnes sa vlastne štát musí doprosovať, aby mohol po tejto komunikácii ku vlastnému objektu chodiť. To je myslím, svetový unikát.
Po ôsme, na kopci v rámci predmetného areálu stojí takzvaná čajovňa, postavili ju reštituenti, v skutočnosti je to rodinný dom a k nemu jazdia motorovými vozidlami cez borovicový lesík, ktorý sa nachádza, pokiaľ viem, dodnes vo 4. stupni ochrany, je to, pre porovnanie, niečo podobné, ako keby jazdili autami stredom Horského parku. To považujem za šiesty až ôsmy škandál.
Za deviaty škandál považujem to, ako sa v uplynulom roku a hlavne v letnej sezóne Iuventa a jej okolie, najmä obľúbený bazén využívali, či lepšie povedané nevyužívali. Kým počas predchádzajúcich letných sezón bazén slúžil deťom, toto leto napriek verejne proklamovaným prísľubom zíval prázdnotou.
A obávam sa, a to je asi najhoršie, že k desiatemu veľkému škandálu sa schyľuje, lebo opäť napriek sľubom, ako masívne, intenzívne a urgentne sa bude rokovať so všetkými potenciálnymi budúcimi užívateľmi Iuventy, vládne, pokiaľ viem, v tejto veci viac-menej ticho po pěšině, ako hovoria bratia Česi.
Ale ja by som sa skoro s vami stavil, pán minister školstva, že celá Iuventa o rok, o dva žiadnym deťom a mládeži slúžiť nebude, ale bude kompletne v súkromných rukách. A tým sa séria škandálov dovŕši a dopadne to presne tak ako s väčšinou podobných vzácnych verejných priestorov v Bratislave a na Slovensku. Preto už len dodám, že ani s vašou odpoveďou na moju interpeláciu nemôžem byť spokojný.
Ak to zhrniem, tak žiadam hlasovať o mojej nespokojnosti s odpoveďami členov vlády uvedenými pod číslom 28, 33, 35, 36 a 37. Mám to zopakovať, či povedal som to dosť pomaly?
Ďakujem pekne. Ďakujem za pozornosť.

Áno, súhlasím, môžeme hlasovať naraz.

50.
Dobré popoludnie. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení občania, budem reagovať na štyri odpovede členov vlády Slovenskej republiky, a to v takejto postupnosti: Najprv na moju interpeláciu, ktorá bola smerovaná na ministra životného prostredia a zároveň na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tie odpovede prišli pod číslami 29 a 30. Potom budem reagovať na odpoveď pána ministra školstva, tá je pod číslom 32. A napokon posledná moja reakcia bude venovaná odpovedi, ktorá je uvedená pod č. 31, a interpelovaný bol predseda vlády Slovenskej republiky. Takže skúsme v tejto postupnosti.
Najprv k interpeláciám, ktoré zhrniem slovne, tematicky do jedného bodu, pretože aj pán minister životného prostredia, aj pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka boli interpelovaní v tej istej veci. O akú išlo?
Išlo o niečo, čo vypadá ako banalita, ale napokon, keďže vieme, že dokonalosť sa skladá z maličkostí, tak ani v tomto prípade určite o banalitu nejde. Išlo o niečo, čo sa udialo koncom júna v oblasti obce Cinobaňa-Hrnčiarky, Kotmanová, v peknom, dokonca veľmi peknom prostredí širšieho Podpoľania. Tu boli povolené úradmi štátnej správy výnimky na to, aby sa mohli uskutočniť preteky motocyklov Enduro, medzinárodné majstrovstvá Slovenska. Nič proti športu, tobôž ani proti motoristickému. V tomto prípade však išlo o výnimky, ktoré smerovali nielen k tomu, aby bolo možné vstúpiť na lesné cesty, ale priamo do lesných porastov, do prírody, ktorá má svoju cenu, o ktorej netreba rozprávať, a ktorú treba len chrániť.
Je zaujímavé, že tento počin pobúril mnohých, ale nepobúril tých, ktorých podľa mňa pobúriť mal a keď už nie pobúriť, tak aspoň ich donútiť k zamysleniu. Mnoho občanov, ktorí sa obrátili aj na mňa, že niečo také si nevedia predstaviť, boli prekvapení tým, že orgány štátnej správy na okresnej úrovni, ale aj obecné zastupiteľstvá takéto motocyklové preteky povolili, hoci sa jednalo o masívnu záťaž zhruba 250 motocyklov, ktoré lesnými porastami prechádzali dva dni.
Možno pri všetkej úcte k nadšencom, ktorí zorganizovali tento pretek, treba naozaj zdôrazniť, že došlo k veľmi zvláštnemu osláveniu júna, mesiaca poľovníctva, ku ktorému sme my starší boli vedení ako k niečomu, kde sa poľovníci prezentujú naozaj svojou všestrannou láskou k zveri, k prírode a starostlivosti o ňu. Nuž, takáto starostlivosť môže mať veľa výrazov a jeden z tých je aj taký, že 250 motocyklov zavýja dva dni v lesných porastoch a my hovoríme a prečo nie, však zákon nebol porušený, resp. zo zákona bola daná výnimka. A naozaj zákon, ak by sme chceli hovoriť len prísne v jeho intenciách, zrejme porušený nebol, pretože dotknutí majitelia pozemkov dali súhlas a štátne orgány, hoci nemuseli, ale sa rozhodli tento súhlas využiť na to, aby dali rozhodnutie o povolení takýchto pretekov.
Nuž záver, a to bude aj moja reakcia na odpoveď pánov ministrov, bol daný tým, že som využil svoje právo poslanca a spýtal som sa obidvoch príslušných ministrov, či takéto niečo považujú nielen za vhodné, lebo tam sa dalo tušiť, že keďže minister musí konať len podľa zákona, čo už s tým, ale či nie sú ochotní – a v tom je podstata – zamyslieť sa nad tým, či takýto postup je pre slovenské lesy a slovenskú prírodu v poriadku.
A čuduj sa svete, obidvaja páni ministri konali vo vzácnej zhode a oznámili mi veľmi lakonicky, že nevidia najmenší dôvod k tomu, aby do budúcnosti sa nad touto záležitosťou zamýšľali, alebo aby hľadali nejaké riešenia, napríklad také, že by mohli odporučiť svojim úradníkom, že výnimky sa bezhlavo nemajú dávať, pretože okrem šušťania listov potom také výnimky zaváňajú aj šušťaním kadečoho iného.
A tu chcem povedať, vážení páni ministri, pán Žiga a pán Jahnátek, že som veľmi sklamaný z vášho jednotného postoja, že sa nič nestalo. Predstavte si, že mnohí občania, ktorí nemajú možno tak naštudované zákony, ako majú vaše aparáty, sú presvedčení, že sa niečo zlé stalo. Nielen preto, že deň poľovníctva bol takto narušený, to by sme prežili, ale kvôli tomu, že takýmto prístupom naozaj bolo vytvorené veľmi nežiaduce prostredie pre danú lokalitu, veľmi nežiaduce príklady pre daných ľudí, ktorým sme odkázali, že keď sa chce, dá sa všetko, aj 250 motocyklov môže na výnimku jazdiť po lesných porastoch zóny, ktorú, keď ju poznáte, môžeme pokojne ju nazvať jednou z najkrajších nielen na strednom Slovensku.
Nuž nebudem navrhovať, aby odpovede pod č. 29 a 30 boli hlasovaním posudzované ako nenáležité, pretože to vôbec nie je potrebné. Za prvé predvídam výsledok hlasovania, a za druhé si myslím, že nie je dôležité, aby sme my tu vyjadrovali nespokojnosť. Bolo by veľmi dobré, keby obidvaja menovaní páni ministri vyjadrili nespokojnosť so svojimi podriadenými, ktorí im takéto odpovede pripravili; pretože viem, že ich nepíšu sami, ani na to nemajú určite dostatok času; aby ich upozornili, že takáto odpoveď by mohla zohľadňovať nielen zákonné normy, ale aj čosi, čo by minister mal spĺňať. To čosi znamená, že okrem poznania zákona má minister poznať aj svoju úlohu vysoko postaveného úradníka, ktorý vytvára istú atmosféru v spoločnosti. A ja si myslím, že týmto dvom ministrom sa svojím rozhodnutím, resp. svojou odpoveďou túto atmosféru v žiadnom prípade nepodarilo vylepšiť. Mrzí ma to.
Ale predsi treba zakončiť pozitívne. Vyjadrujem nádej, že od marca budúceho roku možno posty ministrov na týchto dvoch ministerstvách budú zastávať ľudia, ktorí budú mať nielen znalosti zákonov, ale ktorí by mohli mať aj také srdce pre túto krajinu, pre životné prostredie a pre lesy, keď už to majú v názve, tak mohli by to naplniť aj takouto snahou.
Pokračovať budem odpoveďou, ktorú som dostal od pána Draxlera, ministra školstva, ktorá sa týkala školského zákona, tá interpelácia, a odpoveď na ňu.
Išlo mi o pomerne jednoduchú vec. Mnoho učiteľov aj funkcionárov Slovenskej komory učiteľov bolo po prijatí školského zákona pomerne prekvapených tým, že pán minister pripustil predloženie a následne aj odsúhlasenie zákona, ktorý vôbec nezohľadňoval požiadavky, podmienky a isté veľmi závažné pripomienky množstva učiteľov aj množstva členov Slovenskej komory učiteľov.
Tu by som, pán minister, zdôraznil jednu vec, ktorá sa mi zdá taká príznačná v tej vašej odpovedi. Opäť neviem, či je to vaša štylizácia alebo je to text niektorých vašich úradníkov, ale taký múdry záver dávate do svojej odpovede. Prepáčte, začínam záverom. Hovoríte tam niečo také, že je dobré, keby sme uplatňovali vo svojom živote čo najviac vedeckých postupov a prístupov a snažili sa o to, aby bolo čo najmenej neobjektívnosti a pomýlenosti.
Nuž, ďakujem pekne. Tak trocha ste ma vyškolili. Pochopil som, že zrejme som svojou otázkou, že prečo bol prijatý školský zákon na základe takého masívneho množstva pripomienok a nesúhlasných stanovísk učiteľov, že to považujete za pomýlenosť a neobjektívnosť. Ako poslanec to musím zobrať, máte právo na takúto odpoveď. Len neviem, keďže túto odpoveď poznajú členovia komory učiteľov, učitelia, či si to oni zaslúžili od vás, že ich dávate do akéhosi podivného, zmätočného vreca ľudí, ktorí sú pomýlení, ktorí sú neobjektívni, ktorí neuplatňujú svoje vedecké alebo neuplatňujú vedecké prístupy k riešeniu problémov. Domnievam sa, že si nezaslúžili. A vy odpovedáte na tú moju zásadnú otázku, že prečo ste neuplatnili a prečo ste sa nesnažili zvážiť tú anketu, ktorú usporiadali učitelia medzi 1 400 školami, kde došlo k veľmi význačnému a príznačnému množstvu odpovedí na túto anketu, ktoré rozhodne mali vzbudiť vašu obavu, prečo ste sa nesnažili s týmito učiteľmi viac komunikovať a prečo ste nezohľadnili tie výsledky. A naopak, ste ich teda označili za akúsi neobjektívnu pomýlenosť.
Myslím si, že sám neveríte tomu, že takýto prieskum, takáto anketa uskutočnená na 1 400 školách v rámci vášho rezortu nemá dostatočný štatistický význam, že je úplne zanedbateľná z hľadiska hodnovernosti. A ak áno, tak potom možno bolo by bývalo namieste, keby ste mi, pán minister, boli odpovedali, že disponujete svojou anketou, svojimi otázkami a zistili ste teda, že je to niečo celkom iné, ako sa to javilo mne na základe podkladov od členov Slovenskej komory učiteľov. Nič také ste tam neuviedli. Naopak, a za to vám môžem aj poďakovať, ale to len potvrdzuje, že nie ste si istý v tom základe v tej odpovedi, že si sám uvedomujete, píšete, nie je to pokus o citát, ale nebudem veľmi ďaleko od pravdy, kde hovoríte, že si uvedomujete, že je problém príliš komplikovaný a že ho budete musieť otvoriť, aby bol vyriešený tak, aby sa závažné problémy v školstve vyriešili.
Nuž, pán minister, ale kedy vlastne chcete riešiť závažné problémy v školstve, ak nie školským zákonom, ktorý mal navodiť dôležité momenty, ktoré by priniesli uspokojenie v radoch desiatok tisíc učiteľov? Myslím, že ste prepásli príležitosť, a vaša odpoveď, kde teda mi hovoríte, že vy ste napokon rokovali a členovia významného inštitútu komory učiteľov, naopak, toto rokovanie považujú za veľmi povrchné a hlavne, že z neho nevyplynuli žiadne priznania ich pripomienok, už to všetko navádza atmosféru toho, že je to škoda, že ste nedokázali nie mne odpovedať na to, prečo tá anketa a prečo tie rokovania, ale že ste nedokázali využiť možnosť, ktorú ste predložením tohto zákona mali. A nezabudnime pripomenúť, že o krajnú nespokojnosť v tomto prípade išlo práve v tom smere, že školské rady ako inštitút demokracie, demokratického riadenia na našich školách boli vaším zákonom, zákonom, ktorému ste sa podrobili povedzme. Možnože neboli tie texty všetky z vašej hlavy a z vášho ministerstva, ktorým ste teda demokraciu demontovali a nechali ste sa školské rady zahrať alebo nechávate sa zahrať na orgán, ktorý môže rozhodnúť, ale v konečnom dôsledku mu odkazujete, že aj tak bude mať konečné slovo zriaďovateľ, čo vytvára veľké nebezpečie, pretože prípady, ktoré hovoria o tom, že sa to pod kuratelou zriaďovateľov zďaleka v našom školstve nedeje tak, ako by sa malo, vôbec nie sú ojedinelé.
Takže ani v tomto prípade nenavrhujem, aby vaša odpoveď bola považovaná alebo bola posúdená hlasovaním pléna za nenáležitú. Skôr vás prosím, keďže sám mi v odpovedi dávate, prakticky priznávate svoj spôsob rozmýšľania, že si uvedomujete, že sa tie veci musia riešiť a že sa to musí otvoriť. Nuž už asi veľa času neostáva, ale asi teda využite ešte ten zostávajúci čas na to, a možno budete členom aj budúcej vlády, aby sa doriešili. Pretože ja neviem, do akej miery dochádzajú k vám hlasy vašich učiteľov, lebo niekedy to tak býva, že na vrchole pyramídy je človek síce šéfom všetkého, ale v konečnom dôsledku tá pravda sa k nemu dostáva veľmi ťažko, pretože ste obklopený možno množstvom úradníkov, ktorí vám nehovoria celkom to, čo by vystihovalo objektívnu realitu vo vašom rezorte. Ale skúste uveriť tomu, že Slovenská komora učiteľov a jej anketa, ktorou oslovili 1 400 škôl, a najmä výsledky tejto ankety sú dostatočne závažné na to, aby ste im venovali väčšiu pozornosť, než by človek mohol usúdiť z vašej pomerne strohej odpovede.
Toľko k tejto druhej časti, kde som reagoval na odpoveď pána ministra Draxlera vo veci školského zákona a hlavne nespokojnosti učiteľov s prístupom, resp. postupom, ktorá je pod číslom 32 v zozname.
A posledná interpelácia bola venovaná pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Je pod číslom 31 a týkala sa témy, ktorá už tu dnes v pléne zaznela, a to témy cestného obchvatu obce Dvorianky na východnom Slovensku.
Možno teraz príde aj otázka, že prečo by mal predseda vlády odpovedať na túto rýdzo technicko-dopravnú vec. Nuž kvôli tomu, bol tu pán predseda, už nie je, pán predseda, kvôli tomu, že ja som poukázal na fakty, kde zjavne už možnosti vašich podriadených, vašich ministrov boli buď vyčerpané, alebo neboli využité, pretože som vás upozornil na závažné veci. Nie na to už známe, ako trpia občania Dvorianok z titulu popraskaných múrov, nadmerného hluku, nadmerného znečistenia, ale kvôli tomu, že zjavne im bolo vysvetlené, keď sa domáhali svojho práva vedieť, aká bude postupnosť v príprave obchvatu, ktorý by to mal riešiť, že im prišla odpoveď veľmi lakonická z vášho Úradu vlády, a to považujem za dostatočný dôvod na to, aby ste sa zamysleli nad svojimi úradníkmi, že vraj občania nemajú právo stanovovať Úradu vlády, čo má kontrolovať a kde má na ktoré ministerstvo v akej veci ísť. A oni sa domnievali, že vám môžu v tejto veci poradiť, pretože zjavne došlo k tomu, že na ministerstve dopravy vládou stanovená úloha, ktorá bola stanovená 24. júna minulého roku, o zabezpečení nevyhnutných finančných prostriedkov na predprojektovú prípravu tohto obchvatu nebola splnená.
To znamená, že úlohu, ktorú ste dali svojmu ministrovi, tento nesplnil, a teraz vzniká tu otázka, že koho sa na to spýtať, prečo sa úlohy vo vašej vláde neplnia. Nuž, dovolil som si preto adresovať túto otázku vám, aj keď vy ste mi odpovedali úplne najstručnejšie, že v takomto prípade predsi sa mám obrátiť na rezortného ministra a nemám, neni veľmi dôvod, aby som sa na to spytoval predsedu vlády.
Nuž, domnievam sa, pán predseda vlády, že pri takejto súvislosti, na ktorú upozorňujem, dôvod vari asi na to nejaký je. Ale bol to nie jediný dôvod, bol tam ešte jeden dôvod, a to ten, že samotní občania dostali informáciu, ktorá nebola objektivizovaná, že je dosť pravdepodobné, že z titulu toho enormného zaťaženia dopravnej tepny prechádzajúcej ich obcou dochádza v niektorých obdobiach dňa k prekročeniu niektorých chemikálií vo vzduchu, a konkrétne malo ísť o oxid dusičitý. Ale že im nemôžu túto vec potvrdiť meraním, ale im poradili – veľmi zvláštne na pracovníkov štátnej správy, že si majú nájsť súkromnú firmu, ktorá zabezpečí takéto meranie a tým pádom teda že sa zistí skutočný stav. No, myslím si, že toto je – slušne povedané – nenáležitá reakcia, aby občania, ktorým povie štátny úradník, že pravdepodobne dochádza k prekročeniu závažných limitov chemikálií vo vzduchu, ktorý musia dýchať, sa im zároveň odporučilo, že ak by chceli teda vedieť, či naozaj, tak nech sa páči, môžu si najať za svoje peniaze meraciu inštitúciu, ktorá im to zmeria.
Vážený pán predseda vlády, aj v tomto smere si dovolím povedať, že vaša odpoveď mohla byť minimálne zameraná do tej oblasti, že či ste alebo nie ste spokojný so svojím ministrom dopravy a či považujete alebo nepovažujete jeho prístup pri zabezpečovaní potrebných prostriedkov na danú aktivitu obchvatu štátnej cesty obce Dvorianok za dostatočnú. A tiež by možno bola bývala náležitá aj odpoveď, ktorá by sa týkala toho, či je to v poriadku, keď občanom orgán štátnej správy, odborný úrad hovorí, že pravdepodobne ste ohrození, ale keď to chcete zistiť, či naozaj, tak nájdite si nejakú firmu, zaplaťte si ju a ona vám to zmeria. Nie je to podivný postup, pán predseda vlády?
Ja si myslím, že je. Škoda, že ste sa práve týmto motívom, na ktorý som vás upozornil mojou interpeláciou, ktorej odpoveď je už pod tým spomínaným číslom 31, nezamerali. To je moja reakcia.
Teda záver je ten, že nežiadam ani o jednej z týchto odpovedí hlasovať, ale prosím interpelovaných členov vlády Slovenskej republiky, aby možno viacej dohliadali na to, čo ich úradníci do odpovedí napíšu.
Ďakujem pekne.

52.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda Národnej rady.
Vážené dámy a páni, musím oceniť účasť ministrov na dnešných interpeláciách, možno to bude aj tým, že pred chvíľou sme tu videli premiéra Roberta Fica, ale naozaj v minulosti to tak nebývalo, takže to oceňujem hneď na úvod.
Ja sa chcem vyjadriť najprv k odpovedi na moju interpeláciu, ktorá je pod číslom 18, ale nebudem žiadať o hlasovanie o mojej nespokojnosti.
Interpelácia bola na pána ministra Kaliňáka v súvislosti s tým, že na východe Slovenska sú vlastne dve cesty prvej triedy, ktoré robia vlastne severojužné prepojenie z Maďarska, z Balkánu smerom na Poľsko. A jedna z tých ciest, cesta číslo 1/73 Šarišský Štiavnik – Hunkovce je momentálne v rekonštrukcii a je pre automobily nad 12 ton neprejazdná. Čiže kamióny cez ňu nemôžu chodiť. A obchádzka je, obchádzková trasa je z Lipník smerom na Vranov po ceste číslo 1/18 a následne z Vranova smerom na Stropkov a Svidník po ceste 1/15. To znamená, všetka ťažká kamiónová doprava, severojužné prepojenie na východe Slovenska sa deje po ceste číslo 1/15 a čiastočne po ceste 1/18. Enormne sa zvýšil počet tranzitujúcich kamiónov. A tieto kamióny častokrát jazdia v noci v tzv. vláčikoch, to znamená niekoľko kamiónov, až desať, dvanásť kamiónov jazdí za sebou vo veľmi malých rozostupoch medzi sebou a vo veľkých rýchlostiach. Hlavne v nočných hodinách jazdia vo veľkých rýchlostiach, keďže na tejto ceste, ktorá, mimochodom, kedysi nebola cestou prvej triedy a podľa môjho názoru ani nie je veľmi uspôsobená svojimi technickými parametrami na cestu prvej triedy, je tam veľa obcí, rodinných domov, ktoré sú pri tejto ceste, mimochodom, aj cesta cez Dvorianky vlastne je takým pokračovaním toho severojužného pokračovania od Vranova smerom na Trebišov, tak celá tá kamiónová doprava jazdí hlavne v noci neprimeranou rýchlosťou v malých rozostupoch. Obrátilo sa na mňa viacero občanov z týchto regiónov, ktorí sa sťažovali na enormný hluk a na veľké nebezpečenstvo toho, že keď idú v noci, majú problém z bočnej cesty vyjsť alebo dokonca odbočiť.
Myslím si, preto som interpeloval pána ministra Kaliňáka, aby v týchto okresoch na týchto cestách tranzitujúce kamióny vo väčšom množstve kontrolovali a kontrolovali dodržiavanie dopravných predpisov, okrem iného vysokej rýchlosti a vzdialenosti medzi týmito kamiónmi, čím by sa aspoň čiastočne znížili nepríjemné napríklad otrasy rodinných domov, ktoré pri tejto ceste sú.
Pán minister mi odpovedal v tom zmysle, že, samozrejme, túto zvýšenú frekvenciu tejto ťažkej kamiónovej dopravy zaznamenali aj útvary polície a že útvary dopravnej polície od začiatku roka po 30. jún 2015, keď mi odpovedal, teda odslúžili o 57 % hodín viac ako za rovnaké obdobie v roku 2014. Nuž, z pohľadu toho, že odslúžili viacej hodín policajti v týchto okresoch na dopravných inšpektorátoch, tak z tohto pohľadu by som mohol povedať, že mal by som byť spokojný, ale musím povedať, že aj moje skúsenosti, ale aj ľudí, ktorí bývajú v tomto regióne, prakticky sa to nijakým spôsobom neprejavilo na tom, ako táto ťažká kamiónová doprava po týchto cestách jazdí. Naozaj v noci dopravná polícia podľa môjho názoru odslúžila síce viacej hodín, ale viacej sa neustále zameriava na osobné autá cez deň a veľakrát aj v noci. Jej zameranie a moje odporúčanie, aby sa sústredili na tieto prejazdy týchto kamiónov a na dodržiavanie rýchlosti, sme ani ja a ani ďalší občania veľmi vo zvýšenej miere nezaznamenali.
Skôr sme zaznamenali takú skutočnosť, a tu musím povedať jednu moju skutočnosť, príbeh, ktorý som zažil aj s kolegom Hudackým, keď po tejto ceste sme sa vracali z jednej akcie o pol dvanástej v noci, keď pred nami idúce auto sme ako dobehli a odrazu od značky, ktorá označovalo obec, to auto okamžite začalo ísť 50-kilometrovou rýchlosťou, obec bola pomerne dosť dlhá, aj pri výjazde z tejto obce auto neustále išlo 50-kilometrovou rýchlosťou, až po značku a od značky išlo to auto znova 90-kilometrovou rýchlosťou a takto sme za týmto autom išli asi ďalšie dve obce. Už aj nám bolo asi teda jasné, že pred nami ide dopravná polícia. Takto sme išli za dopravnou políciou striktne od značky obce 50-kilometrovou rýchlosťou, medzi obcami 90-kilometrovou rýchlosťou, až policajti pred nami pochopili, že nás nevyprovokujú k tomu, že ich predbehneme vyššou rýchlosťou a nedajú nám pokutu. Takže v tretej obci automobil o pol dvanástej v noci zastavil, zakýval nám s poľutovaním, že teda na nás nezarobil.
Myslím si, že dopravná polícia takto striktne vyžadovať predpisy o pol dvanástej v noci po osobnom aute, keď ďalšie desiatky kamiónov idú neprimeranou rýchlosťou s malými rozostupmi medzi sebou, naozaj by som to teda prial, nikomu to neprajem, aby to videl. Jeden náš kolega sa s nami vracal zo Stropkova, zo stropkovského jarmoku a keď videl, aké kolóny kamiónov idú za sebou, tak nestačil sa čudovať.
V tejto súvislosti ešte musím povedať, že po tom, čo sa stalo na Orave, že tam prestal fungovať most na ceste prvej triedy, tak som sa až musel pousmiať, keď dopravná polícia odporúčala týmto kamiónom, ktoré smerujú do Poľska, aby niektoré využili aj tranzit smerom na Prešov, Vranov, Svidník a Vyšný Komárnik, pretože už teraz tieto preťažené cesty, ak by mali byť zaťažené ďalšou dopravou, tak neviem, nakoľko by to bolo únosné.
Posledná poznámka v tejto súvislosti: s touto rekonštrukciou cesty číslo 1/73 Šarišský Štiavnik bol najviac postihnutý okres Bardejov, a to podnikatelia, ktorí podnikajú v tomto meste, v tomto okrese a majú obchodné kontakty a svojich obchodných partnerov v Poľsku, pretože títo museli využívať obchádzku smerom na Lipníky, Vranov a Vyšný Komárnik a znamenalo to pre nich obchádzku cca 120 kilometrov. Viete si predstaviť, ak denne vozíte napríklad drevnú štiepku, čo to znamená robiť obchádzku 120 kilometrov naviac?
Takže nechcem dať hlasovať o nespokojnosti s touto odpoveďou, svoju nespokojnosť môžu občania prejaviť vo voľbách v marci roku 2016.
Druhá odpoveď, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je odpoveď číslo 40 od pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Jána Richtera, ktorého som interpeloval v súvislosti s tým, čo sa stalo, keď Sociálna poisťovňa v lete, začiatkom, teda koncom júla, to znamená 31. júla, keď Sociálna poisťovňa oznámila, že odkladá zasielanie výšky odvodov do Sociálnej poisťovne všetkým živnostníkom na Slovensku a prekladá termín zaplatenia z 8. augusta na 2. septembra. Stalo sa to preto, lebo tak ako vtedy povedal hovorca Sociálnej poisťovne, lebo dostali enormné množstvo nesprávnych, nepresných údajov z Finančnej správy, z Daňového riaditeľstva.
Viete dobre, že informačný systém Daňového riaditeľstva, informačný systém, ktorý stál 100 miliónov eur, vytvoril takéto výstupné zostavy s takými chybami, ktoré keď Sociálna poisťovňa chcela zapracovať do svojho informačného systému a z toho urobiť výstupy pre jednotlivých živnostníkov, čo jej ukladá zákon, čo jej ukladá zákon, vládny návrh zákona, ktorý prešiel, a ja som rád, pán minister, že takýto zákon tu je, že Sociálna poisťovňa musí vypočítať odvody živnostníkov a zaslať im, nie ako to bolo v minulosti, že živnostník musel si vypočítať odvody a Sociálna poisťovňa ho len následne kontrolovala, ak boli nesprávne, tak perzekvovala, penalizovala. Teraz je to Sociálna poisťovňa, ktorá musí vypočítať tieto odvody a zaslať všetkým živnostníkom.
No tým, že Sociálna poisťovňa dostala nesprávne údaje a neurobila tieto, nezaslala tieto oznámenia o výške odvodov živnostníkov, bohužiaľ, porušila zákon. Porušila zákon. To znamená, štátna inštitúcia Sociálna poisťovňa porušila zákon, lebo iná štátna inštitúcia, Finančná správa, jej zaslala nesprávne, chybné údaje. A na to, koľko tých údajov bolo nesprávnych, som sa pýtal pána ministra.
Samozrejme, cez Sociálnu poisťovňu si to pán minister zistil a je to dosť dôležité, aby som vám povedal tento údaj, pretože v lete sme sa snažili na Finančnej správe aj návštevou, aj auditom ministerstva financií, aj aktivitou opozičných poslancov vo výbore pre financie zistiť, koľko tých údajov bolo, a nemohli sme sa dopracovať. Preto som celkom rád, že nám bolo odpovedané, a tých nesprávnych údajov, ktoré dostala Sociálna poisťovňa z Finančnej správy do 30. júla 2015, dámy a páni, bolo 261 540. Dvestošesťdesiatjednatisíc päťstoštyridsať nesprávnych údajov dostala Sociálna poisťovňa z Finančnej správy! Takže je z toho logické, že nemohla vypočítať správne odvody.
A preto druhá moja otázka bola teda, koľkým živnostníkom Sociálna poisťovňa zaslala oznámenie do 31. júla, keď následne zastavila zasielanie ďalších oznámení. Mimochodom, okolo 235-tisíc týchto oznámení mala zaslať. Do 31. júla zaslala Sociálna poisťovňa, odpoveď pána ministra, 21 500 oznámení zaslala.
Trochu to súvisí, teda dosť podstatne to súvisí s mojou treťou otázkou: Aké náklady naviac mala Sociálna poisťovňa v súvislosti s tým, že zaslala určitým živnostníkom oznámenie, lebo minimálne týmto živnostníkom musela tieto oznámenia poslať naspäť.
Bolo mi odpovedané, že táto čiastka nepresiahne 4-tisíc eur, a je mi tam ďalej vysvetľované, že keďže Sociálna poisťovňa je veľkým objednávateľom poštových služieb v Slovenskej pošte, tak dostáva výrazné zľavy, a preto aj tých 21 500 novozaslaných oznámení vyjde Sociálnu poisťovňu na necelých 4-tisíc eur.
Ja som sa v ďalšej otázke pýtal, teda aké náklady mala Sociálna poisťovňa nielen v súvislosti so zaslaním, ale určite tieto údaje, ktoré dostala nesprávne, musela nanovo prepočítať, nanovo to museli vypočítať tým živnostníkom, ktorým už to zaslali. Teda aké ďalšie náklady v súvislosti s tým, že pracovníci Sociálnej poisťovne mali naviac prácu, aké ďalšie náklady vznikli?
Bolo mi odpovedané, a tu celkom nesúhlasím s odpoveďou pána ministra, keď píše o tom, že sa to vlastne ani nedá zistiť, lebo tí pracovníci Sociálnej poisťovne takto, keď kontrolujú výšku týchto odvodov, postupovali aj v minulosti, aj teraz a že je to vlastne ich taká permanentná práca. Ja si myslím, že keď niekto ako Finančná správa zašle Sociálnej poisťovni 261-tisíc nesprávnych údajov, tak to úsilie pracovníkov Sociálnej poisťovne muselo byť oveľa, oveľa väčšie. Ale neviem sa k tomu dopátrať, keďže pán aj generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne je členom vládnej strany SMER a je aj členom poslaneckej snemovne, no tak nebude tu hovoriť o tom, že Sociálna poisťovňa mala oveľa vyššie náklady. Ja som vnútorne presvedčený, že boli to oveľa vyššie náklady, ktoré Sociálna poisťovňa mala.
Takisto som sa pýtal, že aké finančné straty vznikli Sociálnej poisťovni z tohto dôvodu, že vlastne vyzvala verejne živnostníkov, aby teda ak dostali oznámenie, aby to oznámenie teda nepovažovali za správne, aby si počkali teda na nové oznámenie, aké straty zaznamenala Sociálna poisťovňa skrz toho, že vlastne nie všetky odvody, určite nie všetky odvody dostala do toho 10. augusta, ale až do 2. septembra.
Zasa mi bolo odpísané, že tie finančné straty neboli veľké, lebo časť živnostníkov odvody zaplatila aj podľa toho, aké platila predtým a že ten rozdiel, ktorý doplatili niektorí až 2. septembra, nebol až tak veľký, aby tá finančná strata bola veľká pre Sociálnu poisťovňu.
Aby som to zhrnul na záver: Som presvedčený, že tento problém, ktorý vznikol na Finančnej správe, na Daňovom riaditeľstve z informačného systému, ktorý stál 100 miliónov, keď vyšli nesprávne údaje pre Sociálnu poisťovňu, považujem to za škandál, za škandál, ak informačný systém za 100 miliónov vydá údaje a do Sociálnej poisťovne príde 261-tisíc nesprávnych údajov, ak jedna štátna inštitúcia týmto donútila druhú štátnu inštitúciu, aby porušila zákon.
Živnostník, podnikateľ, keď poruší zákon v tom, že neodvedie príslušné odvody napríklad do Sociálnej poisťovne alebo do zdravotnej poisťovne, alebo daňovému úradu nezaplatí, hoci len o jeden deň sa omešká, hoci len o pár eur, je následne aj po rokoch perzekvovaný, penalizovaný. A takéto prípady z minulosti tu sú. Keď boli podnikatelia, živnostníci, ktorí sa omeškali o, budem hovoriť v korunách, o 35 korún, po niekoľkých rokoch, keď sa to zistilo, zaplatili niekoľko tisíc penálov, niekoľko takých príkladov poznám. A bolo im povedané, to je preto, lebo ste porušili zákon. Ak náhodou si nevšimli, že sa zákon zmenil, že sa zmenila nejaká výška odvodov, keď sa zmenila minimálna mzda a im stúpli odvody, bolo im povedané, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje.
Ak tu poruší zákon štátna inštitúcia, lebo Finančná správa jej dá zlé údaje, tak aj slovami pána ministra financií pána Kažimíra nebude vyvodzovať voči nikomu žiadnu personálnu zodpovednosť. Dokonca, a to ma úplne prekvapuje, dodávateľ informačného systému, ktorý bol zodpovedný za to, aby tie výstupy z informačného systému boli správne, boli relevantné, boli také, aké mal ten informačný systém vyrobiť pre Sociálnu poisťovňu, nie je nijako postihovaný, nie sú voči nemu vyvodené žiadne penále, žiadne sankcie. Tak z toho som teda sklamaný, musím pravdupovediac.
Nebudem už hovoriť o tom, že Finančná správa z tohto informačného systému dodala Sociálnej poisťovni tieto údaje o 26 dní neskôr, ako mala dodať. To znamená, aj týmto spôsobom, tým, že o tých 26 dní dodala tieto informácie neskôr, dostala Sociálnu poisťovňu pod tlak. Samozrejme, Sociálna poisťovňa tieto odvody prvýkrát vypočítavala a zasielala všetkým živnostníkom, ale to nijako neospravedlňuje Finančnú správu.
Takže ani o tejto odpovedi nežiadam, aby sa hlasovalo o mojej nespokojnosti.
Ďakujem za pozornosť.