54. schôdza

Pán poslanec Gál.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lipšic, ľudia sú rôzni, hovorím, sú slabí, sú malomyseľní. Pred niekoľkými rokmi sme tu s takým nadšením zvolili jedného generálneho prokurátora, za ktorého sme potom o pár rokov nechceli ani hlas dať, pričom sme nechceli ani počuť o ňom. Čiže ľudia sa aj menia.
A sám ste hovorili, že nie raz došlo k úniku informácií o nasadení ITP práve z prostredia polície. Čiže riziko, keď nastupuje ľudský faktor, tu stále je. Ale sami vidíme, že tento systém ako je nastavený, je zlý, kde dochádza k nekontrolovateľnosti, dochádza k únikom informácií, hlavne dochádza k nenáležitým a neoprávneným nasadeniam ITP.
Čiže určité riziko aj s tou komisiou tu je. My sme navrhli pred pár rokmi, fúha, ani neviem presne úrad, ktorý by jednak vykonával tieto odposluchy na základe žiadosti jednotlivých štátnych orgánov, kde by aj kontrola mohla byť nejaká iná. Čiže nie priamo ten orgán, ktorý chce mať tú informáciu, by tak vykonával sledovanie alebo odpočúvanie. Ale na tom sme sa nevedeli dohodnúť ani s vami, keď ste boli ministrom. Čiže povieme A, ale B už nepovieme.
Ja by som bol za to, aby sme tú komisiu zúžili čo do jej počtu a aby to riziko tam bolo najmenšie. A tiež si nemyslím, že politická kontrola tam bude najlepšia, ako povedal pán poslanec Galko, ale nevidím tu iné riešenie na stole. Nič iné, roky rokúce sa na ničom inom nevieme dohodnúť a na tomto sme sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem pekne. Sedím tu a počúvam túto debatu. Je to pre mňa veľmi zaujímavé ako človeka, na ktorého bolo osem rokov nasadené odpočúvanie, ale zahraničných tajných služieb ako veľvyslankyňu v horúcich bodoch, v horúcich miestach Európy. Takže chcem len upozorniť na to, že náš premiér a náš prezident, ktorí sa môžu zoznamovať s veľmi živými kauzami, utajovanými skutočnosťami, nemusia mať previerky, aby ste si to uvedomili.
Ale chcem aj povedať to, že jednoducho podľa dnešných výskumov životnosť tajnej informácie je 24 hodín. Po tých 24 hodinách nezískate akúkoľvek tajnú informáciu po celom svete len vtedy, keď sa o to nezaujímate alebo nemáte dosť peňazí, aby ste si ju zaplatili.
Toto je rozprava o zodpovednosti za štát. Ako chcete vyžadovať po ľuďoch zodpovednosť za štát, keď vidíte, že v celej spoločnosti Slovenska sme zatiaľ nastavení na zodpovednosť za svoju rodinu. Ináč by sa tu predsa nerozkrádal štát. A ten štát sa rozkráda v mene rodín, tých ľudí, ktorí kradnú a sú zlodeji. Tuto proste nemáme ešte stále zodpovednosť za náš vlastný štát. Naopak, stávame sa klebetnými babami. Ešte aj v stredoveku klebetné baby dávali do klady, aby ich mohli okoloidúci opľuť. Možnože sa dopracujeme do toho, že budeme dávať klebetných poslancov do klady. Už sa na to teším.

S reakciou pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

Ďakujem.
Najskôr na pána poslanca Hlinu zareagujem. Keď parlament napríklad volí generálneho prokurátora, aj on musí mať bezpečnostnú previerku „Prísne tajné“. Neudeľuje mu ju parlament, nevzniká mu ani voľbou. Naviac, táto funkcia nie je funkcia zákonodarného zboru. Inak by sme mohli prisúdiť zákonom parlamentu akúkoľvek funkciu súdneho orgánu alebo čohokoľvek iného. Proste považujem to za nesúvisiace. A tie ďalšie podmienky pre členstvo v tejto komisii by sa mali práve týkať hrozby úniku informácií. Tou hrozbou sám osebe nie je budhizmus, ani bývanie v Košiciach, konkrétnych ľudí možno ňou je, ale všeobecne ňou nie je.
A teraz k pánovi poslancovi Gálovi. Keď som spomínal únik informácií napríklad z policajných zložiek, no tak, áno, ale policajti jednak podliehajú bezpečnostným previerkam, ktoré sa im môžu aj odňať, a dokonca podliehajú aj v takýchto pozíciách povinnému preverovaniu na polygrafe, povinnému preverovaniu na polygrafe, aj keď k tomu úniku dôjde. A ja som hovoril v úvode: "Však, v poriadku, dajme tam poslancov, nech majú previerku alebo nech chodia pravidelne na polygraf, v poriadku, nemám s tým problém." Ja by som to potom podporil. A teraz sa budeme tváriť, že no ale keď poslanec pôjde na polygraf, to je také ponižujúce. Čo ja viem, alebo keby mal fúkať, to je také ponižujúce. Nevidím naozaj v tomto problém, ak človek nič neurobil, prejde tým, práve, naopak, ešte bude vnímaný ako absolútne čistý. Čiže som za ten koncept aj parlamentnej kontroly. Ale proste musia to byť osoby, pri ktorých je únik informácií naozaj minimálny. Poďme do toho.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Hrušovský, pán poslanec Fedor. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z hľadiska vecného zaujal stanovisko za klub Kresťanskodemokratického hnutia k predloženému návrhu zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov.
V prvom rade už mám zlý pocit, keď ideme zriaďovať ďalšiu komisiu. Dámy a páni, pamätáme sa, keď v tomto parlamente sa pokúsila istá vládna koalícia zriaďovať tzv. vyšetrovacie komisie, ktoré si postupne osvojovali právo, ktoré prináležalo len vyšetrovateľom, či už policajtom alebo prokurátorom. A vtedy nález Ústavného súdu Národnú radu upozornil na to, že je zakázané v zmysle rokovacieho poriadku vytvárať vyšetrovacie komisie. Tam Ústavný súd zdvihol prst a vlastne upozornil, aby sme minimalizovali zriaďovanie akýchkoľvek komisií, ktoré, prepáčte za výraz, zvádzajú ku klientelizmu, korupcii a všelijakým machináciám, ktoré umožňuje zriaďovanie takýchto čudných orgánov parlamentu, aj keď pripúšťam, že už teraz na základe platnej úpravy rokovacieho poriadku je možné zriaďovať si komisie na prekonzultovanie odborných otázok. Ale tu posúvame tú hranicu tej komisie oveľa ďalej v otázke politiky veľmi, veľmi citlivej.
Priatelia, už tu predrečníci spomínali konkrétne prípady, keď neoprávnene či už politici boli odpočúvaní alebo ktokoľvek iný bol neoprávnene odpočúvaný, a pritom prebehli všetky procesné úkony predtým, ako ITP-čka mohli príslušné inštitúcie nasadiť. Ak si niekto myslí, že odpolitizovávame sledovanie tajných služieb pri nasadení informačno-technických prostriedkov, tak je naivný.

Dámy a páni, tu o všetkom, aj o zložení komisie na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov a o každom jednom jej členovi budeme rozhodovať my, Národná rada hlasovaním. A aj keď zákon upravuje zastúpenie členstva v tejto komisii, nebuďme naivní. Aj tak tie rozhodnutia vždy sú do istej miery kalkuláciou, istým špekulatívnym konaním s tým, kto bude lepší, kto bude vyhovujúcejší, kde to bude menej či už politickým stranám, politikom alebo komukoľvek inému vytvárať väčšie riziká. A preto ja by som bol očakával, že ten návrh bude viacej otvorený občianskej kontrole ako politike. Ale asi je ten dôvod, len neviem, či je tu úmysel.

Priatelia, druhú vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, je, že z členov tej komisie vytvárame dve kategórie členov komisie, keď jedna, to sú tí dvaja, ktorí nie sú poslancami, by mali prejsť bezpečnostnými previerkami na stupeň „Prísne tajné“. Osobne sa prikláňam k názoru, ktorý či už kolega Galko alebo Lipšic vo svojom vystúpení zdôraznili, že aj poslanci, ktorí budú kandidovať a budú zvolení by mali mať bezpečnostné previerky stupňa utajenia „Prísne tajné“. A poviem vám hneď aj dôvod toho. A ten je vyslovene právny. A mal by byť aj logický. A vítam snahu pána ministra, ktorý povedal, že v rámci druhého čítania je pripravený na rešpektovanie niektorých pozmeňujúcich návrhov, ktoré vylepšia tento zákon.

Chcem upozorniť na jednu zásadnú skutočnosť. Zákon hovorí o tom, že tá komisia pokračuje v činnosti aj po skončení volebného, teda funkčného obdobia. A tu narážame na ten zásadný problém preto, lebo okamihom, keď sa končí mandát poslanca Národnej rady. To znamená, uplynutím funkčného obdobia sa z poslanca stáva radový občan, ktorý ale nebude mať bezpečnostnú previerku na stupeň utajenia „Prísne tajné“. Keď prirátam k tomu lehoty, ktoré po voľbách vznikajú, keď do 30 dní Národná rada musí mať ustanovujúcu schôdzu, nie je isté, či na ustanovujúcej schôdzi Národná rada zvolí poslancov do všetkých jej výborov, či títo poslanci hneď na ustanovujúcej schôdzi môžu alebo budú ochotní a schopní zvoliť aj poslancov do tejto komisie. To je všetko, dámy a páni, postavené na vode.

Preto ak za tento zákon mám hlasovať, tak musí doznať zásadné zmeny, ktoré oslabia riziko možné zneužitia v tak zásadnej otázke, ako je nasadenie informačno-technických prostriedkov na ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky.Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončil som.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, nie sú faktické poznámky.Nech sa páči, pán poslanec Fedor, máte slovo.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dámy a páni, dovoľte mi povedať iba zopár poznámok k návrhu zákona v prvom čítaní, pretože podobným návrhom zákona sme sa zaoberali už pred niekoľkými rokmi, dvoma rokmi konkrétne. A bol som jedným zo spoluautorov podobného znenia.
Chcem povedať, že svet, v ktorom žijeme, sa mení a s ním sa menia aj bezpečnostné hrozby. Som presvedčený, že aj spravodajské služby musia byť preto lepšie pripravené na možné ohrozenie našej vlasti a občanov. Na druhej strane však občania musia mať aj záruky, že spravodajské služby sú kontrolovateľné a kontrolované a že ich možnosti nebudú zneužité v prospech práve vládnucich politikov, že nebudú ľuďom liezť do súkromia bez toho, aby to bolo riadne odôvodnené.
Z týchto dôvodov som počas celých štyroch rokov vlády, jednofarebnej vlády strany SMER, očakával niekoľkokrát avizovaný nový návrh zákona o spravodajských službách, očakával som komplexný návrh zákona o spravodajských službách, ktorý by v súlade s novými bezpečnostnými hrozbami odpovedal i na otázky, aké sú ich kompetencie a úlohy, ktoré majú mať do budúcnosti, a akú deľbu práce medzi nimi vláda rozdelí.
Zároveň takýto návrh by mal odpovedať aj na otázku, ako nastavíme nový systém účinnej kontroly fungovania tajných služieb.
Nachádzame sa na sklonku volebného obdobia, vláda navrhuje čiastkové opatrenie v oblasti, ktorá je mimoriadne citlivá, pretože sa týka oblasti prieniku štátu, štátnych orgánov do súkromia občanov.
Vždy som hovoril, že v tejto oblasti je dôležitá rovnováha medzi povinnosťou štátu, a teda aj spravodajských služieb chrániť občanov pred terorizmom, korupciou, organizovaným zločinom a tiež potrebou chrániť súkromie a práva občanov Slovenskej republiky. Preto som rád, že napriek tomu, že ide o čiastkové opatrenie, myslím, že návrh sa dá považovať za vylepšenie oproti súčasnému stavu, a to v oblasti tak citlivej, ako je nasadzovanie odposluchov, ľudovo povedané, a teda prelamovanie súkromia občanov.
Podobný návrh som už predkladal v roku 2012 spolu s kolegyňou Luciou Žitňanskou, pretože považujem možnosť štátu prenikať do súkromia občanov za zvlášť zreteľahodnú a kontrolyhodnú.
My sme navrhli, a o tom je tu aj terajšia diskusia dosť častá, vtedy pracovnú skupinu výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorú by charakterizovali nasledovné znaky: malý počet poslancov, rovnaké zastúpenie, paritné zastúpenie opozície, koalície.
Po druhé, hovorili sme aj o tom, že je dôležitá práve kvôli zamedzeniu úniku informácií do vonkajšieho prostredia aj taká vec, ako je napríklad prísaha týchto členov takejto pracovnej skupiny.
A hovorili sme aj o tom, že sme otvorili diskusie aj o tom, že ak vzniknú podozrenia na úniky informácií práve z prostredia tejto pracovnej skupiny, tak ten poslanec už vopred by mal súhlasiť aj s takými neštandardnými opatreniami, ako je napríklad detektor lži.
Vo svete existuje viacero modelov kontroly nad oblasťou, ktorú dnes prerokúvame, ale som presvedčený, že aj spôsob, ktorý navrhuje vláda v novele zákona, je blízky môjmu nastaveniu, presvedčeniu i návrhu a vychádza z bežných, normálnych reálií Slovenskej republiky a môže byť nástrojom, ako sa zlepší kontrola nad odpočúvaním, ktorá v súčasnosti je naozaj iba formálna.
Je tu diskusia aj o tom, a verím, že bude medzi prvým a druhým čítaním naozaj aj normálna a vecná diskusia, ktorú avizoval aj pán minister, čo by mali vlastne poslanci kontrolovať, pretože to tak znie ako do živých spisov prístup a podobne. Ja myslím, že im bude úplne stačiť to, keď budú vidieť žiadosť a odôvodnenie tejto žiadosti, odsúhlasenie tejto žiadosti, vyhodnotenie a prípadne záznam o skartovaní alebo zničení záznamu o vyhotovení ITP.
Ja si myslím, že oproti súčasnému stavu predkladaný návrh znamená zlepšenie, a preto v prvom čítaní ja tento návrh podporím. Ďakujem za pozornosť.