34.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, máme teraz rozpravu v prvom čítaní o návrhu zákona o ochrane verejného záujmu. Je potrebné zaujať stanovisko k rozprave, aj keď naďalej chcem zdôrazniť, že budeme sa vyhýbať politickej konfrontácii a budeme sa snažiť vytvoriť aspoň trošku konsenzuálne prostredie pri hľadaní východísk, pokiaľ je náš záujem na riešení protikorupčných opatrení, ktorých súčasťou je aj tento návrh zákona, a nesmierne sťažovať možnosti pre prípadné korupčné správanie, a že je to teda skutočne sledovaný a verejný záujem. Takže iba niekoľko slov.
Znovu chcem zdôrazniť, že text zákona sme pripravovali v spolupráci s odbornými útvarmi Kancelárie Národnej rady a dôsledne sme premietli do návrhu tohto zákona všetky vecné ustanovenia, ktoré boli súčasťou prác, ktoré prebiehali počas predchádzajúceho obdobia v rámci skupiny poslancov. Sú tam len tri zásadné odlišnosti. Hovorili sme o nich, uviedol som ich hneď v úvodnej reči.
Jedna z nich je, že nepovažujeme za potrebné, aby tlačivá, ktoré slúžia pre majetkové priznania, boli súčasťou ústavného zákona, lebo jednak je to v rozpore s praxou, ale aj učením o legislatívnom procese vzhľadom na to, že predsa len takéto veci nie sú súčasťou ústavných zákonov. Pán Beblavý tuším citoval nejaké z roku 1990, čo bola veľmi turbulentná doba, a mnoho iných zákonov sa vymykalo všeobecnej praxi. Ale v danom prípade ide o to, že sme potvrdili prax, ktorá prebieha doteraz, že tieto tlačivá schvaľuje uznesením výbor. Sú dostatočne flexibilné. Nezabúdajme, že konanie výboru predsa je pod veľkou kontrolou verejnosti. Výbor si nemôže dovoliť podliezať štandardy, ktoré sú stanovené v ústavnom zákone. Na druhej strane ale môže logicky, keďže neschvaľuje ani takéto tlačivá na celé volebné obdobie a môže vstupovať do toho procesu, môže, pokiaľ sa ukáže prax realizovania takýchto podaní od poslancov, majetkových, je možné ich prípadne upraviť a veľmi jednoducho upravovať v rámci parlamentného výboru.
Nechcem ani veľmi komentovať politicky, ani konfrontačne diskusiu, ktorá tu bola, ale predsa len taká jedna malá poznámka.
No tak z vystúpení pánov poslancov som mal taký pocit teda, že ich jedinou úlohou je zabrániť proradnému konaniu poslancov SMER-u, ktorých teda charakter je taký a onaký, a, naopak, vystavujú teda verejnosti svoj vlastný krištáľovočistý pohľad na veci. Tam len tú jednu vec, pani kolegyne, kolegovia, že pokiaľ som sledoval, ako vyzerá rozprava v iných parlamentoch, tak vo vystúpeniach poslancov je snaha aspoň, aspoň, aspoň v princípe zachovať niektoré elementárne kanóny. Jeden z nich je, že predsa za naše činnosti nám vystavujú vysvedčenie voliči vo voľbách. A páni poslanci, napríklad pán Beblavý v danom prípade asi to vysvedčenie veľké nemá. Pôsobí v strane, ktorá má jedno percento v prieskumoch, a už je zase v ďalšej teraz. Takže pravdepodobne v danom prípade by bolo lepšie zvoliť vecný tón a vecné hľadanie riešení.
Povedzme si úprimne, tie tri výhrady, tak zásadne prezentované so všetkým, v čom spočíva ich podstata? To má byť zásadný problém, že výbor si určí, akým spôsobom a stanoví pravidlá, ako vykoná ústavný zákon? To je ten dôvod, pre ktorý nemáme spolupracovať? To je ten zásadný?
Ďalší zásadný problém, ktorý tu bol, a titulky boli hanebné v novinách, novinári, bohužiaľ, radi počúvajú tieto slová – hanba a paprče SMER-u, pán Beblavý, lebo SMER chce dať možnosť vyskladať svojim poslancom a funkcionárom finančné prostriedky, lebo sme stanovili, že je možné za výkon funkcií v dozorných a správnych radách mimo povolania stanoviť odmenu až do výšky štyristo eur. Až do výšky štyristo eur.
Aký je doterajší právny stav? To nikto tu nezmienil. Terajší právny stav je síce, že nepatrí žiadna odmena za výkon, ale možno si účtovať nevyhnutné náklady. Nevyhnutné náklady, ale bez akéhokoľvek odkazu na nejaký zákon, podľa čoho sa stanovia. Čiže je na svedomí zástupcu, ktorý je delegovaný v tej správnej alebo dozornej rade a na funkcionároch tej-ktorej firmy. Ako môže vyzerať za týchto okolností štrukturovanie takýchto nevyhnutných nákladov? Môžu ísť pre jednotlivé obdobia až o vyššie sumy, dajú sa účtovať, ako určite tie náklady, prípravu na prácu. Ktoré to sú vlastne? Sú to iba na dopravu, na rokovania, alebo sú to niektoré iné? V danom prípade ešte zároveň sme medzitým prijali právnu úpravu, že pokiaľ niekto poberá plat z verejných zdrojov a pokiaľ vykonáva funkciu v nejakom inom orgáne, ktorý má verejnoprávny charakter, môže mať minimálnu mzdu iba maximálne do výšky štyristo eur.
Kolegyne, kolegovia, to je opäť dôvod na to, aby k tým všetkým rečiam, alebo niečo, čo by malo zabraňovať hlasovať o tomto návrhu zákona? Obávam sa, že vecné dôvody sme registrovali ťažko. Skôr potom treba hľadať motiváciu prečo nie.
V serióznych parlamentoch opäť nikto nespochybňuje právo väčšiny na to, aby, pokiaľ sa má schvaľovať v parlamente nejaká právna úprava, tak aby mala právo iniciatívy, po prvé. A po druhé teda, že každý, kto je menšinový a chce, chce presadiť v parlamente nejakú úpravu, tak sa uchádza o podporu a rokuje s tou väčšinou a, samozrejme, ale nemá výsostné právo rozhodnúť, jak sa veci budú mať. Že buď teda urobíte to, čo on chce, alebo tým pádom rokovanie končí. V žiadnom orgáne, ani súkromne, ani v rodine sa týmto spôsobom rokovať nedá. Jednoducho v danom prípade s väčšinou treba rokovať, a ktorá si chráni a logicky aj využíva právo iniciatívy, pretože je väčšinová. Veľmi jednoznačne pán predseda povedal, keďže sa vymenilo vedenie Národnej rady, jednoznačne teda poveril mňa rokovaním s politickými stranami a hľadaním možností konsenzu pre prípravu návrhu zákona. Urobili sme všetko, čo sa urobiť malo, predložili sme návrhy, recipovali sme všetky časti. Veď hovoril o tom dokonca aj pán predseda výboru pre nezlučiteľnosť. Výsmešne, lebo že veď sme len ukradli ich nápady. Naopak, urobili sme to, že sme recipovali do návrhu zákona všetky opatrenia, ktoré tam boli, okrem tých troch.
Tretie je možnosť výboru, sa bude odvolávať na Ústavný súd. Opäť pán Beblavý v danom prípade dával právne stanoviská a opäť zase cielene, alebo, alebo je to z nevedomosti, neviem, veľmi nepresne. Áno, Ústavný súd má ingerenciu aj teraz vo vzťahu k výboru, ale nerozhoduje o rokovaní výboru, rozhoduje o tom, či boli alebo neboli porušené práva osôb, ktoré boli dotknuté rozhodnutím tohto výboru.
Vážené kolegyne, kolegovia, to je ale dramaticky veľký rozdiel, ako keď mal Ústavný súd zasahovať do kompetenčnej výsosti parlamentného výboru, odhliadnuc od toho, že doteraz nikdy nebol prelomený iný princíp, ako kasačný. Kasačný princíp znamená, že môžte len, že rušiť rozhodnutie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. A v danom prípade ďalší postup bude aký? Modeloval niekto, ako by ten ďalší postup bol? My sme si ho modelovali a nevideli sme ho. Nevideli sme ho a prináša to, prinášal by veľké komplikácie. A samozrejme ale vytvára priestor pre nezmyselnú politickú konfrontáciu, ktorej sme tu svedkom. A aj zneužívanie tohto inštitútu na čisto politické účely. Oným známym génia marketingom, že proste naváľam čokoľvek, keď môžem, na politického súpera, je to úplne jedno, lebo nemôžem sa pustiť do odbornej, vecnej a korektnej diskusie. Možno to tak je, možno nie, ale rozmýšľame nad tým. A samozrejme rád by som bol, keby o tom rozmýšľala predovšetkým verejnosť.
Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že tento návrh zákona, ktorý... No a ešte dovoľte mi jednu poznámku, čo som chcel o tom rozprávať. Čakal som aj niektoré odborné úvahy. Aké je vlastne miesto nášho zákona, ktorý máme v parlamente, v systéme iných zákonov? Ako to vyzerá v starých krajinách európskej pätnástky, ako to vyzerá v postkomunistických krajinách, ktoré sa pridružili do Európskej únie, ako vyzerá pôsobenie a záujmy medzinárodných organizácií, ale aj GRECO, či legitímneho zoskupenia štátov bojujúcich proti korupcii, ako vyzerá to skutočné ústavné prostredie v jednotlivých štátoch? Že ho porovnáme, porovnáme to tu u nás a podobne. Ja som si predsa len, prečítam len dve takéto právne úpravy v dvoch krajinách, ktoré sa nám zdajú, že by mohli byť vzorom európskeho právneho štátu – poprosím o sekundu zdržania – a to Švajčiarsko a Nemecko. No, Švajčiarsko a Nemecko a chcel by som len zdôrazniť dve veci. "Podnikať a pracovať vo verejnom a súkromnom sektore je v zásade možné." Citát príslušného ustanovenia zákona. V týchto krajinách, vo väčšine krajín Európskej únie nie je zakázané podnikať. Povinnosť pre poslanca, ktorá vzniká, a môže pracovať v súkromných správnych radách, môže pracovať v rôznych organizáciách záujmových a podobne, v danom prípade teda ťažisko ochrany ústavnej spočíva skôr na tom, že musíte všetky svoje aktivity uviesť. A keď všetky svoje aktivity neuvediete, áno, v takom prípade napríklad v Nemecku nastupuje dosť veľká sankcia. A to v takom prípade, že pokiaľ je rozsah neuvedených aktivít a teda aj príjmov, ktoré dostanete, dostatočne veľký, môžte dostať až pokutu vo výške polroka, teda polročného platu. Zvažovali sme aj nad týmto inštitútom, ale nešli sme nad, počítali sme, že práve môžme ďalej spolupracovať. Predložíme návrh tak, ako ho predložila, predložila, ako ho teda vypracovala skupina poslancov, ktorí sa predtým zúčastňovali na tvorbe tohto zákona.
Našli sme kopu ďalších inštitútov, ak hovoríme o nezlučiteľnosti, ktorá je veľmi dôležitá. Napríklad ustanovenie o tom, že, že vaše konanie má byť nezlučiteľné so záujmami iných štátov. Nemáme to zatiaľ, vážené kolegyne, kolegovia. A samozrejme bola by treba diskusia, čo to je, čo to je pracovať v záujmoch iných štátoch, jak to vyzerá v Európskej únii, prípadne s inými štátmi a do akej miery v danom prípade chceme intenzitu nezávislosti poslanca udržať.
Ďalší moment, s ktorým sme pracovali pri príprave, je taký, ktorý sa objavuje v právnych poriadkoch iných krajín, a to je otázka toho, že či stačí, keď formálne my napíšeme do zákona, že nie ste, že nesmiete byť v správnej či dozornej rade daného orgánu, ale v ďalších poriadkoch je aj, že nesmiete riadiť takéto firmy. Prepáčte, že hovorím práve o opozičnom poslancovi, predsedovi jednej zo strán v tomto parlamente, ktorý tu, a hovorím to preto, lebo tu v parlamente neustále hovorí, načo všetko sa budú prostriedky jeho firiem používať. To znamená, riadi dané firmy? V danom prípade nejde iba o vonkajšiu aktivitu, formálne niečo niekam odovzdám, ale je to úplne pravidlo k ničomu, ktoré nemá žiadny konkrétny praktický význam. Bolo by treba o tom porozprávať sa, že teda či dáme aj to slovo riadiť firmy, že je zakázané, a potom výbor bude sledovať aj tieto aktivity, či v danom prípade skutočne riadi firmu štatutár alebo onen vlastník, ktorý je úplne náhodou poslanec alebo iný verejný funkcionár.
Máme celý rad problémov pri dodržiavaní tohto ústavného zákona, a poviem to, aj z radov našich starostov. Registrovali sme aj správu Transparency International, ktorá hovorila o tom, že až 5 % starostov, ktorí to majú zakázané, majú timálnym spôsobom zastúpenie v súkromných firmách a niektoré tie firmy aj podnikajú. Bolo treba sa porozprávať, či naozaj za týchto okolností buď teda tí starostovia, zvlášť, ktorí sú na čiastkový úväzok, dokonca niektorí sú aj bez príjmu, a že či im je naozaj účelné a má zmysel, aby sme im úplne zakázali podnikať, ale, naopak, veľmi prísne sledovali, že vždycky musia uvádzať svoju účasť v týchto firmách v každom verejnom konaní, že to musia urobiť aj v obci a podobne. Čiže vecnú diskusiu na túto tému, nie nezmyselný politický zápas.
Kolegyne, kolegovia, neposunula nás tá diskusia, to jediné, čo chcem povedať, k ničomu, čo sa týka vecných problémov, ktoré máme riešiť. Takže opäť chcem vyjadriť aj za nás všetkých troch navrhovateľov, opäť poďme sa ešte o veci rozprávať, poďme hľadať, poďme hľadať spoločné východiská, poďme spoločne hľadať, definovať, definovať rozsah chránených záujmov a prispejeme veci pozitívne. Nezmyselná politická konfrontácia, ešte raz zdôrazním, nepomáha ničomu.
Pekne vám ďakujem za pozornosť.
