54. schôdza

Ďakujem pekne mojim kolegom z opozície za podporné stanovisko. Kolega Simon, viete, oni sa spoliehajú na to, že to ešte stihnú pred tými voľbami a budú sa môcť pochváliť, že teda pribudne tuná tých 2000 pracovných miest. Takže oni tento zákon nestiahnu, tak ako stiahli zlý stavebný zákon, ten nový. Aj tento je zlý, ale tento potrebujú, pretože skutočne sa asi spoliehajú len na túto jedinú vec.
V každom prípade, keďže som nepožiadal o stiahnutie tohto zákona z rokovania, tak môžem vás ubezpečiť dopredu, že už dneska s kolegom Maňom Hubom ideme pripravovať list na prezidenta, aby tento zákon nepodpísal. Pretože ak si SMER nedokáže uvedomiť, že koná proti občanom, aj napriek tomu, že pre malú skupinku určite áno, aj pre skupinku vybraných, ktorí na tom vyryžovali alebo ešte vyryžujú koniec koncov, tak nejde to pre blaho všetkých občanov Slovenskej republiky. Takže toto bude naše rozhodnutie, ktoré sme sa teda rozhodli napísať prezidentovi, aby ten zákon nepodpísal. A tak ako bolo povedané, takisto legitimita rozhodnutí tejto vlády a poslancov vládneho SMER-u, tak tá je spochybniteľná, pretože naozaj a naozaj nemá tu, kto čo namietať, pretože boli uvedené fakty a boli uvedené príklady. Príklady, ako by to mohlo byť a ako to môže nastať. A to sú problémy, ktoré ja si určite nezoberiem na tričko, takže ja za tento zákon určite hlasovať nebudem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, nedá mi teda aspoň na pár vecí zareagovať, lebo vy ste sa tu už zacyklili v takom samopochvalnom systéme.
Pán Hraško, ak nie je investícia, ktorá má potenciál prírastu alebo pridania 0,4 % HDP v záujme všetkých na Slovensku, tak potom už neviem, čo iné to je. Takže trošku sa prekalibrujte z toho vášho pozerania sa len na samého seba, na to, aká je táto investícia naozaj významná.
Odpoviem na pár dotazov, ktoré tu prebehli v rozprave, vecne. V čom sa mení postavenie obce? Dnes územné rozhodnutie pre významné investície vydáva okresný úrad, obec nie je dotknutý orgán. Po novom bude mať obec v stavebnom konaní postavenie dotknutého orgánu, bude vydávať záväzné stanovisko z pohľadu súladu s územným plánom. To na margo toho zlučovania dvoch konaní.
Čo sa týka priekupníkov pozemkov, dnes tí, ktorí sa cítia podvedení, už zažalovali túto transakciu. A tu budeme čakať na rozhodnutie súdu a samozrejme teraz nič nebudeme vyplácať. Navyše, ak ste si všimli, už v skrátenom konaní sme prijali predtým zákon, ktorý hovorí v princípe to, že ak je niečo vyhlásené za strategickú investíciu, tak v katastri sa pozemky zaplombujú a nie je možné uskutočňovať tieto špekulatívne prevody.
Padlo tu tiež také, že treba lákať tu investorov na niečo iné, tiež to tu hovoril pán Hraško. Nevšimol som si, že by za vašej bývalej vlády sa sem nahrnulo kvantum takýchto významných investorov. (Reakcia z pléna.) Vaša strana, pán Hraško. Ale kľudne, nevykrikujte. Prečo vykrikujete? Vy máte vo zvyku vykrikovať počas vystúpenia iných. (Reakcia z pléna.) Vy klamete, ja vám do reči neskáčem. (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale, páni poslanci!

Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Vidíte, toto je proste kultúra! Keď sa vám niečo nepáči, neviete sa ani udržať. (Reakcia z pléna.) Však ja mám šancu sa brániť, keď vy niečo vykrikujete?
No, takže ešte raz, počas vlády, kde bolo zoskupenie, aby som bol teda presný, ktorého ste vy členom, sa tu nehrnuli zrovna takéto investície. Takže neviem, načo by ste ich chceli lákať? A možno, že čo teraz hovorím, je skôr odkaz pre voličov do budúcna, aby zvažovali, koho voliť budú, pretože ak vznikne vláda zo súčasnej opozície, nevidím tu vôbec žiadny synchrón, lebo na mnohé vecí máte rôzne názory, ako napríklad tuto kolega, ktorý sa, ani sa necíti byť súčasťou zoskupenia, ktoré bolo súčasťou bývalej vlády.
Aj čo sa týka toho stavebného zákona, viete veľmi dobre, že ten zákon keby som nestiahol a trval by som na tom, tak by bol pokračoval ďalej. Ale ja som jasne na začiatku povedal, že pokiaľ nebude všeobecný konsenzus – a nechápem, čo na tom je nepochopiteľné? – že ten zákon stiahnem. A to sa presne stalo.
A čo sa týka toho, že vy hovoríte len o tom, že vy ste tu prednášali nejaké odborné stanoviská. Ja viem presne, od ktorých akože odborníkov to bolo, ktorí (výkrik z pléna) obhajujú... Mohli by ste (rečník sa obracia na predsedajúcu schôdzi), prosím vás, vyzvať poslanca? Keď nevládze počúvať, nech vyjde zo sály... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, nekomunikujte s pánom ministrom pri záverečnom slove. Nie je to od vás dôstojné.
Nech sa páči.

Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Takže pokiaľ pán Hraško tvrdí, že to bolo od odborníkov. Ja si myslím, že to bolo skôr od lobistov. A len na margo toho, ako vy máte ambíciu odborne sa vyjadrovať k tým zákonom. Však ani pri tomto zákone, ktorý tu teraz predkladám, ste neboli ani na výbore. Výbory sú na to, kde ste sa mohli dozvedieť množstvo informácií.
Takže na záver, je mi veľmi ľúto a je to smutné, že opozícia je proti takýmto významným investíciám. To je jediné, čo ma na tom mrzí.
Ďakujem za slovo. Skončil som. (Potlesk.)

36.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte, aby som predložil návrh novely zákona o príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Tento návrh predkladám spolu s kolegom Alojzom Přidalom.
Cieľom právnej úpravy je podpora sociálneho začlenenia fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti a odstránenie tvrdosti zákona voči týmto osobám, napríklad voči tým ťažko zdravotne postihnutým, ktorí sa snažia zvýšiť svoj príjem pracovnou aktivitou, ktorej dôsledkom ale na druhej strane je strata alebo výrazné zníženie pomoci od štátu v existujúcej forme kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia.
Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa dnes kompenzujú peňažnými príspevkami od štátu vo viacerých oblastiach, v oblastiach mobility, komunikácie, zvýšených výdavkov a sebaobsluhy. Existujú rôzne druhy odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu. Napríklad odkázanosť na opatrovanie, odkázanosť na osobnú asistenciu, t. j. odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby, odkázanosť na rôzne pomôcky, ktoré uľahčujú život fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, a tiež v neposlednom rade odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov osoby ťažko zdravotne postihnutej, spojených s hygienou, stravovaním alebo aj s ošatením. Niektoré z týchto príspevkov sú jednorazové, iné sú opakované.
V predloženej novele navrhujeme upraviť porovnávacie kritérium pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. V zákone je to definované ako, teda to porovnávacie kritérium je násobok životného minima. A my to navrhujeme upraviť tak, aby sa udržal motivačný charakter tohto príspevku. Tento peňažný príspevok a jeho výška závisí od vzťahu príjmu osoby ťažko zdravotne postihnutej a štvornásobku sumy životného minima. Ak je rozdiel týchto dvoch súm vyšší ako rozsah osobnej asistencie určenej v eurách, peňažný príspevok sa neprizná. Nezvyšovanie súm životného minima v posledných rokoch, alebo teda len veľmi mierne, ale posledné dva roky sa vôbec nezvyšovali sumy životného minima, a pracovná aktivita osôb s ťažkým zdravotným postihnutím má za následok stratu tohto príspevku, čo je značne demotivujúce pre mnohých ťažko zdravotne postihnutých občanov.
Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv, nebude mať negatívny dopad ani na rozpočet verejnej správy, ani na podnikateľské prostredie, rovnako neovplyvní životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Navrhovaná právna oprava je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Účinnosť zákona navrhujeme od 1. januára 2016.
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, a chcel by som sa potom do rozpravy prihlásiť ako prvý.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1657. Dovoľujem si predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Podľa oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1670 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončila som svoju spravodajskú správu, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

40.
Áno, ďakujem pekne, je to v poriadku. Dámy a páni, tento návrh, ktorý predkladám s kolegom Přidalom, je iniciovaný mnohými zdravotne postihnutými občanmi, ktorí sa pred niekoľkými mesiacmi, je to od 1. júla, vlastne nedávno, dozvedeli o tom, že strácajú nárok na príspevky od štátu, ktoré doteraz dostávali, alebo sa im znižujú.
V situácii, keď Robert Fico prichádza so sociálnymi balíkmi, balíčkami a rozdáva mnohým alebo viacerým skupinám, to znamená, že vláda má zdroje a má peniaze, a teda Robert Fico to hovorí tak vzletne, že keď sa nám darí, tak si želáme, aby to pocítili aj občania, tak je pre mňa nepochopiteľné, že tí, ktorí sú hendikepovaní, ktorí sú evidentne v ťažšej situácii ako mnohí iní alebo väčšina občanov, tak sú takto trestaní štátom, že štát im znižuje dávky, ktoré teraz, doteraz dostávali, alebo im ich dokonca odoberá. Veď to nemá žiadnu logiku. Veď tí ľudia predsa nebudú za to chváliť Roberta Fica ani SMER.
Ja mám jedno vysvetlenie, že oni už na to zabudli, teda, že sa takáto vec od 1. júla na úradoch práce robí, že sa prehodnocuje nárok určitých osôb na dávky od štátu, z dôvodu, že k 1. júlu sa má upravovať životné minimum, ak sú na to splnené podmienky. Jednoducho na ministerstve sociálnych vecí im to ušlo. Minister to nezbadal, jeho podriadení ho na to neupozornili. A stala sa vec, že tisícom, tisícom ľudí na Slovensku sa znížili a znižujú, lebo to je veľmi veľa ľudí, tá agenda, priebežne ju úrady práce vykonávajú, tak dostávajú aj v týchto dňoch tieto smutné oznámenia. A preto chcem to, vlastne tento návrh s kolegom Přidalom posunúť poslancom SMER-u, že dá sa to napraviť, dá sa to napraviť novelou príslušného zákona.
A dajte si to do tých svojich sociálnych balíčkov. Veď ja si myslím, že ak by tam niečo malo byť, tak to je práve toto. To nie sú veľké, by som povedal, desiatky miliónov z verejných zdrojov alebo zo štátneho rozpočtu, konkrétne z kapitoly ministerstva sociálnych vecí, že to nie je veľa, ale efekt z toho bude veľmi veľký. Lebo práve tým hendikepovaným, ťažko zdravotne postihnutým ľuďom nepoškodíte. Možno by očakávali viacej, ale ak im teda už nezvyšujete tie dávky, tak im ich aspoň neberte, alebo im ich neznižujte.
Preto sa prihováram za to, aby ste vy, poslanci zo SMER-u, posunuli tento návrh do druhého čítania aj preto, že keď sa tí ľudia obracali na úradníkov na ministerstve sociálnych vecí, tak oni hovoria: my žiadnu novelu nepripravujeme. No oni ešte nedostali príkaz od ministra, aby rýchlo pripravili. Lebo ja si myslím, že to je dokonca dôvod aj na skrátené konanie. Naozaj ich je, samozrejme, že nie sú to takí silní lobisti, možno nie sú tak zastúpení v tripartite alebo nie sú možno tak zastúpení v SMER-e, aby vám to došlo. Ale preto na to upozorňujem, že ešte máte čas, a je to v záujme, myslím si, že všetkých, aby sme príslušnú zmenu zákona urobili.
My s kolegom Přidalom navrhujeme vlastne iba úpravu jedného príspevku, jedného príspevku, tých príspevkov je, neviem, štrnásť v zákone, ktorých sa tieto zmeny týkajú, ale to je priestor v druhom čítaní. Ja pre rýchlosť, aby sme stihli termín na predkladanie návrhov, aby boli na rokovaní tejto schôdze, tak sme vlastne otvorili možnosť ako novelizovať tento zákon.
Ja som na to upozornil už aj ministra Richtera, lebo, viete, teraz sme začali rokovať o poslaneckých návrhoch, tak tu nie je nikto z vlády. Čiže sme tu už len my, môžeme si to medzi sebou hovoriť, tak ja sa len spolieham, že sa to dostane do uší ministra. Ale teda ja som to aj vtedy, to bolo prvý týždeň, keď sme rokovali o bode 5, to bol vtedy príspevok na opatrovanie. Pamätáte si, ako minister prišiel chváliť sa teda, lebo to je obsah toho balíčka sociálneho, že idú zvyšovať príspevok na opatrovanie, na starostlivosť o deti, pardon, ktorý sa zvyšuje zo súčasných 230 na 280 eur. Päťdesiat eur pridáva minister, no tak aby si, aby toto nevyužil, takúto príležitosť sa pochváliť, tak výrazne zvyšovať tento štátny príspevok. A úsmevné bolo, keď sme povedali, poslanci z opozície, že sa to týka len dvetisíc rodičov. Dvetisíc rodičov. To je niečo ako ten príspevok na letné tábory. Bombastický minister školstva a vysvitlo zrazu, že sa to týka 700 detí, čiže jedno dieťa z každej dvadsiatej piatej obce. A výsledok nakoniec bol, že ani nie 700 alebo bolo ich nejakých 500, no, čiže bubliny. Ja som to vtedy komentoval, že je to politický marketing., kampaň.
Ale ja si myslím, že aj toto môžete zakomponovať, SMER, do politického marketingu alebo do vašej kampane, lebo toto je veľmi vplyvná skupina. Tí ľudia žijú v rodinách. Tým, že ste zobrali alebo znížili príspevok či tomu zdravotne postihnutému alebo niekomu z jeho príbuzných, ktorý napríklad sa o toho človeka stará, tak ste ich nepotešili.
No ja som vtedy spomínal aj také absurdné a jeden príklad som spomenul pánu ministrovi, ktorý tu sedel, takže vtedy to počul. A neviem, ako naložil s tou informáciou, ako dievčine jednej, nazval som ju Lucia, ktorá má 34 rokov, myslím, ťažko chorú matku, o ktorú sa celodenne treba starať 24 hodín, a mala možnosť požiadať o miesto v sociálnom zariadení pre tú svoju ležiacu matku alebo sa sama o ňu postarať vo svojej rodine. A ona si vybrala tú druhú možnosť, lebo jej svedomie, jej to inak ani nedovolilo. Ale toto rozhodnutie malo pre ňu také súvislosti, že ona musela zanechať svoju prácu, ako-tak stabilný príjem. Ale urobila to s vedomím, že štát ju v tom nenechá celkom samú. Najmä keď sa ona, jednotlivec správa zodpovedne a v konečnom dôsledku ušetrí stovky eur mesačne štátu. To, že ona tú matku nedala do ústavného zariadenia a že sa o ňu sama stará, tak stovky eur mesačne šetrí štátu a obci. No a odmenou za to, za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby je 220 eur; 220 eur ale len za istých okolností. A túto sumu dostáva veľmi malé percento ľudí. Pretože to porovnávacie kritérium, zasa je tam životné minimum, porovnáva sa príjem toho opatrovaného, ak je na dôchodku, ak má invalidný dôchodok. Tak táto Lucia predstavte si, že dostávala od štátu nie 220 eur, ale 9,8 eura, 9,8 eura dostávala za to, že opatruje 24 hodín svoju mamu. A po prvom júli dostala rozhodnutie, nakoľko sa valorizovali dôchodky aj invalidné a tej opatrovanej mame zvýšili dôchodok o 9 eur, myslím, to bolo naposledy, takže krát príslušný počet mesiacov, prekročila hranicu, životné minimum sa neupravovalo, a milej Lucii odobrali aj tých 9 eur.
Pán minister, ani nebudem klásť otázku v hodine otázok, zistite si, koľkým tisícom ľudí úrady práce poslali takéto strašné správy. Že ešte aj tých 9 eur tejto osobe zobrali, hoci sa 24 hodín stará o tú ťažko chorú matku. Prosím vás, ja som neskúmal zatiaľ, neviem, ako to bolo v tom Poprade, keď otec odpojil od ventilácie, od dýchacieho prístroja svojho syna, ale ak sa naozaj aj v takomto prípade, ak toto je ten prípad, že štát tomuto človeku nedal, nepomohol, ale mu ešte zobral, veď to je trestuhodné, to je na odstúpenie ministra.
Dlho by som mohol hovoriť, ale ja som sa rozhodol, že v tejto rozprave použijem jeden podklad, ktorý som dostal, ktorý som dostal od pracovníka úradu práce z nemenovaného mesta, ktorý keď zaregistroval, že sme podali s kolegom Přidalom tento návrh a že sa to objavilo v médiách, že teda niekto sa tomu venuje a že upozorní na tento problém, tak ona mi poslala list. Ten list nebol podpísaný. Dostávate určite aj vy také anonymy. Ale tento list nebol taký zlostný, alebo zlý, že som niekoho nahneval, urazil, ale to bol list osoby, ktorá roky sa venuje tejto agende na úrade práce a je z toho frustrovaná, nešťastná, že ministerstvo s tým nič nerobí. A keďže sa ona ale obáva, že keby išla so svojím menom na bubon, že by mohla dokonca prísť ešte aj o to svoje zlé platené miesto na úrade práce, tak nemala odvahu sa pod tento list podpísať.
Ale ona mi píše, ja si myslím, že to stojí za to, aby ste si aj vy ostatní vypočuli, a takto verím, že sa to dostane aj pánovi ministrovi. Ak opatruje dôchodcu dôchodca, aj také sú prípady, to je ešte v pohode. Má svoj dôchodok, ku ktorému si ešte môže prirátať peňažný príspevok na opatrovanie od nás, myslí sa tým z úradu práce, čo v tomto prípade je okolo 92 eur mesačne bez ohľadu na to, aký má opatrovateľ-dôchodca príjem. Všetci majú rovnako. Keď dôchodca opatruje ťažko postihnutého dôchodcu, tak majú k svojmu dôchodku ešte plus 92 eur. Ak však opatruje človek, ktorý musí nechať prácu, je v produktívnom veku, doma má deti, rodinu, padne celkom na dno. Štát namiesto toho, aby ocenil, že dotyčný sa obetuje pre svojho rodinného príslušníka a ho nedá do ústavu, odmení ho ako žobráka. Filozofia tohto príspevku je vraj taká, že opatrovaný si má nechať, ten, ktorý je ťažko postihnutý, ak má nejaký príjem, dôchodok, invalidný, starobný, vdovský, má si nechať 277 eur, budem len v eurách hovoriť, zaokrúhľovať, čo je 1,4-násobok životného minima, a ostatné by mal dať tomu, čo ho opatruje. To znamená, my, na úradoch práce všetko, čo je nad 277 eur, odrátavame opatrovateľovi zo sumy 220 eur. A tak sa stalo, že tá Lucia dostávala posledný rok 9 eur mesačne a jej tých 9 eur zobrali.
Tento rok som ja osobne, ona má tú istú skúsenosť, priznávala peňažné príspevky vo výške 9 a 12 eur mesačne. A to si ešte ten dotyčný môže gratulovať, lebo mu patrí status opatrovateľa a štát zaňho platí zdravotné odvody a na dôchodok sa mu to ráta ako náhradná doba. To znamená, poistné sa neplatí, ale tie roky sa mu počítajú, ako keby ich odpracoval. Úplne najhoršie prípady nastanú vtedy, keď sa napríklad človeku v najlepších rokoch, môže to byť živiteľ rodiny, muž, žena, v štyridsiatke, v päťdesiatke sa mu niečo stane, prestane pracovať. Manželka musí nechať prácu a starať sa o neho. Muž ešte nemá invalidný dôchodok, čiže je bez príjmu a my na úradoch práce, keďže peňažný príspevok rátame z príjmu za uplynulý rok, čiže vychádzame zo situácie, keď chodil do práce a mal príjem, tak mu vyrátame nulu. A to je vždy. Vyjde im nič, nič, nič. Dokonca táto žena alebo ten manžel, ak ho ona opatruje, nemá ani status opatrovateľky. Viete, ako sa my, úradníčky, samé vtedy cítime, keď ľudia nám plačú v kancelárii? V produktívnom veku na peňažný príspevok na opatrovanie zabudnite. Ako to je možné, takáto diskriminácia, takáto nespravodlivosť?
Ďalšia vec je a ona tu hovorí o tom, čo som už ja v úvode povedal, že od júla tohto roka znižovanie peňažného príspevku na opatrovanie na základe prehodnotenia príjmov opatrovanej osoby za uplynulý rok. Čiže v júli sme všetky príspevky znižovali alebo odoberali. A to tak, že napríklad tomu, kto mal 111 eur sme ho znížili na 97. Tomu, kto mal 45 na 39. Čiže úbohé cifry sme im ešte krátili. Ako však to vplýva na psychiku opatrovateľa, fakt, že zdravotný stav opatrovaného človeka sa v priebehu času obyčajne zhoršuje. To znamená, tá Luciina mama sa tento rok má horšie, keď dva roky leží na posteli, tak tento rok, predpokladám, ten stav horší ako minulý rok, ale jej príspevok zobrali alebo znížili.
Je tu príspevok na osobnú asistenciu. Tomu oni hovoria, že to je príspevok, oni to, ich nazývajú, týchto asistentov, že to je šľachta, lebo to sa nedá s opatrovaním porovnať. Príspevok na asistenciu je oveľa vyšší, aj päťnásobne v niektorých prípadoch. To znamená, že môže dosiahnuť aj tisíc eur, a funguje to tak, že mnoho razy ten ťažko zdravotne postihnutý si ten príspevok s tým asistentom rozdelí. A ona tu píše v liste, ako stretá tých ľudí, ktorí sú asistentami, že v podstate nie sú asistentami. Len sa ten príspevok čerpá a spokojný je aj ten zdravotne postihnutý a aj ten akože asistent.
Osobitne sa táto nemenovaná osoba alebo osoba, ktorá sa nepodpísala v tom liste, tak venuje príspevku na kúpu pomôcok. A to je naozaj istá rezerva. Pre tých, čo by ste chceli byť ministrami sociálnych vecí, tak pozorne počúvajte. Príspevok na opatrovanie, ten sa škrtí, odoberá, ale kohútik, cez ktorý sa vypláca peňažný príspevok na kúpu pomôcky, zdravotnej alebo napríklad zdvíhacieho zariadenia, je tak doširoka otvorený, že pre výrobcov pomôcok je to hotová zlatá baňa. Ide o to, že neexistuje súťaž, neexistuje konkurencia, neexistuje výberové konanie, verejné obstarávanie, nič. Máte len stanovený strop, koľko môže tá-ktorá pomôcka stáť. A tak máme napríklad strop na invalidný vozík 1 500 eur. Každý prinesie pomôcku na túto cenu, hoci na internete nájdete presne ten istý obyčajný hliníkový mechanický vozík za 400 eur. Firma si mädlí ruky. Keď máme strop na zdvíhacie zariadenie za 11-tisíc eur, firmy si takéto sumy fakturujú a my, úradníčky, keďže sa v tom nevyznáme, zákon nie je porušený, papierovo je všetko v poriadku, a aj keď mierne podozrivé je, že jedna koľajnica, po ktorej sa pohybuje sedačka, stojí toľko, ako auto v plnej výbave za to kúpite, štát to zaplatí.
Takisto sú nehorázne predražené pomôcky pre sluchovo postihnutých, zrakovo postihnutých. My vidíme, že na internete sú tieto pomôcky niekoľkonásobne lacnejšie. Ale čo máme robiť? Veď štát všetko zaplatí a bez rozumu. Tam idú peniaze, ktoré by mali končiť u opatrovateľov, nie u firiem. Ona tu menuje tie firmy, ale ja im nechcem, nechcem na ne upozorňovať, to minister nech si to všimne, ktoré ryžujú štátne peniaze. Rozumiete, keď je v zákone, že môže štát prispieť sumou, teda ono to stojí, a keď to stojí 11-tisíc, a ten človek, firmy vyhľadávajú tých chorých ľudí a samé ponúkajú: pozrite, za 11-tisíc, vystavia faktúru, a ten človek ide s faktúrou na úrad práce a úrad práce zaplatí. A hoci by také niečo sa dalo aj možno za tretinovú alebo polovičnú cenu.
Takto je to rozdelené. Takto ryžujú aj firmy štátne peniaze určené na sociálne ciele. A my, ktorí to z terénu vidíme, sme bezmocní, nás nikto nepočúva a bolo by načase, aby si to niekto, tento náš odbor a túto problematiku všimol. Jednoznačne by bolo treba riešiť peňažný príspevok na opatrovanie. Peňažný príspevok, to je to, o čom hovoríme, o čom navrhujeme zmeniť zákon, lebo naozaj je to veľká nespravodlivosť. A keďže teraz sa rozdávajú peniaze tým, ktorí by to ocenili a ktorí to potrebujú, tak sa mi zdá, že toto je tá skupina, na ktorú ste neprávom zabudli. A potom je tu oblasť, kde sa dá šetriť. Kde teda tečú peniaze takmer nekontrolovane, lebo je to v súlade, akože v súlade so zákonom. Ona dokonca aj navrhuje, ako by sa to dalo spraviť. Že veď keď už teda sú náklady na opatrovanie človeka v ústavnom zariadení, súkromných, že sú o 300 – 400 eur vyššie, ale v priemere, Monika Gibalová by o tom vedela dlhšie hovoriť, ak ten opatrovaný prispieva sumou 300 eur a my platíme zo spoločného, z verejných zdrojov ďalších 400 eur mesačne, mesačne na toho človeka, a teraz sa v našej spoločnosti nájdu ľudia, ktorí opatrujú toho človeka v rodine, sami, lebo je to ich rodič, lebo je to ich príbuzný, a oni tých 300 – 400 eur mesačne štátu šetria, tak nezaslúžia si, aby sme im nejak paušálne aspoň, nieže ako je to teraz, znižovať príspevok až na nulu, až zobrať, keby sme im napríklad paušálne ako tým dôchodcom, ktorí sa starajú o dôchodcov, že by sme im napríklad ten príspevok v sume 50 eur, tak ako to navrhujú, ten príspevok za starostlivosť o dieťa? Päťdesiat eur paušálne, lebo vy nám šetríte 300 – 400 eur. Ja si myslím, že to by sme mohli. To nie je vôbec komplikované. Potešilo by to mnohých. Dokonca aj tých na úradoch práce, ktorí sa s touto nespravodlivosťou stretajú. Povedzte, čo ešte mám urobiť, aby si to tí zo SMER-u všimli?
Ďakujem za vašu pozornosť.

Pán kolega Brocka, mne je len ľúto, že sú tu neni poslankyne zo strany SMER, ktoré sa tejto problematike venujú, pani Tomanová, pani Vaľová, možnože je rokovanie Mestského zastupiteľstva v Humennom, neviem, pani Šedivcová, ktoré, predpokladám, že keby počuli tento váš príspevok, že si to zoberú k srdcu. Na druhej strane som ani ja nevedel informáciu, že ste hovorili aj s pánom ministrom sociálnych vecí. Ale tá otázka je taká, že prečo vlastne teda na túto skupinu zabudli? Že či to je, že naozaj zabudli, alebo či to nie je aj z toho dôvodu, že predsa títo ťažko zdravotne postihnutí alebo aj tí osobní asistenti predsa nie sú pre SMER takí zaujímaví, čo sa týka potenciálnej voľby, že by volili SMER? Možnože ich je len tisíce. No jednoducho nevidím dôvod, prečo SMER na toto zabudol. A ja verím, že – no, verím? – oni nepodporia tento návrh zákona do druhého čítania. To SMER sa tak chová. Na rozdiel od opozície, ktorá schválila niektoré a mnohé zákony SMER-u, ktoré boli dobré. Verím aspoň, že si ho osvoja a na budúcom pléne tu zbadáme tento návrh, možno aj rozšírený o ďalšie problémy, ktoré ste hovorili, že to predloží pani poslankyňa Vaľová alebo príde s tým pán minister.

44.
Ja tento jednoduchý návrh zákona podporím, kde sa porovnávacie kritérium štvornásobku životného minima nahrádza kritériom päťnásobku životného minima, aby sa udržal motivačný charakter príspevku na osobnú asistenciu. A aj to odstránenie tvrdosti zákona voči ZŤP alebo ŤZP dneska, to je ako ťažko zdravotne postihnutá osoba, ktorá sa snaží zvýšiť svoj príjem pracovnou iniciatívou. To je jedna vec, ten rozmer ako zvýšenie príjmu. Ale ten druhý rozmer, ten sociálny, to začlenenie sa do spoločnosti, ešte stále si myslím, že zdravotne ťažko postihnuté osoby sa kdesi ocitajú na periférii spoločnosti. Ale aj na periférii možno pozornosti nás, poslancov Národnej rady.
Tie prípady, ktoré si tuná spomenul z toho listu, pán kolega, kde úradníčky nevedia posúdiť jednu koľajnicu, či stojí 11-tisíc eur alebo menej, na to máme, lebo tu je strop, naozaj je to veľakrát zneužívanie mnohých firiem zákona, ktorý tuná je. A na druhej strane Lucia, ktorú tu si spomínal, 8,90, resp. 9 eur a nevyplatíme jej.
Ja som sa inak ale zamyslel ešte nad takým rozmerom trochu ako iným, ako to kedysi fungovalo. Samozrejme, žijeme v inej dobe. No dneska, keď je človek v produktívne činnom veku, aby sa vzdal svojho zamestnania a teraz sa staral o blízku osobu, je to problém. To nie preto, že nedostatočne máme radi alebo nedostatočne milujeme tých svojich ako blízkych, ale je to obava v stredne produktívnom veku, keď ja raz z toho zamestnania odídem, že či tú prácu náhradnú si nájdem. Aby aj táto služba bola dostatočne ocenená. Ale tie viacgeneračné rodiny mali čosi do seba. Tu nám ste aj dávali tie návrhy, zákony, no nestihnem to povedať všetko.

Áno, pán poslanec Přidal povedal takú vec, že snáď to nebolo tým, že si myslia, že zdravotne postihnutí ľudia, že tí, ktorí sú ležiaci alebo vozičkári, že nechodia voliť a tak. No, to by bolo také skôr morbídne (vyslovené s pobavením). To nepripúšťam, že to bol dôvod. Ja si myslím, že jednoducho zabudli, že zabudli. Že v tom politickom marketingu, oni, keď si to aj pozriete, to sú návrhy veľmi jednoduché, ako jednovetové. To je návrh, ktorý je zároveň aj sloganom. Ako my sme v zákone, s ktorým tu prišiel minister Richter, mal jeden riadok, číslovka 65 sa nahradí číslovkou 70, no. Čiže od ministerstva takýto návrh, neni to teda veľká drina a je veľmi jednoduchý. Čiže ja si myslím, že oni sa sústredili práve na takéto jednoduchosti, aby to bolo zrozumiteľné, a jednoducho toto im ušlo.
Ja si, naopak, myslím, že tí ľudia zdravotne postihnutí sú mnoho razy a musia byť, mnoho razy oveľa aktívnejší. A mnohí z nich sa aj snažia okrem toho príjmu alebo tej dávky, čo dostávajú od štátu, si aj privyrobiť vlastným úsilím a naviac úsilím, a že chodia aj do práce. Veď preto, keď si zvýšia príjem, tak stratia nárok na tú dávku. A ja si myslím, že takí ľudia, takí pôjdu voliť. Želal by som si, aby, aby išli voliť nás z opozície (vyslovené s pobavením). Ak to nezmenia, ak to nezmenia, ak to nepodporia do druhého čítania, tak na to sa zamerám vo volebnej kampani aj ja.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila uvedený návrh zákona, ktorý predkladám spolu s pánom poslancom Martinom Froncom, ktorého hlavným účelom je odstránenie diskriminácie fyzickej osoby, ktorá poberá príspevok na opatrovanie, opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a súčasne poberá dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok. Je to ďalšia kategória alebo skupina ľudí, ktorí poberajú príspevok na opatrovanie, do plejády tých kategórií, ktoré už vymenoval pri predkladaní návrhu zákona pán poslanec Brocka, ale týka sa špeciálne diskriminácie v prípade, že tento príspevok na opatrovanie poberá dôchodca alebo predčasný dôchodca.
O čo ide? V § 40 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa hovorí, uplatňuje, že peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 111,32 % percent sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mesačne 148,42 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. Prakticky to vyzerá tak, že ak jedna fyzická osoba opatruje jednu fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, dostáva v tom percentuálnom vyjadrení 111,32 % sumy životného minima. V súčasnosti je to 220,51 eura. Ak jedna fyzická osoba opatruje viac fyzických osôb, dve alebo tri s ťažkým zdravotným postihnutím, dostáva mesačne 148,42 % sumy životného minima, čo v súčasnosti je 294,01 eur.
Takýto je stav a takto to funguje. Mení sa to však vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, poberá súčasne starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok. V takomto prípade sa takejto, takémuto opatrovateľovi ten príspevok veľmi dramaticky kráti. A to tak, že v takýchto prípadoch, ak opatruje jednu fyzickú osobu, je to príspevok krátený na 46,38 % sumy životného minima, čo je 91,87 eur v súčasnosti, ak opatruje viac osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, je to 61,22 % sumy životného minima, čo je v súčasnosti 121,27 eur.
Vážené kolegyne, kolegovia, komparáciou platných ustanovení citovaného zákona je zrejmé, že zníženie príspevku pre fyzickú osobu, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, prakticky na tretinu priznaného príspevku v zmysle zákona je diskriminačné a ojedinelé v našom právnom poriadku a žiada si úpravu. Je precedensom, že fyzická osoba poberajúca starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo výsluhový alebo invalidný výsluhový dôchodok zo dňa na deň prichádza o veľkú časť príjmu a je tak ohrozená chudobou tá osoba, ktorá opatruje, aj opatrovaná osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Na strane druhej takáto fyzická osoba šetrí verejné financie, ktoré by boli vynaložené v prípade poskytovania ústavnej starostlivosti fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Preto spolu s pánom poslancom Froncom navrhujeme, aby bol aplikovaný zo zákona rovnaký prístup k fyzickej osobe, ktorá poskytuje opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby bez ohľadu na skutočnosť, či je alebo nie je takáto osoba poberajúca príspevok na opatrovanie poberajúca súčasne aj starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok.
Tento návrh zákona samozrejme, že má isté nároky na výdavky, a my sme s pánom poslancom Froncom vyčíslili tieto výdavky, ktoré si podrobnejšie môžete pozrieť v doložke vybraných vplyvov, ale náklady na odstránenie takejto diskriminácie sme vypočítali na sumu 34 mil. 557-tisíc ročne. Tieto náklady sú modelovo vypočítané podľa dostupných štatistík za rok 2014. Tak ako tu už bolo povedané, v prístupe k zrovnoprávneniu tohto príspevku by sme dosiahli to, že naozaj tieto finančné prostriedky by sa na jednej strane vynaložili, ale na druhej strane by spôsobili veľké šetrenie na výdavky, ktoré je nutné vynakladať vtedy, ak ťažko zdravotne postihnuté osoby si musia uplatniť nárok na ústavnú starostlivosť z rôznych dôvodov.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Okrem toho, že má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má komparatívne aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy uvedený v doložke vplyvov, tak ako som ho okomentovala.
Pri tejto príležitosti chcem poukázať na jeden veľký paradox. V prípade starostlivosti o ťažko zdravotného klienta s ťažkým zdravotným postihnutím sa opatrovanému, ktorý nastupuje na dôchodok, tento príspevok kráti. V prípade, keď dôchodca nastupuje na dôchodok, nekráti sa mu napríklad výška dôchodku, ak sa rozhodne, že bude ďalej pracovať. Čiže vidíme, že v našom zákonodarstve sú naozaj veľké paradoxy, ktoré treba postupne odstraňovať s prihliadnutím na to, že sa má pridať tam, kde naozaj je to solidárne, pravdivo a poctivo solidárne, a kde je to zároveň aj subsidiárne.
Je to malá úprava, ale určite pomôže tým niektorým, možno až zúfalým fyzickým osobám alebo občanom, opatrovateľom, ktorí sa starajú o svojho ťažko zdravotne postihnutého príbuzného a nastúpia na dôchodok a zistia, že ich príspevok sa dramaticky prepadá.
Preto vás prosím, vážené kolegyne, kolegovia, o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem.

50.
Ďakujem pekne. Dovoľujem si predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a ako spravodajca odporúčam Národnej rade, aby po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Zároveň s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1683 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský do 10. novembra od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte rozpravu.