55. schôdza

Ukončili sme rozpravu na základe písomných prihlášok. Pýtam sa teda, či sa niekto do rozpravy hlási ústne. Končím možnosť ďalšieho prihlasovania sa. Štefan Kuffa, Vladimír Baláž, Richard Raši, v tomto poradí.
Nech sa páči, pán kolega Kuffa.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov.
Trošku táto rozprava, pán minister, nabrala také búrlivejšie obrátky, ale ono to tak v živote býva aj vo všeobecnosti u zamestnávateľov, keď zvýšite tým zamestnancom mzdu, tak pomaly si to nikto nevšimne, zabudnú poďakovať, ale keď náhodou... (Ruch v sále. Zaznenie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále, páni kolegovia, dámy.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... opak, tak je, hej, keby ste náhodou zabudli nejaký cent alebo to euro, tak by to bol veľký krik. Ja si myslím, že aj toto snaženie, aj tento návrh zákona, ktorý je tuná a navyšuje tie mzdy zdravotníckym pracovníkom, je dobrou vecou bezpochyby. Hovorím to ako aj opozičný poslanec, ja aj zahlasujem za tento návrh zákona a zároveň aj však chcem aj pánovi ministrovi poďakovať, že to tu nepredkladá v skrátenom legislatívnom konaní a že nás neláme, celú Národnú radu, tuná zase na kolene. Aj to chcem doceniť, aj túto skutočnosť. A to, že proste budeme rokovať trošku dnes dlhšie, tak myslím si, že je to v poriadku.
Dovolím si povedať, že práca v tom zdravotníctve, pán minister, nie je dostatočne docenená, a to nielen zdravotnícki pracovníci, ale to sú aj lekári. A, pán minister, keď tu bola taká tá prestrelka, to bolo také milé, Dušan Jarjabek z výboru pre kultúru a tuná ďalší ako kolega, a ten Dušan vykrikuje: "Vilo, ty nesieš zodpovednosť za zdravotníctvo." Ja som teraz pozeral, pán minister, na vás, že aj jeden, aj druhý je Vilo, tak to tu také bolo také humorné, že teraz komu sa to v podstate vykrikuje tá zodpovednosť za to zdravotníctvo.
Myslím si, že za to zdravotníctvo sme zodpovední my všetci. My všetci sme zodpovední a by som povedal, aj ten zdravotnícky cech alebo to zdravotníctvo a služba v zdravotníctve je dehonestovaná. Je dehonestovaná a v podstate, ja to poviem, aj, aj takúto vec, prepáčte, možnože to trošku zaznie ako tak tvrdšie, ale bolo obdobie, trošku je to teraz také umiernené, ale vždy prichádzajú také fázy, také periódy, kedy je doslova poľovačka, lov na zdravotníkov, resp. na lekárov. Dokedy to budeme robiť? Zavrime všetkých lekárov do väzníc, do basy, zavrime ich a budeme dôstojne zomierať kdesi pod mostami. Toto chceme? Veď my už tú prácu tých lekárov tak nepošľapávajme, tú prácu zdravotných sestier a zdravotníkov nepošľapávajme.
Pán minister neni tuná, ale ja si musím počkať za ním, lebo chcem mu položiť aj nejakú tú otázku napriamo. Ale toto je ten problém.
Rovnako aj to vzdelávanie, ktoré v zdravotníctve sme zaviedli, je to dlhodobejší proces. Zdravotné sestry, ktoré končili zdravotnú školu, boli spôsobilé pre výkon v zdravotníckych zariadeniach a mohli robiť veľmi zodpovedne túto prácu. Vymysleli sme univerzitné vzdelávanie zdravotných sestier, veľakrát tu idú dievčatá, však aj poniektorí chlapci, absolventi gymnázií, absolvujú trojročné vysokoškolské vzdelávanie, ale dovolím si povedať, že veľakrát títo ľudia s vysokoškolským vzdelaním, tak by som povedal, absentujú profesionálne za zdravotnými sestrami alebo zdravotníckym personálom, tí, ktorí skončili ešte pred nejakým časom tie zdravotné školy. Tam mali tú prax reálnu, reálny kontakt mali s pacientom, reálny kontakt s tým výkonom v tej zdravotníckej službe.
To, že či sa niektoré tie profesie tuná teraz priamo ako do toho zákona tam navrhujú alebo nenavrhujú, usmial som sa aj ja nad tým, ale dávame tomu väčšiu právnu váhu.
Ale na pána ministra mám otázku takú, že ak teda tuná zavádzame to navýšenie miezd pre zdravotníckych pracovníkov, či sa to týka naozaj všetkých zdravotníckych pracovníkov, aj v neštátnych zdravotníckych zariadeniach. Či toto navýšenie, áno, bude aj akceptovať zdravotná poisťovňa, to znamená, že upravia sa aj tie zmluvy v zmysle toho navýšenia, ktoré my tuná prijmeme v parlamente.
Tu by som chcel pánu ministrovi pripomenúť, aby sa na to nezabudlo, aby neboli tie neštátne zdravotnícke zariadenia, ja pracujem v jednom takom, je to cirkevné zariadenie, ale je to zdravotnícke, stopercentne zdravotnícke, aby nezabudlo na tieto zmluvy. Ja nie som štatutárom, teda ja tie zmluvné podmienky nedojednávam, ale sú aj iné zdravotnícke, neštátne zdravotnícke zariadenia a potom je problém s týmto navýšením, aby sa to mohlo premietnuť aj do tých platových pomerov týchto zamestnancov.
Pán minister tuná nie je, ale však keď ma počuje niekde, tak ešte (reakcia z pléna), je tuná pán minister. Chcel som sa opýtať, viete, ja vám tak nekladiem tie otázky na hodine otázok, tak tu vychrlím, je to raz, dva, tri a skončím.
Ale chcel som sa, pán minister, opýtať, že či podľa vás je to dôstojné, aby zdravotnícki zamestnanci aj lekári chodili na školenie, aby sa vedeli protikorupčne správať. Ja si myslím, že to nie je dôstojné. Absolventi vysokých škôl, lekári, ktorí končia tuná, a my ich posielame na protikorupčné správanie, aby vedeli, ako sa majú správať. To je tak dehonestujúce pre tých lekárov! Prečo už tak zhadzujeme zdravotníkov a lekárov v našom zdravotníctve? Ja to považujem, prepáčte, pán minister, ale za veľmi dehonestujúce. To nie je boj proti korupcii, tak to nemôžeme bojovať tak, že v podstate tú autoritu, alebo resp. tú úctu k tým lekárom a zdravotníkom, že by sme takto zhadzovali.
Vytvára sa tu totižto taká verejná mienka, že tá korupcia je najväčšia medzi zdravotníkmi, medzi lekármi, že to sú najväčší úplatkári. Figu borovú! Nie sú to oni. Ja by som tu vedel menovať profesie, ktoré sú oveľa viac úplatkárskejšie, aj oveľa viac ako zarába a oveľa väčšia korupcia sa robí, ako je to práve v zdravotníctve. Až náš lekár zarobí 5-tisíc euro alebo 10-tisíc eur, potom sa môžme o tom baviť. Ja keď sa rozprávam s našimi deťmi, študujú aj v zahraničí, to rozprávam len tak ako pomimo, ale mám taký priamy ako ten kontakt, tak sa pýtam, že či takáto korupcia s úplatkami, že či tam čosi existuje. Nič, hovorím konkrétne o krajine Nemecko, o Švajčiarsku, nestretávajú sa s tým. Ale vedia spoločensky doceniť lekára, zdravotníka, zdravotnú sestru, ale aj finančne ho vedia ohodnotiť. Nerobme to, nerobme to, lebo je to tak dehonestujúce, zhadzuje sa tá autorita aj lekárov, aj zdravotníckych zamestnancov.
Pán minister, dovolím si s touto vecou nesúhlasiť, aby naši lekári a naši zdravotníci chodili a absolvovali protikorupčné školenia, nedá sa s tým súhlasiť.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca Kuffu je jedna faktická. Nech sa páči, Marián Kvasnička.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcel zdôrazniť to, Števo, čo na tvojich výstupoch aj irituje a zároveň to považujem aj za plus, vieš, že tie parlamentné diskusie sú nastavené zásadne polarizujúco na my a oni. To my znamená, že my frajeri, my Jánošíci, a oni babráci, oni gauneri. A svet, svet nie je takýto plochý, ani takýto čiernobiely, je to zložitejšie. Je pravda, že tie negatívne javy, ktoré v zdravotníctve sú, idú ponad volebné garnitúry, aj ponad volebné obdobia. Čiže ak sú necnosti a neresti, tak, žiaľbohu, sú tým infiltrované skoro všetky, skoro všetky vládne garnitúry. To je prvá poznámka.
A druhá, za ktorú by som sa veľmi prihováral, smerujem to aj pánu ministrovi, je, aby naozaj všetci, ktorí vykonávajú zdravotné výkony bez rozdielu zriaďovateľov tých zdravotných zariadení, Štefan spomínal príklad, ktorý pozná, je to hospicová starostlivosť o zomierajúcich, že je tam kvalifikovaný zdravotný personál, a nazdávam sa, že tento by nemal byť nijako diskriminovaný, a chcem veriť, že to aj tak bude, že neriešite len zdravotný personál v štátnych nemocniciach.
Ďakujem.

S reakciou, nech sa páči, Štefan Kuffa.

60.
V konečnom dôsledku, pán minister, ja zahlasujem za tento návrh zákona, lebo ja vidím, aký je problém v dnešnej spoločnosti zdravotné sestry a zdravotnícky personál. Všetko uteká nám do zahraničia, neutekajú veľakrát ďaleko, je to len susedné Rakúsko alebo Nemecko. Ako je to možné, ja sa pýtam, ako je možné, že takto sused, bezprostredne susediaca krajina, dokážu doceniť túto službu, aj to vzdelanie, aj odbornosť, a naša krajina to, žiaľ, musím povedať, stále nedokáže? Myslím si, že má to aj negatívny dopad na mnohé rodiny, lebo aj vďaka odchodom mnohých žien v dnešnej, súčasnej dobe je príčinou mnohých rozvodov a rozpadov manželstiev. A to nie je len tento rozmer, ale veľakrát vidím, že dospievajúce deti, viete, my muži, pán minister, my už ako otcovia skôr môžme absentovať v tej rodine, tá matka takto viac ako zastúpi, ale tam, kde je absencia matiek a matky, tak tam tá rodina veľakrát zlyháva. A veľakrát a najčastejšie sú zraňované deti dospievajúce, ale aj, samozrejme, malé deti. Poznám prípady také, kedy matky odišli od malých detí niekoľkoročných, len dvoj-, trojročných, plač na jednej, aj na druhej strane, aby dokázali uživiť svoju rodinu.
Ja zahlasujem za tento návrh zákona, aj keď si uvedomujem, aj som počul tuná kolegov, však ono, ja to tak vo všeobecnosti poviem, žiaden zákon nie je dokonalý, ale Mariánovi, myslím si, že to Marián nedopovedal, ale ja nie som, nepatrím k tým, ktorý by hovoril my a oni, že my sme tí lepší a vy ste tí horší. Všetci nesieme túto zodpovednosť za stav zdravotníctva, každý jeden. Každý jeden, aj občan, ale aj my samotní poslanci Národnej rady. A by som prosil, aby sme nevytvárali negatívnu mienku o zdravotníkoch, o lekároch, zdravotných sestrách a zdravotníckych pracovníkoch, naopak, pozitívne hovoriť.

V rozprave ďalej vystúpi pán Vladimír Baláž, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, možnože troška budem pokračovať v takom duchu, ako tu končil Štefan. Ja by som na začiatku chcel povedať, že podporím, samozrejme, tento zákon alebo tento návrh zákona. A viem, že predstavitelia ministerstva zdravotníctva už dlhú dobu pracovali so všetkými profesijnými skupinami, ktoré vyzerajú možno ako absurdistan pre niekoho, ale je to tak. Viem, že je ich požehnane, je ich strašne veľa. A z toho rokovania mi je tiež zrejmé, že nie každý bude spokojný. Zosúladiť všetky záujmy je fakticky nemožné a povedzme si to, že pokiaľ ide o peniaze alebo platy, nikdy nikto nebude spokojný. Je to však krok správnym smerom, ktorý môže stabilizovať situáciu v zdravotníctve.
Napriek tomu ja cítim, že je ešte veľmi veľa rôznych problémov, čo sa týka sestier a pôrodných asistentiek. Bohužiaľ, aj napriek tomu, že máme množstvo vysokých škôl na Slovensku, prijímajú stále málo denných študentov na štúdia. Aj tí, ktorí absolvujú nejaký stupeň, neostávajú v rezorte, odchádzajú preč. Budeme musieť sa zamyslieť, či netreba určiť nejaký numerus clausus pre prijímanie denných študentov na tieto vysoké školy. Budeme musieť upriamiť pozornosť na stredné zdravotnícke školy. Tieto, niekedy elitné školy, bohužiaľ, začínajú upadať a nevychádzajú z nich takí pracovníci v zdravotníctve, ako by sme všetci potrebovali.
S obidvoma tými problémami súvisí aj úvaha o úrovni kompetencií, ktoré sestry a, samozrejme, aj potom zdravotnícki asistenti majú. Budeme sa musieť zamyslieť, že keď sestry vyštudujú druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, niektoré si urobia aj doktorát, nemajú dostatok kompetencií, aby vykonávali aj niektoré zložitejšie činnosti v zdravotníctve.
Okrem finančného ohodnotenia je tu podľa mňa ešte niektorá ďaleko vážnejšia skutočnosť. Poklesla prestíž všetkých zdravotníckych pracovníkov v spoločnosti. Prispieva k tomu škandalizácia v zdravotníctve, či už zaslúžená, alebo nezaslúžená. Už som to tu hovoril, je prakticky nemožné dostať nejaké pozitívne informácie do médií, ale médiá uverejňujú prakticky všetko, čo má nejaký negatívny kontext. Uverejňujú neskutočné hlúposti o zdravotníctve, bizarnosti len preto, aby existovala šou, dehonestujú praktický každý krok. Pracovať v tejto atmosfére je preto naozaj veľmi náročné a stráca sa, či sa už úplne stratil len správny kontakt medzi pacientom a zdravotníkom, stráca sa tá správna chémia medzi týmito dvomi skupinami. Využívať akúkoľvek nespokojnosť, a opakujem, či už opodstatnenú, alebo neopodstatnenú, na politický boj je pre zdravotníctvo extrémne nebezpečné. To, o čo sa musíme všetci snažiť, je znova obnoviť dôveru v zdravotníctve, dôveru medzi pacientom a zdravotníkom a oceniť ich prácu nielen finančne, ale aj morálne.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca Baláža je jedna faktická. Nech sa páči, Štefan Kuffa.

Presne tak, pán kolega, tá dehonestácia toho zdravotníckeho personálu a tých zdravotníkov, to v podstate aj zhoršuje celkový stav v našom zdravotníctve. Ja aj vo výzve voči sebe ako smerujem, aby sme, ja sa o to stále aj úprimne usilujem, a pozitívne hovoriť o tých lekároch. Naozaj máme špičkových odborníkov, ja som niekedy až šokovaný, akí sú vynikajúci, aj s vynikajúcimi výsledkami. Mal som v priebehu niekoľkých možno týždňov ako dozadu sa s tým stretnúť, dneska som sa stretol tiež s dvoma lekármi tak ako pacient a osobne a musím povedať, že veľmi dobrý bol ten prístup, musím to vysoko ako ohodnotiť.
Ale tak ako si to, pán kolega, ako spomenul, a toto je taká bolestivá stránka, ak, pán minister, ak máme vzdelávať ako zdravotníkov, nie ako sa protikorupčne správať. Lebo čo teraz, nejaký kvet alebo nejaká bonboniéra, alebo ja neviem čo, tak to už bude všetko hádam korupciou a zatvárajme ich do basy? Kto sa bude o nás starať? Ale skôr zamerať to vzdelanie na to, ako komunikovať pacient a zdravotník, lekár - pacient, zdravotná sestra - pacient. Veľakrát je to tak komplikované a tak ťažké, a to je absolventka vysokej školy na bakalárskom štúdiu, alebo aj absolvuje, a ona sa bojí vojsť do izby pacienta, lebo ona nevie, že čo ako s ním viesť dialóg, a keď sa jej niečo opýta, ako má reagovať. Veľakrát ten prístup je naozaj, musím povedať, že sú, žiaľ, aj také prípady, kedy zamrzne tá komunikácia. Ale v podstate ten profesionálny pracovník, keď aj my pacienti veľakrát sa správame veľmi zle voči tým zdravotníkom, voči lekárom, sme na seba citliví a podráždení, ale ten zdravotník a ten lekár, ten je ten, ktorý musí a je povinný zvládať profesionálne tú svoju úlohu a umierňovať všetky tieto veci.