56. schôdza

Na vystúpenie s faktickou poznámkou pán poslanec Huba, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Mňa len tak napadlo, počúvajúc kolegu Mičovského, že neviem naozaj pochopiť, keď SMER na jednej strane tvrdí, že robí vecnú politiku, politiku pre ľudí a tak ďalej atď., už to hlásajú aj bilbordy trochu predčasne, že prečo nie je schopný prekročiť svoj tieň a dať za pravdu spravodlivosti a ľudskosti aj v takých evidentných veciach, ako je kauza Žarnay, kauza Lapinová, alebo budeme menej osobní a menej adresní povedzme, ale spomeniem nemenej dôležitú problematiku, a to je environmentálna výchova, vzdelávania a o tom budem hovoriť viac vo svojom vystúpení.
Ale teraz v reakcii na kolegu som si neodpustil to spomenúť. Prečo, keď je zjavné, že Slovensko tak katastrofálne zaostáva za okolitými krajinami, keď príslušný rezort alebo viac rezortov sa to týka sú pod chvíľou upozorňované mimovládnymi organizáciami, expertami, pedagógmi, robme v tomto niečo, keďže ten trend je u nás od desiatich k piatim, keď u nás máme jedno štátne zariadenie takto zamerané, v Čechách 130 až 150, prečo sme dopustili stav, že u nás robí v tejto oblasti profesionálne plus-mínus 5 ľudí, v Čechách okolo 500, keď sme mali pred 25 rokmi približne vyrovnanú východiskovú pozíciu? Prečo sa ten SMER tak zúfalo bráni urobiť elementárne pozitívne kroky - len preto, že sa o nich zmieňuje opozícia?! Ale to potom protirečí tej téze o vecnej politike.

Ďakujem pekne.
S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem aj tebe, pán kolega, pán profesor Huba, hovoríš so znalosťou vecí ako človek, ktorý rezort školstva pozná nielen ako politik, ale ako celoživotný pedagóg. A ja si myslím, že práve z toho titulu by pán minister Draxler mal uveriť, že to, čo hovoríme, nie je politická predvolebná alebo osobná prezentácia, ale že to je snaha pomôcť tejto krajine, školstvu, žiakom, študentom.
Pán minister Draxler, veď vy predsi musíte vedieť, že to, čo sa deje, nie je v poriadku. Vy predsi nemôžete si povedať, že dnešný deň skončí, vy ho strasiete zo seba a všetko je tak, ako keby sa nič nedialo. Veď to je vec, ktorá vás musí osobne zraňovať, a ja chcem veriť, že práve najmladší člen vlády by mal mať schopnosť pri takomto ťažkom diskurze, aký tu prebieha, možno prísť a povedať, že, áno, dačo tí opoziční poslanci majú pravdu. Už len táto veta by bola hodná možno toho, aby sa zapísala do histórie budovy, v ktorej šéfujete. Lebo nemôžte sa tváriť, že všetci tu hovoríme len čosi - čo nás k tomu vedie nejaká zlomyseľnosť, neprajnosť? Veď my prajeme tejto krajine a my vieme, že žiaci sú jej budúcnosťou.
Prosím vás pekne, pozrite sa na to, vo vašom veku by som to naozaj očakával, trocha odvahy.
Ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Huba, pripraví sa pán poslanec Poliačik.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Dámy a páni, možno ste si všimli, ak ste si pozornejšie prečítali zoznam signatárov pod návrhom na odvolanie, že moje meno tam nie je. Nie je to preto, že by ma organizátori obišli, bol som taktiež oslovený, či sa nechcem podpísať pod tento návrh, ale dostal som na rozmyslenie jednu minútu. Je to trošku málo v mojom prípade, ale napriek tomu tento časový stres nebol ten úplne primárny dôvod, prečo tam moje meno chýbalo, prečo som zaváhal. Pretože mám vo vláde viacero favoritov či horúcich kandidátov na odvolanie a pri návrhu na odvolanie týchto mojich "favoritov" by som neváhal ani sekundu. A, bohužiaľ, musím povedať, že sa to týka aj prípadného návrhu na odvolanie vlády ako celku, resp. jej predsedu. Nakoniec dnešné jeho vystúpenie v štýle "zlodej kričí, chyťte zlodeja" ma v tom len utvrdilo.
Takže dovoľte mi stručne objasniť to moje zaváhanie a zároveň aj akési poučenie a riešenie, ktoré som z toho vyvodil, ktoré odznie na záver.
V prvom rade som si v tej krátkej minúte, v ktorej som dostal na rozmyslenie, spomenul na známu ľudovú múdrosť, že "ryba smrdí od hlavy". A tú hlavu nedávno veľká väčšina opozície predsa podporila svojím hlasovaním. Takže kto vlastne dnes bude odvolávať ten menej dôležitý článok, tú končatinu vládneho organizmu, keď ten podstatný článok, teda hlava, veľkej väčšine opozície, zdá sa, nielenže nevadí, ale dokonca jej aj vyhovuje.
Druhý argument, ktorý je, by som povedal, ľudský, je ten, že minister Draxler patrí k služobne najmladším členom vlády a nebolo by asi celkom spravodlivé zvaľovať naňho aj zodpovednosť za veci, za ktoré určite nemôže. Nie som si istý, či je tým členom vlády v tejto chvíli, ktorý má najviac masla na hlave, aj keď, opakujem, nepochybujem o tom, že všetci členovia tejto vlády majú nejakú tú vrstvu masla na hlave. A už len samotný fakt prijatia angažmá v tejto vláde je toho nepriamym dôkazom.
Ale hlavný dôvod toho môjho zaváhania sa paradoxne týka jednej z káuz, ktorá sa uvádza v návrhu na odvolanie a ktorá sa volá IUVENTA. O tom, že je to paradox, hovorím preto, lebo práve táto časť návrhu na odvolanie sa ma najviac dotýka, najviac do nej vidím, a ako tu kolega Hlina konštatoval, patrím k tým, ktorí sa s IUVENTOU stretávajú desaťročia. Dokonca prvý deň prvého školského roku v prvej ľudovej v roku pána 1960 som strávil v tom miniamfiteátriku v IUVENTE, tam sme mali začiatok školského roku v novej budove Základnej deväťročnej školy na Červenom Kríži, vtedy sa mi to zdalo obrovské, dnes je to miniatúrne, však trošku sme narástli za tie roky. Ale nechcem ten svoj postoj k IUVENTE príliš personifikovať alebo tú kauzu zjednodušiť tak, že je to moja srdcová záležitosť, a preto mi na tom záleží viac ako na iných veciach, ktoré tu dnes odzneli. Ten rozdiel je len v tom, že naozaj do tých ostatných problémov ani zďaleka tak nevidím, ako do problému IUVENTY.
Už som z tohto miesta na túto tému hovoril možno hodinu. Oslovil som interpeláciou viacerých členov vlády, ktorých som považoval za kompetentných. Už ma tu aj jeden kolega dnes citoval. Venoval som sa ich podrobným odpovediam, žiaľ, musel som s týmito odpoveďami vysloviť nespokojnosť.
Ale keď to mám zhrnúť, tak doteraz sa celá táto kauza IUVENTA vyvíjala tak, že tu postupne krok za krokom mizol alebo menil funkciu, na ktorú je určený celý tento areál IUVENTY, a strácal sa spod dohľadu štátu a prestával slúžiť deťom a mládeži, čo je funkcia, pre ktorú bol určený. No tento trend sa, žiaľ, nezastavil ani za súčasného pána ministra Draxlera, a dokonca naopak, kým v minulých rokoch napríklad už spomínané kúpalisko mohlo slúžiť deťom, toto leto z nejasných dôvodov slúžiť nemohlo. Našťastie nielen bratislavská, ale, možno povedať, celoslovenská verejnosť, teda zdôrazňujem túto skutočnosť, že aj ľudia, deti a ich rodičia, ktorí nie sú priamo dotknutí touto kauzou, sa ozývajú, podpisujú petíciu, vyjadrujú sa, píšu nám e-maily a podobne. Takže našťastie táto kauza ostro sledovaná, pomerne dostatočne medializovaná a podobne.
Chcem v záujme spravodlivosti tiež povedať, akokoľvek je to jasné, ale bol by som rád, keby to tu odznelo, že ten negatívny vývoj trvá niekedy od 90. roku a v žiadnom prípade ho nemožno "vešať" na krk len súčasnému ministrovi. A dokonca ani len celej vládnej strane SMER - sociálna demokracia. To by tu, myslím, tiež malo odznieť.
Ale takisto nespochybniteľným faktom a z hľadiska takej politickej zodpovednosti nevyviniteľnou skutočnosťou, že je to práve pán minister Draxler, ktorý je v súčasnosti v prvom rade zodpovedný za to, ako sa s týmto štátnym majetkom nakladá a bude nakladať a či bude plniť tú svoju funkciu, ktorú plniť má.
Je fakt, že už za jeho "pontifikátu" došlo k tomu, čo sa tu už viackrát dnes spomenulo, že IUVENTA bola označená za nadbytočný či prebytočný majetok. A zároveň minister dal verejnosti aj médiám viacero prísľubov a neviem, či počúvate, pán minister, musím konštatovať, že väčšina z nich alebo veľká časť z tých sľubov nebola splnená. Ale napriek tomu vám chcem dať, a už sa blížim k záveru, predsa len ešte jednu šancu, som asi nenapraviteľný optimista, ale už taký asi zostanem, a tú by som formuloval asi takto.
Ak teraz z tohto miesta verejne vyhlásite:
1. že celý areál IUVENTY naďalej zostane v rukách štátu vrátane všetkých súčastí celého pôvodného areálu, teda povojnového konfiškátu, ktorý by podľa názoru viacerých renomovaných expertov naďalej mal byť majetkom štátu, a bude plniť svoju deklarovanú funkciu vo vzťahu k deťom a mládeži Slovenskej republiky,
2. v rozpočte na roky 2016 až 2018 adresne vyhradíte finančné prostriedky na zabezpečenie tejto funkcie a
3. ak sa vám to nepodarí do konca tohto roku, dobrovoľne abdikujete.
Ak tieto tri veci sľúbite a ako bonus, samozrejme, aj nápravu tých ostatných nedostatkov, ktoré tu boli dnes spomenuté, v tom prípade som ochotný uvažovať o tom, ako sa zachovám pri hlasovaní o vyslovení nedôvery.
K tomu ešte malý dôvetok. Nie náhodou sa IUVENTA donedávna volala Ekoiuventa a desaťročia de facto slúžila okrem iného na to, návrat k čomu teraz ministerstvo školstva vo veľkom propaguje, a to k duálnemu vzdelávaniu. Konkrétne k praktickému vyučovaniu predmetov pestovateľsko-ekologického charakteru. V čase, keď tento štát spravuje 1 - slovom jedno - stredisko environmentálnej výchovy v porovnaní s viac ako stovkou v susednej Českej republike, bolo by zriadenie národného strediska environmentálnej výchovy na pôde IUVENTY aspoň malým krôčikom správnym smerom. Smerom k zmierneniu spomínaného fatálneho deficitu, ktorého sme sa stali na Slovensku aj zásluhou vami vedeného ministerstva školstva svedkami.
Dúfam, že som sa vyjadril dosť jasne a zrozumiteľne. Ak nie, môžem svoju veľkorysú ponuku zopakovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Faktickú poznámku, pán poslanec Mičovský, pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
A slovo má pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Ďakujem aj pánovi poslancovi Hubovi. No, povedal si, že nechceš, aby to vypadalo, že je táto téma pre teba srdcovkou, a ja rozumiem, chceš byť nad vecou. Ale na druhej strane neviem, či ešte existuje niekto, kto vie o tunajších bratislavských uličkách, štvrtiach, ba dokonca o konkrétnych domoch toľko zaujímavých a presných vecí a informácií, ako vieš ty. Nuž, kto iný možno by mal v tejto chvíli zabojovať aj za IUVENTU aj z tohto pohľadu, nielen ratia, ale aj osobnej skúsenosti a poznania. Veď ty si napokon človek, ktorý sa postaral aj o to, že na bráne IUVENTY dnes visí veľmi zaujímavý, malý, ale o to pozoruhodnejší, pomníček od známeho umelca Fera Guldana, ktorý pripomína hodnotu tohto objektu.
A preto si myslím, že vniesť do tejto témy aj takýto pohľad, možno menej racionálny, resp. nielen racionálny, ale aj pohľad človeka, ktorý desaťročia študuje, poznáva a ďalej odovzdáva vedomosti o hradnom kopci a širokom okolí - prečo nie? Ja si myslím, že keby túto metódu zvolil práve aj pán minister Draxler, nielen ratio, nielen stranícke príkazy, ale aj kus srdca, tak by možno tvoju výzvu, ktorá sa mi veľmi zapáčila, vypočul a na ňu aj zareagoval. Stále má šancu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Huba s reakciou. Má slovo.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, Janko. Dobre si vystihol, myslím, teda vďaka za ten kompliment. Chcem zdôrazniť, že v Bratislave je celý rad ľudí, ktorí ju poznajú oveľa lepšie a majú viac naštudovaného. Ja som len taký empirik, ktorý som tu vyrastal a ktorý tu vlastne celý život žijem, tak už sa na mňa niečo muselo za tie roky takpovediac nalepiť aj zážitkov, aj poznatkov, aj vedomostí. Ale sú tu oveľa väčší znalci.
Ale možnože by som zneužil túto tvoju poznámku na konštatovanie, že sú tu aj takí znalci, ktorí naozaj to srdce nemajú, resp. ten charakter nemajú, ak to mám povedať ešte konkrétnejšie, a naozaj ma to tak inšpirovalo to tvoje krátke vystúpenie aj k tomu, že naozaj nestačí to ratio, vedieť o veciach veľa, a neplatí to len o IUVENTE a o Bratislave, ale platí to vo všeobecnosti.
Pokiaľ dáme tie svoje poznatky do služieb dnes už veľakrát spomínaného zla na tejto pôde, lebo, bohužiaľ, sú aj takí vzdelanci, nechcem teda menovať, ktorí to robia. Je to istá špecifická forma korupcie, keď vieme, že bude pre nás výhodné pritakávať zlu a dávať do služieb zla celý ten náš vedomostný potenciál, a nekorigujeme tie svoje vedomosti charakterom a morálkou, tak to môže dopadnúť veľmi zle.
Ďakujem. (Potlesk.)