58. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Cieľom predkladanej novely zákona o verejnom obstarávaní, už druhýkrát tento návrh zákona predkladám, prvýkrát som ho predkladal spolu s kolegom Eugenom Jurzycom, je zabezpečiť to, aby počas vyhlásenia verejného obstarávania pred termínom vyhodnocovania ponúk boli účastníkom verejného obstarávania aj verejnosti dostupné údaje o cenovej úrovni obstarávaných výrobkov alebo služieb na dostupnom trhu. Toto cenové porovnávanie v záujme nezávislosti a objektivity vykoná Úrad pre verejné obstarávanie po oznámení zadávateľa verejného obstarávania vo verejnom obstarávaní, ak hodnota zákazky prekročí stotisíc eur. Výsledky cenového porovnávania predmetu verejného obstarávania na dostupnom trhu následne Úrad pre verejné obstarávanie zverejní v Centrálnom registri zmlúv, ako aj na svojej internetovej stránke. Týmto porovnaním sa dosiahne to, že cenová úroveň bude všeobecne známa, čo v prípade, že by došlo k významnej odchýlke pri ponúkanej cene účastníkom verejného obstarávania, okamžite upozorní zadávateľa aj verejnosť na neobvyklú a podozrivú ponuku. To znemožní takýmto ponukám byť úspešnými vo verejnom obstarávaní, pretože to zvýši kontrolu verejnosti nad primeranými cenovými ponukami zúčastnených účastníkov verejného obstarávania.
Dôležitou navrhovanou zmenou je tiež úprava zadania zákazky vo veci opisu jej predmetu, ktorá ma za cieľ znemožniť ustanovenie takých kritérií, podmienok či iných požiadaviek, ktoré vopred pre svoju neobvyklú konkrétnu špecifickosť, ktorá však nemá významný vplyv na naplnenie účelu zákazky, znemožňujú účasť väčšine potenciálnych účastníkov. Táto navrhovaná zmena je reakciou na v praxi sa vyskytujúci jav, keď predmet verejného obstarávania je natoľko špecifikovaný, že jeho kritéria sú vopred nastavené pre možnú výhru len určitého účastníka a vylučujú tak ostatných záujemcov. Pričom táto špecifikácia vôbec nemá významný vplyv na naplnenie účelu zákazky. Takto sa zabráni takzvanému šitiu verejného obstarávania na mieru vopred vytypovaným záujemcom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Takže ešte stihneme aj spravodajskú správu. Slovo má pán poslanec Jozef Mikuš z gestorského výboru pre hospodárske záležitosti.
Máte slovo, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej pre hospodárske záležitosti ma svojím uznesením č. 514 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1804. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý súčasne navrhujem za gestorský.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Tak otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca, tak mi dovoľte vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené kolegyne, kolegovia, je devätnásť hodín, tak mi dovoľte prerušiť rokovanie, dnešné rokovanie našej schôdze. Zaželám vám všetkým príjemný večer a stretneme sa opäť zajtra o deviatej hodine.

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážení páni poslanci, pani podpredsedníčka, otváram jedenásty rokovací deň 58. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Gabriel Csicsai, Mikuláš Dzurinda, Milan Géci, Monika Gibalová, Marián Kvasnička, Mojmír Mamojka, Peter Muránsky, Vladislav Petráš, Zsolt Simon, László Sólymos, František Šebej, Richard Vašečka a Renáta Zmajkovičová.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, návrh zákona je pod tlačou 1818, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1823.
Nech sa páči, pán poslanec Kaník, poprosím vás o uvedenie návrhu zákona.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1818.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Začíname tento rokovací deň skutočne zaujímavým a dôležitým návrhom zákona, aj keď naša účasť, samozrejme, o tom nesvedčí, keďže je piatok ráno.
Tento návrh zákona má za cieľ zmeniť neblahú situáciu, ktorá nastane od 1. januára, a to situáciu, kedy dôchodky všetkým dôchodcom budú zvýšené o smiešne 1,90 eura. Táto situácia bola vyvolaná zmenou zákona o sociálnom poistení z roku 2013, ktorú realizovala súčasná vláda, súčasná vláda Roberta Fica. Hovorím to preto, aby sme všetci veľmi presne vedeli, kedy k tej zmene došlo, v čom tá zmena spočívala a k čomu viedla a k čomu ďalej povedie, pokiaľ nedôjde k zmene tohto zákona.
Až do roku 2013 platilo nastavenie, ktoré realizovala alebo ktoré bolo započaté dôchodkovou reformou, ktorú som uskutočnil v roku 2004 ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny, a toto nastavenie, tento valorizačný mechanizmus, tento vzorec výpočtu dôchodkov zabezpečoval každoročné dynamické zvyšovanie dôchodkov. Bolo to dané preto, lebo v tom čase mi bolo jasné, že treba myslieť v rámci existujúcich možností, ktoré sú vždy limitované, nikdy nemôžme urobiť všetko, čo by sme radi, ale aby táto zmena zabezpečila zvyšovanie celkovej hladiny úrovne vyplácaných dôchodkov aj tým občanom, ktorí išli do dôchodku podstatne skôr, ako táto reforma vznikla. Veď tu máme dôchodcov, ktorí išli do dôchodku ešte za socializmu, tesne po páde socializmu, kedy sa menila celková socioekonomická situácia krajiny a množstvo ďalších vecí, a kým sa, žiaľbohu, vlády dostali k tomu, že si uvedomili, že reforma dôchodkov je veľmi zásadná otázka, uplynulo veľmi veľa času. A tí dôchodcovia, ktorí odchádzali do dôchodku pred uskutočnením reformy, ktorú som realizoval, mali dôchodky mizerné. Veď jednou, jedným z tých dôvodov, prečo vlastne k reforme došlo, bolo to, že treba zmeniť úroveň dôchodkov, že dôchodky sú naozaj na veľmi nízkej úrovni, že sú to skôr žobračenky, vôbec nebolo rozhodujúce, či človek pracoval dlho alebo krátko, či počas svojho života odviedol veľké množstvo odvodov do Sociálnej poisťovne, alebo žiadne, dostal každý dôchodca takmer rovnaký dôchodok. Ten rozdiel medzi jednotlivými úrovňami dôchodkov bol veľmi nízky, ale ako som už povedal, nemáme čarovný prútik, aby sme vedeli jednou zmenou zákona napraviť všetky hriechy minulosti, a preto ani táto reforma nemala a nikdy by to nebolo možné, schopnosť vrátiť čas dozadu, a všetky zle vyrátané dôchodky, zle v zmysle, bol zlý systém, tak aj dôchodky boli z toho vyplývajúce zlé, zmeniť a pridať všetkým dôchodcom.
Ale to, čo sme mohli urobiť a urobili sme to, bolo, že sme nastavili valorizačný mechanizmus, ktorý zvyšoval každoročne v závislosti od vývoja ekonomiky dôchodky dynamickým spôsobom. Podstata tohto systému je postavená na tom, že sa zoberie rast úrovne priemernej mzdy a rast inflácie, spočítajú sa tieto dve hodnoty a vydelia sa dvomi, spriemerujú sa a to, čo vyjde, to určí v percentuálnom vyjadrení, o koľko dôchodky porastú v nasledujúcom roku. Takýto mechanizmus mnohí kritizovali, že je príliš veľkorysý a že ho treba zmeniť, a ja sám som sa vyjadril a je to pravda, že po istom čase bolo treba tento mechanizmus zmeniť, pretože naozaj je veľmi, veľmi veľkorysý z hľadiska možností, ktoré Sociálna poisťovňa má. Veď samotné číslo, ktoré udáva, o koľko vzrástli dôchodky od zavedenia tohto mechanizmu až do času, kedy bol zrušený, hovorí samo za seba. Dôchodky vzrástli o viac než 70%.
To je naozaj významná zmena, celková hladina úrovne dôchodku každého jedného dôchodcu. Samozrejme, v závislosti od toho, aký bol základ toho dôchodku, ale každý jeden dôchodok vzrástol od zavedenia dôchodkovej reformy až po rok 2013 o vyše 70 %. Samotná súčasná vláda to potvrdila vo svojom oficiálnom materiáli, aj keď veľmi nesprávne interpretovala tento údaj, ale možno nechtiac ho tak sama verifikovala a potvrdila, keď v liste Sociálnej poisťovne, ktorá, ktorú posielala všetkým sporiteľom v čase, keď ich nabádala k tomu, aby vystúpili z II. piliera, tak porovnávala jednotlivé systémy a uviedla, že dôchodky Sociálnej poisťovne boli zhodnotené o 74 %, myslím, tam uvádzala takéto číslo, nie som si presne istý, či 74, alebo 73, ale bolo to viac než 70 %. A to vlastne hovorí o tom, koľko valorizáciou, ktorú som nastavil, o koľko dôchodky vzrástli. Toto, ako som povedal, platilo do roku 2013, kedy sa tento systém zmenil a začalo sa prechádzať na valorizáciu, ktorá je závislá čisto od inflácie. Tá začala zaberať už nie 50 % váhu v tomto vzorci, ale každým rokom väčšiu a väčšiu. Naposledy v tomto roku má, ešte mal minimálnu váhu aj rast priemerných miezd, a to vo výške 20 % v tomto vzorci. Zvyšok je inflácia.
Čo z toho ale v reáli vyplynie alebo vyplýva? Keďže ekonomický vývoj je taký, že inflácia je veľmi nízka, že má už v súčasnosti záporné hodnoty, znamená to, že vlastne inflácia nemá žiadnu plusovú hodnotu. Na budúci rok už podľa súčasne platného vzorca sa bude zvyšovanie dôchodkov vypočítavať len na základe inflácie. To znamená, že keby to platilo už tohto roku, tak by zvyšovanie dôchodkov bolo nula. Ani o jeden cent by sa nezvýšili dôchodky. A ja sa pýtam, dá sa toto vysvetliť zrozumiteľne, tak, aby to pochopili, dôchodcom, že prepáčte, vaše dôchodky nebudú zvyšované ani o cent? Ja si myslím, že sa nedá vysvetliť ani to, že budú zvyšované na budúci rok o 1,90 eura. To je tak symbolické, že to je almužna, že to je ponižujúce zvyšovanie.
Dôvod, prečo sa tak stalo, je jeden jediný. Tvorcovia tohto mechanizmu - pán minister Richter a jeho ministerstvo - nemysleli na to, že takáto situácia môže nastať, že môže nastať reálne a môže to trvať niekoľko rokov kľudne, že inflácia bude na zápornej hodnote. Pristúpilo sa k tomu čisto technokraticky. Úplne bez akéhokoľvek sociálneho uvažovania. Darmo, že sa vládnuca strana nazýva sociálnou a vládnuca vláda sociálnou vládou. Toto rozhodnutie je čisto cynicko-pragmatické, pretože jeho výsledkom je len znižovanie výdavkov Sociálnej poisťovne, ale vôbec nemyslí na pozíciu dôchodcu, modelového dôchodcu, ktorý už nemá žiaden iný príjem, len príjem z dôchodku. Musíme si uvedomiť, že modelovo dôchodca je ten občan, ktorý už prestal aktívne si zabezpečovať príjem svojou prácou a je odkázaný len na príjem, ktorý vytvoril postupným odvádzaním odvodov do Sociálnej poisťovne alebo sporením na svoj osobný účet a je závislý na tom, ako je nastavený systém, a podľa toho dostáva priznanú výšku dôchodku, ktorá sa valorizuje na základe daných kritérií, ktoré v zákone sú, a naviazaných ekonomických pravidiel.
Nie sme jediná krajina, ktorá, a to zdôrazňujem, rozumne prikročila k tomu v tom, že valorizáciu naviazala na ekonomické parametre vývoja ekonomiky. Prvý raz sa tomu stalo v roku 2004 v tom mechanizme, ktorý som už popísal, a aj tento nadväzuje na ekonomické parametre, v tomto prípade infláciu, v budúcnosti podľa plánu dôchodcovskú infláciu, ktorá je mierne odlišná od všeobecnej inflácie, ale je to ekonomický parameter. Ale v tých iných krajinách neboli tak krátkozrakí ako vláda Roberta Fica a ministerstvo Jána Richtera a mysleli na to, že takáto situácia, či už hypoteticky, teoreticky, ale ako ukazuje skutočnosť, aj reálne, môže nastať. To znamená situácia, keď je inflácia záporná, a z toho vyplývajúce zvýšenie dôchodkov by mohlo byť nulové alebo len symbolické a pre takýto prípad má nastavenú istú minimálnu hranicu, pod ktorú zvýšenie dôchodkov nemôže klesnúť. Je len vecou spoločenskej dohody, ako sa táto hranica, v akej výške sa táto hranica nastaví, koľko percent sa povie, že toto minimálne garantované zvýšenie dôchodkov bude. Keď si uvedomíme, že počas toho procesu vývoja dôchodkov boli bežné valorizácie vo výške 4, 5 aj vyše 7 %, tak stanoviť takú tú minimálne garantovanú výšku na úrovni 3 % je, myslím, vcelku realistické a optimálne. Presne takúto istú výšku percenta majú desiatky rokov nastavenú v podobnom valorizačnom mechanizme napríklad vo Švédsku, kde som osobne bol, keď sme pripravovali dôchodkovú reformu, a kde som študoval práve ich dôchodkový systém, a to, čo je na ňom pozitívne, sme implantovali do nášho dôchodkového systému.
Preto aj ja v tejto novele navrhujem len presne toto, aby sme doplnili do metodiky výpočtu valorizácie práve takúto brzdu, práve takéto minimálne garantované zvýšenie dôchodkov, aké je obvyklé aj v iných krajinách, a ktoré je predovšetkým ľudské voči dôchodcom. Veď naozaj dôchodcovi vysvetľovať, že 1,90 eura vám musí stačiť, je vec, ktorá je absolútne aj neľudská, aj cynická, aj tvrdo technokratická a absolútne nesociálna. Netreba meniť mechanizmus, netreba sa vracať k tomu, čo fungovalo dlhé roky a fungovalo veľmi dobre, a ktoré, k tomu mechanizmu, ktorý som nastavil ja. Nie, to nie je súťaž, ktorý valorizačný mechanizmus bol lepší. Treba len do existujúceho valorizačného mechanizmu doplniť jednu jedinú vetu. A o to vás teraz žiadam, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, aby ste podporili novelu, ktorá znamená, že sa do príslušného paragrafu doplní de facto jedna veta, ktorá, veľmi zrozumiteľne povedané, povie: "Valorizácia nesmie byť nižšia ako 3 %."
Ja som ponúkal ministrovi Richterovi, pretože mal otvorený v druhom čítaní zákon o sociálnom poistení, aby takýto pozmeňujúci návrh podporil. Už to mohla byť realita. Už od 1. januára to mohlo byť ináč. Už dôchodcovia nemuseli mať 1,90 eura na budúci rok, ale v prípade, že by sa podporili 3 %, tak by to bolo skoro 12 eur. Keby sa to SMER-u zdalo veľa, 3 %, že je to príliš veľa pre dôchodcov, veľmi by zbohatli, keby sa im o 3 % zvýšili dôchodky, myslím si, že aj 2 % by, keby povedal SMER, že takto si to predstavuje, by sme sa my ako opozícia nenahnevali, pretože aj 2 % by bolo podstatne viac ako 1,90 eura. 2 % by znamenali zhruba 9 eur zvýšenie úrovne dôchodkov. Len pre porovnanie a pre zaujímavosť, keby SMER neurobil nič v roku 2013, keby nezmenil existujúci, fungujúci a platný mechanizmus, zostal by pôvodný mechanizmus, zvýšenie by bolo 4,75 eura oproti dnešným 1,90 eura a v budúcom roku nula, keď sa nezmení inflácia, pretože to bude závislé čisto od inflácie. Takže, vážené dámy, vážení páni, zmena je veľmi jednoduchá.
Ale na záver musím povedať ešte jednu veľmi smutnú skutočnosť. SMER nielenže zmenil tento zákon, nielenže nevyužil možnosť, aby pozmeňujúcim návrhom sám alebo v spolupráci s opozíciou zmenil platné znenie zákona a odstránil to, že na budúci rok budú mať dôchodcovia zvýšený dôchodok len o 1,90 eura, SMER zmenil aj plán schôdzí. A toto je posledná schôdza, ako všetci dobre vieme, pred parlamentnými voľbami. A tento návrh zákona je v prvom čítaní. A ako všetci vieme, keď zákon prejde cez prvé čítanie, ešte nie je ani platný, ani schválený. Musí ísť do druhého čítania a, žiaľbohu, vieme, že do druhého čítania tento návrh zákona, ani keby sa v poslancoch SMER-u pohlo svedomie, nemôže sa ocitnúť, a preto znova môžem len zopakovať výzvu pre pána ministra Richtera a pre vládu Roberta Fica.
Je už len jediná cesta, ako zabrániť tomu, aby takáto almužna bola dôchodcom daná, takýto výsmech dôchodcom v budúcom roku, a to je, že si vláda, že si minister Richter osvojí túto novelu, túto jednoduchú novelu, prípadne ju modifikuje do nižších hladín, a že s tým príde ako s vládnym návrhom zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Vieme veľmi dobre, že na budúci týždeň sa tu budeme zaoberať niekoľkými, možno veľmi mnohými návrhmi zákona, s ktorými príde vláda, ktoré dneska, až sa nemýlim, prejednáva na rokovaní vlády v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré sa týkajú teroristickej hrozby alebo zvýšenia teroristickej hrozby. Ale ja sa pýtam, nezaslúžia si slovenskí dôchodcovia, aby sa nimi vláda zaoberala tiež a aby zabránila tomu, aby takáto smiešna almužna im bola poskytnutá na budúci rok? Ja si myslím, že určite áno. Napriek tomu bol by to silný výraz toho, že táto snemovňa vníma, že takýto cynicko-technokratický prístup nie je správny, keby tento návrh zákona, aj keď je len v prvom čítaní, získal podporu. Preto len zrekapitulujem a prečítam ešte dôvodovú správu.
Cieľom predkladanej novely zákona je ustanoviť minimálnu hodnotu percenta, ktoré slúži na výpočet pevnej sumy pravidelného zvýšenia jednotlivých druhov dôchodkov. Valorizácia pevnou sumou bude prebiehať podľa platného zákona až do roku 2017 a v roku 2016 to už bude štvrté zvýšenie dôchodkov o pevnú sumu. V roku 2018 sa ale prejde na percentuálne zvyšovanie dôchodkov podľa platného zákona, a to, ako som spomínal, čisto inflačným koeficientom.
Priemerná mzda sa v roku 2014 zvýšila o 4,4 % a medziročný rast spotrebiteľských cien dosiahol nulu. Pevná suma sa teda odvíjala od percenta 1,32 z priemernej mesačnej sumy jednotlivých druhov dôchodkov vykázaných Sociálnou poisťovňou. To platilo pre tento rok. Na budúci rok to bude horšie. Za prvý polrok 2015 totiž medziročná miera rastu spotrebiteľských cien predstavuje zápornú hodnotu. 80 % valorizácie dôchodkov vychádza práve z rastu cien. To znamená, že pre budúci rok budú dôchodky valorizované iba na základe rastu miezd, z tohto ukazovateľa sa však použije už len 20 %. Výsledkom takejto nízkej inflácie je zvýšenie o 0,46 %. Toto 0,46 % dáva tých 1,90 eura u starobných dôchodkov, u invalidných dôchodkov je to ešte nižšie, 1,70 eura a u vdovských a vdoveckých dôchodkov je to 1,20 eura. Jednoznačne to poškodzuje dôchodcov a nedá sa to riešiť ani jednorazovými vianočnými príspevkami, ani sľubovanými trinástymi dôchodkami, ktoré v reakcii na toto vyťahuje minister Richter a ktoré stále, samozrejme, ešte platné nie sú.
Doplním ešte ďalší aspekt, ktorý, pokiaľ takýto systém bude ďalej fungovať, bude deformovať úroveň dôchodkov. Pri výpočte priznávaného dôchodku sa do ADH, aktuálnej dôchodkovej hodnoty, zahŕňa aj rast miezd. Takže každým rokom dôchodca, ktorý odchádza do dôchodku, má priznávaný dôchodok, keďže tá ADH rastie, v o niečo vyššej forme, kde je zohľadnený rast miezd. Ale akonáhle mu bude priznaný dôchodok a do valorizácie už nijakým spôsobom nebude zahŕňaný rast miezd, budú sa nožnice medzi priznávanými dôchodkami a dôchodkami, ktoré sú vyplácané, stále rozťahovať a zväčšovať. Budeme vytvárať každým rokom novú kategóriu starodôchodcov a novodôchodcov. Každým jedným rokom. Dvaja rovnakí ľudia s rovnakou históriou, pracovnou históriou, ktorú mali, s rovnakou dĺžkou práce, s rovnakou príjmovou situáciou, ale keď odídu o rok skôr, o rok neskôr, o dva roky neskôr, budú mať iné úrovne dôchodkov a valorizácia to nebude nijakým spôsobom tlmiť. Naopak, bude tento rozdiel zvyšovať. Toto je následok súčasne platného stavu.
A reakcie na to, že pred dvanástimi rokmi ste vy vytvorili starodôchodcov a novodôchodcov, si, kolegovia a kolegyne, kľudne už môžete ušetriť, pretože na začiatku svojho vystúpenia som povedal, nikto nemá pri takejto zmene takú čarovnú paličku, aby mohol dôchodky tridsať rokov priznané dozadu zmeniť a jednorazovo zvýšiť. Toľko peňazí v tejto krajine, žiaľbohu, nebolo a nikdy nebude. Môžeme tie rozdiely len tlmiť, postupne zmenšovať, čo robila valorizácia, ktorá bola do roku 2013, a hlavne ich znova nevytvárať. Tento mechanizmus ich bude vytvárať znovu.
Takže ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, v záujme zdravého a dobre nastaveného dôchodkového systému a v záujme sociálneho aspektu, nielen technokratického aspektu, ale sociálneho aspektu, vás prosím a žiadam o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.