58. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol vystúpenie spravodajcu v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1835).
V súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k navrhovanému uvedenému zákonu (tlač 1835). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel torby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v prvom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Registrujem, že do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ja len úplne krátko. Tento návrh zákona je tu opakovane, ja som to aj predkladateľovi hovoril už aj pred polrokom, aj pred rokom, aj dvoma rokmi, mám tam výhrady v tomto zákone, preto za tento návrh zákona nezahlasujem.
A tie výhrady sú možno také prozaické, ale pre možno miestne pomery Bratislavy, ale treba si uvedomiť, že pediatri na Slovensku neraz pracujú vo veľmi ťažkých podmienkach, a neviem si predstaviť, že keď na telefón zavolá, nie sme, naša krajina, ešte stále na to pripravená a máme nedostatok lekárov prvého kontaktu. Jak všeobecných lekárov, tak pediatrov. A pediatri, keď taký pediater má plnú ambulanciu, niekedy to je v období nejakých chrípok, to môže byť až 70-80 aj viac ľudí za deň, neviem, či si to pán kolega vie vôbec predstaviť, čo len s toľkými ľuďmi prehodiť dve vety, a nieto ešte ich vyšetriť, určiť diagnózu, predpísať lieky, je to veľmi, veľmi náročné.
A do toho keď by zavolala nejaká mamička, že potrebuje aj tu zdravotnú starostlivosť v domácom prostredí, predsa ten lekár by sa správal aj veľmi nezodpovedne, ak by ďalších, ja neviem, 40 alebo 80 malých pacientov nechal čakať v priestoroch čakárne ambulancie. Nemyslím si, že v daných podmienkach a v danej situácii by to bol dobrý návrh zákona. Ja aj v minulosti som mal v podstate telefonáty aj osobné stretnutia, kedy pediatri sa vyhradili voči tomuto návrhu zákona, povedali, jednoducho nie je to možné zaviesť do aplikačnej praxe, jednoducho by to nezvládli. A navyše obávam sa, že aj práve táto služba by bola zneužívaná, lebo nakoľko si myslím, že ešte aj naša spoločnosť, samotní pacienti, teda tí rodičia nedozreli sme ešte na to, aby takáto starostlivosť bola poskytovaná v domácom prostredí podľa tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Ja odcitujem, čo ten návrh vlastne navrhuje, aby sme si aj rozumeli, lebo si myslím, že hovoríme o dvoch veľmi rozdielnych veciach. Takže budem čítať:
"Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádza aj ambulantná zdravotná starostlivosť v domácom prostredí pre dieťa do dovŕšeného jedenásteho roku veku vrátane úhrady dopravy pre lekára do a z domácnosti dieťaťa." Čiže to rieši možnú úhradu.
"Ambulantnú zdravotnú starostlivosť v domácom prostredí vykonáva všeobecný lekár pre deti a dorast." A teraz tá účelová veta, ktorú možnože kolegovia si - a možno aj kolega Kuffa - nevšimli: "O nutnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí rozhoduje všeobecný lekár pre deti a dorast na základe posúdenia príznaku ochorenia dieťaťa, pričom o rozhodnutí o príznakoch dieťaťa vykoná záznam do zdravotnej dokumentácie."
Čiže vytvoriť tú situáciu, že čaká 70 detí v čakárni a z osady zavolá kverulant a lekár sa musí zdvihnúť a odísť, jednoducho nie je pravda.
Ja by som bol rád, keby sme si naozaj návrhy zákonov čítali s porozumením a s otvorenou mysľou.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.

Pán spravodajca, krátko, nech s páči, vyjadrite sa.

Rozhodnutie je v rukách lekárov na základe príznakov lekára. Cez telefón veľmi ťažko ten lekár určí tieto príznaky, veľakrát tie mamičky reagujú, dovolím si povedať, priam hystericky a nepravdivo, lekár nedokáže dostatočne posúdiť na základe telefonátu, že či sa jedná o akútny alebo len nejaký ľahký prípad. Toľko som chcel len na záver.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Pavla Hrušovského, Lucie Žitňanskej, Jána Figeľa a Bélu Bugára na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 1836. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1841.
Dávam slovo poslancovi Pavlovi Hrušovskému, aby návrh ústavného zákona uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, Lucie Žitňanskej, Jána Figeľa a Bélu Bugára na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1836.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, rozmýšľal som vôbec, či predstúpiť pred vás a navrhnúť zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Už aj preto, lebo rokovacia sála zíva prázdnotou, a je to tak, ospravedlňujem sa tým poslancom, ktorí tu sú, pre mňa také bolestné, lebo vždy, keď rokujeme o zmene ústavy, som si želal, aby sme dokázali prejaviť aj patričnú dôveru, alebo sebavedomie a úctu k základnému zákonu štátu, nech už je tá zmena akákoľvek, či menšia, alebo väčšia, ale zmenou ústavy vždy zakladáme nejakú novú systémovú zmenu, ktorá má ďalekosiahle následky, a prepáčte, že na úvod takto možno trošku tak smutnejšie, ale nedalo mi, aby som nevyjadril aj svoj osobný pocit, aj preto, tak ako spomenul kolega Hlina, je to môj posledný ústavný zákon v tomto volebnom období, a preto tak trošku ma to trápi.
Ale teraz k veci. Za skupinu predkladateľov chcem požiadať poslancov, aby schválili návrh novely ústavy, ktorý si dovolím teraz zdôvodniť. Podľa doteraz platnej právnej ústavnej úpravy prezident Slovenskej republiky môže odvolať sudcu všeobecného súdu po dosiahnutí 65 rokov veku. Predpokladom na takéto rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky je návrh, ktorý prezidentovi republiky podľa zákona predkladá Súdna rada, a na základe povinnosti, ktorú Súdna rada má, prezident republiky má s týmto návrhom naložiť tak, ako on uzná za najlepšie.
V Ústave Slovenskej republiky ani v nadväzujúcej zákonnej úprave nie sú ustanovené žiadne kritériá, ktoré určujú, akým spôsobom prezident Slovenskej republiky vykonáva túto svoju ústavnú právomoc. Z toho vyplýva, že rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky, či, kedy a koho odvolá z funkcie, nemá prakticky žiadne objektívne obmedzenia. Častokrát sa stávalo a sme svedkami toho aj teraz, že takéto návrhy Súdnej rady ležali na prezidentskom stole, resp. v prezidentskej kancelárii niekoľko rokov, a sme svedkami toho, že dnes je 137 sudcov, ktorí majú viac ako 65 rokov alebo ich tento rok dosiahnu. Preto aj vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme, aby dosiahnutie určitého veku sudcu bolo dôvodom zániku jeho funkcie ex constitutione. Dosiahnutie veku 67 rokov je veková hranica, ktorá reflektuje jednak predĺženie priemernej dĺžky života a súčasne aj obdobné vekové limity v iných štátoch, predovšetkým v členských štátoch Európskej únie.
Zároveň sa ustanovuje aj prechodné obdobie pre sudcov, ktorí dosiahli vek 67 rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, účelom ktorého návrhu, tejto úpravy je zabezpečiť, aby sa nenarušila rozhodovacia činnosť súdov a aby bol predsedom súdov poskytnutý dostatočný čas na riešenie personálneho obsadenia súdov.
Chcel by som poprosiť, kolegyne, kolegovia, už aj preto, že prezident Slovenskej republiky pred krátkym časom oslovil všetky parlamentné politické strany a požiadal o takúto ústavnú zmenu, čo nebýva obvyklé, aby hlava štátu z vlastnej iniciatívy a dobrovoľne sa vzdávala jednej z výlučných ústavných kompetencií, ktoré doteraz prezident republiky mal.
Ja chápem dôvody, ktoré aj pána prezidenta k tomu viedli. Nie je to nejaký alibizmus, ale je to do istej miery spôsob, ako zabrániť subjektívnym pohľadom a postojom, resp. rozhodnutiam pri niektorých menách sudcov. Pred tromi dňami zasadala Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá prerokovávala návrhy na zbavenie sudcov funkcie a Súdna rada konštatovala, že dnes v slovenskej justícii je 49 sudcov nad 70 rokov. Ja si myslím, že je to aj zrelý vek nielen biologicky, ale aj vek, ktorý už je časom na to, aby sme sa pokúšali ten život si uspôsobiť inak. A nechcem tu hrať na nejaké emócie, ale vidím v tom nič iné ako len racionálne dôvody zjednodušiť, sprehľadniť a zobjektívniť možnosti obligatórneho ukončenia výkonu sudcovskej funkcie týmto návrhom zmeny ústavy.
Pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Edite Pfundtner.
Nech sa páči, máte slovo.