58. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, trošku ste pozmenili tú otázku, ktorá bola kladená aj pánovi predsedovi vlády, a trochu ste pozmenili teraz aj obsah tej otázky, ktorú ste sám položili ako prvú.
To, či žijeme alebo nežijeme v parlamentnej demokracii alebo v parlamentnej republike, je naozaj závislé od konštrukcie jednotlivých ústavných inštitúcií a vy ako absolvent právnickej fakulty viete najlepšie a zbytočne je vás poučovať. Ako sa hovorí, na súde sa nemajú prednášať veci, ktoré sú súdu všeobecne známe.
Napriek tomu považujem za dôležité povedať, že samozrejme aj vývoj v Slovenskej republike, za tých 20 rokov ešte veľmi krátky v porovnaní s vývojmi, dajme tomu, Švajčiarskej federácie alebo konfederácie, ktorá vznikla niekedy v roku 1291, čiže má už viac ako 720 rokov, tak samozrejme aj inštitucionálny vývoj, aj ústava nakoniec prešla dramatickými zmenami a dnes je to asi pravdepodobne iné Švajčiarsko, ako to bolo pred 700 rokmi. A to isté platí aj v Slovenskej republike, že určite je v tejto chvíli inou parlamentnou demokraciou, ako bola v roku ´93, keď vznikala. V každom prípade však je stále parlamentnou demokraciou.
Ten základ, ktorý sa v parlamentnej demokracii vyvíja, je zložený z dvoch častí, a po prvé, zo systému volieb do parlamentu ako takého a, samozrejme, aj do určenia jednotlivých kompetencií. A v tom je asi ten hlavný rozdiel, že síce môžeme Francúzsko považovať za polorepublikový alebo poloprezidentský systém, v každom prípade však systém kreácie vlády vo Francúzku a tu je dramaticky odlišný. A práve tá kreácia je daná k tomu, akým spôsobom fungujeme dnes, a potvrdilo sa to vo viacerých prípadoch a historicky si ich môžme odvinúť, či sa píše rok ´94 alebo budeme spomínať poslednú situáciu v roku 2011. V obidvoch prípadoch bola vyslovená nedôvera vláde parlamentom a vláda automaticky skončila. Nijakým spôsobom nepokračovala, nijakým spôsobom násilne nebolo možné na seba prevziať viac zodpovednosti, ako vlastne predpisoval zákon, čo treba oceniť aj v časoch, pretože v roku 2011 by sme to považovali už za povážlivé, keby týmto spôsobom sa to menilo. Naopak, v roku 1994 som to považoval vcelku za prekvapivé, že sa podarilo nakoniec naplniť slová ústavy, napriek tomu, že pri moci v tom čase bol samozrejme Vladimír Mečiar. Ale napriek tomu všetci sa podriadili tomuto rozhodnutiu parlamentu. A to sú dva, by som povedal, asi najsilnejšie dôkazy o tom, že keď parlament sa rozhodne svojou väčšinou hlasov zbaviť vládu Slovenskej republiky dôvery, či už cestou jej predsedu alebo ako celku, tak samozrejme všetky mechanizmy zakotvené v ústave ako parlamentnej republiky zafungujú presne tak, ako zafungovať majú. A v tomto prípade sa to stalo.
To znamená, tu dochádza vo vašom prípade a v prípade mnohých poslancov tejto snemovne k zámene dvoch pojmov: medzi parlamentnou väčšinou a právami a určitými, by som povedal, nárokmi opozície. Na jednej strane musí opozícia rešpektovať, že je proste väčšina a väčšina parlamentu, a nijak inak to nikde inde na svete nie je, pokiaľ ide o parlamentnú republiku, rozhoduje o zotrvaní vlády.
Dokonca máme tú pridanú hodnotu, čo tiež nie vždy býva obvyklé, že predseda vlády a, dajme tomu, väčšina členov vlády sú všetko ľudia, ktorí prešli voľbami. To znamená, každý člen alebo väčšina členov vlády sú takisto poslanci so splývajúcim mandátom. Tu je ten napríklad hlavný rozdiel medzi nami a Českou republikou, kde v Českej republike splývajúci mandát poslanci nemajú, a preto všetci členovia vlády sú zároveň aj poslancami českého parlamentu. A tu je to trošku odlišná situácia, kde vlastne sú rovnako tak v čase prerokovania zákonov a hlasovania de facto nepretržite v parlamente. Ale to vyplýva z toho, ani nie tak z toho, že sú členmi vlády, ako z toho, že zároveň ako členovia vlády sú aj členmi parlamentu. To je jeden základný rozdiel, ktorý u nás nie je tak vidieť.
A samozrejme, pokiaľ väčšina parlamentu naďalej prejavuje dôveru vláde, tak vláda samozrejme bez problémov funguje, čo samozrejme menšina, prevažne opozičná, v tomto prípade určite, môže vnímať, že teda, no ale máme my nejaké svoje želania, máme nejaké svoje predstavy a tie tomu nezodpovedajú. Nie je rozdiel medzi právomocami medzi opozičným a vládnym poslancom, to jednoznačne nie je, ale to vyjadrenie vzťahu medzi parlamentom a vládou je všade na svete dávané väčšinou v tom danom parlamente. Samozrejme sú krajiny, ako je Dánsko, kde je dlhodobá tradícia menšinových vlád, a samozrejme zjavne nároky poslancov, či na účasti alebo na nejaké principiálne veci a otázky súvisiace s komunikáciou s členmi vlády je omnoho senzitívnejšia, ako v parlamentoch, kde je pohodlná väčšina, vládna.
Ale samozrejme treba povedať, že aj predseda vlády, nakoniec mal napríklad, keď sa bavíme o hlasoch, napríklad preferenčných, čo je obľúbená téma v opozícii, mal viac hlasov ako všetci opoziční lídri dokopy. Čiže dokonca uspel by nielen v pomernom, ale aj vo väčšinovom systéme.
To znamená, hovoriť o tom, že na jednej strane sme zodpovední tejto časti a niekedy sa nepáčia odpovede, ktoré idú od predsedu vlády opozícii, čo je prirodzené. Keby sa páčili, boli by ste všetci členovia SMER-u. Vďaka tomu, že nie vždy súhlasíte s naším názorom, je tu viacero strán v tomto parlamente a ešte stále si zachovávame pluralitnú demokraciu. Čiže to je aj dôležité. Dôležité je, aby v parlamente bolo viacej ako jedna strana.
A teraz k tomu presne, čo vy hovoríte, že tu sa zamieňajú naozaj dva pojmy s kontrolnou funkciou a s pocitom, že člen vlády je zároveň akýmsi podriadeným alebo zamestnancom. Nie je.
Ten vzťah váš a môj je kontrolný. To znamená, vy môžete kedykoľvek a viete veľmi dobre, že napríklad dvere môjho ministerstva a som nepochybne presvedčený, že dvere všetkých ministerstiev sú vám kedykoľvek k dispozícii. Preto napríklad vždy hovorím, že ide o vytĺkanie politického kapitálu, keď otázku, ktorú bez problémov mohol prísť ktorýkoľvek poslanec, aj výboru pre obranu a bezpečnosť, nakoniec ktoréhokoľvek výboru, za mnou, mohli sme na pôde ministerstva, kde je omnoho tých dát viac, vysvetliť všetky otázky, ktoré ho zaujímajú. Keď nemá chuť sa s nami stretávať, môže nám napísať a my mu odpovieme. Preto napríklad naše odpovede na interpelácie rozhodne nie sú bezobsažné. A musím povedať, že vždy ja odpovedám na všetky otázky podľa svojho najlepšieho svedomie a vedomia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ospravedlňujem sa, pán podpredseda, vypršal čas.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Áno, dokončím tú vetu. To znamená, z pohľadu systému to bezpochyby, bezpochyby parlamentná republika je a naozaj nie vždy zákonné oprávnenia kontroly a želania opozičných poslancov sú jedno a to isté.
Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa, na vašu sugestívnu otázku odpoviem faktami. Strešným projektom digitalizácie pamiatkových a fondových inštitúcií nie je portál Slovakiana, ale Národný projekt CAIR, Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúra, Slovakiana je jeho súčasťou.
Národný projekt CAIR bol úspešne ukončený, vrátane záverečného auditu. Bol ukončený v tom zmysle, že boli splnené všetky ciele projektu obsahovo schválené počas minulej vlády a ku dňu ukončenia projektu bolo na portáli 36 % zdigitalizovaných objektov. Plán bol 30 percent. Boli vytvorené trvalo udržateľné odborné miesta kurátorov a IT technikov. Bolo vytvorené centrum pre autorské práva a obsadené trvalo udržateľné miesta právnikov. Bola vytvorená a vybudovaná infraštruktúra na sprístupňovanie obsahu, hardvér aj softvér. Boli prepojené všetky pamäťové a fondové inštitúcie realizujúce projekty digitalizácie s CAIR-om tak, aby všetky výmeny informácií medzi rezortnými systémami prebiehali plne automatizovane. Mám na mysli rezortné systémy, ako CEMUZ v Slovenskom národnom múzeu, CEDVU v Slovenskej národnej galérii, DIKDA v Slovenskej národnej knižnici a SK CINEMA v Slovenskom filmovom ústave.
Nad rámec pôvodného projektu budú, pani poslankyňa, sprístupnené obchodné nedostupné diela a počítame s tým, že budú sprístupnené aj autorsky chránené diela výtvarného umenia viac ako 80-tisíc objektov. Voľných je približne 20-tisíc.
Registre centrálnej aplikačnej infraštruktúry a registratúry, čiže CAIR, už dnes obsahujú viac ako 2,5 milióna metadátových záznamov o objektoch pamäťových a fondových inštitúcií. Digitálne objekty na portáli pribúdajú postupne tak, ako ich pamäťové a fondové inštitúcie posielajú do CAIR-u, do digitalizácií a spracovaní, takzvaný postprocesing. Treba si uvedomiť, že životný cyklus zdigitalizovania objektu, jeho následného spracovania, kontroly kvality, prípravy na prepravu, prenesenia do centrálneho dátového archívu alebo do CAIR, následnej kontroly, ochrany proti neoprávnenému nakladaniu, uloženia do viacerých registrov a ich následného sprístupnenia môže trvať 2 až 6 mesiacov po zdigitalizovaní. Rýchlosť vkladania záleží aj od zložitosti objektov, 3D model hradu sa vkladá podstatne dlhšie ako fotografia. V cieľoch ani v pláne projektu CAIR nebolo, že bude od prvého dňa po skončení projektu obsahovať všetky zdigitalizované objekty, čo by ani fyzicky nebolo možné, nakoľko väčšina digitalizačných projektov skončila ku 30. 11. alebo skončí až 31. 12. 2015.
Prakticky každý deň pribúdajú do systému nové objekty. Napríklad predvčerom pribudlo do Slovakiany 6 300 nových voľných objektov. Tento proces vkladania nových objektov je trvalý a automatizovaný tak, ako budú postupne pamäťové a fondové inštitúcie sprístupňovať svoje zdigitalizované a spracované objekty.
Ako som spomenul, denne sa do portálu vkladajú stovky objektov. Avšak nie všetky vložené sú voľné a teda nie všetky sú prístupné verejnosti. Počítame, že do polovice roku 2016 bude na portáli približne 1,5 milióna voľných objektov a rádovo státisíce chránených objektov, najmä objektov Slovenskej národnej knižnice, v režime obchodne nedostupné diela a prístupných teda v tom prípade podľa licenčných práv.
Diela autorsky chránené nemôžu byť sprístupnené bez súhlasu autora, jeho dedičov alebo ochranného zväzu. V tejto fáze rokujeme s LIT-ou o možnostiach širokoplošného sprístupnenia autorsky chránených výtvarných diel. V tomto by sme boli ďalej, pani poslankyňa, keby nebol za vašej vlády zrušený národný projekt, ktorý mal riešiť otázku autorských práv.
Systém CAIR je vybudovaný ako platforma pre vzájomnú spoluprácu pamäťových a fondových inštitúcií nielen medzi sebou, ale poskytuje údaje aj pre ďalšie verejné inštitúcie, či komerčné alebo nekomerčné organizácie. Systém CAIR len v roku 2016 poskytne pre Europeanu približne 200-tisíc voľných objektov.
Pokiaľ ide o portál Slovakiana, ten je viditeľnou časťou CAIR-u a predstavuje nie koniec digitalizácie, ale začiatok sprístupňovania a využívania obsahu, ktorý vznikol počas digitalizácie. Portál bol spustený podľa plánu projektu CAIR, pričom už v čase spustenia obsahovala Slovakiana relevantný počet dát, čím boli splnené merateľné ukazovatele a ciele projektu. Inak by Európska komisia nepreplatila finančné prostriedky na realizáciu tohto projektu.
Počas svojej existencie, nielen po dobu 5 rokov udržateľnosti projektu, bude neustále predmetom vylepšovania a rozširovania tak, aby čo najlepšie slúžil svojim používateľom. Zároveň bol tento systém budovaný s požiadavkou na automatické prepojenie systémov na Europeanu, portál kultúrneho dedičstva Európy, s ktorou sme sa zaviazali spolupracovať pri vstupe do EÚ, s garanciou počtu sprístupnených objektov.
Napokon, pani poslankyňa, zástupca Europeany prítomný na prezentácii CAIR-a Slovakiany vysoko ocenil úroveň a výsledky tohto projektu.
Ďakujem, skončil som.

Pán minister, Ľudovíta Štúra nájdete na Googli skôr ako na Slovakiane. Ja som sa pýtala správne na Slovakianu, pretože to je výsledok, ktorý je dostupný verejnosti. Ja som neočakávala Google, ale ja som očakávala, že keď si na to kliknem, tak sa dozviem aspoň niečo, a nie 800-tisíc strán sčítacích hárkov od roku 1920 do roku 1940.
A keďže vždycky hovoríte, že možno, že ja sa v tom nevyznám, dovoľte, aby som v tomto čase mohla vám prečítať to, čo ľudia píšu o tom. Tí ľudia, ktorí sa to už snažili otvoriť. "Vyskúšal som vyhľadávanie na Slovakiane. Absolútne nelogické a neintuitívne. Trúfam si tvrdiť, že veľká väčšina ľudí sa tam stratí a nevyhľadá nič. Škoda peňazí. No, a to vyhľadávanie museli robiť nejakí experti, nechcem sa nikoho dotknúť, pretože normálny informatik by hentaké niečo do obehu nepustil." Ja citujem. "No, ale aspoň sa mali kde utopiť korunky." "Ďakujeme, ale toto nie je riešenie. Ja som za to, aby sme im všetci napísali, že to majú nanič. Ja napíšem. Tento chaos treba stopnúť ešte v zárodku a nielen naň ďalej nabaľovať ďalšie dokumenty."
A nakoniec, váš bývalý riaditeľ NOC-ky pán Tazberík napísal: "Dosiahnuté výsledky nezodpovedajú vynaloženým prostriedkom. Nalejme si konečne čistého vína a hovorme v tejto súvislosti aj o korekciách. To je o prostriedkoch, ktoré neboli preplatené z Bruselu. Ale o tom pán Maďarič radšej mlčí, hlavne že je spokojný a pekne sa pochváli." To všetko hovoria aj iní ľudia.
A keď hovoríte DIKDA. Vy ste boli niekedy na tom, pán minister? Vy viete, že musíte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa, tomuto projektu nebolo udelená žiadna individuálna korekcia. To je prvá vec.
Druhá vec, sčítacie hárky. To viackrát používate. Ja neviem, vy sa tvárite, že, a nieže tvárite, ja si myslím, že to je tak, že vy sa hlboko zaujímate o digitalizáciu, ale v tom prípade by ste mali vedieť, že tie sčítacie hárky boli zaradené do tohto projektu za vašej vlády, do tohto projektu. Tam boli schválené. To znamená, ak vy máte proti sčítacím hárkom, pani poslankyňa, výhrady, prečo ste ich neformulovali vtedy, keď sa to schvaľovalo? Tak potom buď naozaj sa v tom vyznáte, ale si protirečíte, alebo sa v tom nevyznáte a myslíte si, že tie sčítacie hárky som vymyslel ja. Boli schválené, boli schválené vtedy, keď vy ste boli podpredsedníčka výboru pre kultúru a médiá a mohli ste možno to vtedy ovplyvniť. Neurobili ste to.
No, a čo sa týka tých citácií, tak ja neviem, ako mohol by som sa opýtať, kto tie citácie tam vkladal. Pán Katuščák? Alebo vy? Alebo kto? A mohol by som tuná... (Reakcia z pléna.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, nevykrikujme!

Maďarič, Marek, minister kultúry SR
Pokúsil som sa vám objasniť celú štruktúru tohto projektu, aj to, že Slovakiana je súčasť nejakého systému, že to nie je len nejaká webová stránka. Aj to, že je to projekt otvorený, do ktorého každý deň pribúdajú desiatky ďalších objektov. Jeho funkčnosť je plnohodnotná a bude stále sa rozširovať a zlepšovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán minister. Ďalšiu... (Reakcie z pléna.) Prosím vás, kľud v sále. Ďakujem veľmi pekne.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Július Brocka a je na podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka: "Pán minister, čo sa stalo s väzňami z Guantánama, ktorých sme prijali na našom území?"

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, Guantánamo je kontroverzným zadržiavacím centrom na vojenskej námornej základni USA na Kube, v ktorom bez rozhodnutia súdov boli dlhodobo zadržiavané osoby označované za osoby patriace k teroristickým organizáciám.
Vzhľadom na skutočnosť, že týmto väzňom nebolo preukázané, že sú alebo boli osobami s teroristickou minulosťou a neboli žiadne dôkazy, ktoré by ich oprávňovali čo i len na začatie trestného konania, nieto ešte na jeho skončenie, rozhodol sa prezident Obama zatvoriť zariadenie na vojenskej základni Guantánamo. Na základe požiadavky americkej strany a na základe skutočnosti porušovania ľudských práv v zariadení sa slovenská strana rozhodla pomôcť spojencovi, Spojeným štátom, a uskutočňovať tak postupne zámer uzatvorenia tohto väzenia.
Od roku 2010 do súčasnosti Slovenská republika po dohode s americkou stranou prijala v troch etapách osem osôb rôznych národností. Ako som už viackrát opakoval, tieto osoby neznamenajú žiadnu hrozbu pre bezpečnosť našej krajiny a bezpečnostné riziká sme niekoľkokrát pred ich príchodom na Slovensko podrobne preverovali. Sú už v procese integrácie, každodenne sú v kontakte so štátnymi orgánmi, sú monitorované. A ako viete, proces integrácie je procesom, v rámci ktorého sa zabezpečuje najmä výučba slovenského jazyka, rekvalifikácia, rozvíja sa schopnosť žiť samostatne a postupne sa zaradiť do spoločnosti.
V súčasnej dobe, nakoniec tak ako sme to takisto dopredu avizovali, postupne tieto osoby Slovenskú republiku opúšťajú, poväčšine do svojich domovských krajín. Aj preto môžeme konštatovať, že z celkového počtu osem osôb je v tejto chvíli na území Slovenskej republiky päť.
Vážený pán poslanec, za šesť rokov títo ľudia nepredstavovali pre nás žiadnu bezpečnostnú hrozbu, na rozdiel od státisícov ľudí, ktorí sa tento rok prehnali Európou bez registrácie, bez akýchkoľvek informácií o ich histórii a pôvode. Európa nevie, kto sú a vo väčšine prípadov ani nevie, kde sa v tejto chvíli nachádzajú. O bývalých väzňoch z Guantánama vieme naozaj úplne všetko, čo robili, kto boli, kto sú a adekvátne k týmto informáciám aj počas ich pobytu pristupujeme.
Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som vám pripomenul aj slová vášho predsedu, keď na Slovensko prišli prví traja z väzňov z Guantánama, kedy apeloval na veľmi dôležitú spoluprácu Slovenska a Spojených štátov. Alebo teda by som pripomenul aj slová vášho ministra vnútra, ktorý v roku 2011, po tom, čo KDH prevzalo rezort ministerstva vnútra, povedal: "Minister vnútra ubezpečuje všetkých občanov, že tieto" – minister vnútra Daniel Lipšic ubezpečuje všetkých občanov – "že tieto osoby nepredstavujú hrozbu pre Slovensko." To znamená, ak ste chceli nejaké podrobnosti, mohli ste sa kedykoľvek aj počas toho, keď ste boli vládny poslanec, o túto otázku zaujímať.
Na záver si dovolím poznamenať, že sa pravdepodobne spredvolebnieva a vyťahujú sa témy, ktoré boli veľakrát komunikované a ktoré sú na Slovensku známe už niekoľko rokov. Majú zrejme poukázať na skutočnosti, ktoré v čase, keď sa udiali, neboli predmetom politického boja a teraz sa môžu živiť.
Zároveň vás ale rád chcem upozorniť na to, že nie sme spojencami len do dobrého počasia, ale aj do zlého počasia. Od toho sa odvíja priateľstvo, pán poslanec. A zároveň si dovolím upozorniť, že podobne ako my, tak aj Veľká Británia, Francúzsko, Portugalsko, Taliansko, Írsko, Maďarsko, Belgicko, Španielsko, Dánsko a ďalšie krajiny ponúkli túto pomoc aj v rámci celkovej dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, ktorá vytvárala tlak na Spojené štáty, aby toto väzenie uzatvorilo. Vždy je otázka, s akými informáciami pracujete a že na určité veci ste podrobne pripravený a podrobne informovaný. Najväčším problém dnes, nielen pre Slovensko, ale aj Európsku úniu, sú ľudia, ktorí bez akéhokoľvek povolenia, registrácie, vedomosti ktorejkoľvek bezpečnostnej štruktúry ktoréhokoľvek štátu voľne, bez kontroly sa pohybujú tisícky kilometrov po území Európskej únie. To je konkrétne nebezpečenstvo nielen preto, že ho nepoznáme, ale preto, že máme za sebou aj jeho konkrétne výsledky. Prípad uzavretia dohody Spojených štátov nielen v otázke tej, na ktorú ste sa vy opýtali, ale viacerých presídľovacích programov, ktoré so Spojenými štátmi máme, sú celkovo tri, sa za obdobie platnosti týchto zmlúv od roku 2008 nestali predmetom žiadnej ďalšej otázky, pokiaľ práve nie je niekoľko dní pred voľbami.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán minister, tí väzni, ktorí prišli vaším pričinením na Slovensko z Guantánama, vtedy sme o nich nevedeli všetko, ale vedeli sme o nich, že sú to nie obyčajní väzni, ale že sú to teroristi, dokonca jeden z nich bol ochrankárom Usámu bin Ládina podľa mojich informácií. A v tom čase, keď oni k nám prišli, tak z Ameriky prišli aj veľmi atraktívne fotografie s prezidentom Obamom vášho predsedu vlády. Ja som túto otázku o väzňoch z Guantánama položil aj predsedovi vlády. Jednu otázku na dnešnej hodine otázok. Zároveň 20 poslancov zo SMER-u položilo jednu a tú istú otázku, ale čaro nechceného, ani jeden poslanec zo SMER-u vylosovaný nebol. Moja otázka bola ako druhá, na ktorú premiér zjavne nechcel odpovedať, že za akú cenu a prečo prišli títo väzni na Slovensko.
A ja si myslím napriek tomu, že ste na Slovensko svojho času importovali väzňov z Guantánama, že najväčšou hrozbou dnes pre Slovensko nie sú ani teroristi, nie sú to ani utečenci, ale je to, pán minister, korupcia, ktorú vy dnes prezentujete na Slovensku. A keďže som nedostal odpoveď na otázku pána premiéra, na tú prvú, tak nemám doplňujúcu otázku na vás.

Áno, môžem. Pán poslanec, musím povedať, že naozaj, ak niekde existuje verejný dokument, verejne prístupný, v ktorom sa o korupcii hovorí a o tokoch peňazí, tak sú to, to je spis Gorila, v ktorom sa hovorí o peniazoch, ktoré tiekli do KDH. O desiatkach a stovkách miliónov, ktoré vaše hnutie prijímalo z privatizácie štátneho majetku. Čiže hovoriť z vašich úst o korupcii je skutočne naozaj veľmi smiešne a naozaj mimoriadne nedôveryhodné, pretože ste mali možnosť všetky tieto veci vyšetriť. Dokonca aj počas toho, keď ste zodpovedali za rezort vnútra, celkovo v posledných rokoch, šesť rokov bol rezort vnútra vo vašich rukách, tak ste žiadnu z týchto vecí nikdy nevyšetrili.
To znamená, určite toto poučovanie z vašej strany beriem naozaj ako  predvolebné. Máte naňho plné právo a ja mám tak isto plné právo naňho reagovať.
Máte niekoľko dôležitých informácií, ktoré máte chybné. Najmä napríklad tá, že zmluvu a dohodu, ktorú sme uzatvárali so Spojenými štátmi ako jeden zo spojencov, a verím, že ešte stále sa môžeme za týchto spojencov považovať, pretože sme pomáhali vo viacerých, len za ministerstvo vnútra môžem povedať, že tri presídľovacie programy a ďalšie tri bezpečnostné programy, ktoré neustále plnili sme a plníme a sú vzájomne naozaj mnohokrát veľmi prospešné, tak boli uzatvárané okolo roku 2009. A o fotke, o ktorej vy hovoríte, pochádza z roku 2014, ak sa nemýlim. Čiže medzitým naozaj nie je spojitosť a spájať, je to len vaše zbožné želanie. Ten rozdiel je naozaj všetkým zrejmý.
Takže naozaj sa zvolebnieva. Zjavne tomu prikladám aj úlohu otázky, ktorú ste položili, a myslím si, že za tie roky, ktoré si dovolím zodpovedať za rezort ministerstva vnútra, sme všetky tieto bezpečnostné riziká naozaj eliminovali. Myslím si, že máme mnoho úspechov, ktoré súvisia aj s bojom s korupciou a ku ktorým ste sa ani vy nielen v oblasti represie, aj v oblasti prevencie, ku ktorým ste sa nikdy nehlásili a ani ste za ne nakoniec nehlasovali. A myslím si, že dnes si vedú naozaj úspešne.
Myslím si, že absolútne bezkorupčným prostredím je dnes elektronické trhovisko, ktoré za svoju veľmi krátku životnosť iba od marca tohto roku už urobilo obchody za 200 miliónov eur s úsporou viac ako 35 miliónov eur bez absolútneho podozrenia na akúkoľvek korupciu a manipuláciu, čo je určite taká cesta, akým spôsobom korupciu z verejného života vymiesť a nedočkať sa ďalších pokračovaní kauzy Gorila.
Čo sa týka štandardných bezpečnostných opatrení, viete, že Slovensko v posledných rokoch intenzívne zabojovalo aj s násilnou kriminalitou. Patríme medzi TOP 5 bezpečných krajín v oblasti násilnej kriminality. V oblasti bežnej dennej kriminality, ktorá oslovuje občanov, sme zaznamenali asi najvyššie nárasty. Keď si spomeniete, v časoch, kedy vaša strana spravovala rezort ministerstva vnútra, objasnenosť trestných činov v Bratislave sa pohybovala na úrovni od 16 do 22 percent. Tento rok Bratislava prekročila 40-percentnú objasnenosť, čo je vlastne každý druhý trestný čin. Musíte do toho zarátať napríklad aj také trestné činy, ktoré sa objasniť, bohužiaľ, nikdy nedajú, keď Národná banka Slovenskej republiky každý rok nám dodáva niekoľko stoviek trestných činov falšovania, pozmeňovania mincí, ktoré objaví vo svojej skladoch, aj euromincí. Tie samozrejme nie je možné nikdy vypátrať, pretože z celého Slovenska sa zozbierajú také mince, ale vedie sa ten trestný čin, že vyšiel najavo v Bratislave. Takže z tohto pohľadu môžeme konštatovať, že tá bezpečnostná situácia sa naozaj dramaticky zlepšila. V časoch, kedy KDH malo svoje ministerstvo, bolo bežné, keď sa ukradlo viac ako šesťtisíc áut ročne na našom území, teraz sa ich kradne niečo málo cez dvetisíc. Myslím si, že ten posun je zásadný.
Ale na rozdiel od vás, nepoviem, že ste na tom mali vinu vy, pán poslanec, alebo že teda je to vašou nekompetentnosťou alebo čímkoľvek iným. Ale tvrdím, že taký je všeobecný vývoj Slovenskej republiky. K výraznému posilneniu bezpečnosti na Slovensku neprispieva len kvalitnejšia práca polície. Bezpochyby áno, kvalitnejšie informačné systémy, ale rozhodne k tomu patrí aj to, že ľudia sú omnoho rozhľadenejší, omnoho menej sa stanú predmetom podvodov, omnoho viacej vecí informujú, majú omnoho väčšiu dôveru v políciu a rôzne podozrivé osoby a podozrivé konania oznamujú a nám umožňujú, aby sme omnoho rýchlejšie zasiahli. To všetko znamená vývoj spoločnosti. Aj náš občan Slovenskej republiky sa stal omnoho zodpovednejším a prezieravejším a možno za bezpečnostnú situáciu určite v mnohých oblastiach môžeme poďakovať práve uvedomelosti našich občanov a, bohužiaľ, nie úplne politikom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, samozrejme, že určite má záujem, ale rozhodnutie Železničnej spoločnosti Slovensko o zastavení prevádzky vlakov kategórie InterCity na trati Bratislava – Žilina – Košice od spomínaného dátumu súvisí so situáciou na trhu komerčnej železničnej dopravy. Vlaky InterCity sú prevádzkované komerčne, to znamená, že mimo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, a to už od 1. januára 2012, pričom ich prevádzka je trvalo stratová.
K tomuto prechodu bola Železničná spoločnosť Slovensko dotlačená predchádzajúcou vládou, čiže vašou vládou, ktorá bez výberového konania zadala prevádzku verejnej železničnej dopravy na trati Bratislava – Komárno súkromnej spoločnosti RegioJet. Treba pripomenúť, že kým dotácia pre Železničnú spoločnosť Slovensko na tejto trati bola v tej dobe necelých 5 mil. eur ročne, dnes je dotácia, alebo odvtedy, odkedy bola tá trať pridelená, tá dotácia na úrovni zhruba o viac ako dva milióny eur vyššia. Tieto dva milióny pre súkromného prepravcu musel štát za vlády Ivety Radičovej, opäť pripomínam, vašej vlády, niekde nájsť. A vyriešil to tak šalamúnsky, že sa to stalo práve vyňatím vlakov InterCity z dotovaných liniek. Čiže sa to preklopilo na čisto komerčný sektor. Po vašej vláde sme zdedili icečká vo výraznej strate, ktorú sme postupne skresávali. Potvrdzujú to čísla, čiže rok 2012 bola strata IC vlakov 3,3 mil. eur, v roku 2013 1,75 mil. eur, v roku 2014 už svitalo na lepšie časy, už iba 1,15 mil. eur. Čiže aj keď sa teda táto kondícia vlakov postupne v priebehu rokov zlepšovala a strata z ich prevádzkovania sa každoročne znižovala.
Zvrat nastal príchodom konkurencie, a to 14. decembra 2014. Nasledoval odlev cestujúcich a výrazný pokles tržieb aj napriek tomu, že podľa všetkých prepočtov na úrovni IBIDA, čiže bez nákladov, nákladových úrokov a odpisov to vykazuje pozitívny účtovný výsledok, v skutočnosti celkový výsledok je strata a za rok 2015 bude táto strata vyššia ako za rok 2014. Napriek množstvu opatrení, ktoré Železničná spoločnosť Slovensko na zlepšenie tohto stavu urobila, ako napríklad od 15. apríla reagovala redukciou najmenej využívaných spojov, skvalitnila taktiež sortiment služieb, požadovaný ekonomický obrat sa dosiahnuť tak či tak nepodarilo.
Preto ministerstvo oceňuje tento krok spoločnosti, pretože je z neho jasné, že zodpovedné konanie a hospodárny prístup vedenia spoločnosti má smerovať aj k takýmto častokrát, bohužiaľ, nepopulárnym krokom. Toto rozhodnutie navyše nepadlo zo dňa na deň. Prebiehala kontinuálna analýza prevádzkovania týchto vlakov priebežne už tri roky. Naozaj bola snaha dostať ich do čiernych čísel, ale v kontexte, v ktorom dnes sú prevádzkované, nie je možno dosiahnuť ich ziskovosť.
Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, mňa na začiatku celej tejto, nazvem to kauzou, prekvapilo to, že ako rázne zaujalo vaše ministerstvo stanovisko na vyjadrenie súkromného investora, alebo súkromného dopravcu, ktorý prevádzkuje spojenie medzi Bratislavou, Žilinou a Košicami a vypravuje súkromné vlaky. Vtedy váš hovorca povedal, že kvázi nenecháte sa vydierať tým, že súkromný investor alebo dopravca odchádza z tejto trati. Mňa to veľmi potešilo.
Neprešiel však ani týždeň a vaše stanovisko sa o 180 stupňov zmenilo. A preto ma zaujíma, že prečo ste tak rýchlo zmenili názor na prevádzkovanie InterCity vlakov na tejto trase? Predtým ste kritizovali obchodnú politiku súkromného dopravcu a teraz oznamujete, že máte zlé hospodárske výsledky, aj keď tie hospodárske výsledky od roku 2012 ukazujú práveže zlepšenie. Pán minister, v roku 2012 hospodársky výsledok ukazoval stratu 3,3 mil. eur. Dnes je táto strata omnoho, omnoho lepšia a odborníci hovoria, že InterCity vlaky by mali dostať ešte šancu. Netvrdím to ja, hovorí to niekoľko nezávislých odborníkov, ale aj ľudí, ktorí pracovali alebo dokonca aj teraz pracujú na železnici.
Myslím si, že štát by v tomto smere rozhodne nemal ustúpiť. A ja sa obávam, že práve tie vlaky zadarmo minulý rok mohli spôsobiť úbytok cestujúcich na tejto trati aj z InterCity vlakov. Takže na jednej strane je tu sociálny balíček... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)