58. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade mi dovoľte privítať návštevu z okresu Zlaté Moravce. Vitajte! (Potlesk.)
V súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili dovčera do 12.00 hodiny 25 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 15 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, nebudeme odpovedať.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Prosím, pán podpredseda vlády, oznámte nám zastupovanie.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, zastupujem ho ja, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, nie sú na neho otázky, minister zdravotníctva Viliam Čislák, nie sú na neho otázky a pán minister hospodárstva Vazil Hudák, tiež naňho nie sú otázky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút následne odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Miroslava Kadúca a znie: "Vážený pán premiér, s ohľadom na judikatúru Ústavného súdu, posilnené právomoci prezidenta Slovenskej republiky jeho priamou voľbou, ale aj aktuálny postoj niektorých členov vlády, odmietajú sa parlamentu zodpovedať, respektíve zúčastniť na zasadaní parlamentu vo veciach, ktoré sa ich priamo týkajú, je z hľadiska formy vlády aj naďalej možné Slovensko považovať za parlamentnú republiku?"
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, na vašu otázku by sa dalo odpovedať aj veľmi stručne: áno. Slovenskú republiku je možné aj naďalej považovať jednoznačne za parlamentnú republiku alebo republiku s parlamentnou demokraciou. V krátkosti uvediem dôvody, prečo je Slovenská republika parlamentnou republikou.
Asi nie je potrebné, aby som sa podrobne a bližšie venoval teórii práva a uvádzal bližší právny výklad a rozbor parlamentnej republiky ako formy vlády. Princíp deľby moci spojený so systémom vzájomných bŕzd a protiváh tvorí nepochybne integrálnu súčasť moderného, demokratického a právneho štátu. Možno ho považovať za kľúčový organizačný princíp ústavnej konštrukcie organizácie verejnej moci. V tomto parlament plní funkciu voleného zastupiteľského zboru, vykonáva zákonodarnú úlohu a kontroluje výkonnú moc, t. j. vládu.
Medzi základné znaky parlamentarizmu sa radí kreačná závislosť, politická zodpovednosť vlády vo vzťahu k parlamentu a špecifické postavenie hlavy štátu. Vláda je závislá na parlamente, jej existencia je ohraničená dôverou, ktorú jej parlamentná väčšina musí vysloviť. Všetky vyššie spomenuté atribúty a predpoklady parlamentnej republiky Slovenská republika spĺňa nielen samotným zakotvením v Ústave Slovenskej republiky, v jednotlivých článkoch, ale aj reálnym fungovaním jednotlivých ústavných a vrcholných orgánov zákonnej a zákonodarnej a výkonnej moci.
Je pravdou, že sa v posledných desaťročiach klasický parlamentný model vlády v mnohých štátoch modifikoval, pričom jednou zo základných línií jeho vnútorných premien sa stalo preberanie konštrukčných prvkov typických pre ústavný model prezidentskej formy vlády. Ide predovšetkým o posilňovanie samostatnej úlohy prezidenta v systéme deľby moci. Prezident sa tak aj v ústavných modeloch, primárne vychádzajúcich z parlamentnej formy vlády, dostáva v rámci systému deľby moci do pozície relatívne samostatného mocenského centra. Napriek tomu je Slovenská republika z hľadiska formy vlády naďalej parlamentnou republikou a nič na tom nemení ani judikatúra Ústavného súdu, teda nálezy, v ktorých sa uvádzaný ústavný výklad právomocí prezidenta Slovenskej republiky či priama voľba prezidenta zakotvená v ústave republiky nachádza, avšak nijako neovplyvňuje náš režim.
V ostatnom čase Ústavný súd neprijal zásadné rozhodnutia týkajúce sa vzťahu výkonnej a zákonodarnej moci. Právomoci prezidenta sa v ostatnom čase zásadne nemenili. Už pred niekoľkými rokmi prijatý čl. 115 ods. 3 ústavy predstavuje dočasné, krátkodobé riešenie v situácii, kedy sa nedarí vytvoriť novú vládu s podporou parlamentnej väčšiny. Priama voľba prezidenta republiky nezasiahla do ústavoprávnych vzťahov hlavy štátu s vládou a už vôbec nie, nezmenila vzťahy vlády s parlamentom.
Pokiaľ ide o vami uvádzaný údajný postup členov vlády v položenej otázke, zrejme smerujete k tomu, že pri prerokovaní zmeny ústavy a návrhoch zákonov tzv. protiteroristického balíčka neboli v rámci prebiehajúcej schôdze Národnej rady prítomní všetci členovia vlády, ako si predstavujete, respektíve ako si želáte. Odmietam tvrdenie, že členovia vlády a členovia tejto vlády sa odmietajú zodpovedať parlamentu, respektíve zúčastňovať sa na zasadnutí parlamentu vo veciach, ktoré sa ich priamo týkajú.
V zmysle § 20 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa na požiadanie Národnej rady člen vlády alebo vedúci iného orgánu štátnej správy zúčastní na jej schôdzi. Na schôdzi Národnej rady môže člena vlády zastupovať len iný člen vlády.
V zmysle § 53 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady majú výbory rovnako tak právo pozývať na svoje schôdze členov vlády, vedúcich iných orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich vysvetlenia, správy a potrebné podklady. Tí sú povinní prísť na schôdzu výboru, pokiaľ požadované vysvetlenia, správy, podať požadované vysvetlenia a správy a predložiť podklady. Môžu sa dať zastúpiť poverenými zástupcami, ak s tým výbor súhlasí.
Ja osobne som s úctou voleným zástupcom, členom v branno-bezpečnostnom výbore vysvetľoval témy desiatkykrát.
Tieto ustanovenia rokovacieho poriadku sa v Národnej rade Slovenskej republiky dodržiavajú a členovia vlády tie ustanovenia rokovacieho poriadku dodržiavajú a rešpektujú. Členovia vlády Slovenskej republiky sa v žiadnom prípade neodmietajú zodpovedať Národnej rade a v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady sa členovia vlády zúčastňujú rokovaní Národnej rady, odpovedajú na interpelácie poslancov Národnej rady, ako aj na otázky na hodine otázok. Členovia vlády nie sú však povinní byť v zmysle rokovacieho poriadku prítomní v pléne Národnej rady pri prerokovaní všetkých návrhov predložených na jej rokovanie, respektíve byť prítomní na rokovaniach výborov pri prerokovaní všetkých návrhov vo výboroch Národnej rady. V tejto súvislosti nie je možné si zamieňať požiadavku Národnej rady Slovenskej republiky na prítomnosť člena vlády na jej rokovaní so želaním jednotlivých poslancov.
Vážený pán poslanec, pracovná zaneprázdnenosť Národnej rady Slovenskej republiky i vlády Slovenskej republiky v ostatnom období, teda koniec koncov pracovná zaneprázdnenosť jednotlivých poslancov a ministrov v podstate sťažuje koordináciu ich pracovných programov. Uvediem príklad. Do programu práve prebiehajúcej 58. schôdze parlamentu je zaradených 150 bodov. Takýto rozsah prerokovávanej matérie má veľký vplyv na program nielen Národnej rady a jej poslancov, ale aj na činnosť vlády, štátnych tajomníkov a aparáty rezortov. Preto sa, žiaľ, stáva, že na zasadnutí parlamentu nie je prítomný člen vlády, ktorého prerokovaný bod sa týka. V zmysle rokovacieho poriadku ho však v plnej miere môže zastúpiť ktorýkoľvek iný poverený člen vlády a legitímne zastupovanie členov vlády na rokovaní Národnej rady na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky k návrhu na poverenie alternátov na uvedenie alebo odôvodnenie materiálov vlády Národnej rade Slovenskej republiky si nemožno zamietať s odmietaním zodpovednosti.
Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Brocka.
Och, ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa, nech sa páči, doplňujúca otázka, pán poslanec Kadúc. To nebolo úmyselné.

Pán podpredseda, vláda, ďakujem za vašu odpoveď. Je naozaj faktom, že parlament má kontrolovať vládu, že vláda sa zodpovedá parlamentu. To je veľmi pekne napísané v ústave, len to právo nesmie byť iluzórne, musí mať nejaký obsah. Ten obsah, bohužiaľ, sa vytráca. A tým príkladom nech sú nám tieto posledné štvorročné interpelácie. Keď si odmyslím bezobsažné a vyslovene formálne odpovede na interpelácie poslancov, tento inštitút, na základe toho, ako sa k tomu stavajú ministri, nemá obsah, nemá význam. Preto si dovolím tvrdiť, že sme sa odklonili od parlamentnej republiky, a to aj s ohľadom na to, že je pán prezident volený priamo. V Čechách to priznali, v Čechách idú cestou poloprezidentskej republiky, rovnako ako to priznali vo Francúzsku alebo aj v Rusku. Treba si to proste iba povedať, kde sme.
A doplňujúca otázka moja znie asi takto: ako zástupca občanov mám právo vedieť, v akej krajine žijem. A toto sa možno netýka priamo vás, ale aj vy mi budete určite vedieť odpovedať. Pán premiér v roku 2006 odpovedal na otázku, či žijeme v štandardnom právnom štáte, nie. V roku 2013 v marci odpovedal na rovnakú otázku, nie, nežijeme v štandardnom právnom štáte aj napriek tomu, že bol po piatich rokoch, s výnimkou roku a pol, premiérom. Teraz bol premiérom takmer tri roky. Pýtam sa vás teraz ako ministra vnútra, ak viete aj za pána predsedu vlády povedať, žijeme, alebo nežijeme v právnom štáte?

Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, trošku ste pozmenili tú otázku, ktorá bola kladená aj pánovi predsedovi vlády, a trochu ste pozmenili teraz aj obsah tej otázky, ktorú ste sám položili ako prvú.
To, či žijeme alebo nežijeme v parlamentnej demokracii alebo v parlamentnej republike, je naozaj závislé od konštrukcie jednotlivých ústavných inštitúcií a vy ako absolvent právnickej fakulty viete najlepšie a zbytočne je vás poučovať. Ako sa hovorí, na súde sa nemajú prednášať veci, ktoré sú súdu všeobecne známe.
Napriek tomu považujem za dôležité povedať, že samozrejme aj vývoj v Slovenskej republike, za tých 20 rokov ešte veľmi krátky v porovnaní s vývojmi, dajme tomu, Švajčiarskej federácie alebo konfederácie, ktorá vznikla niekedy v roku 1291, čiže má už viac ako 720 rokov, tak samozrejme aj inštitucionálny vývoj, aj ústava nakoniec prešla dramatickými zmenami a dnes je to asi pravdepodobne iné Švajčiarsko, ako to bolo pred 700 rokmi. A to isté platí aj v Slovenskej republike, že určite je v tejto chvíli inou parlamentnou demokraciou, ako bola v roku ´93, keď vznikala. V každom prípade však je stále parlamentnou demokraciou.
Ten základ, ktorý sa v parlamentnej demokracii vyvíja, je zložený z dvoch častí, a po prvé, zo systému volieb do parlamentu ako takého a, samozrejme, aj do určenia jednotlivých kompetencií. A v tom je asi ten hlavný rozdiel, že síce môžeme Francúzsko považovať za polorepublikový alebo poloprezidentský systém, v každom prípade však systém kreácie vlády vo Francúzku a tu je dramaticky odlišný. A práve tá kreácia je daná k tomu, akým spôsobom fungujeme dnes, a potvrdilo sa to vo viacerých prípadoch a historicky si ich môžme odvinúť, či sa píše rok ´94 alebo budeme spomínať poslednú situáciu v roku 2011. V obidvoch prípadoch bola vyslovená nedôvera vláde parlamentom a vláda automaticky skončila. Nijakým spôsobom nepokračovala, nijakým spôsobom násilne nebolo možné na seba prevziať viac zodpovednosti, ako vlastne predpisoval zákon, čo treba oceniť aj v časoch, pretože v roku 2011 by sme to považovali už za povážlivé, keby týmto spôsobom sa to menilo. Naopak, v roku 1994 som to považoval vcelku za prekvapivé, že sa podarilo nakoniec naplniť slová ústavy, napriek tomu, že pri moci v tom čase bol samozrejme Vladimír Mečiar. Ale napriek tomu všetci sa podriadili tomuto rozhodnutiu parlamentu. A to sú dva, by som povedal, asi najsilnejšie dôkazy o tom, že keď parlament sa rozhodne svojou väčšinou hlasov zbaviť vládu Slovenskej republiky dôvery, či už cestou jej predsedu alebo ako celku, tak samozrejme všetky mechanizmy zakotvené v ústave ako parlamentnej republiky zafungujú presne tak, ako zafungovať majú. A v tomto prípade sa to stalo.
To znamená, tu dochádza vo vašom prípade a v prípade mnohých poslancov tejto snemovne k zámene dvoch pojmov: medzi parlamentnou väčšinou a právami a určitými, by som povedal, nárokmi opozície. Na jednej strane musí opozícia rešpektovať, že je proste väčšina a väčšina parlamentu, a nijak inak to nikde inde na svete nie je, pokiaľ ide o parlamentnú republiku, rozhoduje o zotrvaní vlády.
Dokonca máme tú pridanú hodnotu, čo tiež nie vždy býva obvyklé, že predseda vlády a, dajme tomu, väčšina členov vlády sú všetko ľudia, ktorí prešli voľbami. To znamená, každý člen alebo väčšina členov vlády sú takisto poslanci so splývajúcim mandátom. Tu je ten napríklad hlavný rozdiel medzi nami a Českou republikou, kde v Českej republike splývajúci mandát poslanci nemajú, a preto všetci členovia vlády sú zároveň aj poslancami českého parlamentu. A tu je to trošku odlišná situácia, kde vlastne sú rovnako tak v čase prerokovania zákonov a hlasovania de facto nepretržite v parlamente. Ale to vyplýva z toho, ani nie tak z toho, že sú členmi vlády, ako z toho, že zároveň ako členovia vlády sú aj členmi parlamentu. To je jeden základný rozdiel, ktorý u nás nie je tak vidieť.
A samozrejme, pokiaľ väčšina parlamentu naďalej prejavuje dôveru vláde, tak vláda samozrejme bez problémov funguje, čo samozrejme menšina, prevažne opozičná, v tomto prípade určite, môže vnímať, že teda, no ale máme my nejaké svoje želania, máme nejaké svoje predstavy a tie tomu nezodpovedajú. Nie je rozdiel medzi právomocami medzi opozičným a vládnym poslancom, to jednoznačne nie je, ale to vyjadrenie vzťahu medzi parlamentom a vládou je všade na svete dávané väčšinou v tom danom parlamente. Samozrejme sú krajiny, ako je Dánsko, kde je dlhodobá tradícia menšinových vlád, a samozrejme zjavne nároky poslancov, či na účasti alebo na nejaké principiálne veci a otázky súvisiace s komunikáciou s členmi vlády je omnoho senzitívnejšia, ako v parlamentoch, kde je pohodlná väčšina, vládna.
Ale samozrejme treba povedať, že aj predseda vlády, nakoniec mal napríklad, keď sa bavíme o hlasoch, napríklad preferenčných, čo je obľúbená téma v opozícii, mal viac hlasov ako všetci opoziční lídri dokopy. Čiže dokonca uspel by nielen v pomernom, ale aj vo väčšinovom systéme.
To znamená, hovoriť o tom, že na jednej strane sme zodpovední tejto časti a niekedy sa nepáčia odpovede, ktoré idú od predsedu vlády opozícii, čo je prirodzené. Keby sa páčili, boli by ste všetci členovia SMER-u. Vďaka tomu, že nie vždy súhlasíte s naším názorom, je tu viacero strán v tomto parlamente a ešte stále si zachovávame pluralitnú demokraciu. Čiže to je aj dôležité. Dôležité je, aby v parlamente bolo viacej ako jedna strana.
A teraz k tomu presne, čo vy hovoríte, že tu sa zamieňajú naozaj dva pojmy s kontrolnou funkciou a s pocitom, že člen vlády je zároveň akýmsi podriadeným alebo zamestnancom. Nie je.
Ten vzťah váš a môj je kontrolný. To znamená, vy môžete kedykoľvek a viete veľmi dobre, že napríklad dvere môjho ministerstva a som nepochybne presvedčený, že dvere všetkých ministerstiev sú vám kedykoľvek k dispozícii. Preto napríklad vždy hovorím, že ide o vytĺkanie politického kapitálu, keď otázku, ktorú bez problémov mohol prísť ktorýkoľvek poslanec, aj výboru pre obranu a bezpečnosť, nakoniec ktoréhokoľvek výboru, za mnou, mohli sme na pôde ministerstva, kde je omnoho tých dát viac, vysvetliť všetky otázky, ktoré ho zaujímajú. Keď nemá chuť sa s nami stretávať, môže nám napísať a my mu odpovieme. Preto napríklad naše odpovede na interpelácie rozhodne nie sú bezobsažné. A musím povedať, že vždy ja odpovedám na všetky otázky podľa svojho najlepšieho svedomie a vedomia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ospravedlňujem sa, pán podpredseda, vypršal čas.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Áno, dokončím tú vetu. To znamená, z pohľadu systému to bezpochyby, bezpochyby parlamentná republika je a naozaj nie vždy zákonné oprávnenia kontroly a želania opozičných poslancov sú jedno a to isté.
Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi vlády.
Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. 
Prvá otázka je od poslankyne Magdalény Vášáryovej na ministra kultúry Mareka Maďariča a znie: "Pán minister, beriete osobnú zodpovednosť za to, v akom stave sa nachádza portál Slovakiana, ktorý mal byť výkladnou skriňou vami riadenej digitalizácie nášho kultúrneho dedičstva v sume, ktorá je ročným rozpočtom kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa, na vašu sugestívnu otázku odpoviem faktami. Strešným projektom digitalizácie pamiatkových a fondových inštitúcií nie je portál Slovakiana, ale Národný projekt CAIR, Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúra, Slovakiana je jeho súčasťou.
Národný projekt CAIR bol úspešne ukončený, vrátane záverečného auditu. Bol ukončený v tom zmysle, že boli splnené všetky ciele projektu obsahovo schválené počas minulej vlády a ku dňu ukončenia projektu bolo na portáli 36 % zdigitalizovaných objektov. Plán bol 30 percent. Boli vytvorené trvalo udržateľné odborné miesta kurátorov a IT technikov. Bolo vytvorené centrum pre autorské práva a obsadené trvalo udržateľné miesta právnikov. Bola vytvorená a vybudovaná infraštruktúra na sprístupňovanie obsahu, hardvér aj softvér. Boli prepojené všetky pamäťové a fondové inštitúcie realizujúce projekty digitalizácie s CAIR-om tak, aby všetky výmeny informácií medzi rezortnými systémami prebiehali plne automatizovane. Mám na mysli rezortné systémy, ako CEMUZ v Slovenskom národnom múzeu, CEDVU v Slovenskej národnej galérii, DIKDA v Slovenskej národnej knižnici a SK CINEMA v Slovenskom filmovom ústave.
Nad rámec pôvodného projektu budú, pani poslankyňa, sprístupnené obchodné nedostupné diela a počítame s tým, že budú sprístupnené aj autorsky chránené diela výtvarného umenia viac ako 80-tisíc objektov. Voľných je približne 20-tisíc.
Registre centrálnej aplikačnej infraštruktúry a registratúry, čiže CAIR, už dnes obsahujú viac ako 2,5 milióna metadátových záznamov o objektoch pamäťových a fondových inštitúcií. Digitálne objekty na portáli pribúdajú postupne tak, ako ich pamäťové a fondové inštitúcie posielajú do CAIR-u, do digitalizácií a spracovaní, takzvaný postprocesing. Treba si uvedomiť, že životný cyklus zdigitalizovania objektu, jeho následného spracovania, kontroly kvality, prípravy na prepravu, prenesenia do centrálneho dátového archívu alebo do CAIR, následnej kontroly, ochrany proti neoprávnenému nakladaniu, uloženia do viacerých registrov a ich následného sprístupnenia môže trvať 2 až 6 mesiacov po zdigitalizovaní. Rýchlosť vkladania záleží aj od zložitosti objektov, 3D model hradu sa vkladá podstatne dlhšie ako fotografia. V cieľoch ani v pláne projektu CAIR nebolo, že bude od prvého dňa po skončení projektu obsahovať všetky zdigitalizované objekty, čo by ani fyzicky nebolo možné, nakoľko väčšina digitalizačných projektov skončila ku 30. 11. alebo skončí až 31. 12. 2015.
Prakticky každý deň pribúdajú do systému nové objekty. Napríklad predvčerom pribudlo do Slovakiany 6 300 nových voľných objektov. Tento proces vkladania nových objektov je trvalý a automatizovaný tak, ako budú postupne pamäťové a fondové inštitúcie sprístupňovať svoje zdigitalizované a spracované objekty.
Ako som spomenul, denne sa do portálu vkladajú stovky objektov. Avšak nie všetky vložené sú voľné a teda nie všetky sú prístupné verejnosti. Počítame, že do polovice roku 2016 bude na portáli približne 1,5 milióna voľných objektov a rádovo státisíce chránených objektov, najmä objektov Slovenskej národnej knižnice, v režime obchodne nedostupné diela a prístupných teda v tom prípade podľa licenčných práv.
Diela autorsky chránené nemôžu byť sprístupnené bez súhlasu autora, jeho dedičov alebo ochranného zväzu. V tejto fáze rokujeme s LIT-ou o možnostiach širokoplošného sprístupnenia autorsky chránených výtvarných diel. V tomto by sme boli ďalej, pani poslankyňa, keby nebol za vašej vlády zrušený národný projekt, ktorý mal riešiť otázku autorských práv.
Systém CAIR je vybudovaný ako platforma pre vzájomnú spoluprácu pamäťových a fondových inštitúcií nielen medzi sebou, ale poskytuje údaje aj pre ďalšie verejné inštitúcie, či komerčné alebo nekomerčné organizácie. Systém CAIR len v roku 2016 poskytne pre Europeanu približne 200-tisíc voľných objektov.
Pokiaľ ide o portál Slovakiana, ten je viditeľnou časťou CAIR-u a predstavuje nie koniec digitalizácie, ale začiatok sprístupňovania a využívania obsahu, ktorý vznikol počas digitalizácie. Portál bol spustený podľa plánu projektu CAIR, pričom už v čase spustenia obsahovala Slovakiana relevantný počet dát, čím boli splnené merateľné ukazovatele a ciele projektu. Inak by Európska komisia nepreplatila finančné prostriedky na realizáciu tohto projektu.
Počas svojej existencie, nielen po dobu 5 rokov udržateľnosti projektu, bude neustále predmetom vylepšovania a rozširovania tak, aby čo najlepšie slúžil svojim používateľom. Zároveň bol tento systém budovaný s požiadavkou na automatické prepojenie systémov na Europeanu, portál kultúrneho dedičstva Európy, s ktorou sme sa zaviazali spolupracovať pri vstupe do EÚ, s garanciou počtu sprístupnených objektov.
Napokon, pani poslankyňa, zástupca Europeany prítomný na prezentácii CAIR-a Slovakiany vysoko ocenil úroveň a výsledky tohto projektu.
Ďakujem, skončil som.