60. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, hostia, raz za čas Robert Fico zvykne povedať, že on chce, aby Slovensko bol silný štát. Silný štát práve teraz vidíme, čo znamená v jeho ponímaní silný štát. Silný štát v ponímaní Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a mocenskej mašinérie SMER-u nie je silný štát, ktorý má svojimi širokými ramenami zakryť obyvateľov pred nebezpečenstvom. Silný štát v očiach Fica, Kaliňáka a mocenskej mašinérie SMER-u je štát pre silných. Je štát pre takých, ktorí sa vedia dostať na obrazovku, keď sa im niečo stane, je štát pre takých, ktorí majú komu zavolať, keď ich náhodou postretne nejaká nebezpečná situácia. Štát pre silných je taký, kde policajt pred nejakou legitimizáciou zrazí opätky a povie: "Prepáčte, nevedel som, že to ste vy". Toto je silný štát v očiach Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a mocenskej mašinérie SMER-u.
Ja mám možnosť sa pravidelne dostávať k informáciám z tej druhej strany, to je k informáciám od ľudí, ktorí by mali byť chránení v tomto štáte. Ľudia z ťažkých rodinných podmienok, kde to nikdy nie je jednoduché, skôr je to komplikované, ľudia z rómskych osád. Ľudia, ktorí niekedy trávia svoj život aj na hrane zákonnosti, pretože nevedia inak, povedzme to tak. A treba povedať, že voči týmto ľuďom už dnes policajti pravidelne prekračujú svoje právomoci. To sú tí ľudia, ktorým sú prehľadávané tašky, vačky, autá už dnes, napriek tomu, že neexistuje žiadne podozrenie, že by mohli páchať trestnú činnosť. To sú tí ľudia, na ktorých policajti kričia: "a tašku na kapotu, a všetko z vreciek na kapotu" napriek tomu, že ich zastavili úplnou náhodou niekde na okraji nejakého skateparku. To sú decká v rómskych osadách, na ktoré policajt dokáže zakričať s čímkoľvek, lebo vie, že sa nikto neozve, aby sa za to decko postavil. A keď vieme, že právomoci silových zložiek boli prekračované doteraz, čo sa stane, keď bude prijatý tento Kaliňákov balíček, ktorý si nezaslúži, aby sme mu hovorili protiteroristický, lebo iba pridávame vodu na mlyn propagande, ktorú tu SMER pred voľbami šíri?
Ja vám poviem, čo sa podľa mňa stalo. Ešte ako člen ústavnoprávneho výboru, keď sme chodili po Slovensku, stretávali sme sa s prokurátormi, so sudcami, s policajtmi, tak pravidelne nám povedali: "Tuto by sa nám zišlo trošku rozšíriť právomoci, lebo máme príliš ťažkú prácu, nemôžme robiť to, čo by sme chceli. A ešte aj tuto by sa nám zišlo rozšíriť právomoci, lebo máme moc ťažkú prácu, musíme sa príliš pýtať, príliš chrániť toho človeka a chceli by sme to mať jednoduchšie." Keď si spomenieme, ako to prebiehalo na Slovensku s metadátami, ktoré potom boli stopnuté na základe stopnutia smernice Európskej únie, tak na začiatku tých žiadostí o metadáta bolo zopár. A potom každým rokom viac, až to išlo k tisícom, pretože policajti zistili, že je to ľahšie, ako reálne za tým človekom ísť, niečo mu dokazovať, vyšetrovať, robiť si svoju prácu.
V rámci uľahčovania práce policajtov, prokurátorov a možno niekedy sudcov sa tu zavádza to, o čom hovorili moji kolegovia doteraz, policajný štát. A s hrozbou akéhokoľvek teroristického útoku to nemá nič. A to, čo hovoril Alojz Hlina, áno, tam sa stretáva jeden silný jedinec s druhým. Smeráci vedia, že Alojz je silný a nemôžu si dovoliť úplne všetko, lebo médiá má na svojej strane niekedy. Alojz vie, že keď prekročia tú poslednú hranicu, ktorú by nemali, tak z toho už budú mať reálny prúser, lebo vždycky je nejaká kamera, ktorá ho sníma. Aspoň v médiách ten prúser bude.
Ale ja počúvam príbehy ľudí, ktorí venčili psa v lese v Horskom parku a zrazu sa zjavil policajt a chcel od nich, aby mu vysypali na zem celý obsah svojho ruksaku, bez príčiny. Tam žiadna kamera nie je. Do dnešného dňa taký policajt porušoval zákon. Keď bude schválený tento balíček, už ho porušovať nebude, lebo sa vyhovorí na terorizmus, lebo sa vyhovorí na pátranie po nezvestnej osobe.
Ja počúvam príbehy detí 16, 17-ročných, ktoré strávili štyri hodiny pripútané k stolom v baroch počas policajných razií, kde nakoniec boli rozdané pokuty za zlé parkovanie. Ja počúvam, 19. decembra, kolegyne, kolegovia, (povedané so smiechom) vošli asi desať policajtov do krčmy vo Veľkom Krtíši legitimizovať ľudí, to je dva dni dozadu, lebo hľadali utečencov. Na toto potrebujeme 2 500 nových žien a mužov v policajnom zbore, lebo keď potrebujeme každú krčmu prehľadať, aj tých pár vo Veľkom Krtíši, tak to sakra bude kopec práce.
Keby povedali podľa mňa v tom tureckom zajateckom tábore tým utečencom, že by mohli skončiť vo Veľkom Krtíši, tak by sa na tom veľmi dobre bavili. Ale policajti ich tam hľadajú, policajti ich tam hľadajú.
My sme tu uprostred procesu, kedy sa systematicky strach vytvára, podporuje a míňajú sa zdroje na to, aby sa proti nemu potom bojovalo. V klasickej teórii argumentácie sa tomuto hovorí "straw man fallacy", ale dotiahnutý dokonca. Chyba slameného panáka, že najprv sa niečo vytvorí a potom sa proti tomu bojuje. Keby ho na začiatku nikto nevytváral, nie je proti čomu bojovať. To je to, čo robí súčasná mocenská garnitúra SMER-u.
Ale keď toto všetko prehrmí, kolegovia a kolegyne, tak tu zrazu budeme mať silové zložky s oveľa väčšími právomocami, ako majú doteraz. Tam, kde doteraz porušovali zákon a mohli si to dovoliť, lebo vedeli, že sa im na to nepríde, tak ho odteraz nebudú porušovať a budú si dovoľovať o to viacej. Voči slabým, voči ľuďom ako Jana Teleki v Považskej Bystrici sa bude zasahovať ešte brutálnejšie, lebo tí policajti si povedia: "už na nás nemôžu ani toľko, ako mohli dovtedy, kým to bolo schválené". To je najväčšie nebezpečie, lebo teraz ešte tri týždne, mesiac, do marca budeme to možno tomu SMER-u obuchávať o hlavu a predsa ste to schválili a predsa strašíte, a aj tak to máte, ale o rok, o dva, o tri, keď to bude faktickým stavom, keď sa policajti budú cítiť silnejší a že už na nich sa nedá dočiahnuť, lebo sa môžu vyhovoriť na teroristov, lebo sa môžu vyhovoriť na prehľadávanie auta kvôli tomu, že hľadajú nejakého nezvestného, potom až uvidíme, čo sme urobili. A dnes je posledná šanca to zvrátiť.
Je posledná šanca vyhovieť pripomienkam prezidenta a urobiť len to, čo je dôsledkom tej nešťastnej zmeny ústavy, ktorú sme tu mali pred pár týždňami. A ja vás vyzývam, aby sme to urobili. Pretože, keď opadne toto všetko, bude po voľbách, nikdy nevieme, kto bude držať moc v tomto štáte, aby sme sa jedného pekného dňa ešte neštípali, že to bolo prehnané.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ono SMER to síce hovorí, ale SMER nechráni ľudí, SMER chráni systém. SMER chráni systém, ktorý vytvoril, SMER chráni systém brutálneho lobizmu, popieranie, popieranie základných princípov, ako nejaká spoločnosť môže dostať dynamiku do seba, že vyhrávajú najlepší. Áno, my máme nastavené pravidlá tak, že pán Číž by vyhral beh na 100 metrov. Vyhral by, ešte by mu aj zatlieskali. Tak sme nastavili a vy chránite tento systém. Vy viete, že ho potrebujete chrániť, lebo nervozita stúpa. Vy nechránite ľudí.
Prosím vás, vy ste vytvorili, SMER vytvoril úžernícko-exekútorskú mafiu, ktorá terorizuje desiatky tisíc ľudí v tejto krajine. Tento systém pomáhal vytvárať pán Burian. Kandiduje opäť. Kandiduje opäť, je vysoko, ten človek stál v tom systéme, ktorý ho pomáhal spoluvytvárať. Na jeho ingerenciu sa zrušila vyhláška o maximálnej RPMN. Proste, keby to tu niekoho zaujímalo, keby to tu niekoho zaujímalo, tak by som vedel o tom strašne dlho hovoriť. Ako viete terorizovať biedaka a odsúdiť ho za podvod, za to, že si uviedol, že do tabuľky príjmov, že má 500 namiesto 300? Polícia miluje týchto ľudí, lebo ich môže odstíhať za podvod a vykážu ich ako ekonomickú kriminalitu, ale ani jedného úžerníka, ktorý inde by bol všade zakopaný 100 km pod sebou, na toho si nikdy neskočí. Práve naopak, chránite ich. Aj o tom sa bude hovoriť. Žiaľ, tie možnosti budú čoraz a čoraz menšie aj vzhľadom na aktuálne prijaté zákony.

Ja k tomu tri poznámky. Prvá je, že v prvom čítaní, v druhom čítaní, teraz pri vetovanom zákone na obhajobu tohto balíčka veľmi významného nevystúpil nikto zo SMER-u, ani jeden poslanec. Minister spravodlivosti sa bál vystúpiť v rozprave. Raz nevystúpil ani po skončení rozpravy a raz, myslím, po skončení rozpravy. Toto je váš kľúčový balíček pre ochranu občanov. Neviete ho nijako obhájiť. Nijako.
Po druhé, by som jednu vec len možno ako doplnenie možno pána poslanca spomenul, že nechcel by som, aby tá rozprava vyznela, že policajný zbor na Slovensku paušálne zneužíva svoje právomoci. To si myslím, že nie je posolstvo, ktoré by sme chceli dávať ľuďom. Samozrejme, že aj v polícii sa vyskytnú ľudia, ktorí prekračujú právomoci a treba ich postihnúť, ale som presvedčený o tom, že veľká väčšina policajtov koná, koná podľa zákona. Chráni občanov a dokonca si myslím, že niekedy práve kvôli rôznym medializáciám sa niekedy aj obávajú zakročiť razantnejšie a naozaj už musíme niekedy posielať na krčmové bitky špeciálne jednotky, to tiež nie je celkom v poriadku podľa mňa.
Posledná poznámka ešte k zásahu do súkromia. To sú tie prehliadky dopravných prostriedkov, batožiny, vecí, všetkého z dôvodov triviálnych. Hľadáme nezvestnú osobu. Vždy tam musí byť nejaká miera proporcionality. Áno, na letisku nás podrobia prehliadke, lebo tam je vážna hrozba. Keď niekto vojde do lietadla s výbušninou, je to vážna hrozba.
Ak by bolo možné, ak by sa rozšírila kompetencia polície prehľadávať dopravné prostriedky bez súdneho príkazu a batožiny a vecí, keď je podozrenie z terorizmu, držby jadrových zbraní, chemických, fajn, to je v poriadku. Tá hrozba je veľká, ten zásah tým pádom môže byť intenzívnejší. Ale pri pátraní po nezvestnom mužovi, ktorý tri dni proste trávi v pohostinstve? Absurdné.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik, ja som si vypočul vaše vystúpenie, ale dovolím si hodnotiť, že je trošku nadnesené. Samozrejme, my zdôrazňujeme tú prevenciu z pohľadu tej legislatívnej úpravy. Tým odpoviem aj na otázku pána Abrhana, že žiadne iné štáty, alebo aby sme povedali ako strana SMER, ktoré štáty prijali protiteroristickú legislatívu. Samozrejme, v skrátenom konaní nikto, je to naša legislatívna aktivita, ale protiteroristickú legislatívu už v lete koncom júna prijalo Nemecko aj Kanada. Dokonca Nemci nadviazali ešte aj na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z roku 2014. Len, samozrejme, iné štáty na to nereagovali. My reagujeme teraz. Dokonca Nemci zmenili ešte aj Trestný zákon podobne, ako to my teraz meníme. To je odpoveď na to, čo bolo predtým povedané.
Ale, pán poslanec Poliačik, trošku ste to nadniesli, že keď niekto môže, alebo že vidíte problém, že niekto vám bude prehľadávať tašky a takéto veci. Viete, no to s tým prehľadávaním áut a tašiek je aj v súčasnosti. Sám ste hovoril určité prípady pri podozreniach zo spáchania nejakých iných trestných činov či už drogových alebo nejakých pašeráctiev. Aj teraz vám môžu auto prehľadať ako také. Čo sa týka prehľadania tašky, však tašku vám môžu prehľadať, keď idete aj na súd. Bežne sa to deje. Keď idete na letisko, ako povedal pán Lipšic, keď idete do Národnej rady, vám prehľadávajú tašku z pohľadu bezpečnosti. Dokonca aj v Tescu pri podozrení z krádeže vám môžu, SBS-kári majú oprávnenie prehľadať vám tašku. A nehovoriac o tom, že bežne sa to deje aj na beániách a diskotékach, že z pohľadu a z dôvodu bezpečnosti sa, je oprávnený SBS-kár nahliadnuť do tašky. Robil som ix beánií, tak viem, aké sú kompetencie.
No a čo sa týka, čo sa týka toho, čo tu bolo povedané, celé to tu je iba nadnesené, lebo vyslovene, keď ide o bezpečnosť, myslím si, každý občan dobrovoľne radšej tú tašku ukáže v záujme bezpečnosti, ako by mali byť potom problémy, že niekto sa niekde dostane s výbušninou a potom ako terorista odpáli, odpáli tú výbušninu niekde na nejakom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. No k Alojzovi Hlinovi, SMER chráni Slovensko presne tak isto, ako mravce chránia vošky, že oni ich držia na tom končeku tej trávy a nechajú ich uždibovať si, koľko potrebujú, aby z nich potom mohli sosať tú sladkú šťavu. Takým spôsobom SMER chráni Slovensko.
Pán Lipšic, ja súhlasím s vami. Určite tu nie sú všetci a ja som tiež rovnako hovoril aj s mnohými policajtmi, ktorí mi povedali, že ich to otravuje častokrát naozaj buzerovať malé decká a radšej by to nerobili. Poznám dokonca niekoľko prípadov, kde policajti vyslovene pomohli tomu decku, aby zo seba nespravilo ešte väčší prúser, než z toho na začiatku kukal, takže určite sú aj takí, ktorí majú ľudský prístup. Dodržujú pravidlá, ale čo som ja povedal, nieže paušálne všetci policajti, aleže som si vedomý toho, že mnohí policajti už dnes prekračujú svoje právomoci, a to sa možno zhodneme, že to tak je.
Pán Martvoň, s veľkým záujmom a potešením som si vypočul vašu poslednú faktickú v tomto parlamente.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, máme tu zákon vrátený prezidentom, ktorý tuná vláda prijala, teda vládna strana prijala v skrátenom legislatívnom konaní. Takýchto vecí sme tu už, samozrejme, mali viacero a už by sa človek asi ani nemal čudovať, však prečo, však vláda má svoju väčšinu, tak si odhlasujú a prijmú, čo chcú, kedy chcú a ako chcú.
Čo je však zarážajúce, sú vyjadrenia premiéra tejto krajiny, ktorý ešte predtým, než sme vôbec dostali pripomienky prezidenta, sa vyjadril, že vládna strana prelomí veto prezidenta. To je tak nechutné, že už aj premiér tejto krajiny sa dopredu vyjadruje, ako to bude. No však áno, ale proste to je, áno, podľa svojho vedomia a svedomia, to neviem, či sa to u neho, v jeho prípade dá nazvať svedomím, ale on sa vopred vyjadril, že poslanci prelomia veto prezidenta.
No ja určite veto prelamovať nebudem, pretože ja s tými pripomienkami súhlasím. Koniec koncov dávali sme aj pozmeňovací návrh, ktorý nebol prijatý v tomto duchu a prezident tieto pripomienky naše akceptoval, zapracoval to do svojich pripomienok. Samozrejme, že vládni poslanci si to potrebujú schváliť tak, ako to bolo pre nich nachystané, resp. nachystané pre políciu, pre prokuratúru, pre súdy, aby mali širšie možnosti obmedzovať osobnú slobodu občanov, respektíve zasahovať do práv a slobôd občanov. Že štát si tuná berie na plecia to, že on musí byť ten, ktorý má chrániť tých občanov, však vidíme tú ochranu, ako sa chránia slabšie skupiny, ako sa chránia telesne postihnutí, ako sa chránia duševne postihnutí, ako sa chránia dôchodcovia sociálnymi balíčkami. To je žiadna ochrana. To je len taký hlúpy smerácky populizmus a takto to potom vyzerá.
V každom prípade nebudeme sa teraz tváriť na veľkú ochranu, ale už sme tuná hovorili a nikto nepotvrdil tie argumenty alebo nevyvrátil tie argumenty, ktoré sme tu mali. My máme dostatočne nastavenú legislatívu na boj proti terorizmu a ja sa ešte raz pýtam, to si fakt Kaliňák aj s premiérom myslia, že tuná sa bude niekto konštruovať na to, že odtiaľto bude chcieť spáchať nejaký teroristický útok? Veď to sa všetko bude pripravovať v iných krajinách a tuná sa pritom, už keď tak, tak možno sa to tuná príde len vykonať. To ako chcú potom naháňať týchto teroristov s našimi tvrdými zákonmi? Ako im chcú vypínať web stránky, ktoré v tejto krajine určite nebudú registrované a pod našimi doménami? Veď čo už ste? Fakt ste natvrdlí? Alebo ako vám to vysvetliť? Ťažko vysvetľovať niekomu, kto to nechce pochopiť a kto to má len nariadené. Je to, žiaľ, bieda, je to smutné a dúfam, že toho 5. marca to pochopíte, keď už pôjdete dole vodou a budete sa už len smutne pozerať do svojich vlastných zrkadiel.
Ďakujem.

Ďakujem. Chcel by som sa vyjadriť, tak ako som spomínal v jednej z faktických poznámok, že existuje reálna možnosť, že sa vytvára predpolie na možnosť zneužitia schválenej právnej úpravy na iné než určené ciele. Keďže sa bavíme už len a iba o prezidentových pripomienkach, tak táto veta je pre mňa aj z pohľadu toho, keďže som sledoval aj debatu o skrátenom legislatívnom konaní, aj prvé, aj druhé, aj tretie čítanie, a keďže toto, táto záverečná fáza pri uplatnení brzdiaceho mechanizmu z prezidentskej kancelárie sa zhoduje presne s možnosťou reálneho zneužitia schválenej právnej úpravy na iné než určené ciele, tak považujem za dôležité, aby sme aspoň pre možno pamäť alebo širšiu verejnosť hovorili o tom, že áno, existovala v tomto parlamente reálna skupina ľudí a poslancov, ktorí chceli zísť z kratšej cesty späť a náklady týchto zmien, ktoré budú v mnohých ohľadoch nevypovedateľné alebo nevypnuteľné, sú obrovské.
Tak ako som predkladal aj pozmeňujúci návrh v rámci úzkeho výseku k téme, ktorej rozumiem a dlhodobo sa venujem, a bola to téma slobody internetu, ktorou týmto rušíte a prelomením prezidentového veta z toho budete a urobíte reálnu vec, ktorú na Slovensku zavedieme a debatu o tom, kto a kedy môže vypínať webové sídla, ukončíme tým, keďže sme ju v našej spoločnosti ani nezačali, ukončíme ju tým, že na návrh tajnej služby bude môcť byť webové sídlo monitorované a dokonca bude mať takú moc, že ho bude môcť vypnúť. Je absolútne jasné, že rozšírenie oprávnenia policajta vykonať okrem prehliadky dopravného prostriedku aj prehliadku vecí, batožiny a nákladu, je neospravedlniteľná vec. Oprávnenie policajta použiť zásahovú výbušku proti nebezpečnému páchateľovi detto. Ale o týchto veciach rozprávali rečníci, ktorí sa otázkam bezpečnosti fungovania represívnych zložiek tohoto štátu, dokonca fungovania trestného procesu, vyjadrili niekoľkí.
Ja chcem na záver tejto debaty z mojej strany upozorniť na ten najdôležitejší fakt, že nemáme tu len deklaratórne príklady na to, akým spôsobom sa obmedzuje sloboda pod rúškom ochrany bezpečnosti, ale je tu reálny príklad. Jedna zo základných hodnôt a tak, ako to bolo spomínané, je hodnota slobody a keď sa nechceme baviť vo všeobecných deklaráciách a frázach, pretože tam často tieto mohutné debaty o pilieroch hodnotového vybavenia spoločnosti alebo aj jednotlivca veľmi často skĺzavajú, tak je tu konkrétny príklad, ktorý je neopraviteľný, neoprávnený, podľa môjho aj veľmi ťažko opraviteľný a ktorý reálne ruší slobodu internetu na Slovensku. Debatu, ktorú sme ani v tejto spoločnosti, ani pre účely exekutívy, ani pre účely tohto pléna ani nestačili otvoriť, uzatvárame tým, že niekomu dávame právomoc nad veľmi citlivou otázkou a veľmi konkrétnym príkladom, že pod rúškom boja proti terorizmu budeme svedkami monitorovania, respektíve vypínania webových sídiel.
A kam až tento moment ide? Ten moment ide až do miery kriminalizácie nejakej časti society a kde mám absolútne najväčší problém, je, že veľmi často a veľmi možno vágne zadefinovaný problém politického, náboženského extrémizmu alebo prejavov násilia na webových sídlach bude dôvodom na to, aby sa tajná služba takýmito webovými sídlami zaoberala, až do miery po súdnom rozhodnutí pristúpila k ich vypínaniu. Je absolútne legitímne hovoriť, že keď niekto pozná, trošička pozná svetový web, respektíve sieť, ktorá nie je vystavaná hierarchicky, ale je to pavučina, ktorá nemá možnosť, ako jedna centrálna vláda vie tento problém vyriešiť na úzkom výseku 49-tisíc km2 Slovenskej republiky, že je to vec, ktorá nebude účinná a je teda zameraná na možnosť zneužitia schválenej právnej úpravy na iné než určené ciele. Ani v najmenšom, pretože sme nikto nenašli na doméne SK propagáciu terorizmu, nikde sme nenašli webové sídla ISIL-u alebo Daeshu alebo nejakých teroristických organizácií, pritom na svete, tak ako som to citoval, existujú desaťtisíce stránok, ktoré ale naša tajná služba nebude mať možnosť monitorovať ani po schválení tohto zákona takým spôsobom, že budú rozprávať s providermi a budú môcť tieto webové sídla vypnúť.
To, čo si tu dávajú, chcú kontrolovať internet možno politických oponentov, pretože politický extrémizmus má tak širokú možnú mieru výkladu a navyše toto veľmi ťažko bude môcť verejnosť kontrolovať, lebo ešte raz a navždy chce, aby zaznelo, že toto oprávnenie dostáva aj naša tajná služba. Načo je komu dobré monitorovať v spolupráci alebo so zadaním s providerom, že kde sa grupujú možné tábory a enklávy podpory toho-ktorého politického subjektu, politického projektu? To je dobré iba a len na zneužitie v politickom boji. Pretože ak to bude fungovať takým spôsobom, že niekto chce nájsť IP-čky ľudí, ktorí sa pripájajú na konkrétne webové sídla politických strán, teraz tomu dávame nástrojivo a ľudia môžu byť vystrašení, môžu sa reálne obávať, že sloboda internetu dostáva tvrdú a z môjho pohľadu aj zásadnú ranu.
To, že sa môžu brániť tým, že nebudú pristupovať na domény SK, ale zaregistrujú si svoje webové sídla na napríklad doménu EÚ alebo ORG alebo INFO, je to, čo sa v reálnom svete volá nútená emigrácia, sa v tomto prípade bude volať virtuálna emigrácia. Ľudia, ktorí by chceli využívať národné domény alebo doménu druhej úrovne SK, budú nútení aj na základe pôsobenia tajných služieb registrovať svoje webové sídla, aby sa vyhli možnému monitoringu svojich vlastných webových sídiel.
Zavádzame tu emigrantov vo virtuálnom priestore a preto ja podporím prezidentove výhrady a takisto, ako tu bolo viackrát deklarované pri následnom hlasovaní o schválení zákona v tom pôvodnom znení bez úprav, ktoré prezident nakladá, odídem zo sály a chcem tým vyjadriť protest napríklad proti tomu, že ničíme slobodu internetu, slobodu toho, čo má viac benefitov ako konkrétnych alebo preukázateľných možných rizík, ak sa bavíme o uzunkom priestore pôsobenia internetu na Slovensku. Nijak terorizmu nepredídeme, nijakým spôsobom sa nám nepodarí terorizmus zastaviť, nijakým spôsobom tento návrh neprospieva tomu, aby v boji proti terorizmu tak, ako to malo byť, sme boli kúsok ďalej a zvýšili sme bezpečnosť obyvateľov.
Naopak, možnosť zneužitia schválenej právnej úpravy na iné než určené ciele, je v tomto prípade aj reálne dohladateľné na možnosť zneužitia v politickom boji. Politický boj, ktorý bude potrebovať informácie, ako sa vedie aj teraz hybridná vojna, vo virtuálnom svete je toto obrovský problém a dúfam, že každý jeden poslanec alebo kolegyňa poslankyňa si uvedomuje, že zasahovať do slobody internetu je nebezpečné pre krajinu a spoločnosť ako takú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Poliačik nemal pravdu, nebola to moja posledná faktická. (Reakcia z pléna.) Áno, áno.
Pán poslanec Viskupič, ja si osobne myslím, že žiadna sloboda internetu nebude narušená. Je to preventívne opatrenie, ktoré sa nemusí vôbec využiť, čo by bolo výborné. Na druhej strane, keď bude nejaký web alebo webové sídlo alebo stránka propagovať extrémizmus blízky fašizmu, myslím si, že ani vy s tým nebudete mať problém, keď sa to potom vypne. Je bežné, že v podstate z pohľadu bezpečnosti aj iné štáty sledujú web a majú takéto oprávnenie a hovorím, je to preventívne oprávnenie, ktoré môže byť využité, nemusí byť využité. Ale myslím si, že každý, či už tajná služba alebo polícia, má interný, ale aj vonkajší systém kontroly a každé prípadné zneužitie takéhoto oprávnenia, ako je to aj pri iných oprávneniach, ktoré už majú v súčasnosti napríklad pri odposluchoch, je zistiteľné a bude potrestané, samozrejme. Čiže ja osobne si nemyslím, že toto bude zneužívané. Samozrejme, je to vec, ako ste vy povedali, určite dobrá na diskusiu, ale podotýkam, mnohé iné štáty dokonca sledujú weby už aj na Slovensku alebo email-ové schránky dokonca, kto má na Googli, teda na Yahoo alebo na G-maili, tak tam americké tajné služby nemajú problémový prístup k tomu, vedia to sledovať, čiže osobne si myslím, že je iba dobré, keď aj naše tajné služby a polícia bude mať oprávnenie, ktorým budeme môcť predchádzať proti teroristom ako takým, i keď sa vôbec nemusí využiť takéto oprávnenie.
A ešte vás chcem poprosiť, odkážte pánovi Poliačikovi, že jednoducho je lepšie dva mesiace byť v kľude, ako sa dva mesiace triasť o to, či sa celá jeho strana vôbec dostane do parlamentu.

No táto dôvera, neutíchajúca dôvera k našim tajným službám, ktorú vy máte, ja nemám, pretože ak existovali a teraz omnoho mäkšie ustanovenia v zmysle toho, že naozaj existovala reálna kontrola pri tom, ako sú u nás IKT služby nasadzované aj pre účely policajného zboru, aj pre účely trestného konania a vieme, ako často aj v tomto pléne parlamentu sme sa bavili o zneužívaní odposluchov a podobne. Dokonca minister vnútra tu hovoril, keď sme sa presne o tomto bode bavili, že či si myslím, že naše webové sídlo nie je sledované. No myslím si, že je, ale momentálne vytvárame zákonný predpoklad, aby mohlo byť a ja neverím tomu, že je to robené takzvane bona fidei alebo dobromyseľne. Toto oprávnenie v boji proti terorizmu nepotrebujete, navyše je absolútne nepotrebné a absolútne zbytočné. Pretože ak aj by niekto, ak tu šíril myšlienky napríklad fašizmu, čo aj šíri, tak je dávno zaregistrovaný na bodka org bodka info. To znamená, že my by sme mali využiť iné nástroje v tomto prípade možno diplomacie pri globálnom probléme alebo aspoň európskom a začali sa baviť o spôsobe, kto má dostať ten červený gombík, kto bude vypínať webové sídla, kto má dostať možnosť sledovania. Ja si myslím pre účely tejto debaty, že tajná služba to dostať nemá a hlavne, čo už je teraz viac ako jasné, že ho nieže nemá, ale je neospravedlniteľné, že ho dostáva. Lebo tá debata naozaj neprebehla a obávam sa, že to zneužité bude.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda a vážené dámy, vážení páni, keďže je advent, pokúsim sa byť zmierlivejší ako inokedy a vyjadrím svoj názor v tejto veci, v tejto závažnej veci, ktorá sa javí možno pre niekoho ako, ako barlička pre spravodajské služby, pre orgány činné v trestnom konaní. Je to však nezmysel.
Dámy a páni, vládna strana, bohužiaľ, zneužíva strach ľudí. Vyvolala masovú hystériu, spravila zo Slovákov xenofóbov. Vytvára pocit, že potrebujú byť chránení zľava, sprava, z každej strany. Áno, aj ja som presvedčený o tom, že riziko hrozby teroristického útoku narástlo. Avšak pod rúškom, že to riziko je bezprostredné, sa prijímajú opatrenia, ktoré nemajú nič spoločné s ochranou. Som tu počul, že je to prevencia. Dokonca som počul, že už teraz je možné prehľadávať autá, dokonca som počul, že aj spravodajské služby už dnes majú také právomoci, aké navrhujeme, čo je inak, čo je nezmysel. Ak by mali, tak to nenavrhujeme. Alebo ak, tak sa to neprijíma v tomto pléne. Prezident presne identifikoval problémy, ktoré v tejto sále zaznievali práve zo strany opozície a veľmi konštruktívne argumenty boli v tejto sále v tejto téme.
Vládni poslanci proste nechcú počúvať. Nechcú počúvať, že sa to môže vrátiť ako bumerang voči všetkým, nie iba politikom, ale aj voči ich rodinám, voči im blízkym, ak sa stanú nepohodlnými. Toto je ten najzásadnejší problém.
Ak si premiér tejto krajiny dokáže, ak dokáže vyhlásiť: "sledujem všetkých arabov, alebo budem ich všetkých sledovať", prečo to nebudú o mesiac všetci židia, kresťania, ľudia s hnedými očami? Dávame spravodajským službám moc, ktorú nepotrebujú. Pri politickom extrémizme môžete pod to skryť čokoľvek. Pýtal som sa v prvom čítaní. Pýtal som sa na výbore a pýtal som sa ľudí, ako je námestník generálneho prokurátora, štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, bol tam námestník za spravodajskú službu. To zasadnutie bolo verejné a bolo povedzme až také komorné, a to značí, kde sa môžete v zásade pýtať a dozvedieť sa, ako to teda je myslené. Nikto ma nepresvedčil o tom, že spravodajské informácie nebudú zneužité. Nikto. Ak už posilňujem spravodajské služby, ak obmedzujem slobodu, musím dať minimálne prísnejšie podmienky, kedy môžem tieto služby využiť alebo musím zosilniť kontrolu. To sa nedeje. Ani sa nesprísňujú podmienky, ani sa neposilňuje kontrola.
A nech nám je takým mementom kauza Gorila. Veď to je kauza, to sú informácie od spravodajských služieb. Prezident, myslím, že tento víkend bol s ním rozhovor a povedal, že sa pýtal čelných predstaviteľov silových zložiek, že teda aký je stav, je to pravda, nie je to pravda? Prezidentovi bolo odmietnuté nahliadnuť do spisu. Prezidentovi republiky! Aká je potom kontrola spravodajských služieb?
Dámy a páni, keď nie je treba, keď bude vôľa, žiadna kontrola nebude a to sa nám a vám, bohužiaľ, vráti.
Je žalostné, keď ja počúvam pána premiéra, neviem, kedy to bolo, včera, možno dnes, že hovoril o tom, myslím, pán kolega Hraško, že veď nerozumiem tomu, prečo pán prezident brzdí takúto iniciatívu, my to prelomíme. Lenže pán premiér síce je poslancom so spočívajúcim mandátom, ale nehlasuje v tejto sále. On dokonca dal informáciu ešte skôr, ako ktorýkoľvek poslanec tejto sály mal materiál od pána prezidenta, ibaže by ho mali poslanci SMER-u skôr. Už teraz bez toho, aby táto strana vedela o tom, za čo hlasuje, bude hlasovať tak, ako povie premiér. Načo nám potom slúži tento parlament? Aký má význam? Keď výkonná moc si povie, bude to takto, tak to tak proste bude.
Podľa mňa sa odkláňame už ďaleko od parlamentarizmu a prichádzame do číro prezidentskej alebo do republiky premiérskeho typu, ale to nie je podstatné. Parlament má kontrolovať, má veci, má sa mu vláda zodpovedať, to sa tu nedeje. Výkonná moc, vláda si robí, čo chce a zneužíva na to tento parlament. To je žalostné. A skutočne zneužíva situáciu, ktorá nastala na to, aby prepašoval do zákona veci, ktoré tam nepatria, kde ten balans medzi slobodami a bezpečím je absolútne nevyvážený.
A ešte možno jedna poznámka. Toto je ten protiteroristický balíček, proti ktorému budem hlasovať. A bolo tu spomínané, že ten, kto hlasoval za ústavu, za zmenu ústavy, je kolaborant, nie opozičník. Z tohto miesta, z tohto statusu človeka, ktorý nebude kandidovať, vyhlasujem, že by som tak urobil opäť, lebo som to považoval za správne. Zmena ústavy, nech si, dámy a páni, teraz - to hovorím bez opozície - myslíte čokoľvek, bola potrebná, bola potrebná. A vy ste hlasovali všetci okrem pána Kaníka za túto zmenu. Presne to isté znenie, za ktoré vy ste zahlasovali za, prešlo do ústavy. Je to trošku schizofrenické, si myslím, a skorej by asi bolo načase si priznať chybu, lebo bola to chyba.
Nič to ale nemení na tom, že tento návrh alebo pripomienky prezidenta u mňa asi tak 90 % sú úplne v poriadku, súhlasím, sú to presne tie výhrady, ktoré zaznievali z opozičných ľavíc. Ten návrh zákona, ten zákon samotný nemôže byť prijatý. Ak bude prijatý, vystavíme aj bežným ľuďom, bežných ľudí ešte väčšiemu nebezpečiu, ak sa znepáčia vládnej moci.
Ďakujem pekne.