61. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som možno len niekoľko častí z vystúpenia pána Miškova chcel podčiarkol a možno ešte dodatočne vysvetliť.

Určite súhlasím s ním, že školstvo, žiaľ, a to už som dnes aj povedal v rozprave, aj v reakcii na faktické poznámky, nebolo prioritou pre jednotlivé vlády na Slovensku. Vždy to boli nejaké iné priority, ja nehovorím, že boli významnejšie, dôležitejšie, faktom ale je, že od novembra 1989 by už sem mohla prísť vláda, ktorá by naozaj povedala, že školstvo je prioritou alebo že vzdelávanie je prioritou.Druhá moja poznámka je, naozaj je faktom, že napriek tomu, že vláda deklaruje veľké hospodárske a ekonomické úspechy, pravda je taká, že ľudia to v peňaženkách necítia. Ten problém, na ktorý poukázal pán poslanec Miškov vo svojom vystúpení, sa volá pracujúca chudoba. Naozaj na Slovensku máme množstvo ľudí, ktorí si nájdu prácu a mnohokrát sú na tom paradoxne horšie, ako keby poberali sociálne dávky. Ale riešením nie je len upraviť sociálny systém tak, aby motivoval k práci, ale hlavne riešiť to, prečo ľudia hlavne v regiónoch vzdialenejších od Bratislavy zarábajú tak strašne málo. A to nie je len o výške minimálnej mzdy, ktorú sa snaží marketingovo vláda zvýšiť o 8 eur, 10 eur, to je aj o tom, že naozaj príbehy vysokoškolsky vzdelaných ľudí, inteligencie tohto národa sú príbehy ľudí, ktorí zarábajú niečo vyše minimálnej mzdy v národnom hospodárstve. A toto je problém, o ktorom by sme sa mali rozprávať, lebo s tým súvisí aj problém odchodu mladých ľudí z tejto krajiny, odlivom mozgov, ročne odíde z tejto krajiny 30-tisíc ľudí, mladých ľudí, ktorí by sa sem možno aj radi vrátili, ale jednoducho sa nemajú kde vrátiť, lebo keď tá motivácia je vrátiť sa pracovať za minimálnu mzdu, tak ich to jednoducho nemotivuje. Čiže tých problémov, o ktorých hovoril pán Miškov, je naozaj viac a je veľmi dôležité, aby sme ich začali reálne riešiť v tejto krajine. Ďakujem pekne.

Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení kolegovia, kolegyne, možno by som na pána kolegu Miškova nereagovala, keby naozaj nepovedal, že sme boli 8 rokov vo vláde. A zabudol na to, že medzi tým, keď sme si niečo kontinuitne nastavili, prišla ich vláda, vláda pravice a boli dva roky pri vláde, ktorá prerušila riešenie niektorých vecí. Možno keď vstúpite opäť do vlády, tak opäť musíte sa vracať k niektorým veciam, opäť vám rok trvá, kým veci pripravíte, kým veci opäť zložíte.
Chcela by som povedať, že keďže pred chvíľočkou spomínal moje rodné mesto Humenné a učiteľku z Humenného, ktorá učí v Bratislave, že nemôžeme sa pozerať na platy učiteľov úplne globálne. Ja si naozaj učiteľov vážim, ja som kedysi sa sama takisto učila, teraz som zriaďovateľ mesta, platíme základné školy, platíme materské školy, aj keď v základných školách máme prenesený výkon štátnej správy a kompetencií.
Ale, pán Miškov, minule sme tuná na schôdzi prijímali zákon, keď sme chceli urobiť zodpovednejšími riaditeľov škôl, pretože škola funguje asi takto, že dneska je manažér riaditeľ školy, každý učiteľ má základný plat, potom má k tomu nejaké príplatky, chodí na nejaké akreditácie a tie akreditácie opäť plánuje väčšinou riaditeľ školy spolu, dajme tomu, s mestom alebo s vyšším územným celkom, čiže sa vzdelávajú. Čiže strašne veľa tu závisí od riaditeľa školy. Pýtam sa, kto dáva učiteľom, ja mám z kamarátok kopu učiteliek, lebo som vlastne kedysi učila, platy alebo kto im dáva osobné príplatky, kto dáva vyššie hodnotenia učiteľom od základného platu? Veď tam nemôže sedieť predsa minister, predsa riaditeľ a manažér školy. Kto volí tohto manažér? Volia ho tak, ako ste to kedysi dali z dielne KDH, predsa rodičia, zamestnanci. A dvaja sú tam poslanci. Veď predsa niekto si toho manažéra školy vyberá, aby on rozvrhol počet hodín, aby on si rozplánoval, koľko má učiteľov, koľko miest môže dať týmto učiteľom. A keď sme minule tuná schvaľovali, aby mohol primátor do toho zasiahnuť, pretože sa na to sťažovali primátori. A rovnako sa sťažovali z nás tí, ktorí sme na župách, že ten riaditeľ školy niekedy rozhoduje zle a bezhlavo. Tak ste nás všetci okríkli, že zase chceme rušiť demokraciu a chceme ničiť demokraciu, pretože sme tvrdili, že hospodári s peniazmi, ktoré mu zveria mestá a obce. Tak ste na nás všetci kričali s tým, že čo my tu chceme. Ja mám takú strednú školu, v ktorej sa tam zabetónuje riaditeľ školy na 20 rokov, sa pýtam, ktorý chce, bude hlasovať proti riaditeľovi školy rodič, ktorý ho má voliť a ktorého dieťa dostáva dobré známky, ktorý zamestnanec, upratovačka, kuchárka pôjde voči svojmu riaditeľovi. Takže nemôžeme tu teraz rozprávať a zovšeobecňovať niečo s tým, aký majú učitelia plat.
Ja tiež poviem, aké sú tie priemerné mzdy, ale dovolím si povedať, že sa na to musíme pozerať z rôznych aspektov. Čiže toto bol pohľad pre mňa od zeleného stola a musím naozaj povedať, že treba si povedať, ako školstvo funguje, a treba to povedať aj tým, ktorí možno v tejto oblasti nepracujú a nemajú takýto prehľad. Aj pán kolega, ktorý hovoril predo mnou, Viliam, neviem, aké má priezvisko. (Reakcia z pléna.) Novotný, hovoríš meno, vieš, si si oholil fúzy, tak trošku sa teraz už nepodobáš na seba z minulosti, dobre, áno. Povie mi, že minimálna mzda je marketingový ťah. Tak ja ti o chvíľu prečítam niečo o tej minimálnej mzde. A pred chvíľou to bol tvoj kolega Kaník, ktorý chcel, aby sme zrušili minimálnu mzdu, aby vôbec minimálna mzda nebola pre ľudí, ktorí nemajú vzdelanie. Však vy každý deň rozprávate z tej pravej strany niečo iné, niečo, čo sa vám hodí. Takže, vážení, zrejme treba naozaj skutočne sa dostať do reality a netreba vyťahovať veci z kontextu pri porovnávaní niektorých relevantných údajov.
Včera sme sa ako delegácia výboru pre sociálne veci vrátili zo služobnej cesty v Českej republike, kde sme sa stretli s poslancami Poslaneckej snemovne, Senátu Parlamentu Českej republiky, konkrétne z výboru pre sociálnu politiku, s členmi senátu pre zdravotníctvo a sociálnu politiku. A rokovali sme aj na Úrade práce Českej republiky, Sociálnej poisťovni. A na záver tejto našej pracovnej cesty sme mali stretnutie s ministerskou práce a sociálnych vecí magisterkou Michaelou Marksovou. A tam sme sa napríklad rozprávali a do rúk sme dostali taký vážny materiál, ktorý bol zložený z konkrétnych údajov ich republiky a našej republiky. A keďže na Slovensku podľa niektorých poslancov tu sediacich v sále je za vlády Roberta Fica tak strašne zle, tak poďme ku konkrétnym údajom a číslam. A možno tak zistíme, že najhoršie je u nás teraz preto, že je pár týždňov pred voľbami. A tie čísla preferencií sú pre niektorých oveľa horšie ako skutočné údaje porovnávania si reálnych finančných čiastok, ktoré sú vyplácané pre obyvateľov.
Začnem minimálnou mzdou. Minimálna mzda, musím si to nájsť, lebo som si to nepísala celé, na Slovensku je v štátoch V4 druhá najvyššia, vážení. To znamená, že vyššiu minimálnu mzdu, a to hovorím aj pre pána Novotného, ktorý povedal, že to je len marketing, a ktorý pred chvíľou chcel tú minimálnu mzdu aj zrušiť, v Poľsku je vyššia, ktorá je 433,88 eur, lebo na Slovensku je to 405 eur, Česká republika ju má vo výške 366,35 eura a Maďarsko ju má vo výške 351,29 eura. Takže, vážení, my sa nehráme na marketing, ale pravidelne pracujeme.
A viete, prečo v Českej republike povedali, že majú takýto problém s nízkou mzdou minimálnou? No je to preto, že ju vlády pred nimi nezvyšovali, pretože kontinuitne nepostupovali tak, ako my sme postupovali za vlády Roberta Fica v tomto. Takže aj tá minimálna mzda má niečo do seba. Práve tí pracovníci, ktorí sú vlastne možno kuchári, upratovačky a tak ďalej, neviem, či som to postrehla správne, všetci tí, ktorí sú na plný úväzok, vážení, musia dosahovať v Slovenskej republike minimálnu mzdu, tí, ktorí sú naozaj buď v správe miest alebo obcí a dodržiavajú Zákonník práce. Minimálna mzda je na Slovensku z krajín V4 druhá najvyššia.
Podotýkam, zastávam názor, že mzdy sa majú pre ľudí zvyšovať, nie znižovať, ale treba, aby sme si reálne povedali na čo máme, treba reálne povedať, aby sme sa porovnali s okolitými štátmi.
No a dostávame sa k platom učiteľov. Opäť poviem, prosím vás pekne, neberte ma celkom tak, že je to presne na euro, pretože pred chvíľou som povedala, že priemerné platy učiteľov závisia od riaditeľov, od danej školy, od počtu žiakov, od toho, ako je tá škola manažovaná. Rozprávame, že je nástupný plat toľko a toľko. Vždycky to závisí od konkrétnej školy, od konkrétneho zariadenia a od toho, pod koho tá škola patrí, či patrí pod vyšší územný celok, či patrí pod mesto.
Ja som si prečítala na portáli .cz, že priemerná mzda učiteľa v Čechách je 23 339 korún českých, čo je v prepočte 863,40 eura. Zase hovorím, môže byť o niekoľko eur vyššia alebo nižšia, ja o tom nepolemizujem, lebo zase je to závislé od školy. V SR v prvom štvrťroku roku 2015 priemerný plat učiteľa v regionálnom školstve na základných a stredných školách podľa ministerstva dosiahol 952 eur (skolskyportal.sk), platy učiteľov na základných školách sa pravidelne valorizovali od 4 do 5 % a podľa zákona sme sa v mestách a obciach pre základné školy vždy ešte snažili pridať aj pracovníkom, ktorí boli nepedagogickí, aby sme im navýšili takisto mzdy, vrátane školníkov, účtovníkov, kuchárov a upratovačiek. A myslím si, že to robili aj samosprávne kraje, minister školstva navrhol, že v roku 2014 by malo prísť k navýšeniu platov pre pedagogických zamestnancov o 4 %. Opäť sa pozrieme, ako je to v Českej republike. V Českej republike v novembri 2014 vláda schválila navýšenie platov vo verejnej správe o 3,5 %, pridané dostali napríklad aj učitelia, ale aj zamestnanci verejnej správy. Platy vo verejnej správe by mali rásť aj v roku 2016, uvádza sa z materiálov v Českej republike, ale o konkrétnej sume sa tam rokuje. Povedzme si, že v Česku budú parlamentné voľby o dva roky.
Ja som si pozrela nariadenia, ktoré sme dostali z vlády, a to, že od 1. 1. 2013 sa na základe nariadenia vlády č. 438/2012 Z. z. o štátnom rozpočte zvyšovali mzdy o 5 %, v roku 2014 na základe nariadenia vlády č. 441/2013 Z. z. sa takisto zvyšovali platy o 5 %, od 1. 1. 2015 na základe nariadenia vlády č. 393/2014 Z. z. sa zvyšovali platy o 5 % a na základe nariadenia vlády č. 432/2015 Z. z. sa platy pedagogickým zamestnancom majú zvyšovať alebo resp. už ich majú na výplatných páskach o 4 % vyššie. Pýtam sa vás, páni kolegovia, panie kolegyne, čo to znamená? Od roku 2013 sa pravidelne zvyšujú platy o 4 až 5 %. O čom to básnite a rozprávate týmto občanom, že vláda Roberta Fica nezvyšovala platy a nič nerobila? To je tak ako pri tej minimálnej mzde, keď vy ste ju nezvyšovali a my sme ju v kontinuite zvyšovali a dneska sme na tej úrovni druhých z krajín V4. Tak sa pozrite na to, keď ste vy vládli dva roky, a prečítajte mi vaše uznesenie vašej vlády, kedy ste navýšili tieto platy. Chcem to vidieť za tie dva roky, čo ste vládli, a nerozprávajte tu, že sme vládli osem rokov, lebo ste nám toto vládnutie prerušili na dva roky. Tam som nezaznamenala, aby takáto valorizácia bola.
A poďme ešte k porovnaniu ešte jednej zaujímavej dávky, ktorá sa síce netýka priamo školstva, ale ktorá sa týka príspevku pôrodného na dieťa. V Českej republike sa vypláca príspevok, je to tzv. pôrodné, pri narodení prvého a druhého dieťaťa 10-tisíc českých korún, čo je 369 eur. Vážení, na Slovensku sa to vypláca pri narodení troch detí a pri každom dieťati je to 829 eur. Podotýkam, že všetky tieto príspevky zaviedla vláda Roberta Fica, ale zaviedla ich vtedy, ak mala na to prichystaný rozpočet a vedela zodpovedne povedať, že na to v ňom bude mať.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, pamätáte si nejaké návrhy spred dvoch rokov pravicovej vlády, ak teda sú odtiaľ takí úprimní, lebo oni sa tak tvária, že sú úprimní, alebo za posledné štyri roky, aby niekto predložil zákon na hľadanie foriem spravodlivejšieho odmeňovania nielen pre učiteľov, zdravotné sestry ale aj pre iné kategórie ľudí, pretože aj tí sa ohradzujú, prečo by sa mali zvyšovať platy len niektorým profesiám v zamestnaní, vytrhnúť tieto profesie z kontextu spoločnosti a prečo sa možno už dlhodobo nerobia analýzy systematicky. Možno je to výzva do budúcna, ja som osobne za zvyšovanie platov, nikdy, ako som povedala, nie za také zvyšovanie, lebo musí to byť úmerné náročnosti práce a profesiám a, samozrejme, musíme mať na to peniaze v rozpočte.
A tu chcem poznamenať, že aj keď ešte bude zákon o zdravotných sestrách, tak že v Českej republike majú podobný problém, aký ho máme my, zdravotné sestry odchádzajú, lekári odchádzajú, majú tam trošku ten systém taký pružnejší. To znamená, že ak nejakú profesiu alebo nejaké miesto nevedia obsadiť do mesiaca, môžu požiadať, že im tam prídu zo zahraničia. Napríklad tam chodí veľa Ukrajincov. My to máme oveľa tvrdšie, pretože chceme zamestnať, a teda chceme podporiť našich ľudí, aby boli zamestnaní, my to máme tak, že tri mesiace na to pracovné miesto musíme hľadať niekoho, až kým si dovolíme obsadiť to človekom zo zahraničia. Stretla som sa tam s pani Janou Hnykovou, členkou výboru pre politiku zdravotníctva, ktorá bola niekoľko rokov vo vysokej funkcii v odboroch a bola zdravotná sestra. A tá mi povedala, že nesúhlasí, samozrejme, s tým, aby mali sestry minimálnu mzdu, ale že rozmýšľajú nad tým, ale, vážení, do volieb tam nie sú tri týždne, že by mohli zaviesť nejaké ohodnocovanie zdravotných sestier, ktoré by bolo základom ohodnocovania aj v súkromných nemocniciach, aj u súkromných lekárov, ale aj vlastne v štátnych zdravotníckych zariadeniach, pričom postupne by sa od toho odvíjalo ohodnocovanie vlastne všetkých tých zdravotných sestier, a následne sa už o tom rokuje a rozmýšľajú o tom, ako k tomu pristúpiť.
Má niekto medzi týmito poslancami skutočný záujem o túto problematiku, ale nie taký, že zvoláte schôdzu tri týždne pred voľbami a ešte vás ani polovička nepríde na tú schôdzu? Veď nemáte príslušné hlasy, veď to je hanba. Však keď sme my zvolávali schôdzu, je to legitímne, boli sme v opozícii, tak sme tu boli všetci a prišli sme sem všetci, a to ešte bez ohľadu na dovolenku, voľno. To znamená, však ste neboli schopní schváliť program. Tak ako to skutočne myslíte vážne s tým, čo chcete robiť? Preto hovorím príklady z Českej republiky, že tam naozaj na to idú kontinuitne.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ešte sa vrátim k tej zodpovednosti, o ktorej som rozprávala predtým, keď vystúpil pán Figeľ. Viete, my teraz v rámci populizmu sme sa tu všetci mohli postaviť za SMER, máme väčšinu, a mohli by sme v rámci populizmu povedať, že prijmeme všetko, čo chcete. Pán Figeľ povedal tak, aký je problém, dneska vystúpime v parlamente, zajtra prijmeme zákon, pozajtra zmeníme rozpočet a vynikajúco stúpnu nám percentá, čo sa týka toho, ako stúpli vám v roku 2002, áno, stúpnu nám percentá a ideme domov. Ale, viete, my tú históriu nechceme opakovať a my nechceme takto podvádzať ľudí, že tu dneska hocičo prijmeme, ako vy hovoríte, hocičo urobíme a potom zostávajú tri týždne pred voľbami.
Pán kolega, ja som aj primátorka v meste. A keď som v tej funkcii končila prvé volebné obdobie nikto nevedel, kto bude vo vláde, komu dajú občania mandát. To som isté ja povedala vtedy, lebo mám veľký rešpekt pred voľbami a pokoru. A povedala som tak, že nebudem nič prijímať, keď má nastúpiť nové mestské zastupiteľstvo a nový primátor. Je to takto korektné. A ja sa vás pýtam, o čom je táto korektnosť tri týždne pred voľbami? Chcete to urobiť presne tak, ako som to povedala v roku 2002, keď ste schválili 21 sociálnych zákonov, zákon o zvyšovaní dôchodku, aby ste ľuďom navýšili dôchodky, sociálnu pomoc, rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a príspevok k prídavku. Vážení, to len tak čítam z tých z tých 21 zákonov. Vy ste tým ohúrili celé Slovensko, celú Slovenskú republiku, občania vám dali hlasy za to, oni sa na to tešili a vy ste nemali tú hanbu prísť sem, tu aj dneska sedíte, a na tretej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 5. 11. 2002 všetky tie zákony zrušiť. Toto chcete, zdravotné sestry, toto chcete, učitelia, aby sa toto udialo v republike? Ja si myslím, že toto nechcete, ja si myslím, že chcete, aby sme sa k tomu problému postavili korektne, lebo, ešte raz hovorím, vážim si profesie, aj učiteľov, aj zdravotné sestry, vážim si aj iné profesie, v ktorých sa robí dneska pri páse, kde možno sa platia odvody a dane, takisto vytvárajú nejaké výrobky pre túto republiku, pričom myslím si, že všetci tí, čo robia, si zaslúžia zvyšovanie platov, ale neklamme sa, nerobme si z ľudí srandu, nezvolávajme tu schôdze, pretože viete, že aj keby sa tu niečo možno prijalo, tak by sme tých ľudí oklamali, ako ste ich oklamali v roku 2002. A to Robert Fico ani strana SMER nechce. A ja neviem, či by som za takéto veci, ak by sme mali 21 zákonov schváliť, zahlasovala. My ľudí klamať nechceme. Takže verte, že to myslíme vážne, pokiaľ ide aj o sestričky, aj pedagogických pracovníkov, že sa určite k týmto reformám vrátime, ak budeme mať na to mandát. Ak ho nebudeme mať, tak nech si to prijmú tí, ktorí nastúpia po nás a zoberú si tú zodpovednosť, ako túto krajinu lepšie spravovať. Ale verím tomu, keď som porovnala tieto veci, tak ako to povedal predseda zdravotníckeho výboru, na Slovensku a v Čechách sa žije tak, a tým skončím, že nežije sa strašne zle, len to musíme doladiť, aby to bolo ešte lepšie. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Rád by som sa vecne vyjadril k jednej záležitosti. A týka sa to voľby riaditeľa, ktorého volí rada školy. Hovorili ste o tom, že nemôže tá rada s tým nič urobiť, lebo je tam zabetónovaný, on to ovplyvňuje a že sme kritizovali ten spôsob, akým zriaďovateľ môže ovplyvňovať voľbu riaditeľa školy. No ja som sa zúčastnil minimálne možno dvoch, možno troch volieb riaditeľa školy v rámci rady školy a ako zástupca zamestnancov som bol zvolený tajnou voľbou, ja som volil tajnou voľbou, tak neviem si celkom predstaviť, ako by ten riaditeľ ovplyvnil to, že tam chodia moje deti a vedel, ako ja hlasujem. Tak aspoň u nás to funguje tak, že že tá voľba je tajná. Čiže to mi je jasné, hej, ale preto to hovorím, ako by sa to dalo zneužívať, keď sa o tom nevie, ako som tam voliť. To je len tak, aby sme sa uviedli do reality. Ďakujem.

Aby nedošlo k nedorozumeniu, tak odpovedám pani poslankyni Vaľovej k tej minimálnej mzde. Ja som povedal, že síce vláda zvyšuje minimálnu mzdu, a ja to hodnotím skôr ako určitý marketing v rámci sociálnych balíčkov, ale ja som nič nehovoril o tom, či ju treba zrušiť netreba zrušiť, v akej výške by mala byť. Ale to nerieši ten kardinálny problém, že na Slovensku máme obrovské množstvo pracujúcej chudoby. Pracujúcu chudobu predstavujú ľudia, ktorí chodia do práce, poctivo si plnia svoje pracovné povinnosti a ktorých príjem je niekde nad úrovňou minimálnej mzdy. Často sú to vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí často sú v regiónoch vzdialených od Bratislavy. O tom som ja hovoril a sú ich státisíce na Slovensku. Takže ja hovorím o tom, aká je odmena sestry, ktorá pracuje v ambulancii v Revúcej, ja hovorím o tom, aká je odmena učiteľa, ktorý má vysokú školu a nastúpi učiť na prvý alebo druhý stupeň školy dejepis, zemepis na Základnej škole v Humennom. Akú tam má čistú mzdu? Je to 550 eur, 500 eur, 600 eur. Je to plat, ktorý ho motivuje k tomu, aby sa radšej nezobral do Veľkej Británie zbierať jahody? Ja o tom hovorím, ja nekritizujem, že za to môžu štyri roky vlády strany SMER, ja hovorím o tom, že tak sa žije v tejto krajine, len mi potrebujeme riešiť tento problém, pretože ročne nám z tejto krajiny odchádza 30-tisíc ľudí, predovšetkým mladých, do zahraničia hľadať si prácu alebo študovať. A oni by sa mnohí veľmi radi vrátili do našej krajiny, problém je, že nemotivuje ich tu nič k tomu, aby sa vrátili, a príjem, ktorý im tu ponúkajú zamestnávatelia, ich k tomu nemotivuje.
A čo sa týka školstva, nikto nepopiera, že sa mzdy zvyšovali o 4 alebo o 5 %. Tu ale hovoríme o takých zmenách v školstve, ktoré by radikálne zmenili postavenie učiteľa. A to nie je štvorpercentné zvyšovanie mzdy každý rok.

Ďakujem. Dva momenty mám z vášho vystúpenia, keďže vy tak často zachádzate do histórie. O roku 2002 sme sa tu napočúvali dlho.

Rok 2012 ešte majú v pamäti možno viacerí z nás. Vtedy sme vo februári schválili sestrám navýšenie platov a potom za účinnej a výdatnej pomoci ľudí okolo strany SMER sa skončilo to, čo sme schválili v roku 2012 ohľadom platov sestier, na Ústavnom súde. A odvtedy ste mali štyri roky na to, aby ste s tým niečo urobili. A výsledok toho vidíme teraz, je, že niekto je obviňovaný, že zvoláva mimoriadnu schôdzu aj tri týždne pred voľbami, pretože od vás žiada splnenie vašich sľubov.A druhý rozmer, asi 6- alebo 7-krát ste sa odvolali na vaše stretnutie v Čechách a možno ste si všimli, čím je naplnený dnešný deň v Čechách po vašom stretnutí s pani podpredsedníčkou strany TOP 09. A ja len zacitujem, aby som nebol obvinený z nejakých pozmenených faktov. Čiže pani Markéta Adamová, predsedníčka TOP 09 po tej vašej návšteve hovorí toto: „Dneska sme mali oficiálne stretnutie so slovenskými poslancami z výboru pre sociálnu politiku. Všetci ktorí nás navštívili, boli z vládnucej strany SMER na Slovensku. Pani poslankyňa Janíková mi prezradila svoju stratégiu, chcela by sa inšpirovať v Bielorusku. Zalapala som po dychu a opýtala som sa jej, čím by sa tam rada inšpirovala. A ona na to odpovedala: „Myslím si, že tam je čisto na uliciach a je tam nezamestnanosť 1 % a je to predsa úžasné.“ Tak som skúsila sa spýtať, či im tam trošku tak nechýba sloboda a či naozaj obdivuje tento systém. Ona úplne bez váhania dodala, na čo, preboha, je nám...“ (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Nuž, kolegyňa Vaľová, tiež je to len niekoľko vecí z vášho vystúpenia, ktoré som postrehol.

Tu ak sa počíta priemer, tak sa počíta priemer, nemôžete povedať, že, viete, ten priemer je niekde taký, niekde taký, keď je raz priemer, tak je to priemer, ak budeme počítať priemer Bratislavského kraja a platov učiteľov, áno, ak tam budeme počítať priemer Košického kraja, tak, áno vtedy to môžete porovnávať, ale priemer za celé Slovensko je len jeden, pričom, samozrejme, to závisí od všetkých platov dohromady, a nie od toho, aké dáva platy jedna škola alebo druhá škola, lebo tam sa pridáva, tam sa odoberá, samozrejme. To je ale logika, viete, to je základná matematika.

Hovorili ste ďalej o tom, že nielen učitelia, ale aj ostatní by mali mať pridané na platoch, áno, aj zdravotníci, aj pracovníci, zamestnanci v kultúre a v ďalších inštitúciách, kde sú pracujúci takisto vysokoškolsky vzdelaní. Ja o tom tiež budem trošku rozprávať. A povedali ste aj, že vy na tom rozpočte musíte nájsť financie. No ja vám poradím, prestaňte rozkrádať ten rozpočet a tie financie budú. Viete, to je ten problém. Ja o tom tiež ešte budem hovoriť. Keby ste prestali rozkrádať, financie by boli. Lenže vy potrebujete si kupovať populisticky hlasy voličov, či už plynovými vratkami alebo sociálnymi balíčkami, na ktoré idú strašné milióny, ale ktoré systémovo nepomáhajú, to sú také jednorazové frčky, ktoré dávate ľuďom, ktorých opíjate rožkom, s tým, že toto vám pomôže. V novom roku dôchodcom pridáte 1,90 eura na ich biedne dôchodky. A hrdíte sa tým, ako veľmi ste im tak pomohli, ale o tom, že im z druhej kasy zoberiete 10 eur, už nehovoríte. No však prečo aj by ste o tom hovorili? Takže toto sú tie veci.No a ešte hádam len k tomu vášmu úvodu s tým, že nás tu bola na začiatku len polovica. No keby ste aspoň netárali, niektorí z vašich kolegov hovorili, že tu chýbali štyria poslanci, ale o tom tiež budem hovoriť ešte, pretože viem, ktorí poslanci tu chýbali. A ja vám ich potom spomeniem.