61. schôdza

Pani poslankyňa Šípošová.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vaľová, asi by som na to ani nereagovala, ale ste sa pozerali mi uprene do očí, keď ste hovorili o tom, že nás tu nebola ani polovica, tak musím to povedať, chcelo by sa mi tak trochu rypnúť, že sa asi na tých učiteľov hneváte, lebo vás nenaučili matematiku. Ale sama sa za to karhám, že som to povedala, lebo aj tie priemery boli zlé, ale aj tá polovica opozičných poslancov je 67, bolo nás tu 64. Ja viem, že to viete, naučili vás matematiku, ale naučili vás nie vaši učitelia, ale iní, že máte opakovať veci, aby sa to ľuďom vrylo do pamäti, a teda dnešný slogan jeden je, nebola tam ani polovica opozičných poslancov, bolo tu ich 64 zo 67, pričom sme sa prezentovali. Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Lipšic.

Ja by som len chcel zareagovať na tvrdenie pani poslankyne o tom, ako si SMER váži zdravotné sestry a učiteľov. Ja si myslím, že to Slovensko malo možnosť dnes vidieť na parlamentnom balkóne, ako si váži učiteľov a zdravotné sestry, tú frašku, ktorú ste tam zorganizovali. Ste nechceli pustiť na verejné rokovanie Národnej rady zdravotné sestry a učiteľov a ste tam doviezli nejakú skupinu vašich priaznivcov. To je v štýle Mečiarových Pasienkov z deväťdesiatych rokov. Kráčate presne tým smerom, je to zneužívanie polície, bezpečnostných zložiek. Musím povedať, že toto nerobil ani Mečiar, že by na tlačovke na Úrade vlády ťahal dokumenty, ktoré majú svedčiť o nejakej trestnej činnosti. Robí to len premiér Fico. Ja si myslím, že týmto konaním budete motivovať ľudí k voľbám, pevne v to verím, tak ako ste ich motivovali pred dvoma rokmi v prezidentských voľbách s tým, že tam prídu mladí ľudia, pretože tým, a nie len výrokmi, ktoré tu citoval pán poslanec Viskupič, že možnože bol možno extrém jednej vašej pani poslankyne, ale aj tým, čo robí váš predseda vlády, tým, ako sa správate v parlamente, dnes ráno ako ste sa správali, keď si ctíte učiteľov a zdravotné sestry, nás vraciate a Slovensko vraciate do deväťdesiatych rokov. Vtedy prišlo k voľbám 83 % ľudí. A ja verím, že o tri týždne príde tiež veľmi veľa ľudí k voľbám, ktorí vám vystavia vysvedčenie, tak ako vám ho vystavili pred dvomi rokmi.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Vaľová.

Veľmi pekne ďakujem všetkým kolegom, ktorí na mňa reagovali, tak vidím, že som trošku rozvírila hladinu.

Tak chcem povedať, že kým na Slovensku bude od 1. januára minimálna mzda na úrovni 43 % priemerného platu Slovenska, tak v Českej republike to bude na úrovni 36 %. A ešte raz to zopakujem, nikto z vás mi, vážení kolegovia, neodpovedal na otázku, keď po štyroch rokoch nášho vládnutia ste dva roky vládli vy, koľkokrát ste zvýšili minimálnu mzdu vtedy, keď som čítala, že od roku 2013 na základe nariadenia vlády o štátnom rozpočte až do roku 2016 sme každý rok zvyšovali o 4 až 5 % platy učiteľov počas obdobia celých štyroch rokov, koľkokrát ste zvyšovali platy učiteľov vy, keď ste boli dva roky vo vláde. Prečo ste mi na to nikdy neodpovedali? Vy len stále rozprávate, čo by bolo, keby bolo, ale mali ste tú možnosť, mali ste nám ukázať, ako by ste to boli zvládli vy.

Ja matematiku, si myslím, ovládam a z tých, ktorí rozprávajú, že tu sedeli, tak chcem povedať pre kolegyňu, tretíkrát vás tu bolo 64, keď sme nechali, aby ste prišli zo svojich domov alebo z nejakých vašich dovoleniek, alebo neviem, kde ste vtedy boli, koľko vás bolo na predošlej schôdzi.Jednoducho my nemáme obavy povedať, čo chceme. A naozaj chceme pomôcť tým učiteľom aj tým zdravotným sestrám. A dokázali sme to už tým, že valorizujeme platy učiteľom každý rok, že zvyšujeme minimálnu mzdu, veď pred chvíľou ste tu vyhúkli na tej pravej strane, ako som povedala, že chcete zrušiť minimálnu mzdu a teraz tu plačete nad tým, na východe aké sme chúďatá, lebo ja som východniarka. A keby ste na východe zrušili minimálnu mzdu, prečo pán Novotný nepovie, že možno sú v tom nejaké súkromné firmy? Ale keby nebola minimálna mzda, tak na východe ani tú minimálnu mzdu nedostanú ľudia. Preto my zvyšujeme minimálnu mzdu a verím tomu, že budeme ju naďalej zvyšovať a budeme zvyšovať aj platy učiteľom, aj sestrám, ale korektne, v novom rozpočte a naozaj po dohode oboch strán. Ďakujem pekne.

Ďakujem.Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Fronc, pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, priznám sa, pôvodne som nechcel vystúpiť, pretože jednoducho to nejde, aby 23 dní pred voľbami tá schôdza nemala v sebe aj nános predvolebného boja. A to potom nie celkom dobre vedie k riešeniu problémov. Preto si myslím, že bolo lepšie to, o čo sa usilovali aj viacerí, aby sme dosiahli nejaké riešenie vo výbore, pretože v príslušnom výbore vždy tá diskusia je viac odborná a vecná, hlavne keď tam nie sú kamery, ako politická. Ale napriek tomu vystupujem a chcem povedať v podstate dve veci. Viete, nebudem reagovať na to, kto čo urobil, kto čo neurobil, čo urobíme v budúcnosti, sľuby a tak ďalej. Ja si myslím, že to asi nikam nepovedie.
A takisto chcem povedať, že, áno, bolo 17 tých ministrov, no to skôr svedčí o tom, že to ministerstvo je jama levova a jednoducho každý, kto nastupuje na funkciu ministra školstva, ide vedome do problémov, ja som presvedčený, niektorý viac, niektorý menej. Ale tá snaha ministrov školstva bola poväčšine urobiť niečo, čo sa im nie vždy podarilo alebo to bolo v nedostatočnej miere. To súvisí aj s tým, ako funguje každá vláda. Jednoducho vo vláde ministri nie sú v tom zmysle ako brat a sestra. Jednoducho každý už z titulu svojej pozície tam v prvom rade zápasí za svoj rezort, pretože preberá zodpovednosť za ľudí vo svojom rezorte. Čiže tam je tvrdý boj. A jednoducho tak to zatiaľ dopadlo, áno, 25 rokov školstvo naozaj nepoznalo to, čo by som nazval investičné stimuly.
Ale prvá vec, ktorú chcem povedať, je, viete, keď čítam, že naše školstvo je najhoršie v Európe, aké je katastrofálne a podobne, no trochu ma to mrzí z viacerých dôvodov, pretože mám pocit, že by sme mali mať trošku aj národnej hrdosti. A ja chcem povedať niekoľko faktov k tomu. Tak naše školstvo od roku 1767, keď bola prijatá reforma panovníčky Márie Terézie Ratio educationis, má zavedenú povinnú školskú dochádzku bez rozdielu pohlavia. Od roku 1868 u nás povinná šesťročná školská dochádzka. To nie je málo. A tie výsledky aj vidno. Možnože neviete, takmer 90 % našich obyvateľov má ukončené stredoškolské vzdelanie, nehovorím, že je s maturitou, lebo s maturitou je trochu toho viacej a to je druhé najviac v Európe po Slovinsku. Ja si myslím, že to je takisto dôvod na to, aby sme boli trošku aj hrdí. Viete, kedysi, asi pred pätnástimi rokmi bol v Európe veľký trend celoživotné vzdelávanie LLL, life-long learning, si kladiem otázku, prečo taký akcent na tom je. No zistil som, napríklad v Portugalsku skoro 50 % obyvateľov nemalo ukončené základné vzdelanie, bolo ho treba doplniť, možnože neviete, vo Francúzsku napriek ich školskému systému je vysoké percento detí, ktoré končia školskú dochádzku s tým, že sú negramotné. Takže to je pár ukážok.
A ešte mi nedá nepovedať niektoré veci k tomu, že sme v tom zlí. No, viete, naše deti často dosahujú veľmi dobré výsledky na medzinárodných olympiádach, ktoré vznikli pred 65 rokmi, z nich zakladal matematickú olympiádu akademik Čech. Odvtedy sa rozvinula aj fyzikálna a informatická, je to medzinárodná olympiáda. Keby sme mali taký zlý školský systém, no tak to by sme asi ťažko mohli dosiahnuť. Takisto ja viem, že s problémami, ale predsa sa nám podarilo zachovať a mnoho rokov tu máme systém doplnkového vzdelávania umeleckého, ľudové školy umenia. Keby ste sa rozprávali s kolegami, s ľuďmi, ktorí majú na starosti školstvo v iných krajinách, by ste videli, že nám to závidia. Je veľa vecí, ktorými sa môžeme chváliť a byť hrdí, napriek tomu, áno, máme tu veľa vážnych problémov, ten problém je určite s financovaním, je určite s nekvalitou, len aj tu treba dať trošku odpoveď na niektoré veci.
Čo sa týka tej nekvality, áno, to je dôsledok toho, že sme zmenili prístup k dostupnosti k vzdelaniu. V roku 1989 sme mali veľmi nízky počet ľudí z obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním (9 %). Dnes po masívnom otvorení vysokých škôl, nad ktorými sa pozastavujeme, ich máme dvojnásobok. Dôsledok toho je, že mnohé tie vysoké školy nezaručujú kvalitu, treba to riešiť, ale treba si aj uvedomiť, že dneska už deti nedostávajú odpovede, že vyhoveli prijímaciemu konaniu, ale pre nedostatok miesta sme ich neprijali. Ja si myslím, že to je pre spoločnosť významný úspech.
A ešte k PISA, lebo z toho sa často odvíja pohľad. Tak my sme pod priemerom, sme katastrofálni. Treba si uvedomiť, čo PISA meria. Meria schopnosť použiť vedomosti, ktoré deti získali v škole. Keby si mnohí z vás dali ten test PISA, skúste si ho dať, zistili by ste, ako tu dopadnete aj vy. Jednoducho je to dôsledok toho, že ten náš systém bol budovaný tak trošku na princípe riadenia armády od toho Ratio educationis. To znamená, že u nás v škole stále nie je dostatočný priestor na to, aby dieťa mohlo slobodne, voľne sa vyjadrovať. Jednoducho ten priestor na školskej hodine na to nie je, lebo tá je fundovaná ako kontrola domácich úloh, výklad novej látky a tak ďalej. A je inde ten priestor formulovať svoj postoj, názor, aj zlý a hlúpy, pričom nie je zahriaknutie, toto sa nemá hovoriť, to je zlé, ale jednoducho vedenie, to súvisí v prvom rade s tým, áno, tam bude treba urobiť zmenu. Ale lámanie len na základe toho výsledku palice nad naším vzdelávacím systémom pokladám za nesprávne.
A teraz druhá moja myšlienka, ktorú chcem povedať. Ja som dlho uvažoval, že by sme mohli urobiť to, aby sme pomohli školstvu, áno, aj učiteľom, aj platom, ale aj celému tomu systému. A na základe toho som hovoril aj s kolegami, poviem pokojne, áno, zo strany SMER a povedal som im svoju predstavu, pričom musím povedať, môže ma niekto obviňovať z toho, a mne na tom nezáleží, že sa spájam alebo nespájam s niekým. Pokiaľ pokladám vec za dobrú a užitočnú, tak som sa ochotný aj spojiť. A ten návrh spočíval v tom, že keď za 25 rokov žiadnej vláde, žiadnemu ministrovi sa nepodarilo urobiť v tomto radikálny krok, tak aby prebrala zodpovednosť za to celá politická scéna. Znamenalo to konkrétne v tom návrhu, ktorý bol daný a ktorý bol nakoniec prijatý, po prvé, aby bol prijatý národný vzdelávací program. Pozor, aby si niekto nemyslel, že bude sa len hovoriť o tom, čo sa bude učiť, to musia urobiť odborníci, ale aby to bolo tak, aby boli povedané v tom ciele vzdelávania. Ten druhý krok bol takisto záväzný, aby boli tam pomenované konkrétne kroky aj s časovým harmonogramom. V tom návrhu tretí krok bol, aby tam bolo pomenované konkrétne finančné krytie. A napokon štvrtý krok v tom návrhu bol, aby tento národný vzdelávací program raz ročne vyhodnocovalo plénum Národnej rady, pričom tá myšlienka bola v tom, že pred voľbami všetky politické relevantné subjekty sa verejne zaviažu, že budú hľadať čosi takého, ako je dohoda na národnom vzdelávacom programe. Som presvedčený, že keby toto sa bolo podarilo, a jednoducho to je jedno, kto bude vtedy vo vláde, vycúvať z toho sa dobre nedá, by sa to mohlo pohnúť ďalej. A ja naozaj to pokladám za dôležité.
Nakoniec tu mnohí povedali, aby sme pre to naše vzdelávanie našich detí urobili čosi, čo ho pohne ďalej, ale to nie je len o platoch. Áno, tie nástupné platy sú nízke, ale sú mnohé veci, ktoré v tom vzdelávacom systéme našom chýbajú, ktoré treba urobiť.
A posledné také varovanie. Ja mám úctu k tomu fínskemu modelu vzdelávania, ktorý v mnohom je dobrý, ale keď to stále počúvam, aby sme to urobili tak, ako to majú Fíni, jednoducho nie je možné mechanicky prebrať nejaké veci. Je tam mnoho vecí, treba sa nimi inšpirovať, ak sú tie veci dobré, treba ich prebrať, ale tak, aby jednoducho to bolo napasované aj na našich ľudí a na naše podmienky.
Takže som za to a stále pokiaľ príde iný návrh na uznesenie, pokiaľ bude obsahovať tieto veci, o ktorých som hovoril, ja som ho osobne ochotný podporiť. Ďakujem.

Ďakujem.

Faktické poznámky majú pán spravodajca Petrák, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Goga, pán poslanec Radošovský. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.Slovo má pán poslanec aj spravodajca Petrák.